Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206835 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313206835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyňa: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D. nad S., v zastúpení: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka, Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomašikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, v zastúpení: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v konaní o zaplatenie 10 375,04 € istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.05.2016, č. k. 43C/31/2003-222, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.05.2016, č. k. 43C/31/2003-222 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 10.375,04 €, spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené v petite napadnutého výroku súdu prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách prvoinštančného konania rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.04.2013 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 6.260,80 € s prísl., titulom neuhradených mesačných príspevkov, a to na základe Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená dňa 13.01.1998. 3. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a jej rozšírenie o plnenie za mesiac marec 2013 až február 2015. Uznesením súdu prvej inštancie bola predmetná zmena pripustená. Právny zástupca žalovaného v priebehu prvoinštančného konania uplatnil námietku nedostatku podmienok konania pre prekážku litispendencie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica, sp.zn. 12C/119/2010. O tejto námietke súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 43C/31/2013-17 a to tak, že predmetnú námietku prekážky listispendencie zamietol, keď súd prvej inštancie mal za to, že nie je splnená podmienka totožnosti žalobného petitu, keď žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáha zaplatenia sumy 6.260,80 €, titulom neuhradených peňažných príspevkov na základe zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., uzavretej dňa 13.01.1998 a to počnúc mesiacom máj 2010, pričom predmetom konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 12C/119/2010, po zmene žalobného petitu, je vo vzťahu k žalobkyni suma vo výške 178,88 € a to za mesiac apríl 2010. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 842, § 843 a § 844 OZ, v spojení s ust. § 582 ods. 1 OZ. Zároveň poukázal na ust. § 27 ods. 12 a § 119 ods. 3 Zákona o bankách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, keď bolo odmietnuté podané dovolanie, pričom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, výpoveď žalovaného bola považovaná za neplatnú. Zároveň Najvyšší súd SR judikoval, že na daný právny vzťah nemožno aplikovať Zákon o bankách (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/50/2013). Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy na dobu určitú, takouto zmluvou je aj zmluva, ktorej skončenie sa viaže na konkrétny dátum neurčitej objektívne zistiteľnej skutočnosti, z ktorej je možné bez pochýb zistiť kedy dôjde ku skončeniu zmluvného vzťahu, pričom v čase dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy táto doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/513/2003, NS SR sp. zn. Cdo 294/2009. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetnú zmluvu ako zmluvu, ktorej skončenie bolo viazané na určitú skutočnosť, na základe ktorej bolo možné objektívne zistiť, kedy dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu. Preto predmetný zmluvný vzťah nemohol byť ukončený výpoveďami doručenými žalobkyniam žalovaným v súlade s § 582 OZ, pretože zmluva nebola uzatvorená na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie mal za to, že výpoveď zmluvy je potrebné považovať za neplatnú, a žalovaný bol zo zmluvy o dôchodku naďalej plniť. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že zmluva zanikla pre nemožnosť plnenia, pretože plnenie sa stalo nemožným v súlade so zák. č. 483/2011 Z. z. zákona o bankách, súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil, pretože plnenie sa nestalo nemožným. Uviedol, že ustanovenie § 27 ods.8 zák. o bankách je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a klient, avšak v prejedávanom spore súd hodnotí vzťah bývalého zamestnanca ( nie klienta banky) a odporcu, z čoho vyplýva že tento vzťah môže byť upravený Občianskym zákonníkom, prípadne iným právnym predpisom a nie zákonom o bankách, ktorý upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na Slovensku na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému .Ustanovenie § 27 je zaradené v zákone o bankách v časti, ktorá je označená ako požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky, z čoho logicky vyplýva, že sa nevťahuje a ani nepojednáva o vzťahoch upravených zmluvou o dôchodku, z čoho vyplýva, že plnenie zo zmluvy o dôchodku nie je v rozpore s § 27 ods.8 v spojení s § 119 ods.3 zák. o bankách. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom zmluvného vzťahu so žalovaným nebola teda obchodná banková činnosť ako taká, ale podpora zabezpečenia životnej úrovne bývalých pracovníkov žalovaného. 5. K vyjadreniu žalovaného, ktorý považoval zmluvu za neplatnú aj z dôvodu jej neurčitosti, keď žalovaný poukázal na čl. 2 zmluvy, v zmysle ktorého článku sa zmluva uzatvára na doživotie, avšak v nasledujúcom článku je uvedené, že plniť zo zmluvy sa má do konca mesiaca, v ktorom oprávnený zomrie, súd prvej inštancie takúto štylizáciu zmluvy nepovažoval za neurčitú, keď článok 2 a článok 3 si neodporujú z dôvodu, že článok 3 predmetnej zmluvy iba spresňuje splatnosť. Žalovaný sám predložil zmluvu žalobkyni, ktorým sa zaviazal vyplácať žalobkyni doživotne sumu v určitej výške, žalovaný roky zmluvu plnil. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu dôchodku za žalované obdobie od mája 2010 do februára 2015. 6. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania v zákonnej výške, vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok dôchodku, až do zaplatenia. 7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu zamietne. Mala za to, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci a to z nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaný poukázal na ust. § 842 a § 843 OZ. Uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dôchodku je i stanovenie výšky dôchodku, tá musí byť stanovená presnou peňažnou čiastkou alebo môže byť dohodnutý i spôsob jej určenia. Zmluva o dôchodku však neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške dôchodku, keď v čl. II je síce uvedené číselné vyjadrenie plnenia, avšak bez údaju o mene, v ktorej sa má plniť. Nejde teda o určitú dohodu o výške dôchodku. Zmluva o dôchodku teda neobsahuje dohodu o výške dôchodku, keď uvedenie čísla 5.389,- neumožňuje z písomného textu zmluvy zistiť, aké peňažné plnenie má byť na základe zmluvy poskytované. Mal za to, že zmluva o dôchodku je preto absolútne neplatná, a teda ide o neplatnosť, ktorú nemožno dodatočne konvalidovať. 8. Odvolanie žalovaného bolo doručené k rukám právnej zástupkyne žalobcu dňa 20.07.2016. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie riadne zistil vo veci skutkový stav, dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP, z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania zároveň i správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v súvislosti s platnosťou zmluvy o poskytovaní plnenia „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ zo dňa 13.01.1998. Žalovaný v odvolaní totiž uviedol, že podľa § 843 OZ, zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne, pričom podstatnou náležitosťou zmluvy je i stanovenie výšky dôchodku. Podľa žalovaného, aby mohla byť dohoda o výške peňažného plnenia považovaná za určitú, musí obsahovať tak číselné vyjadrenie plnenia, ako i menu, v ktorej sa má plniť. Namietal, že v čl. II Zmluvy o dôchodku je síce číselné vyjadrenie plnenia uvedené, avšak bez údaju o mene, v ktorej sa má plniť. 13. Je verejne známou skutočnosťou, že dňa 08.07.2008, Rada Európskej únie schválila žiadosť Slovenska o vstup do eurozóny k 01.01.2009. Následne dňa 01.01.2009 sa Euro na Slovensku stalo zákonným platidlom. Nahradilo tak slovenskú korunu (SKK), neodvolateľne stanovenom výmennom kurze 1 € = 30,1260 SK. Následne od 17.01.2009 sa na Slovensku, pri hotovostných platbách, môžu používať už iba eurové bankovky a mince. 14. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, mal za preukázané, že zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v čase odchodu žalobkyne do dôchodku, t.j. dňa 13.01.1998. Na základe vykonaného dokazovania a napr. i s poukazom na list žalobkyne zo dňa 10.11.2009 (č.l. 20), jednoznačne vyplýva, že žalovaný bez problémov od uzavretia zmluvy a odchodu žalobkyne do dôchodku, vyplácal žalobkyni z priznanej sumy 5.389 Sk, ktorá po zdanení predstavovala sumu 4.366 Sk, a ktorú žalobkyňa od žalovaného aj dostávala. V predmetnej zmluve o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s. v čl. II vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ako povinná, sa zaväzuje vyplácať príjemcovi (P. R.), doživotne sumu vo výške sumu 5.389 a to na základe skutočností, uvedených v žiadosti o plnenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Nielen v zmluve o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., ale ani v žiadosti o poskytnutí plnenia z podporného dôchodkového fondu zo dňa 13.01.1998, nie je uvedená mena, v ktorej sa predmetné plnenie má vyplácať, napriek tomu žalovaný túto sumu odo dňa podpisu predmetnej zmluvy, t. j. odo dňa 13.01.1998 až do roku 2010 riadne vyplácal, pričom nemal žiadne pochybnosti o tom, v akej mene má poskytovať plnenie z predmetnej zmluvy. 15. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v súvislosti s výpoveďou zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 26.10.2009, ako dôvod výpovede uviedol, využitie zákonného práva žalovaného podľa ust. § 582 zák. č. 40/1964 Zb. OZ. V zmysle ust. § 582 ods. 1 OZ, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Žiaden ďalší iný dôvod výpovede žalovaný v písomnej výpovedi neuviedol. To znamená, že žalovaný vo výpovedi nenamietal, že by zmluva o dôchodku bola neplatná z dôvodu, že neobsahuje určitú dohodu o výške dôchodku, keď podľa žalovaného čísla 5.389.-, neumožňujú z písomného textu zmluvy zistiť, aké peňažné plnenie má byť na základe zmluvy poskytnuté. Napriek vyššie uvedenému, žalovaný peňažné plnenie v slovenských korunách žalobkyni plnil, tak ako uvádza žalobkyňa v liste zo dňa 10.11.2009, a to sumu, ktorá po zdanení predstavovala 4.366 SK. Keďže list žalobkyne bol zo dňa 10.11.2009, sama žalobkyňa konštatovala, že predmetná suma predstavuje 144,90 €, ktoré aj od žalovaného dostáva. 16. Následne z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu prvoinštančného konania namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o dôchodku z dôvodu, že z predmetnej zmluvy nie je možné zistiť, aké peňažné plnenie má byť žalobkyni poskytované. Z obsahu spisu vyplýva, že obrana žalovaného v priebehu prvoinštančného konania následne smerovala k vzneseniu prekážky litispendencie, a to v totožnom petite s konaním, vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 12C/119/2010. Súd prvej inštancie sa predmetnou námietkou žalovaného v dostatočnom rozsahu vysporiadal a svoje dôvody uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že predmetom konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn. 12C/119/2010, po zmene žalobného petitu, je vo vzťahu žalobkyne suma vo výške 178,88 €, titulom neuhradeného peňažného príspevku na základe zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., za mesiac apríl 2010. 17. Súd prvej inštancie sa vysporiadal i s ďalšou námietkou žalovaného, a to neurčitosť predmetnej zmluvy čl. 2 a čl. 3, pričom konštatoval, že nepovažuje štylizáciu zmluvy za neurčitú, pretože čl. 2 a čl. 3 si neodporujú, pretože čl. 3 predmetnej zmluvy iba spresňuje splatnosť. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný sám predložil zmluvu žalobkyni, ktorou sa zaviazal jej vyplácať doživotne sumu v určitej výške, žalovaný niekoľko rokov zmluvu plnil. Odvolací súd preto námietku žalovaného o neplatnosti zmluvy považoval za nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu, dôchodok bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý v slovenských korunách, ktorá mena (SKK) bola do 31.12.2008 zákonným platidlom, a ktorú sumu žalovaný bez problémov žalobkyni uhrádzal. Takisto, ako v zmluve o poskytnutí plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., je bez označenia meny, uvedený výpočet plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.., realizovaný priamo personálnym útvarom Slovenskej sporiteľne, a. s., keď je uvádzaný dôchodok vo výške 5.351,- bez označenia meny, základný plat 16.200,-, taktiež bez označenia meny a následne je uvedené plnenie v sume 5.389,- bez ďalšieho. Niet pochýb, že zmluva o dôchodku bola uzavretá písomne a spĺňa všetky podstatné náležitosti, vrátane stanovenia výšky dôchodku presnou peňažnou čiastkou, pričom neuvedenie meny, v ktorej sa má plniť, nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. 18. V ostatných častiach sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v predmetnej veci rozhodol tak, že žalobe žalobkyne vyhovel. Odvolací súd poukazuje i na ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. Nález sp.zn. IV. ÚS 550/2012 zo 07.11.2012, uznesenie č. k. IV. ÚS 457/2013-11 zo dňa 24.07.2013. V Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012, sp.zn. II. ÚS 26/2012-33 v obdobnej právnej veci ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v tomto náleze Ústavný súd SR zaujal stanovisko, že možnosť vypovedania zmluvy o dôchodku neobstojí, pretože by to bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby, kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Preto, podľa Ústavného súdu SR, v takýchto prípadoch je vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 OZ. Zároveň Ústavný súd SR uviedol i to, že dojednanie zmluvy o dôchodku „na doživotne“ je nepochybne treba považovať z hľadiska povahy tohto dojednania za dojednanie zmluvy na dobu určitú. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze nevyslovil žiadnu pochybnosť o platnosti zmlúv o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., ktoré Slovenská sporiteľňa, a. s., uzatvárala so svojimi zamestnancami, keďže išlo o obsahovo zhodné zmluvy, ktoré vypracovával práve žalovaný, a preto závery Ústavného súdu SR možno aplikovať i na prejednávanú vec. 19. Z týchto dôvodov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).