Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010444 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315010444.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej, v trestnej veci obžalovaného W. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/68/2015 zo dňa 13.11.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému W. L., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom G. K. XXX ukladá podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 1.500 /tisícpäťsto/ Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov. Vo zvyšnej časti ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 13.11.2017 sp. zn. 2T/68/2015 bol obžalovaný W. L. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že obvinený dňa 22.10.2014 v čase asi o 07.05 hod. viedol po Hlavnej ulici v obci Tureň osobné motorové vozidlo Audi A3, EČV: SV-XXXAT, pričom na úrovni Poľnohospodárskeho družstva Tureň neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a narazil do neoznačeného spadnutého stromu ležiaceho cez šírku vozovky a následne aj do poškodeného J. I., ktorý v tom čase pracoval na odstraňovaní spadnutého stromu. Pri dopravnej nehode utrpel J. I. zranenia - pomliaždenie mozgu v čelovo - temennej oblasti vpravo, tržno - zmliaždenú ranu v ľavej temennej oblasti, odlomenie kĺbovej plochy vnútorného hrboľa pravej píšťaly, zlomeninu tela ľavej ihlice bez posunu úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny vľavo s priemernou dobou liečenia 4 až 5 mesiacov určenou znalcom z odboru zdravotníctva Z.. A.. O. P. Csc. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody voči poškodenej S. poisťovni, pobočka I., Y. XX, I. vo výške 679,10 €. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine a treste podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice z hlavného pojednávania (č.l. 230) odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním z 25.04.2018 (č.l. 236-237), ku ktorému odvolaniu sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry 09.05.2018 (č.l. 242-243), poškodený - sociálna poisťovňa 10.05.2018 (č.l. 244) a zástupca poškodeného 10.05.2018 (č.l. 245). Obžalovaný v odvolacích dôvodoch poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádzal hlavne zo záverov znalca z odboru dopravy U.. U. K.. Čo sa týka preukázania zavinenia s trestnoprávnou zodpovednosťou obžalovaného, súd mal za to, že prekážka - strom, sa nachádzal na vozovke a nemohla byť teda prekážka náhla a nepredvídateľná. Ani poškodeného nepovažoval za prekážku náhlu a nepredvídateľnú, nakoľko sa pred zrážkou nachádzal na tejto vozovke niekoľko minút. Takéto konštatovanie súdu je nesprávne a nie je možné pri rozhodnutí o vine obžalovaného, tieto obe prekážky považovať za jednu prekážku. Je možné pripustiť, že všetky technické údaje, ktorými znalec analyzoval prednehodnú techniku jazdy obžalovaného môžu byť správne. Môže sa aj konštatovať, že spadnutý strom nie je možné považovať za prekážku náhlu, nepredvídateľnú a nárazu do stromu sa obžalovaný touto skutočnosťou nemusel vyviniť. Špecifikom tejto dopravnej nehody je skutočnosť, že v spadnutom strome sa nachádzal poškodený v predklone a nemožno u obžalovaného počítať, že by tento predpokladal, že v spadnutom strome sa nachádza človek. Súd vôbec nebral v úvahu skutočnosť, že poškodený sa v tejto prekážke nachádzal v rozpore s pravidlami cestnej premávky, ničím nezabezpečil to, aby na svoj vstup do vozovky upozornil všetkých účastníkov cestnej premávky, obzvlášť pritom aká bola poveternostná situácia a to, že vstúpil do vozovky v podstate do spadnutého stromu, kde konáre tohto stromu jeho viditeľnosť v podstate absolútne obmedzili. Pri rozhodnutí o zavinení obžalovaného za následky dopravnej nehody nie je možné tieto objektívne skutkové zistenia ignorovať a musia byť brané do úvahy aj keď všetky závery znalca smerovali k tomu, kedy mal a mohol spadnutý strom obžalovaný zaregistrovať, avšak prekážka spadnutého stromu a v ňom sa nachádzajúci poškodený sú dva rozdielne atribúty. Nebola vôbec vyvrátená obrana obžalovaného, že vzhľadom na všetky skutočnosti prednehodového deja registrácia spadnutého stromu a potencionálna zaregistrácia poškodeného sú rozdielne veci. Aj keby spadnutý strom nemal byť braný ako prekážka náhla a nepredvídateľná, vzhľadom na všetky objektívne zistené skutočnosti poškodený pre obžalovaného takouto prekážkou, teda náhlou a nepredvídateľnou byť musel. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a vzhľadom k tomu, že príčinnou súvislosťou tejto dopravnej nehody nebola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ale porušenie príslušných predpisov poškodeným, ktorý sa pohyboval na vozovke uprostred spadnutého stromu, bez akýchkoľvek upozorňovacích opatrení spôsobil to, že pre obžalovaného to bola prekážka náhla a nepredvídateľná a teda za následky jeho zranenia nemôže brať obžalovaný zodpovednosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, ktorý vychádzal z nesprávneho posúdenia skutkových zistení, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III k písomným dôvodom odvolania obžalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s obhajobným tvrdením obžalovaného, že príčinou dopravnej nehody nebola technika jazdy obžalovaného, ale porušenie príslušných predpisov poškodeného. Takéto tvrdenia považuje za účelové v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný skutok. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že primárnou príčinou dopravnej nehody a v konečnom dôsledku následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodeného bolo to, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v ustanovení § 16 ods. 1 a to prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať tak, aby mohol bezpečne s vozidlom zastaviť, čo sa prejavilo skutočnosťou, že s vozidlom narazil do prekážky na vozovke a následne do poškodeného J. I., ktorý pracoval na odstránení prekážky. K takémuto záveru rovnako dospel aj znalec z odboru cestnej dopravy U.. U. K., ktorý konštatoval, že technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Audi, ktorý viedol vozidlo rýchlosťou z technického hľadiska neprimeranou a na prekážku vo svojej dráhe reagoval oneskorene. K tvrdeniu obžalovaného, že poškodený vytvoril pre neho náhlu prekážku poukazuje na skutočnosť, že tento sa nachádzal na vozovke pred nehodou minimálne dve až tri minúty, vošiel na vozovku v čase, keď mu to premávka umožňovala, čo konštatoval aj znalec, že poškodený nevytvoril vodičovi vozidla Audi na vozovke prekážku náhlu, pričom správnym prvkom v konaní poškodeného bolo, že vzhľadom na zhoršené rozhľadové podmienky mal na sebe oblečenú plne reflexnú vestu. Pochybenie poškodeného spočíva v tom, že v čase nehody pri sebe nemal nápomocnú spôsobilú a náležite poučenú osobu, ktorá by v práci na ceste zabezpečovala dopravný režim, tieto okolnosti nehody boli zhodnotené pri právnom hodnotení konania obžalovaného a skutok nebol hodnotený podľa prísnejšej kvalifikácie podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. ale v zmysle miernejšej právnej kvalifikácie podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pre absenciu porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. V súhrne však poukázal na konanie obžalovaného spočívajúce vo vedení motorového vozidla neprimeranou vysokou rýchlosťou v danej dopravnej situácii a k jeho obmedzeným a rozhľadovým možnostiam, čo bolo základnou a najdôležitejšou príčinou celej dopravnej nehody a tým aj následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave s poukazom na uvedené skutočnosti podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Zástupca sociálnej poisťovne sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril v tom smere, že za obdobie od 01.11.2014 do 16.01.2015 bolo poškodenému vyplatené nemocenské v sume 679,10 Eur, ktoré doklady boli založené už do spisu v prípravnom konaní. Zástupca poškodeného O.. O. A. sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril v tom smere, že poukázal na dôkaznú situáciu v predmetnej trestnej veci a s prihliadnutím na prezentované skutočnosti považuje v danej právnej veci trestnú zodpovednosť obžalovaného za dostatočne a spoľahlivo preukázanú, v dôsledku čoho sa s rozsudkom súdu prvého stupňa v plnej miere stotožňuje. Krajský súd v Bratislave vykonal dňa 27.03.2019 vo veci verejné zasadnutie v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por., za splnenia zákonných podmienok, v neprítomnosti zástupcu sociálnej poisťovne a splnomocnenca poškodeného O.. O. A.. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch odvolania, na ktoré poukázal vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo súčasne na verejnom zasadnutí oboznámené. Navrhol preto obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne neuložiť trest zákazu činnosti, nakoľko od tejto nehody už najazdil 300.000 km, stále je držiteľom vodičského preukazu a zohľadniť aj spoluzavinenie poškodeného. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave sa na verejnom zasadnutí stotožnila so závermi okresnej prokuratúry k vyjadreniu odvolania obžalovaného a navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný W. L. sa na verejnom zasadnutí stotožnil s návrhmi svojho obhajcu. Uviedol, že od uvedeného dátumu najazdil množstvo kilometrov bez pokuty, v súčasnej dobe pracuje vo funkcii produktového manažéra. Na podklade podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaniami nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 a 3 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaniami nevytýkanú chybu, ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.), preto, s prihliadnutím na ich obsah, zameral svoju preskúmavaciu povinnosť iba na chyby vytýkané v rámci týchto odvolaní. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu, a to postupom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku. Pred prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný W. L., poškodený J. I., svedok P. L., znalec z odboru dopravy U.. U. K., za súhlasu prokurátora a obžalovaného v súlade s Trestným poriadkom bol prečítaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvia chirurgie, traumatológie Z.. A.. O. P., CSc., boli oboznámené listinné dôkazy spisového materiálu z prípravného konania Súd prvého stupňa vyčerpal všetky dôkazy vzťahujúce sa k predmetnej trestnej veci, ktoré prebral na hlavnom pojednávaní, odôvodnil ich, čo do skutkových zistení v rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Odvolací súd teda na základe takto vykonaného dokazovania nemá pochybností o správnosti a úplností skutkových zistení a v plnej miere sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, ktorý v posudzovanej veci na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový dej v zmysle podanej obžaloby. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil spôsobom predpokladaným v § 2 ods. 12 Tr. por. z hľadiska viny obžalovaného za spáchaný skutok, a tento správne aj kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví § 157 ods. 1 Tr. zák. Čo sa týka otázky viny, aj podľa krajského súdu bolo v prejednávanej trestnej veci preukázané, že obžalovaný W. L. jazdil svojim motorovým vozidlom tesne pred nehodou rýchlosťou minimálne 45km/ h, čo je rýchlosť v danej lokalite povolená. Neprekročil v danom úseku cesty povolenú rýchlosť, avšak je evidentné, že technika jazdy vodiča vozidla Audi, ktoré šoféroval obžalovaný bola nesprávna, na prekážku v ceste reagoval oneskorene o čas 1,2 sekundy. podľa výpočtov znalca vozidlo začal brzdiť až v čase 0,8 s po zrážke s poškodeným. Vzhľadom na rozhľadové podmienky a počasie technika jazdy obžalovaného bola nesprávna aj v tom smere, že jazdil vyššou rýchlosťou, aj keď dovolenou, na ktorú by mohol vozidlo bezpečne zastaviť na rozhľad. Je evidentné, že na prekážku - spadnutý strom - reagoval prakticky až v čase nárazu do tejto prekážky, čo vyplýva z výpovede obžalovaného a spolujazdkyne - jeho manželky. Vzhľadom na zlé počasie, dážď, šero, kedy vychádzal s vozidlom z obce, kde končilo verejné osvetlenie, jednoznačne mal použiť pri tejto rýchlosti, vzhľadom na rozhľadové pomery diaľkové svetlá, ktoré by zvýšili jeho dohľad. Navyše jeho oneskorená reakcia na túto prekážku na ceste, ktorá zasahovala iba do jeho jazdného pruhu, vedľajší jazdný pruh bol voľný, dala sa prekážka obísť, vyvodzuje záver, že vedeniu vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť, nakoľko samotný poškodený v tejto prekážke nečupel, ale bol v predklone, mal na sebe reflexné oblečenie, preto by ho obžalovaný na ceste musel spozorovať a reagovať na túto prekážku. Takisto ako strom aj poškodený sa v čase pred nehodou už na ceste nachádzali, preto nemohli obžalovanému vytvoriť prekážku náhlu a nepredvídateľnú. Aj z pohľadu výpovede poškodeného J. I., s ktorou korešpondujú závery znalca z odboru dopravy je zrejmé, že v čase keď sa nachádzal na vozovke, jeho rozhľadové pomery smerom do obce boli dobré, videl do vzdialenosti asi 400 m, aj vzhľadom na pouličné osvetlenie v čase, keď vchádzal na vozovku žiadne vozidlo sa nepohybovalo smerom k prekážke k padnutému stromu, ktorý sa dal obísť po cestnej komunikácii, vo vedľajšom pruhu. Keby obžalovaný venoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla mohol zrážke s poškodeným zabrániť tým, že vozidlo zastaví pred prekážkou, nedošlo by k nárazu do poškodeného, alebo obísť padnutý strom, ktorý tvoril prekážku na ceste vo vedľajšom jazdnom pruhu, ktorý bol prejazdný, nakoľko pred nehodou tade prešli aj iné vozidlá z opačného jazdného pruhu. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaný so zreteľom na miesto dopravnej nehody bol povinný prispôsobiť rýchlosť vedenia motorového vozidla konkrétnej dopravnej situácii a v danom prípade viesť motorové vozidlo rýchlosťou menšou, ako bola v čase spáchania skutku maximálne povolená rýchlosť. V tomto smere prvostupňový súd správne vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, upravujúcich konkrétne povinnosti vodiča. Na druhej strane však treba uviesť, že aj sám poškodený J. I. má spoluzavinenie na vzniku dopravnej nehody, a to tým spôsobom, že minimálne spadnutý strom ako prekážku na ceste neoznačil výstražným znamením alebo dopravnými značkami v dostatočnej vzdialenosti od tejto prekážky v smere jazdného pruhu prichádzajúcich vozidiel alebo si nezabezpečil ďalšiu zodpovednú poučenú osobu, ktorá by riadila premávku na ceste v čase odstraňovania prekážky, ktorú tvoril padnutý strom tak, aby bolo zrejmé, že na ceste sa nachádza prekážka a pracuje sa tam. Vychádzajúc z takto ustáleného miesta dopravnej nehody a konkrétnej situácie v cestnej premávke je, s prihliadnutím na vyššie citované povinnosti vodiča, možné dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku bol povinný v danom mieste ísť nižšou ako maximálne povolenou rýchlosťou. S ohľadom na okolnosti prípadu bola takou rýchlosťou rýchlosť maximálne 32 km/ h, prípadne nižšia, vzhľadom na rozhľadové pomery, ktoré vyplývali z poveternostnej situácie v danom čase. Preto s poukazom na uvedené okolnosti je bez akýchkoľvek rozumných pochybností možné ustáliť, že obžalovaný bol povinný viesť motorové vozidlo rýchlosťou, ktorá by mu s ohľadom na uvedenú situáciu v cestnej premávke umožnila zastaviť motorové vozidlo spôsobom, ktorý by za danej situácie umožnil zabrániť kolízii s poškodeným. Na základe uvedených skutočností a právnych úvah je podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti obžalovaného a spôsobením následku predpokladaného v skutkovej podstate prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Vo svetle uvedeného obhajobná argumentácia obžalovaného nie je spôsobilá spochybniť záver o jeho vine vo vzťahu k základnej skutkovej podstate súdeného prečinu. V posudzovanej trestnej veci bolo preukázané, že miera zavinenia obžalovaného nie je absolútna. K dopravnej nehode prispel svojim zavineným konaním aj poškodený, ktorý pracovisko na ceste nezabezpečil žiadnym spôsobom a teda tiež konal v rozpore s platnými právnymi predpismi. S poukazom na spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany poškodeného, osobu obžalovaného, mieru jeho zavinenia a doterajší spôsob jeho života, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol podľa aktuálneho odpisu registra trestov, v evidenčnej karte vodiča má iba dva záznamy pre menej závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie iba v sume do 40 Eur, pričom je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2000 dospel odvolací krajský súd k záveru, že pri ukladaní trestu súdom prvého stupňa neboli zohľadnené všetky aspekty ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a okolnosti predpokladané v § 34 ods. 4 Tr. zák., preto zrušil odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 1.500 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Takto uložený trest vzhľadom na osobu obžalovaného a mieru zavinenia považoval za dostatočný, ktorý môže splniť u obžalovaného svoj výchovný účel. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, súd obžalovanému neukladal, vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo takmer pred 5 rokmi, obžalovanému nebol zadržaný vodičský preukaz, naďalej používal motorové vozidlo v rámci výkonu povolania, kde najazdil značné množstvo kilometrov, bez toho, aby sa dopustil po tejto dopravnej nehode dopravného priestupku, o čom svedčí evidenčná karta vodiča. Preto ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by nespĺňal svoj účel. Pri zrušení rozsudku iba, čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu výrok o náhrade škody súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti S. poisťovni, pobočka I., Y. XX, Bratislava vo výške 679,10 Eur ostáva nedotknutý. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.