Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/139/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314215430 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314215430.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, zast.: Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovaným: X/ X. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, U., X/ Ľ. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, U., o zaplatenie 4.957,17 eur (135.737,36 Kč) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. septembra 2016, č.k. 12C/304/2014-132, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v napadnutej časti o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a v závislej časti o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 3.459,59 eur od 28.01.2014 do zaplatenia zastavil, žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi čiastku 3.375,95 eur, kapitalizovaný úrok vo výške 1.092,31 eur, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 405,28 eur, úrok vo výške 15,90 % ročne z čiastky 3.375,95 eur od 28.01.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 3.375,95 eur od 28.01.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou za spracovanie spotrebného úveru, za správu spotrebného úveru, za vedenie účtu vo výške 50,- Kč, poplatok za upomienku 300,- Kč, za opakovanú výzvu 500,- Kč, celkom vo výške 83,63 eur, je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou od žalovaných 1/ a 2/ domáhal zaplatenia 135.737,36 Kč s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že s nimi ako spoločnými a nerozdielnymi spoludlžníkmi uzavrel Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXR zo dňa 30.03.2011, na základe ktorej im dňa 30.03.2011 poskytol úver vo výške 100.000,- Kč. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 84 anuitných splátkach po 1.969,- Kč, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.04.2011 a posledná 15.03.2018. Istina bola úročená úrokovou sadzbou 15,90 % ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť splátky. Za každý začatý mesiac správy úveru si žalobca účtoval poplatok 50,- Kč. Prihláškou k poisteniu, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, bolo medzi žalobcom a žalovanými dojednané poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 120,- Kč. Žalovaní si povinnosti zo zmluvy o úvere neplnili, pričom žalobca ich na túto povinnosť opakovane písomne upomínal a vyzýval k zaplateniu. Poplatky za upomienky si žalobca účtuje v zmysle sadzobníka poplatkov. Listom zo dňa 15.06.2012 žalovaným oznámil, že žalovaná pohľadávka je splatná ku dňu 15.06.2012 a vyzval ich k úhrade, avšak žalovaní pohľadávku neuhradili. Ku dňu podania žaloby pohľadávka žalovaných činila čiastku 135.737,36 Kč, pozostávajúcu z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru 92.440,36 Kč, nesplatených úrokov 15,90 % z istiny v čiastke 29.909,68 Kč, zákonného úroku z omeškania vo výške 11.097,32 Kč a nesplatených poplatkov vo výške 2.290 Kč. Žalobca žiadal priznať aj zmluvný úrok vo výške 15,9 % ročne z dlžnej istiny 92.440,36 Kč odo dňa nasledujúceho po kapitalizácii, teda od 28.01.2014 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne z dlžnej istiny a poplatkov. Žalovaná 1/ uviedla, že pôžičku si vzali s dobrým vedomím, že ju splatia, avšak manžel prišiel o prácu, sú bezdomovci a dlh splatiť nevedia. 3. Vykonaným dokazovaním z predložených listinných dôkazov a z výsluchov strán zistil skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe, ktoré žalovaní ani nesporovali. V konaní žalobca uviedol, že žalovaní pristúpili k poisteniu úveru Varianta 1, poistenie v prípade smrti, invalidity alebo práceneschopnosti, za mesačný poplatok za poistenie vo výške 120,- Kč. Keďže si svoje povinnosti vyplývajúce im z prihlášky k poisteniu neplnili a poplatok za poistenie prestali uhrádzať, boli žalobcom z poistenia odhlásení. Poplatky v celkovej výške 2.290,- Kč, uplatnené v žalobe žalobca špecifikoval tak, že účtoval dňa 14.02.2012 sumu 170,- Kč, pozostávajúcu z 50,- Kč poplatku za vedenie účtu a z 120,- Kč poplatku za poistenie, dňa 14.03.2012 účtoval poplatky rovnako, dňa 14.04.2012 poplatok 50,- Kč za správu úveru, dňa 14.05.2012, 14.06.2012 poplatok za vedenie účtu vo výške 50,- Kč, dňa 18.02.2012 poplatok vo výške 300,- Kč za upomienku, 01.03.2012 poplatok 500,- Kč za výzvu zo dňa 01.03.2012, 19.03.2012 poplatok 500,- Kč za opakovanú výzvu zaplatenia dlžnej sumy zo dňa 18.03.2012, dňa 17.04.2012 poplatok 500,- Kč za poslednú výzvu zo dňa 16.04.2012, a to všetko v zmysle bodu 1.5 Zmluvy, ako i v súlade so sadzobníkom poplatkov ČSOB. Súd prvej inštancie mal z výpisu účtu za preukázané, že žalovaní poslednú splátku uhradili dňa 15.01.2012, spolu uhradili 10 splátok, čím zaplatili celkom sumu 21.390,- Kč. Žalovaní v konaní zopakovali, že sú bezdomovci, žalovaná 1/ je zamestnaná na polovičný úväzok v ZUŠ s príjmom 300 eur, pričom zamestnávateľ jej vykonáva zrážky z platu v max. možnej miere. Žiadali žalobu zamietnuť pre ich nemajetnosť, lebo nemajú z čoho platiť. 4. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 504 Obch. zák. Českej republiky účinného v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2, § 52 ods. 4 Obč. zák., § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 517 ods. 2 Obč. zák. Českej republiky účinného v čase uzavretia zmluvy a nar. vl. Českej republiky č. 142/1994 Sb. v znení nar. vl. č. 33/2010 Sb., ustálil, že ku dňu 27.01.2014 predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 33.447,36 Kč, ktorá pozostáva z dlžnej istiny nesplateného úveru vo výške 3.375,95 eur (92.440,36 Kč), dojednaného zmluvného úroku vo výške 15,90 % ročne, teda sumu 1.092,31 eur (29.909,68 Kč), zákonných úrokov z omeškania vo výške 7,05 % ročne, teda sumu 405,28 eur (11.097,32 Kč) a dlžných poplatkov vo výške 83,63 eur (2.290 Kč). Vyhodnotil, že žalovaní porušili zmluvné podmienky vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXR, čím založili nárok žalobcu požadovať od nich zaplatenie dlžnej istiny úveru, dlžných úrokov z úveru a dlžných úrokov z omeškania, preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 94.730,36 Kč (3.459,59 eur) od 28.01.2014 do zaplatenia po späťvzatí žaloby v tejto časti žalobcom a za súhlasu žalovaných podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. 5. Žalovaných zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky v mene eur, pričom sumu prepočítal kurzom NBS ku dňu podania žaloby na súd (20.02.2014), ktorý bol 1 eur = 27,382 Kč, čo odôvodnil tým, že žalovaní sú občanmi SR a na jej území teraz i žijú. 6. Žalobu vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie žalobcom uplatnených poplatkov celkom vo výške 83,63 eur (2.290 Kč), zamietol. Uviedol, že cit. „táto suma pozostáva z poplatkov za upomienku vo výške 8,30 eur a výzvy 3 x 28,21 eur v zmysle sadzobníka poplatkov a ide o neprijateľnú podmienku“. Vychádzal z toho, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.. Konštatoval, že cit. „poplatky, ktoré si žalobca účtoval v zmysle sadzobníka poplatkov bol platný až od 01.05.2010, pričom k uzavretiu zmluvy so žalovanými došlo dňa 30.03.2011 a z jej ustanovení nevyplýva, že by boli žalovaní oboznámení s vtedy platným sadzobníkom súdnych poplatkov“. Dospel k záveru, že uvedené poplatky majú charakter neprijateľnej podmienky, nakoľko predstavujú neprimerane vysokú sumu, ktorú by mali žalovaní ako spotrebitelia zaplatiť za upomienky, výzvy a vedenie účtu. Poplatky za 1. upomienku vo výške 8,30 eur a za každú výzvu 28,21 eur považoval za neprimerane vysoké, a preto žalobu v tejto časti zamietol a zároveň určil, že cit. „zmluvné podmienky, ktorých obsahom sú oprávnenia banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb poplatkov vo výške 8,30 eur za 1. upomienku a 28,21 eur za výzvu (1. a ďalšia), sú neprijateľné zmluvné podmienky. 7. V spore úspešnému žalobcovi priznal trovy konania aplikujúc ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. 8. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa poplatkov vo výške 2.290,- Kč a proti určeniu účtovania poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku podal žalobca včas odvolanie a navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Zhrnul všetky svoje tvrdenia, ktorými odôvodnil v žalobe svoj nárok a poukázal na to, že v súlade s čl. I.5. Zmluvy o úvere bol žalovaným za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 50,- Kč, a keďže žalovaní uzavreli aj poistenie úveru, za poistenie im bol účtovaný mesačný poplatok vo výške 120,- Kč. Uviedol, že o všetkom pripojil k žalobe listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok. Konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol výšku poplatku za výzvu 3 x 28,21 eur (772,45 Kč), hoci on žalovaným účtoval za zaslanú výzvu sumu 500,- Kč, teda 18,26 eur. Nesúhlasil ani so záverom, že zo zmluvy nevyplýva, že by boli žalovaní oboznámení s vtedy platným sadzobníkom poplatkov, keď citoval čl. I.1. Zmluvy, podľa ktorého sú súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 01.06.2010 a všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 01.12.2010, s ktorými sa klient zoznámil a podpisom Zmluvy o úvere s nimi vyslovuje svoj súhlas. V súvislosti s uvedeným poukázal na bod 4.4. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, podľa ktorého je oprávnený účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov. Mal potom za to, že žalovaní boli s obchodnými podmienkami oboznámení a podpisom zmluvy s nimi súhlasili. Ak súd prvej inštancie zamietol aj jeho nárok v časti účtovaných poplatkov za poistenie, poukázal na to, že žalovaní pristúpili k poisteniu úveru na základe prihlášky k poisteniu zo dňa 30.03.2011, pričom poplatok za poistenie im účtoval za dva mesiace spolu vo výške 240,- Kč. Označenie relevantných poplatkov za neprijateľné zmluvné podmienky považoval za presahujúce súdom možný rámec poskytovania ochrany spotrebiteľovi, ktorej účelom má byť priblížiť sa rovnosti strán v právnych vzťahoch založených spotrebiteľskými zmluvami, avšak nesmie byť zamieňaná a rozširovaná až do takého neprijateľného rozsahu, legalizujúceho právo spotrebiteľa zmluvy nečítať alebo sa nezaujímať o konkrétny obsah podpisovanej zmluvy. Vzhľadom na to, že výška poplatkov spolu s ďalšími podmienkami zmluvy boli aj žalovaným známe, vyslovenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky by znamenalo rozširovanie ochrany spotrebiteľa. Zdôraznil, že o výške poplatkov bol klient informovaný, a preto nie je naplnený základný predpoklad určenia určitého dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže toto dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Zastával tiež názor, že účelom upomínania dlžníkov nie je dosiahnutie zisku, ale informovanie dlžníkov a zabezpečenie dodatočného splnenia ich primárnych zmluvných povinností. Poukázal tiež na to, že už Súdny dvor EÚ k predmetnej problematike rozhodol, že právna úprava členského štátu EÚ umožňujúca dojednanie poplatku za správu úveru je v súlade s právom EÚ. Ďalej poukázal aj na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/2013 zo dňa 10.04.2014 k problematike poplatkov za správu úveru v ČR, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (napr. 32Odo 303/2005), ktorými bolo zaujaté jednoznačné stanovisko o prijateľnosti poplatkov. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku v tejto časti, keď ho považoval za zmätočné. Záverom nesúhlasil s prepočítaním jednotlivých súm z meny Kč na menu eur, argumentujúc tým, že pohľadávka žalovaných vznikla v českej mene a on je český subjekt, pričom súd môže výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadriť v zmysle § 218 C.s.p. aj v cudzej mene, a preto žiadal aby bol výrok rozsudku vyjadrený v Kč. 9. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí nesúhlasili s odkazmi na právo iných krajín, keď poukázali na to, že sú občania SR a majú byť súdení podľa slovenských zákonov, pričom poukázali na ust. § 53 ods. 1 Obč. zák.. Uviedli, že poistení boli, ale rýchlo to zrušili namiesto toho, aby si žiadali od poisťovne náhradu za vzniknutú škodu, čo priznal sám žalobca. Žiadali, aby súd konanie zastavil pre ich nemajetnosť a exekúcie, ktoré sú proti nim vedené, keď zdôraznili, že sú bezdomovci, nič nevlastnia a liečia sa na psychické choroby. Uviedli, že sa obrátia na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ich oddlženie z dôvodu nemajetnosti. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. Odôvodnenie zamietajúceho výroku a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je nielen nedostatočné, ale je aj zmätočné, keď už skutkové zistenia súdu prvej inštancie prezentované v tejto časti odôvodnenia (a z ktorých zrejme súd prvej inštancie vychádzal) nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú nesprávne. Rozhodnutie prijaté na základe nedostatočne a zároveň nesprávne ustáleného skutkového stavu, bez akéhokoľvek právneho posúdenia, a bez uvedenia zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie v tejto časti aplikoval, je nepreskúmateľné. Keďže ani strohé a zmätočné odôvodnenie napadnutej časti rozsudku nevysvetľuje, čo vlastne v tejto časti súd prvej inštancie skutočne posudzoval, akými právnymi úvahami sa riadil, a prečo rozhodol tak ako rozhodol, ide o rozhodnutie arbitrárne a odnímajúce žalobcovi právo v opravnom prostriedku proti nemu riadne argumentovať. Súd prvej inštancie zároveň tým, že počas konania neuviedol, že mieni ex offo posudzovať prijateľnosť niektorých zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a nedal teda žalobcovi (a zároveň aj žalovaným) možnosť argumentácie a dokazovania, a tiež tým, že vo vzťahu k posudzovaniu prijateľnosti zmluvných podmienok žiadne dokazovanie ani nevykonal, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ktoré konkrétne zmluvné podmienky však nakoniec posudzoval, nie je možné z jeho rozsudku vôbec zistiť, keďže ich označenie a znenie ani do výroku ani do odôvodnenia rozsudku neuviedol. Takéto rozhodnutie potom nemôže v odvolacom prieskume obstáť a musí byť zrušené. 11. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že voči zastavujúcemu a žalobe vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie žiadna zo strán odvolanie nepodala. V odvolacom konaní preto preskúmal rozsudok len v odvolaním žalobcu napadnutej časti o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 2.290,- Kč s príslušenstvom a v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. 12. Z predloženého spisu ako aj z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca od žalovaných požadovanú sumu 2.290,- Kč riadne špecifikoval a táto sa skladá zo sumy 240,- Kč predstavujúcej poplatok za poistenie za dva mesiace (120,- Kč/mesiac), zo sumy 250,- Kč predstavujúcej poplatok za správu úveru za päť mesiacov (50,- Kč/mesiac), zo sumy 300,- Kč za upomienku a zo sumy 1.500,- Kč za tri výzvy (500,- Kč/ jedna výzva). Žalobca svoj nárok na všetky dielčie sumy odôvodnil poukazom na jednotlivé ustanovenia zmluvy a články obchodných podmienok (tieto predložil do spisu spolu so sadzobníkom poplatkov). Žalovaní žiadny žalobou uplatnený nárok nepopreli a ani nespochybnili. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.09.2016 konštatoval, že skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú sporné. Na tomto pojednávaní vyniesol rozsudok, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 2.290,- Kč (ktoré prepočítal na menu eur - 83,63 eur, a to kurzom NBS ku dňu podania žaloby na súd, teda k 20.02.2014) zamietol. 13. Zamietnutie žaloby v tejto časti odôvodnil v napadnutom rozsudku skutkovým zistením, že suma 2.290,- Kč resp. 83,63 eur pozostáva z poplatkov za upomienku vo výške 8,30 eur a za výzvy 3 x 28,21 eur podľa sadzobníka. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie je vzhľadom na obsah žaloby, listinných dôkazov založených v súdnom spise, tvrdenia žalobcu o špecifikácii sumy 2.290,- Kč už v žalobe ako aj na pojednávaniach, a zároveň na záver samotného súdu prvej inštancie (na pojednávaní), že skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú sporné, úplne nepreskúmateľné. Odvolací súd nedokázal z napadnutého rozsudku vzhľadom na jeho strohé odôvodnenie vôbec zistiť, na základe čoho súd prvej inštancie takýto skutkový záver prijal, avšak vzhľadom na vyššie uvedené zistenia zo spisu ako aj jednoduchú matematiku (3x 28,21 eur + 8,30 eur je spolu 92,93 eur a nie 83,63 resp. 2.290,- Kč) dospel k záveru, že je nesprávny. Je potom namieste konštatovať, že všetky ďalšie závery súdu prvej inštancie, ktoré sa odvíjajú od takto nesprávne zisteného skutkového stavu, taktiež nemôžu obstáť. Ak súd prvej inštancie dokonca bez akéhokoľvek relevantného právneho posúdenia s uvedením príslušných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval (keďže ním v rozsudku uvedené ustanovenia na posudzovanú časť nedopadajú), uviedol, že „uvedené poplatky majú charakter neprijateľnej podmienky, nakoľko predstavujú neprimerane vysokú sumu, ktorú by mali žalovaní ako spotrebitelia zaplatiť za upomienky, výzvy a vedenie účtu“, je jeho rozhodnutie tiež arbitrárne a nepreskúmateľné jednak pre úplnú absenciu právneho posúdenia, ako i pre zmätočný záver ohľadom poplatkov za správu úveru resp. vedenie účtu, keď žiadne takéto poplatky súd prvej inštancie do svojich skutkových zistení nezahrnul a ich primeranosť ani nehodnotil, a taktiež pre vyhodnotenie (naviac nesprávne zistených) poplatkov za upomienky a výzvy za neprijateľné zmluvné podmienky bez toho, aby z rozsudku vôbec vyplývalo, aké konkrétne zmluvné podmienky súd prvej inštancie skúmal, keďže do rozsudku ich znenie vôbec neuviedol. Z akého dôvodu bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za poistenie zostalo taktiež nevysvetlené. 14. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj samotný výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnosť bližšie neoznačenej a necitovanej zmluvnej podmienky je úplne nesprávny a pre absenciu špecifikácie zmluvnej podmienky, ktorá by mala byť neprijateľnou, taktiež nezáväzný a nevykonateľný. Za potrebné považuje tiež upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na zásadný rozpor medzi obsahom výroku rozsudku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, v ktorom súd prvej inštancie uvádza poplatky za vedenie účtu 50,- Kč, za upomienku 300,- Kč a za výzvu 500,- Kč, údajne celkom vo výške 83,63 eur (čo do takéhoto výroku jednak vôbec nepatrí a zároveň opätovne matematicky nesedí, keď 300,- Kč + 3x 500,- Kč + 5x 50,- Kč predstavuje 2.050,- Kč, čo po prepočítaní na eur podľa súdom prvej inštancie svojvoľne zvoleného kurzu ku dňu podania žaloby 1 eur = 27,382 Kč potom činí 74,86 eur, a nie uvedených 83,63 eur) a odôvodnením tohto výroku, v ktorom súd prvej inštancie za neprijateľné vyhodnotil len (nesprávne zistené) poplatky za upomienku 8,30 eur a výzvu 28,21 eur. Možno teda uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie je aj v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný. 15. Odvolací súd pripomína, že ak súd prvej inštancie mienil bez návrhu a argumentácie žalovaných, ktorí žiadny zo žalobou uplatnených nárokov nepopreli a nespochybnili, podrobiť ex offo súdnemu prieskumu prijateľnosť zmluvných podmienok, bol povinný o tom strany upovedomiť a vykonať dokazovanie, teda umožniť stranám ohľadom týchto konkrétnych zmluvných podmienok argumentovať, pretože inak je rozhodnutie o určení neprijateľnosti nejakej zmluvnej podmienky, ktorá nebola predmetom dokazovania, nebola vôbec uvedená v skutkových zisteniach súdu, nebola ani vo výroku ani v odôvodnení rozsudku špecifikovaná, pričom jej určenie za neprijateľnú je naviac zmätočné, nesprávne, stroho a nedostatočne odôvodnené, rozhodnutím prekvapivým. 16. Ak žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že v českých korunách žalované sumy prepočítal na menu eur, a žiadal, aby bol výrok rozsudku vyjadrený v Kč, pretože pohľadávka žalovaných vznikla v českej mene a on je český subjekt, odvolací súd s jeho argumentáciou súhlasí. Súd prvej inštancie bude povinný opätovne rozhodovať o žalobou uplatnenej sume 2.290,- Kč s príslušenstvom, teda o žalobe na plnenie vyjadrenej v Kč (ust. § 218 ods. 2 C.s.p.). I keď sa výrok rozsudku o plnení v peniazoch v zásade vyjadruje v mene eur, je bez ďalších zákonných obmedzení možné ho vyjadriť aj v cudzej mene, a to práve vtedy, ak je v cudzej mene vyjadrený predmet konania, teda ak žalobca v žalobe požaduje zaplatenie peňažnej sumy v inej mene ako eur, čo je aj prípad prejednávanej veci. Žalobca uplatnil voči žalovaným žalobou nárok na plnenie v Kč z dôvodu, že žalovaným poskytol ako český subjekt na území Českej republiky v tejto mene úver, ktorý riadne nesplatili, preto akékoľvek prepočítavanie žalobou uplatnenej sumy 2.290,- Kč (s príslušenstvom) kurzom NBS práve ku dňu podania žaloby na súd (20.02.2014) nemá žiadne zákonné opodstatnenie. Na základe akých zákonných ustanovení súd prvej inštancie určil, že bude v Kč vyjadrenú žalovanú sumu prepočítavať práve ku dňu podania žaloby (keď podľa ust. § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu) zostalo nevysvetlené. Uvedený postup súdu prvej inštancie práve s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku tiež priniesol zmätok do prepočítavania jednotlivých súm. Uplatnená suma 2.290,- Kč totiž predstavovala po prepočítaní kurzom NBS ku dňu podania žaloby 83,63 eur, ku dňu vynesenia napadnutého rozsudku 84,75 eur a ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu týmto uznesením 89,75 eur. Z akého dôvodu by boli žalobca a žalovaní pri uzavretí zmluvy o úvere v Kč, pri poskytnutí peňazí žalovaným v Kč a pri žalobe o plnenie v Kč, povinní znášať zmenu kurzu Kč k eur, či už v prospech žalobcu alebo žalovaných, súd prvej inštancie nevysvetlil, keď ani odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie bez ďalšieho (skutkového a právneho posúdenia) uviedol, že rozhodol v mene eur, pretože žalovaní sú občanmi SR a na jej území teraz i žijú, odpoveď na túto otázku nedáva. Toto právne posúdenie odvolacieho súdu sa však týka výlučne odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože v zastavujúcej a v žalobe vyhovujúcej časti žalobca rozsudok odvolaním nenapadol. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach (o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.290,- Kč s príslušenstvom a o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky) a v závislej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne o časti žaloby žalobcu o zaplatenie 2.290,- Kč s príslušenstvom rozhodne. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.). 18. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).