Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201193 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315201193.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: E. R., U. N. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - D.. N. E., U. N. XX.XX.XXXX, R.: R. XXX/XX, N. M., zastúpená AGM partners, s.r.o., so sídlom: Hlavné námestie 3, Bratislava a otec - G.. A. R., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: D. D. XXX, L.Ľ. D. E., F. Č. T. XX, Š., zastúpený AK FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, Šaľa, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III., na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. decembra 2017, č. k. 38P/26/2015-366, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. decembra 2017, č. k. 38P/26/2015-366, potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 12.12.2017, č. k. 38P/26/2015-366, rozhodol tak, že maloletú E. R., U. N. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.02.2015, dlžné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 12.12.2017 vo výške 1.728,- € sa otcovi povoľuje splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, pričom do zaplateného výživného súd otcovi započítal čiastku 3.372,- €. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že styk otca s maloletou sa neurčuje. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 19.01.2015 sa matka maloletej E. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a návrhom podaným dňa 03.08.2015 sa otec maloletej domáhal úpravy styku s maloletou, konania, ktoré spojil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.08.2015, č. k. 38P/26/2015 - 121, ktoré boli ďalej vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 38P/26/2015. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol prehľad rozhodnutí v rámci prebiehajúcich konaní vo veci starostlivosti o maloletú a súčasne poukázal na to, že uznesením zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2015, č. k. 11CoP/219/2015 - 49 zveril maloletú E. R. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 16,30 hod do 19,30 hod a každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 9,00 hod do 19,00 hod, s tým, že otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej. Uznesením zo dňa 24.09.2015, č.k. 38P/329/2015 - 15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2016, č. k. 11CoP/721/2015 - 60 súd prvej inštancie zmenil uznesenie zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23 v časti úpravy styku otca s maloletou každú stredu a tento styk upravil tak, že otec má predbežne právo stretávať sa s maloletou E. každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletú preberie v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a matke odovzdá v mieste jej bydliska. Uznesením zo dňa 18.03.2016, č. k. 38P/26/2015 - 172 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých a uložil znalcovi zodpovedať na otázky položené mu v predmetnom uznesení, týkajúce sa vzťahu maloletej E. k obom rodičom, ako aj rodičovských kompetencií oboch rodičov. Uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 38P/26/2015 - 301 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u G.. T. Š., referát poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom podpory a pomoci na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, zlepšenia komunikačných zručností a vzájomných vzťahov a rešpektovania postavenia druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa. Uznesením zo dňa 10.07.2017, č. k. 38P/26/2015 - 348 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletej G.. A. R., U. N. XX.XX.XXXX a maloletej E. R., U. N. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom odstránenia dôvodov nerealizovania styku otca s maloletou a obnovenia a budovania vzťahov medzi otcom a maloletou. 4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého zistil, že maloletá E. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí v 11/2014 ukončili svoje spolužitie, a od ktorého obdobia je maloletá vo faktickej osobnej starostlivosti svojej matky. V školskom roku 2017/2018 navštevovala prímu 8- ročného Gymnázia M. R. Štefánika v Šamoríne. V rámci výdavkov na dieťa súd uviedol, že do školy matka vozí maloletú autom, stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 23,- € mesačne, pričom matka jej zabezpečuje školské potreby a pomôcky, hradí povinné poplatky spojené s návštevou školy i aktivity usporiadané školou. Od apríla 2017 navštevuje krúžok boxu v Dunajskej Lužnej, kde poplatok predstavuje čiastku 15,- € mesačne s tým, že tréningy sú 3x do týždňa. Zdravotný stav maloletej je dobrý, matka s ňou má výdavky primerané jej veku, zakupuje jej veci na ošatenie a obuv, ako aj veci bežnej dennej spotreby a taktiež jej hradí mobilný telefón. V školskom roku 2015/2016 navštevovala 4. ročník ZŠ v Dunajskej Lužnej, navštevovala ZUŠ v Dunajskej Lužnej, hudobný a výtvarný odbor, kde poplatok za hudobnú predstavoval čiastku 45,- € 1/2-ročne a poplatok za výtvarnú predstavoval čiastku 30,- € 1/2-ročne. Matka maloletej je vdova, pričom okrem maloletej E. už nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná ako učiteľka na Gymnáziu M. R. Štefánika v Šamoríne, jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 790,- €. V období od 01/2014 do 01/2016 priemerný mesačný príjem matky bol cca 757,- €. Zároveň poberá vdovský dôchodok vo výške 370,- € mesačne + 50,- € mesačne z ČR a poberá rodinné prídavky na maloletú. Je vlastníčkou bytu v Dunajskej Lužnej, ktorý od 10/2017 prenajíma za sumu 400,- € mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletou a svojim partnerom býva v rodinnom dome v Zálesí, ktorý je vo vlastníctve partnerovho otca. Náklady spojené s bývaním predstavujú spolu čiastku 450,- € mesačne. 5. Súd prvej inštancie ďalej ku skutkovému stavu uviedol, že otec maloletej je rozvedený, okrem maloletej E. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére H. R., ktorá je študentkou 3. ročníka VŠ v Madride, a na výživu ktorej prispieva sumou 200,- € mesačne, na základe rozhodnutia súdu. Je výsluhovým dôchodcom a poberá výsluhový dôchodok v výške 520,- € mesačne. Príležitostne si privyrába brigádnickými prácami pre kamarátov. Do 10/2015 bol zamestnaný na Ministerstve vnútra SR a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 1.000 €. Býva v byte v Šamoríne, ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v roku 2015 v celkovej výške 60.000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 280,- € mesačne. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. 6. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa čl. 5 písm. g), § 24 ods. 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.). 7. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E., vzhľadom k tej skutočnosti, že rodičia maloletej ukončili svoje spolužitie a ohľadom výkonu niektorých aspektov ich rodičovských práv a povinností sa nedokázali dohodnúť, keďže medzi nimi bolo prítomné výrazne konfliktné prežívanie, ktoré v priebehu konania eskalovalo a bolo sprevádzané aj viacerými súdnymi a inými konaniami, ktoré doposiaľ nie sú ukončené. 8. Súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, čím zosúladil právny stav s faktickým stavom, nakoľko maloletá sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov v starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, pričom otec sa faktického výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáhal a v priebehu konania súhlasil s jej zverením do starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok súd prvej inštancie priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornou medzi rodičmi maloletej bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca a úprava styku otca s maloletou, kde boli medzi rodičmi prítomné diametrálne odlišné postoje. Matka navrhovala čiastku 150,- € mesačne od podania návrhu, otec navrhol určiť vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume 80-100,- € mesačne, s poukazom na svoje príjmové a majetkové pomery v porovnaní s pomermi na strane matky maloletej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, či záujmy a zároveň vychádzal z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že na strane maloletej E. sa nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať, a ktoré by sa u detí vo veku E. bežne nevyskytovali, skladba jej potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jej veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, z ktorého dôvodu považoval súd prvej inštancie čiastku 150,- € mesačne, ako primeranú k matkou deklarovaným nákladom na odôvodnené potreby maloletej, v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Súd prvej inštancie preto návrhu matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletej vyhovel, pričom ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči maloletej neuviedol žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia. Na druhej strane návrhu otca na určenie výživného v sume 80 - 100,- € mesačne súd prvej inštancie nevyhovel, nakoľko táto čiastka bola podľa názoru súdu neadekvátna a nezodpovedajúca reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej E.. Súd prvej inštancie poukázal pritom na odôvodnené potreby maloletej, medzi ktoré patrí jednak hradenie nákladov na zabezpečenie vzdelávacieho procesu (ZRPŠ, poistenie a pod.) vrátane nákladov na školské potreby a pomôcky, učebnice a pracovné zošity, mimoškolskú činnosť (v súčasnosti je to športová činnosť, v čase začatia konania navštevovala ZUŠ, gymnastiku a hodiny detskej jogy v Dunajskej Lužnej). V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania (150,- € mesačne = 450 €/3 členovia domácnosti), stravy (stravné v škole 23,- € mesačne, strava v domácom prostredí cca 100,- € mesačne), ošatenia a obuvi (v priemere 30,- € mesačne), hygienických a kozmetických potrieb, či zdravotnou starostlivosťou, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do výšky výživného, pričom maloletá je vo veku, kedy je potrebné tieto náklady vynakladať častejšie, či vo väčšom rozsahu, než je tomu u menších detí. Otcom navrhovaná čiastka výživného by nepokrývala pomernú časť týchto nákladov, pričom súd prvej inštancie na strane otca nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by súd stanovil výživné voči maloletej v otcom navrhovanej výške, a vytvoril by tým výrazne nerovnomerný stav, kedy by matka vykonávala dennú osobnú starostlivosť o maloletú, a zároveň by bola aj vo väčšej miere zaťažená finančnými nákladmi na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec je zdravým jedincom, v ktorého možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem, z ktorého si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej v dostatočnom a riadnom rozsahu. Poukázal na to, že od októbra 2015 sa otec riadne nezamestnal a ani nepreukázal, že by sa pokúšal riadne začleniť do pracovného pomeru. Maloletá je pritom vo veku, kedy je nutné predpokladať, že náklady na jej odôvodnené potreby v budúcnosti vzrastú a otec je vo veku 44 rokov, kedy ešte nie je možné uzavrieť, že jeho jediným príjmom by mal byť výsluhový dôchodok. Je nevyhnutné, aby sa otec čo najskôr zamestnal v rámci dostupných možností tak, aby bol schopný plniť si svoje finančné záväzky, predovšetkým tie, ktoré spočívajú vo vyživovaní svojho maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že príjmové a majetkové pomery matky maloletej sú lepšie, než pomery na strane otca maloletej, avšak otec nevyužíva všetky dostupné možnosti k tomu, aby svoje pomery zlepšil, čo je skutočnosť, na ktorú súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol, keď po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca v sume 150,- € mesačne počnúc od februára 2015. Podľa záveru súdu prvej inštancie takáto výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. 9. Výšku zročného výživného zo strany otca voči maloletej súd prvej inštancie ustálil na sumu 1.728,- €. Zročné výživné bolo vypočítané za obdobie od 01.02.2015 do 12.12.2017, t. j. za obdobie 34 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť výživné vo výške 5.100,- € (34 mesiacov x 150 € mesačne), pričom k rukám matky zaplatil za rozhodujúce obdobie výživné určené neodkladným opatrením súdu zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23, vyčíslené matkou vo výške 3.372,- €, výšku ktorú otec nerozporoval. Rozdiel medzi určeným a uhradeným výživným zo strany otca predstavoval za toto obdobie teda čiastku 1.728,- € (5.100,- € - 3.372,- € = 1.728,- €). Vzhľadom k výške dlžného výživného zo strany otca voči maloletej, súd prvej inštancie povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. 10. Súd prvej inštancie ponechal styk otca s maloletou bez úpravy. Uviedol, že v danom prípade bolo potrebné vysporiadať sa s konfliktom, ktorý existoval medzi právami otca ako rodiča, ktorý nevykonáva faktickú osobnú starostlivosť o maloletú, na kontakt so svojim dieťaťom a medzi odmietaním kontaktu s otcom zo strany maloletej E., ktoré otec považoval za bezdôvodné, vyvolané systematickým negatívnym ovplyvňovaním maloletej zo strany matky. Práva maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem verzus práva otca stáli v danom prípade v konflikte, a ani snahy smerujúce k sanácii vzťahov medzi otcom a maloletou neviedli k žiadnej, ani len čiastočnej, náprave. Otec maloletej E. sa domáhal súdnej úpravy jeho styku s maloletou. Po zohľadnení všetkých relevantných skutočností prípadu dospel súd prvej inštancie k záveru, že striktná úprava styku otca s maloletou by nielenže neviedla k znovu nadviazaniu kontaktu otca s maloletou, ale pôsobila by kontraproduktívne. Konštatoval, že vzťahy maloletej k otcovi sú do takej miery narušené, že je možné ich označiť za zdevastované, pričom ide o dlhšie trvajúci stav, ktorý sa nepodarilo zvrátiť ani opakovaným uložením povinnosti podrobiť sa psychologickým intervenciám. Príčinami tohto stavu sú aj výrazné konflikty, ku ktorým dochádzalo a stále dochádza medzi rodičmi, a ktorých bola maloletá súčasťou (rôzne formy konania a správania sa otca popísané v súdnom spise, opakovane riešené odpočúvanie domácnosti, v ktorej matka spolu s maloletou žila, ako aj viaceré súdne a iné spory medzi rodičmi maloletej), čo spôsobilo, že jej vzťah k otcovi poznačil hnev, obviňovanie, ale tiež pocity zahanbenia z dôvodu neprimeraného správania sa otca na verejnosti a následné odmietanie kontaktu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom otca, že u maloletej bolo toto negatívne prežívanie vo vzťahu k nemu vedome vytvárané a sýtené matkou, keďže uvedené nebolo preukázané ani psychologickým vyšetrením maloletej a ani inými dôkaznými prostriedkami. Dôležitým je v danom prípade totiž fakt, že v mnohých ohľadoch bolo toto odmietanie spôsobené konaním samotného otca, na ktoré matka maloletej nemala žiaden vplyv. Viniť z tohto stavu výlučne jedného z rodičov - v danom prípade matku - by tak nezodpovedalo reálnemu stavu veci. Otec, ako rodič aktívne legitimovaný domáhať sa úpravy svojho styku s maloletou, preukázateľne nevolil tie správne formy kontaktu vo vzťahu k maloletej a nedostatočne zohľadňoval jej prežívanie celej situácie. Z jeho prístupu k realizácii styku bola maloletá deprimovaná, keďže otec sa uchyľoval k ventilovaniu „rodinných a súkromných“ záležitostí a problémov na verejnosti a jeho správanie bolo teatrálne, z ktorého dôvodu maloletá následne cítila hanbu a poníženie, pričom zdrojom týchto pocitov bol jej otec. Skutočnosť, že otec v istých momentoch od tohto konania upustil nemá automaticky za následok, že maloletá zabudne na minulé zážitky, jej dôvera vo vzťahu k otcovi sa obnoví a nadviažu tam, kde v minulosti prestali. Otec musí mať na zreteli aj vek maloletej E. a tú skutočnosť, že do mnohých vecí bola nie vlastnou vinou aj aktívne zainteresovaná, musela sa podieľať na rôznych úkonoch, podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, psychologickému poradenstvu i pohovoru na súde, či zo strany kolízneho opatrovníka. Všetky tieto veci môžu rodičom maloletej pripadať ako štandardné, z ich pohľadu sa nevymykajúce bežným ťažkostiam, ale tak tomu nie je. Na akékoľvek maloleté dieťa, teda aj na E., to vyvíja mimoriadny psychický, citový a v neposlednom rade aj sociálny tlak, popri ktorom sa maloletá snaží žiť aj svoj normálny život, chodiť do školy, venovať sa svojim záľubám, úspešne absolvovať prijímacie pohovory na 8. ročné gymnázium a venovať sa záležitostiam, ktoré sú pre jej vek typické a žiadúce, čo je za tejto situácie prinajmenšom problematické. V širšom kontexte uvedené konštatoval aj súdny znalec, ktorý poukazoval na niektoré rysy osobnosti otca, ktoré by mohli byť prekážkou vo výkone starostlivosti o maloletú a na jeho necitlivé zaobchádzanie s maloletou, neschopnosť načúvať jej požiadavkám, neochota vyhovieť jej potrebám a presadzovanie vlastných predstáv a napĺňanie vlastných potrieb na úkor maloletej, ktoré sa významne negatívne podieľajú na nepriaznivom psychickom stave maloletej (bližšie str. 65-66 znaleckého posudku PhDr. W. H.). U matky však neboli vykonaným dokazovaním preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o jej výchovnom vplyve na maloletú, a ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť ako škodlivé, resp. majúce za následok narušenosť vzťahov medzi maloletou a jej otcom; jej rodičovské schopnosti boli označené za veľmi dobré a vyhovujúce (bližšie str. 66 znaleckého posudku PhDr. Františka Valúcha). Otec poukazoval na tú skutočnosť, že spočiatku sa s ním maloletá chcela stretávať a ich kontakt prebiehal aj po tom, čo sa rozpadlo jeho spolužitie s matkou, následne však došlo u maloletej k zmene správania a v súčasnosti odmieta akýkoľvek kontakt s ním a jej prejavy voči nemu sú nenávistné, čo otec jednoznačne pripisoval zámernému pôsobeniu matky. Z pohľadu súdu však otec opomenul, okrem iných, pre maloletú zásadnú skutočnosť, spočívajúcu v jeho aktívnom správaní a konaní vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému zázemiu, ktorých charakter a závažnosť dosiahli intenzitu, ktorá u maloletej vyvolala voči osobe otca odpor. Jednalo sa o časté nevhodné správanie sa vo vzťahu k maloletej a jej matke, najmä pokiaľ ide o realizáciu styku s maloletou, ale aj vyjadrenia na adresu matky a členov jej rodiny, vrátane brata maloletej, ako aj rôzne iné kroky, ktoré otec vo vzťahu k matke a jej rodine urobil, a ktoré výrazným spôsobom zmenili prežívanie maloletej vo vzťahu k otcovi. Všetky tieto skutočnosti by si mal otec uvedomiť a priznať si fakt, že svojim pochybným konaním a správaním výrazne prispel k averzii maloletej k nemu a k jej súčasnému odmietaniu kontaktu s ním. Skutočnosť, že otec má právo udržiavať kontakt s maloletou neznamená, že jeho rodičovská moc vo vzťahu k maloletej je v tomto ohľade absolútna, a že jeho správanie vo vzťahu k maloletej nepodlieha žiadnym obmedzeniam, či pravidlám; takéto vnímanie je skreslené. Otec je rovnako ako matka povinný vyvarovať sa vo vzťahu k svojmu dieťaťu správania a konania, ktorého následkom by bolo utrpenie dieťaťa v akejkoľvek jeho forme a svoje správanie korigovať v súlade so záujmom maloletej, ktoré povinnosti si však otec vo vzťahu k maloletej nesplnil, resp. splnil nedostatočne, čo sa následne prejavilo v narušení ich vzťahov. Skutočnosť, že otec nebol ochotný nazrieť na svoje správanie objektívne, situáciu v priebehu konania len zhoršovalo. 11. Súd prvej inštancie v priebehu konania pristúpil k realizácii opatrení, ktoré mali napomôcť sanácii vzťahov medzi maloletou a otcom a aj sanácii vzťahov medzi rodičmi maloletej v miere, ktorá je potrebná k tomu, aby došlo k aspoň čiastočnému obnoveniu kontaktu otca s maloletou a stabilizácii vzťahov. Za týmto účelom vyzval rodičov, aby konali v súlade s odporúčaniami súdneho znalca tak, ako ich formuloval v záveroch svojho posudku a taktiež sám nariadil dve psychologické intervencie formou neodkladných opatrení. Ani jedno z opatrení však neviedlo k pozitívnym výsledkom. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že prvý, kto začal navštevovať sedenia za účelom psychologickej intervencie bola samotná maloletá E., ktorá sa ich zúčastňovala u súdneho znalca PhDr. Valúcha po tom, čo vypracoval znalecký posudok. Matka ju na tieto sedenia sprevádzala, konali sa však bez jej prítomnosti, ktorá skutočnosť podporne svedčí o tom, že matka nebola v tomto smere pasívna tak, ako v priebehu konania tvrdil otec. Otec začal vo februári 2017 navštevovať psychoterapeutku za účelom individuálnej psychoterapie a rodičia sa mali zúčastniť spoločnej intervencie, táto však bola neúspešná, čo preukázali aj závery Referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Senec, ktorý nepovažoval rodičov maloletej za indikovaných do ďalšieho párového psychologického poradenstva, z dôvodu intenzívneho pretrvávajúceho konfliktu medzi nimi. Následné opatrenie, ktoré už bolo nariadené iba maloletej E. a jej otcovi, taktiež neviedlo k náprave a samotná maloletá z neho mala rozpačité a v zásade nepríjemné pocity. Jediné opatrenie, ktoré prinieslo svoje pozitívne účinky, hoci len na prežívanie samotnej maloletej, boli tak intervencie u PhDr. Valúcha, ktorých sa maloletá zúčastňovala sama a kde i matka uviedla, že pod vplyvom týchto sedení spozorovala u maloletej pozitívne zmeny. Za danej situácie súd prvej inštancie teda vyčerpal všetky dostupné možnosti k tomu, aby sa vzťahy medzi otcom a maloletou napravili aspoň do takej miery, že by bolo možné pristúpiť k súdnej úprave styku otca s maloletou v pravidelných časových intervaloch. Nútiť maloletú do styku v presne stanovených intervaloch neprinesie otcom očakávaný výsledok. V priebehu konania bol styk otca s maloletou upravený aj neodkladným opatrením, napriek tomu sa tento styk (s výnimkou letných prázdnin roku 2015) nerealizoval. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že maloletá v súčasnosti odmieta kontakt s otcom a jej postoj je zrejmý nielen z dôkazov založených do spisu, ale aj z pohovoru vykonanom na pôde súdu a v neposlednom rade zo záverov realizovaných psychologických intervencií, ktorých úlohou bolo sanovanie vzťahov medzi ňou a otcom. Pod vplyvom vyššie uvedených skutočností sa následne otec v závere konania priklonil k odporúčaniam súdneho znalca PhdDr. Františka Valúcha a ako alternatívu k ním navrhovanej úprave styku s maloletou poukázal aj na možnosť upraviť jeho styk s maloletou za účasti matky maloletej alebo vo forme tzv. asistovaného styku za prítomnosti matky, detského psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka. 12. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že návrh otca upraviť jeho styk s maloletou za účasti matky maloletej alebo vo forme tzv. asistovaného styku za prítomnosti matky, detského psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka, v zmysle odporúčaní súdneho znalca PhdDr. Františka Valúcha, nie je v súlade so záujmom maloletej a v konečnom dôsledku je nerealizovateľný. Z pohľadu situácie na strane maloletej E. by takáto úprava styku neviedla k náprave vzťahov medzi ňou a otcom a jeho realizácia by mala výlučne formálny charakter, s potenciálnymi negatívnymi následkami na prežívanie maloletej. Hoci sa k tomuto odporúčaniu priklonil i kolízny opatrovník, súd prvej inštancie ho vyhodnotil, ako nevychádzajúci zo skutočného stavu veci a z daností konkrétneho prípadu. Celé konanie bolo „postihnuté“ výrazne konfliktným vzťahom rodičov, ich prípadný osobný kontakt sa málokedy zaobíde bez následnej asistencie privolanej policajnej hliadky a sú tu prítomné aj ďalšie (už skôr uvádzané) okolnosti, ktoré reálnu možnosť realizovať styk otca s maloletou za prítomnosti matky negujú a v zásade by sa jednalo o súdnu úpravu, ktorá by bola v danom prípade absurdná. Osobný kontakt rodičov, hoci by jeho účelom bola realizácia styku otca s maloletou, by mal takmer určite za následok konfliktnú situáciu, ktorej negatívne následky by pocítila predovšetkým maloletá. Pokiaľ ide o realizáciu styku otca s maloletou za účasti inej osoby, než matky, napr. detského psychológa, či kolízneho opatrovníka, jeho výstupy by boli v zásade rovnaké. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá E. by nutnosť realizovať svoj styk s otcom takýmto spôsobom dávala otcovi za vinu a len ťažko by v takýchto „kontaktoch“ nachádzala niečo pozitívne, na čo by bolo možné nadviazať. Otec si (hoci v dobrej viere) neuvedomuje, že maloletá sa na situáciu ohľadom ich vzájomných kontaktov nepozerá jeho očami. Zatiaľ, čo by otec v takto nastavenom (tzv. asistovanom) styku videl možnosť znovu nadviazať kontakt s maloletou, maloletá by to vnímala ako povinnosť sa kvôli otcovi niekam v presne stanovených intervaloch dostaviť a na základe autoritatívneho rozhodnutia realizovať styk za účasti tretej osoby/osôb, ktorá by vykonávala dohľad nad týmto stykom a intervenovala by doň. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá sa už podrobovala individuálnej psychoterapii u PhDr. Valúcha a následne sa zúčastňovala aj intervencii v zmysle súdom nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré však boli neúspešné a maloletá v nich nenachádzala nič pozitívne, skôr naopak. Je zrejmé, že za takýchto okolností by súdna úprava tzv. asistovaného styku prehĺbila odpor maloletej voči akémukoľvek kontaktu s otcom. Z uvedených dôvodov sa preto súd prvej inštancie nemohol stotožniť ani s prezentovaným tvrdením otca, že ak jeho styk s maloletou nebude upravený súdnym rozhodnutím (čím bude z jeho pohľadu ponechaný na svojvôli matky), nebude sa realizovať. Akýkoľvek postup smerujúci k striktnej realizácii styku maloletej s otcom by bol natoľko kontraproduktívny, že by vopred zmaril akýkoľvek prípadný kontakt otca s maloletou E., ku ktorému by mohlo dôjsť v budúcnosti, keďže maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa s otcom teraz nechce a nebude stretávať. K uvedenému v zásade smerovali aj odporúčania súdneho znalca PhDr. Františka Valúcha, ktorý v rámci návrhov ohľadom realizácie styku otca s maloletou poukazoval na to, že táto úprava prichádza do úvahy v prípade, že psychologické intervencie, ktoré vo svojom posudku popísal, budú úspešné. Tieto však zlyhali. 13. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neupravil styk otca s maloletou. Apeloval na otca maloletej, aby pokračoval v individuálnej psychoterapii a poskytol maloletej priestor, aby sa jej život upokojil a stabilizoval a aby maloletá nebola neustále vystavovaná enormnému tlaku, ktorý je na ňu vyvíjanú v súvislosti s realizáciou styku s otcom. Otec má zvoliť inú vhodnú formu kontaktu s maloletou (napr. písomnú), aby sa z jej života úplne nevytratil, ale mal možnosť ukázať maloletej, že sa o ňu skutočne zaujíma, a že rešpektuje jej prežívanie, pocity a potreby a predovšetkým, že tieto si nezamieňa so svojimi vlastnými. Zároveň má otec upraviť aj komunikáciu s matkou maloletej a uvedomiť si, že matka je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou a útoky na ňu považuje maloletá za útoky voči sebe samej, čo v minulosti situáciu len zhoršovalo. 14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výšky výživného a zročného výživného, ako aj v časti výroku o úprave styku s maloletou podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti argumentuje rovnako, ako v priebehu konania, že momentálne je schopný prispievať na výživu maloletej E. sumou 80 -100,- €, nakoľko jeho súčasné majetkové pomery, príjmy a najmä jeho zdravotný stav mu neumožňujú prispievať na maloletú vyšším výživným. Do 10/2015 bol riadne zamestnaný na Ministerstve vnútra SR, kde bol v služobnom pomere v Policajnom zbore a riadne zarábal. Aj pričinením matky maloletej o túto prácu prišiel. V súčasnosti je nezamestnaný a poberá výsluhový dôchodok a dlhodobo si nevie nájsť prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a jeho vzdelaniu. Taktiež poukazuje predovšetkým na súdom zistenú výšku príjmov oboch účastníkov konania, na nepomerne lepšie majetkové pomery matky maloletej na strane jednej (matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s p. A. G., obaja sú riadne zárobkovo činný a maloletá E. netrpí hmotnou núdzou) a možnosti, schopnosti a zárobkové a majetkové pomery otca maloletej na strane druhej. Otec má za to, že dlhodobo zhoršený zdravotný stav otca je jednoznačne okolnosťou objektívneho charakteru, ktorú treba posudzovať pri určovaní výšky výživného, nakoľko otcovi dlhodobo neumožňuje nájsť si primerané zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo riadny pravidelný príjem a tým aj možnosť prispievať na výživné maloletej zvýšenou mierou. Otec maloletej E. rovnako nesúhlasí s výrokom VI. napadnutého súdneho rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol, že styk otca s maloletou sa neupravuje. Takéto rozhodnutie súdu, ktorým súd neupravil styk otca s maloletou, nie je podľa názoru otca v záujme maloletej E., nakoľko naďalej umožní matke maloletej znemožňovať realizáciu akéhokoľvek styku otca s maloletou. Otec sa domnieva, že neupravenie styku bude na škodu budovania vzťahu a citových väzieb maloletej ku svojmu rodičovi - otcovi maloletej. Otec má enormný záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú E. a nechce stratiť kontakt s maloletou. V prípade, ak nebude upravený styk otca s maloletou, tak otec stratí akúkoľvek šancu kontaktovať sa so svojim dieťaťom a nebude tým kontinuálne zabezpečené budovanie ich vzťahu a citových väzieb. Z toho dôvodu je otec maloletej ochotný stretávať sa s maloletou napr. pri asistovanom styku, t.j. za účasti akejkoľvek nezávislej osoby napr. kolízneho opatrovníka, psychológa alebo v priestoroch Linky detskej istoty, n. o. Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, pracovníka Linky detskej istoty. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že k zhoršeniu vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou nastalo za jednoznačného prispenia matky maloletej, ktorá neustále podporuje dcéru v averzii proti otcovi. Zároveň neustále podávala a podáva na otca trestné oznámenia, pričom sa opätovne snaží privodiť otcovi trestné stíhanie v rôznych trestných veciach a kriminalizovať jeho osobu. Otec maloletej nevyhľadáva prítomnosť matky, ale práve naopak je citovo naviazaný na ich spoločnú dcéru, ktorej matka od samého začiatku rozchodu maximálne bráni v kontakte s otcom. Matka sa nedokáže stotožniť s myšlienkou, že ich spoločná dcéra bude tráviť voľné chvíle s niekým iným ako s ňou. Situácia do septembra roku 2015 bola normálna, maloletá trávila čas s otcom, chodili spolu na rôzne výlety, spoločne sa pripravovali na vyučovanie v škole. Odvtedy matka manipuluje maloletú voči otcovi a snaží sa natrvalo prerušiť kontakt maloletej s otcom a to neustálymi výhovorkami, prečo maloletá nemôže tráviť čas s otcom, čím mu fakticky znemožňuje akýkoľvek kontakt s maloletou, čo má samozrejme negatívny dopad na psychický stav a vývoj maloletej. Otec maloletej taktiež poukazuje na správanie matky maloletej, ktorá odmieta s otcom maloletej komunikovať a odmieta ho informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej E., čím ho ukracuje na realizácii jeho rodičovských práv. Na základe týchto skutočností, najmä z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. otec maloletej žiada, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil nasledovne: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX sumou 100,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 02.01.2015; Súd upravil styk otca s maloletou E. tak, že tento sa bude realizovať každý týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., prípadne v iný deň podľa vzájomnej dohody, avšak vždy v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n. o. Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty, prípadne alternatívne za účasti psychológa alebo kolízneho opatrovníka v priestoroch ÚPSVaR. 15. Okresná prokuratúra Bratislava III. vo svojom vyjadrení navrhla odvolaciemu súdu odvolanie otca zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v ňom neuvádza relevantné skutočnosti k prejednávanej veci, ktoré by spochybňovali závery vykonaného dokazovania. Priložené lekárske správy sú z roku 2015 a l x z roku 2018, nemajú súvis s jeho aktuálnym príjmom, ktorý umožňuje platenie výživného v určenej čiastke. Z vykonaného dokazovania vyplynul naštrbený vzťah maloletej k otcovi, preto považuje prokuratúra za vhodnejšie nenútiť maloletú k stretávaniu sa s otcom v určených intervaloch, ale vhodnejšie je styk neurčiť. Otec má možnosť komunikovať a stretávať sa s maloletou, a tak opätovne budovať vzájomný vzťah bez nátlaku na maloletú, ktorá má už 12 rokov a v tomto veku by si už mala vedieť vytvárať sama názor na situáciu. 16. Matka maloletej sa k odvolaniu otca vo vzťahu k jeho spochybňovaniu správnosti záveru súdu o stanovení povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 150,- € mesačne, vzhľadom na jeho majetkové pomery vyjadrila tak, že uvedený odvolací dôvod považuje za nanajvýš nedôvodný, čo preukazujú jednak výsledky doterajšieho konania, ako aj z nich vyplývajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Otec maloletej má vzhľadom na širokú škálu pracovných ponúk a brigád v Bratislave, ako aj v okolí stále možnosť zamestnať sa, prípadne príležitostne vykonávať iný druh práce, prípadne aj prácu na nižšej pracovnej úrovni. Matka sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu, že vo veku 44 rokov sa otec maloletej za situácie, kedy má stanovenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej a svojej druhej dcére nemôže uspokojiť s tým, aby jeho jediný príjem bol tvorený iba výsluhových dôchodkom vo výške 520,- €. Otec nemá trvalý ani čiastočný invalidný stav, nie je ani dlhodobo práceneschopným. Jediné, čo dodatočne v podanom odvolaní uviedol sú problémy s chrbticou, ktoré sa navyše podľa lekárskych záznamov zlepšujú. Zdravotne problémy uvádzané otcom nepovažuje matka maloletej za tak závažné, aby bránili otcovi pracovať. Služobný pomer otcovi skončil v roku 2015, pričom od tohto roku sa nezamestnal, ani súdu nepreukázal, že sa o zamestnanie pokúšal. Týmto svojím konaním vedome obchádza svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie zaviazal otca na úhradu pomernej časti odôvodnených nákladov na maloletú s prihliadnutím na jeho majetkové pomery. Požiadavka otca na platenie výživného vo výške 80 - 100,-€ pre 12 ročné dieťa je však nemysliteľná. Z výsluhového dôchodku má pravidelný príjem napriek tomu, že si dobrovoľne odmieta nájsť prácu, ktorou by si svoj príjem zvýšil. Z tohto príjmu preto má reálnu možnosť uhrádzať výživné v stanovenej výške. Na strane otca neboli preukázané žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by mal súd ním požadovanej výške výživného vyhovieť. V konaní zároveň ani nepreukázal, že by využil všetky možnosti a prostriedky, aby sa zamestnal a dosiahol tak vyšší príjem. Naopak len tvrdil, že nie je možné nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Takúto obranu považuje matka maloletej za neúčinnú. Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad nielen na skutočné príjmy rodiča, ale aj zárobkové možnosti, ktoré závisia od pracovnej kvalifikácie, vzdelania a schopnosti, pričom je tiež rozhodujúce, či tu je alebo nie je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Otec maloletej má povinnosť venovať všetky svoje sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy svojej dcéry. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť paušálnym odkazom na zlé majetkové pomery a presunúť povinnosť na druhého rodiča. Primerane tomu je neúčelná jeho argumentácia, že matka má nepomerne lepšie majetkové pomery, keď navyše žije s pánom G. a maloletá tak netrpí hmotnou núdzou. Maloletá je v starostlivosti matky, v súvislosti s čím na ňu matke vznikajú náklady spojené aj so zabezpečovaním bývania, stravy, ošatenia a pod. Matka tak vykonáva o maloletú dennú osobnú starostlivosť, vzhľadom k čomu je otcom navrhovaná výška výživného výrazne nedostatočná a nepokrýva ani pomernú časť nákladov na základné potreby maloletej. Zároveň plnenie vyživovacej povinnosti má byť primárne realizované zo strany rodičov dieťaťa, nie nového partnera matky maloletej. Čo sa týka podaného odvolania voči výroku súdu, ktorým neurčil styk otca s maloletou, matka v nijakom smere nemôže súhlasiť s úpravou styku požadovanou otcom. Z vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchu maloletej súdom, z vyšetrenia maloletej psychológom a záverov realizovaných psychologických vyšetrení bolo zrejmé, že maloletá kontakt s otcom odmieta, pričom vzťah maloletej a otca sa ani od skončenia súdneho konania nijak nezmenil. Maloletá stále nechce tráviť s otcom čas, nechce sa s ním stretávať, neprejavuje o neho žiaden záujem. Maloletá je vo veku, kedy si vie sama zvážiť a zhodnotiť svoj postoj k otcovi a sama mu je schopná povedať, že stretnutie s ním odmieta. Povinnosťou súdu je tento názor rešpektovať a pri rozhodovaní o úprave styku naň prihliadať. V znaleckom posudku znalec jasne konštatoval, že maloletá vníma svojho otca ako násilného, zlého a nenormálneho. Jej vzťah k otcovi je záporný, na jeho prítomnosť reaguje negatívne, pod silným psychickým stresom. Maloletá s otcom nechce tráviť žiaden čas, nechce byť v jeho prítomnosti, nakoľko sa cíti ohrozená a prežíva strach. Tieto skutočnosti mal súd za potvrdené aj z výsluchu samotnej maloletej. Za takéhoto stavu nepovažuje matka za priaznivé z pohľadu psychiky maloletej a jej ďalšieho vývoja vystavovať ju nútenému styku s otcom, keďže to preukázateľne nie je v jej záujme. Maloletá stále potrebuje čas si na otca zvyknúť a opätovne s ním obnoviť vzťah. Práve za týmto účelom mali slúžiť aj súdom nariadené sedenia otca a maloletej u psychológa v rozsahu 30 hodín. Otec nevyužil ani jednu hodinu z týchto sedení. Akákoľvek iniciatíva musela byť opäť vynaložená zo strany matky. Neodkladným opatrením súd stanovil styk otca s maloletou. Ani tento sa nerealizoval. Matka v realizácii styku pritom nijak nebránila. Naopak maloletú, či už na sedenia u psychológa vždy doviezla a opakovane kontaktovala Mgr. Pavúka s požiadavkou pravidelnej realizácie týchto sedení z dôvodu dodržania ich rozsahu v súdom stanovenej výške. Rovnako tak v čase, kedy bol na základe neodkladného opatrenia stanovený styk otca s maloletou, matka maloletú na tento styk pripravila, po celý čas sa s ňou zdržovala v mieste bydliska, otec sa však nedostavil. Matke preto nie je zrejmé, z akých skutočností otec vychádzal, keď tvrdí, že matka mu styk s maloletou znemožňuje. Otec o dcéru nemá reálny záujem, len sa opäť pohráva s jej psychikou a psychikou matky. Za súčasného stavu akýkoľvek nútený kontakt vo forme súdom stanoveného styku je nepredstaviteľný, kontraproduktívny a v záujme maloletej aj nerealizovateľný. Matka sa preto pridržiava správnosti záverov konajúceho súdu a žiada, aby styk otca s dcérou zostal aj naďalej súdom neupravený. Pokiaľ bude mať maloletá záujem sama ísť k otcovi, matka jej v tom nebude nijako brániť. Ako rodič, ktorý koná v najlepšom záujme svojho dieťaťa však nemôže súhlasiť s tým, aby bola maloletá nútená sa pravidelne proti svojej vôli podrobovať styku s otcom, kým má z neho strach a prejavuje voči nemu odpor a nenávisť. Matka sa domnieva, že práve súdom upravený styk by u maloletej vzbudzoval opäť len nepokoj a prehlboval odpor voči otcovi. Otec má možnosť kontaktovať maloletú mailom, listom, zavolať jej a pokúsiť sa nadviazať s ňou kontakt pomalou a prijateľnou formou. K tomuto súdom stanovený styk nie je potrebný, nakoľko tak otec môže urobiť aj mimo požadovaný deň styku. Šancu kontaktovať dcéru otec nestratil ani pred vydaním predmetného rozhodnutia, ani po jeho vydaní. Túto šancu len nevyužíva. Čo sa týka ďalších tvrdení otca uvedených v podanom odvolaní, matka iba stručne uvádza, že otca o zdravotnom stave maloletej a jej školských výsledkoch informuje. Otcovi zaslala aj posledné vysvedčenie maloletej, na ktoré nereagoval. Rovnako mu poskytla prístup do elektronickej žiackej knižky v e-maile zo dňa 15.11.2017. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sa matka stotožňuje so závermi a výrokmi konajúceho súdu ohľadne formy úpravy výkonu práv a povinností k maloletej, vzhľadom k čomu žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. februára 2019 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra BA III. upovedomení zákonným spôsobom. 18. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Z obsahu odvolania vyplýva, že otec sa odvolal do výroku, ktorým súd prvej inštancie úpravu styku otca s maloletou neurčil a rovnako do výroku ohľadom výšky vyživovacej povinnosti. Otec v rámci svojich písomných aj ústnych podaní, ako aj v rámci odvolania argumentoval rovnakou argumentáciou vzťahujúcou sa k výške výživného, ako aj k úprave styku otca s maloletou. 20. Pokiaľ ide o výrok vzťahujúci sa k určeniu výšky vyživovacej povinnosti v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že výživné pre 12- ročné dievča stanovené vo výške 150,- € mesačne jej výživným stanoveným na spodnej hranici vyživovacej povinnosti. Takto určené výživné zohľadňuje výdavky maloletej a súčasne aj možnosti a schopnosti otca platiť určené výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom neuviedol žiadne dôvody, respektíve nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odvolací súd mohol zobrať do úvahy za účelom určenia nižšej vyživovacej povinnosti otca, ako bolo určené súdom prvej inštancie. Otec v rámci svojho odvolania argumentuje skutočnosťou, že jeho zdravotný stav nedovoľuje sa riadne zamestnať. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že zvýšený krvný tlak a rovnako problémy s chrbticou (otec dokladoval iba uvedené diagnózy) sú žiaľ dnes už takpovediac bežnými diagnózami, diagnostikovanými každému druhému mužovi. Dokladované diagnózy otca však podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobujú neschopnosť otca sa zamestnať, nakoľko u otca nebol zistený ani preukázaný taký dopad uvedených chorôb na celkový zdravotný stav otca, ktorý by následne ich vplyvom viedol k zníženiu funkčnej schopnosti otca pracovať, respektíve k priznaniu invalidity otca (žiadne potvrdenie o uvedenom otec odvolaciemu súdu nepredložil). Taktiež v zhode so súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že otec má možnosť sa riadne zamestnať, nakoľko v jeho prípade ide o muža v aktívnom, produktívnom veku, ktorý má 12 - ročnú dcéru, o ktorú je potrebné sa postarať, a preto argumentácia otca vzťahujúca sa k určeniu výšky vyživovacej povinnosti v rozmedzí od 80,- do 100,- € nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná, ani možná. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že otec v rámci odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, na ktoré by mohol odvolací súd prihliadnuť a určiť vyživovaciu povinnosť v nižšej výške, ako ju určil súd prvej inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom na maloletú E. ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 21. V danom prípade odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku, ktorým súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletou riadne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými otcom v rámci konania a totožnými v rámci podaného odvolania. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil prečo neupravil styk otca s maloletou, pričom uvedenie ďalších dôvodov potvrdzujúcich neupravenie styku otca s maloletou, by bolo iba opakovaním argumentácie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Je potrebné, aby otec pochopil vzniknutú situáciu a začal vnímať predmetnú zložitú situáciu aj inak, ako zo svojho pohľadu, nakoľko iné vnímanie tohto problému je potrebné pre obnovenie jeho vzťahu s maloletou dcérou. Je nutné, aby otec začal počúvať a rešpektovať názor maloletej, a taktiež aby prestal ponižovať a obviňovať matku zo zlyhania vzťahu medzi otcom a dcérou. Taktiež je veľmi dôležité, aby matka napriek tomu, že styk maloletej s otcom nie je upravený, motivovala maloletú k tomu, aby sa s otcom chcela stretnúť, aby vyvinula určitú snahu o zlepšenie vzťahu maloletej s otcom, napriek tomu, že styk otca s maloletou dcérou upravený nie je. V konečnom dôsledku narušený vzťah medzi dcérou a otcom, ku ktorému za danej situácie nie je možné maloletú nútiť, môže negatívne ovplyvniť budúci život maloletej E., ako aj spôsob jej života. Na základe uvedeného odvolací súd v rámci odvolania nevzhliadol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý bolo by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie úpravu styku otca s maloletou neurčil meniť. 22. Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96,Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). Aj práve z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie styk otca s maloletou dcérou neurčil, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zo strany otca riadiť sa pokynmi súdu, začať rešpektovať matku, postupne nadväzovať vzťah s dcérou v súčinnosti s matkou a následne si dohodnúť pravidlá stretávania otca s maloletou dcérou. Bez rešpektovania uvedeného môže dôjsť k absolútnej devalvácii vzťahu otca s maloletou dcérou. Vzhľadom na to, že ani súd nedokáže každú životnú situáciu vyriešiť, je potrebné, aby obaja rodičia k riešeniu tohto problému pristúpili aktívnejšie, nakoľko bez nich a bez ich pozitívneho prístupu uvedený problém nedokáže vyriešiť žiaden súd. 23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 422 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 421 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).