Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/218/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208285 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315208285.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BAUPAK, s. r. o., Rovinka 34, 900 41 Rovinka, IČO: 44 687 770, zast. JUDr. Elena Klamárová, advokátka, Družstevná 5, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Spoločenstvo KPV, Vajnorská 18, 831 04 Bratislava, IČO: 30 849 705, zast. Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 1.342,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/186/2015 - 156 zo dňa 6.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/186/2015 - 156 zo dňa 6.03.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.342,18 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 17.2.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 16.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.342,18 eur s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia zmluvne dohodnutej ceny diela v plnej výške. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 18.11.2013 Zmluvu o dielo č. L. K. (ďalej aj ako „ZOD“), ktorej predmetom bola výmena strešnej krytiny bytového domu K. N. K. X za pevne dohodnutú cenu 23.637,04 eur, z ktorej žalovaný neuhradil zvyšok faktúry č. XXXXXXX v časti 1.342,18 eur, ktorá predstavuje cenu nedodaného ochranného lešenia. Žalovaný odvolávajúc sa na čl. V bod 5.4 ZOD mal za to, že ochranné lešenie dodané nebolo, a preto má byť cena diela znížená o sumu nedodanej položky. Úlohou konajúceho súdu bolo posúdiť, či ochranné lešenie dodané bolo, keďže tvrdenia sporových strán sa v tomto smere diametrálne odlišovali. Poukázal na to, že v Cenovej ponuke pod položkou 29 bolo uvedené ochranné lešenie v sume 1.125,- eur bez DPH, pričom zmluvné strany žiadnym spôsobom bližšie nedefinovali, ako presne má ochranné lešenie vyzerať. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že dielo bolo riadne vykonané a odovzdané objednávateľovi, t.j. žalovanému, prevzatie diela riadne potvrdil F.. G. S., žiadne nedostatky, ktoré boli neskôr dôvodom neuhradenia faktúry v plnej výške v zápise o odovzdaní a prevzatí diela neuviedol, a teda je žalovaný povinný zaplatiť dohodnutú cenu diela, vrátane ceny lešenia. Z výsluchov svedkov mal súd za preukázané, že ochranné zabezpečenie na stavbe vybudované bolo, toto zabezpečenie slúžilo účelu, ktoré má spĺňať lešenie, t.j. zabránenie pádu predmetov a osôb zo strechy a zároveň ochrane osôb nachádzajúcich sa na ulici. V súvislosti s fotodokumentáciou založenou v spise, ako aj CD nosičom, na ktorom sú fotografie obsiahnuté, súd konštatoval, že nie je možné určiť, kedy a v akom časovom období bola vyhotovená a či dokumentuje celý priebeh a postup prác, keď aj svedok Š. H. namietal, že fotodokumentácia nepokrýva celý postup prác. To, že na fotografiách nie je vidieť lešenie, neznamená, že vybudované nebolo, nakoľko nebolo preukázané, že fotografie dokumentujú dennodenný postup prác počas celého priebehu výmeny strešnej krytiny. Správa spoločnosti AG-EXPERT síce vylúčila realizáciu ochranného lešenia tak, ako predložil do spisu jeho nákres konateľ žalobcu, nakoľko by to bránilo samotnej výmene strešnej krytiny, avšak výpoveďami svedkov mal súd prvej inštancie vybudovanie ochranného lešenia preukázané, keď svedkovia Š. H. a I. H. potvrdili, že lešenie vybudované bolo, avšak slúžilo ako ochrana nie počas celej realizácie strešných prác, ale iba počas určitého úseku a následne muselo byť demontované, lebo bránilo postupu ďalších klampiarskych prác. Bol toho názoru, že uvedené výpovede teda zodpovedajú Stanovisku F.. A. a potvrdzujú jeho tvrdenie v tom smere, že v určitom úseku postupu strešných prác bolo potrebné odstránenie ochranných prvkov, lebo tieto by bránili samotnej výmene strešnej krytiny. Nebolo úlohou súdu hodnotiť, či zmluvne dohodnutá cena za ochranné lešenie je adekvátna reálne vybudovanému zabezpečeniu, pozostávajúcemu z hranolov a šalovacích dielcov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ako OBZ“). Vzhľadom na výsledky dokazovania žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Záverom konajúci súd uviedol, že nedoplnil dokazovanie výsluchom ďalších osôb, keďže strany sporu na ich výsluchu ďalej netrvali. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pri aplikácii časti správnych zákonných ustanovení, predovšetkým v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov v nadväznosti na (ne)plnenia zmluvne dohodnutých povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy, nevysporiadaním sa s rozpormi vo výpovediach žalobcu a svedkov, neakceptovania výhrad žalovaného, nezohľadnením platných vyhlášok a technických noriem, o ktorých mal súd vedomosť, že sa na rozhodovanú vec vzťahujú a ktoré boli súdu doručené v písomnej podobe, dospel k nesprávnym právnym a skutkovým záverom. S poukazom na vyhl. č. 147/2013 Z.z., vyhl. č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach a citované technické normy zdôraznil, že žalobca bol povinný dodať podľa zmluvy o dielo ako plnenie položky „ochranné lešenie“ výlučne konštrukciu, ktorá spĺňa taxatívne vymedzené náležitosti a parametre vyplývajúce z platnej legislatívy. Poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že klasické trubkové lešenie nedodal, zároveň tvrdí, že dodržal všetky bezpečnostné predpisy, pričom na pojednávaní dňa 9.5.2016 už uviedol, že ochranné lešenie bolo ich a je odborne spôsobilá osoba ktorá má na uvedené práce oprávnenie, pričom išlo o ochranné trubkové lešenie (teda nie lešenie z drevených hranolov). V tejto súvislosti žalovaný vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení rozhodnutia neodôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní priklonil na stranu žalobcu (žalovaný pravdepodobne omylom uviedol žalovaného), keď jeho vyjadrenia sú rozporné. S odkazom na body 8.17 a 8.18 zmluvy o dielo) žalovaný uviedol, že bezpečnostné prvky, predovšetkým však ochranné lešenie, mali byť inštalované počas celej doby realizácie diela a demontované mohli byť až v čase, kedy pád predmetov a osôb zo strechy nehrozil, a teda by neboli ohrozené ani osoby, ani majetok nachádzajúce sa tak na zemi, ako aj na streche. Vytkol konajúcemu súdu, že túto skutočnosť nevyhodnotil. Ďalej uviedol, že lešenie malo byť namontované po súvislú dobu v trvaní jedného až troch dní, pričom na fotografiách nie je vidieť žiadne lešenie a ani jeho fragmenty, hoci fotografie boli vyhotovované priebežne počas celej doby realizácie diela. Bol toho názoru, že spôsobom, ktorý uvádzali svedok aj žalobca, nebolo technicky možné lešenie namontovať a popísaná konštrukcia nespĺňala zákonom vyžadované požiadavky a požiadavky kladené technickými normami na ochranné lešenie, hoci povinnosť konať v zhode s platnou právnou a technickou úpravou prevzal žalobca v písomne uzavretej zmluve o dielo. V deň tvrdeného začatia rozoberania strešnej krytiny, lešenie na streche nebolo a ani následne po dobu 1 - 3 dni. Uvedené nekorešponduje ani so „stavebným denníkom“, podľa ktorého malo byť lešenie na streche minimálne 11 dní. V súlade so zmluvou o dielo malo byť ochranné lešenie prítomné počas celej doby trvania prác na streche. K dielu žalobca neodovzdal žalovanému žiadnu dohodnutú dokumentáciu, a to nielen po ukončení diela, ale ani do dňa podania tohto odvolania. Zároveň namietol aj skutočnosť, že dielo neprevzala oprávnená určená osoba a žalobca neodovzdal dielo žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom. Žalovaný vytkol konajúcemu súdu, že neakceptoval písomné odborné stanovisko špecialistu a osoby určenej na prevzatie F.. M. A. a odmietol vykonať znalecké dokazovanie, napriek uvedeným rozporom a skutočnosti, že ide o špecifický technický problém. Záverom žalovaný namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré nezodpovedá požiadavkám obsiahnutých v ust. § 220 ods. 2 CSP. Pre vytýkané vady konania a rozhodnutia mal žalovaný za preukázané, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom v celom rozsahu výrokov rozsudku a pre zamietnutie žaloby a zaviazanie žalobcu k náhrade trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý odvolanie žalovaného považoval za účelové a jeho tvrdenia za vykonštruované. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že lešenie sa v rámci realizácie výmeny strešnej krytiny nachádzalo. Uvedené vyplýva najmä zo svedeckých výpovedí svedkov I. H. a Š. H., ktorí sa fyzicky podieľali na realizácii strešných prác. Naviac, aj z objektívneho hľadiska nie je mysliteľné, aby žalobca nezabezpečením pred pádom osôb alebo materiálu riskoval, že zanedbaním tejto jeho povinnosti, by mohlo dôjsť k škodám, vrátane ujmy na zdraví, nehovoriac, že cena lešenia vzhľadom k možným následkom v prípade úrazu osôb alebo poškodenia majetku (napr. na chodníku stojacich áut) je v tejto súvislosti zanedbateľná. Žalobca poukázal na to, že naopak, svedkovia, ktorí boli navrhnutí žalovaným, sa nevedeli vyjadriť k otázke existencie lešenia a fotografie, ktoré predložil žalovaný taktiež nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Stanovisko F.. M. A. považoval za teoretické a jeho obsah zodpovedá tomu, že bolo vyhotovené na objednávku žalovaného. Taktiež sa pridržiaval všetkých písomných podaní, ako aj ústnych vyjadrení na pojednávaniach, ktoré sa konali na súde prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 6. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 7. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 8. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto než je uvedené v ods. 2 a 4 vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 9. Podľa § 555 ods. 1 OBZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním montáže. 10. V zmysle citovaných ustanovení nárok na zaplatenie ceny za dielo zhotoviteľovi vzniká až vtedy, keď je dielo vykonané. Dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi. Obe podmienky (riadne ukončenie a odovzdanie) je potrebné splniť. Za riadne ukončenie diela sa považuje také, ktoré je bez vád. Dielo nemôže mať žiadnu vadu, aby mohlo byť považované za riadne ukončené a aby došlo k splneniu tejto prvej podmienky. Pre vznik nároku na zaplatenie ceny nestačí len odovzdanie diela a jeho prevzatie objednávateľom, pretože Obchodný zákonník jasne definuje, že dielo je vykonané až jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Na splatnosť ceny prevzatého diela potom má vplyv to, či dielo v čase plnenia vykazuje vady alebo nie. Pokiaľ v zmluve nie je doba vzniku práva na zaplatenie dohodnutá, aplikuje sa ustanovenie druhej vety § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno požadovať zaplatenie len pri bezvadnom plnení, lebo dielo, ktoré je vadné, nie je možné považovať podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka za dielo vykonané. 11. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či dielo bolo vykonané riadne v celom dohodnutom rozsahu, vrátane sporného vyhotovenia ochranného lešenia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného realizoval na základe ZOD výmenu strešnej krytiny bytového domu K. N. K. X za pevne dohodnutú cenu 23.637,04 eur, z ktorej žalovaný neuhradil sumu 1.342,18 eur. Sporným bolo, či žalobca dielo riadne vykonal aj v časti ochranného lešenia a žalovanému dodal položku č. 29 z cenovej ponuky. Žalovaný odvolávajúc sa na čl. V bod 5.4 zmluvy o dielo, neuhradil cenu ochranného lešenia, nakoľko mal za to, že dodané nebolo a preto má byť cena diela znížená o sumu nedodanej položky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že dielo bolo riadne vykonané a odovzdané objednávateľovi, t.j. žalovanému, prevzatie diela riadne potvrdil F.. G. S., žiadne nedostatky, ktoré boli neskôr dôvodom neuhradenia faktúry v plnej výške v zápise o odovzdaní a prevzatí diela neuviedol, a teda žalovaný je povinný zaplatiť dohodnutú cenu diela, vrátane ceny lešenia. 12. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. 13. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 15. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o dôvodnosti nároku na zaplatenie ceny aj za ochranné lešenie, predložil súdu okrem iných dôkazov Zmluvu o dielo zo dňa 18.11.2013, Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 11.02.2014 a navrhol vypočutie viacerých svedkov, ktorými svoj nárok preukázal. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane výsluchov navrhnutých svedkov, z ktorých mal za preukázané, že ochranné zabezpečenie na stavbe vybudované bolo a slúžilo účelu, ktoré má spĺňať lešenie, t.j. zabránenie pádu predmetov a osôb zo strechy a zároveň ochrane osôb nachádzajúcich sa na ulici. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na podrobné vyhodnotenie svedeckých výpovedí konajúcim súdom v bode 22. napadnutého rozsudku, z ktorého vyplynul správny záver, ohľadne vybudovania ochranného lešenia, preto nie je dôvodná námietka žalovaného, že sa súd nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach žalobcu a svedkov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko zmluvné strany žiadnym spôsobom bližšie nedefinovali, ako presne má ochranné lešenie vyzerať, nemôže sa potom žalovaný brániť tým, že skutočne zrealizované lešenie nezodpovedá jeho predstave lešenia, ako ochrany vybudovanej popri bytovom dome. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná námietka žalovaného, neakceptovania jeho výhrad nezohľadnením platných vyhlášok a technických noriem. Odvolací súd zdôrazňuje, že v žiadnom ustanovení ZOD, vrátane príloh nebol zmluvnými stranami žiadnym konkrétnym spôsobom špecifikovaný druh lešenia, ani taxatívne vymedzené náležitosti a parametre, ktoré by malo obsahovať a správny je tak názor konajúceho súdu, že akákoľvek vybudovaná zábrana plniaca funkciu ochrany osôb nachádzajúcich sa na streche, ako aj osôb na chodníku, napĺňa obsahovo položku č. 29 cenovej ponuky. V prílohe č. 1 - Cenová ponuka z 14.11.2013 bola zadefinovaná položka - ochranné lešenie v množstve 75,00 súb, v jednotkovej cene 1.125,00 eur. Žalobca cenu ochranného lešenia fakturoval vo faktúre č. XXXXXXX vystavenej v celkovej výške 9.284,06 eur, ktorú žalovaný uhradil čiastočne v 2 splátkach, dňa 18.2.2014 zaplatil sumu 5.000,- eur a dňa 27.3.2014 sumu 1.926,44 eur. Žalobca následne na základe výhrad žalovaného, ohľadom výmer realizovaných prác v súlade so zmluvou vystavil k uvedenej faktúre dobropis vo výške 1.015,44 eur. 16. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že konajúci súd nevyhodnotil skutočnosť, že s odkazom na body 8.17 a 8.18 ZOD bezpečnostné prvky, predovšetkým však ochranné lešenie, mali byť inštalované počas celej doby realizácie diela a demontované mohli byť až v čase, kedy pád predmetov a osôb zo strechy nehrozil a teda by neboli ohrozené ani osoby, ani majetok nachádzajúce sa tak na zemi, ako aj na streche, odvolací súd uvádza, že z uvedených bodov zmluvy toto tvrdenie nevyplýva. V predmetných bodoch bolo stranami konkrétne dohodnuté, že žalobca zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia vlastných pracovníkov a je povinný dodržiavať predpisy BOZP, všeobecne záväzné nariadenia, stavebný zákon a súvisiace predpisy a v plnej miere zodpovedá za bezpečnosť priľahlých verejných komunikácií a vnútorného dvora, vo veciach súvisiacich priamo s vykonaním diela, súvisiacich s presunom materiálov, ako aj so zabezpečením stavby počas celého trvania realizácie stavby, až po odovzdanie diela. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by bol žalobca porušil niektorú z týchto povinností. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že lešenie sa v rámci realizácie výmeny strešnej krytiny nachádzalo. Tvrdenie žalobcu vyplynulo najmä zo svedeckých výpovedí svedkov I. H. a Š. H., ktorí sa fyzicky podieľali na realizácii strešných prác. Odvolací súd súhlasí s názorom konajúceho súdu, že aj z objektívneho hľadiska nie je možné, aby vzhľadom na charakter vykonávaných prác žalobca ochranné lešenie nevyhotovil a nezabezpečením pred pádom osôb alebo materiálu riskoval, že zanedbaním tejto jeho povinnosti, by mohlo dôjsť ku škodám, vrátane ujmy na zdraví. Odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje na to, že svedkovia, ktorí boli navrhnutí žalovaným, sa nevedeli vyjadriť k otázke existencie lešenia. Fotografie, ktoré predložil žalovaný, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu aj vzhľadom na správne konštatovanie konajúceho súdu, že z fotodokumentácie založenej v spise, ako aj CD nosiča, na ktorom sú fotografie obsiahnuté, nie je možné určiť, kedy a v akom časovom období bola vyhotovená a či dokumentuje celý priebeh a postup prác, keď aj svedok Š. H. namietal, že fotodokumentácia nepokrýva celý postup prác. Správny je v tomto smere aj záver konajúceho súdu, že to, že na fotografiách nie je vidieť lešenie neznamená, že vybudované nebolo, nakoľko nebolo preukázané, že fotografie dokumentujú dennodenný postup prác, počas celého priebehu výmeny strešnej krytiny. 17. K odvolacej argumentácii žalovaného, že súd neakceptoval písomné odborné stanovisko špecialistu a osoby určenej na prevzatie F.. M. A., U.. odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie dostatočne v bode 22. vysvetlil, na akom základe vychádzal z toho, že výpovede svedkov Š. H. a I. H. zodpovedajú stanovisku F.. A. a potvrdzujú jeho tvrdenie v tom smere, že v určitom úseku postupu strešných prác bolo potrebné odstránenie ochranných prvkov, lebo tieto by bránili samotnej výmene strešnej krytiny. 18. S poukazom na uvedené závery, nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie tým, že odmietol vykonať znalecké dokazovanie, odňal žalovanému ako objednávateľovi, ktorý si objednal konkrétne špecifikovanú vec, jeho právo vedieť, aké lešenie bolo namontované. Uvedené tvrdenie nemá základ vo vykonanom dokazovaní, ktorým bolo preukázané, že zmluvnými stranami nebolo špecifikované žiadnym spôsobom, aké ochranné lešenie pri realizácii rekonštrukcie strechy, má byť žalobcom namontované. Žalobca tak mal možnosť zvoliť si druh lešenia, zodpovedajúci charakteru vykonávaných prác. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že konajúci súd postupoval správne, keď zamietol návrh vykonať znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným, nakoľko by bolo neúčelné, nehospodárne a nemalo by žiaden význam pre rozhodovanie súdu. 19. Odvolací súd námietku žalovaného, že dielo neprevzala oprávnená určená osoba a žalobca neodovzdal dielo žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom, posúdil ako nedôvodnú a účelovú. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v odpore potvrdil, že zástupca žalovaného F.. G. S. prevzatie diela potvrdil svojím podpisom a namietol len, že žalobcu upozornil na nedostatky a teda konal v dobrej viere, že žalobca bleskozvod riadne dokončí a nedodané položky fakturovať nebude. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie, okrem iného z emailovej komunikácie zo dňa 26.04.2013, ako aj zo samotnej výpovede svedka F.. G. S. vyplynulo, že vystupoval ako zástupca žalovaného a bol oprávnený dielo aj prevziať. Pre posúdenie, či žalobca svoju povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo splnil, je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné to, že v nadväznosti na § 555 ods. 1 OBZ umožnil žalovanému ako objednávateľovi s ním nakladať, čo nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na správanie žalovaného, ktorý po prevzatí diela, uhradil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX vo výške 6.000,- eur, faktúru č. XXXXXXX vo výške 5.400,- eur a časť faktúry č. XXXXXXX, okrem žalovanej sumy. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka žalovaného týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03 <http://merit.slv.cz/III.US119/03>-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 <http://merit.slv.cz/IV.US115/03>). 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04 <http://merit.slv.cz/ IV.US252/04>), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04 <http://merit.slv.cz/I.US50/04>). 22. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto opodstatnená námietka žalovaného, že odvolací súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. 23. Odvolací súd na základe podaného odvolania a preskúmania veci, zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie predmetnej sumy žalovaným a žalovaný svojou argumentáciou v odvolacom konaní nepreukázal opak. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).