Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/259/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210340 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315210340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. U., nar. XX.XX.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - U.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 9, XXX XX N. T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o. so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava a otec - C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 9, XXX XX N. T., zastúpený Advokátkou kanceláriou Neuschlová, s.r.o. Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy styku a uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/185/2015-204, zo dňa 03.11.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je oprávnený sa stretávať s maloletou U. U., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa je bydlisko matky. Súd ukladá obom rodičom C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX a C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A - referát poradensko-psychologických služieb v rozsahu 20 hodín každému rodičovi v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že miesto a čas realizácie poradenstva určí príslušný úrad. Účelom výchovného opatrenia je zlepšenie rodičovskej komunikácie a rodičovských zručností. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/185/2015-204 zo dňa 03.11.2016 zmenil styk otca s maloletou U. U., nar. XX.XX.XXXX na každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. vždy za prítomnosti svojho brata E. U., nar. XX.XX.XXXX s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa určil bydlisko matky. Zároveň uložil výchovné opatrenie obom maloletým deťom U.: E., nar. X.XX.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX a obom ich rodičom povinnosťou podrobiť sa odbornému poradenstvu na príslušnom Úrade práce Bratislava v trvaní 2 hodiny týždenne po dobu 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/109/2012-333 zo dňa 26.09.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 11CoP/600/2013-363 zo dňa 08.07.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou U. U.. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu. Konštatoval, že naposledy boli práva a povinnosti k maloletým deťom upravené rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, č.k. 9 P 109/2012-333 zo dňa 26.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2013, a ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bolo určené výživné na maloleté deti a upravený styk s nimi. V časti výživného nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 18.08.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11 CoP 600/2013-363 zo dňa 08.07.1014. Mal preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom sa vzhľadom na plynutie času zmenili pomery, deti vyrástli, doposiaľ upravený styk otca s deťmi je už nevyhovujúci, z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývoja, maloleté deti už majú inú predstavu o styku s otcom, stretávajú sa s ním, majú však rôzne výhrady, najmä maloletá U., pre ktorú je styk s otcom problematický. Mal preukázané, že maloletý E. má k otcovi vybudovaný dobrý vzťah, otec je preňho vzorom, vyjadruje k nemu sympatie, ale dáva si pozor, aby si to u matky nepokazil, oceňuje spoločné aktivity s otcom. Maloletá U. odmieta otca, nenávidí ho, nejaví záujem o stretávanie sa s ním. Prihliadol na závery súdneho znalca, že maloletá nemá ešte svoj osobný názor, je pod výrazným vplyvom matky, je vedome i nevedome manipulovaná voči vlastnému otcovi matkou, jej rigidnými postojmi. Rovnako prihliadol na skutočnosť, že psychologické vyšetrenie nepreukázalo žiadne výrazné traumatické pôsobenie otca na maloletú, znalec nezistil žiadne známky tenzie, úzkosti ani patologických prejavov, ani agresívne tendencie, skôr bol zistený iba predpubertálny vzdor maloletej U. voči mužskej postave a pravdepodobne imitácia matkinho postoja k otcovi, čo súd prvej inštancie vyhodnotil s prihliadnutím aj na vyjadrenie znalca o strachu maloletej z otca, pravdepodobne za prvoplánové. Zohľadnil odporúčanie znalca, že stretávanie otca s maloletou by sa nemalo realizovať cez víkend s prespaním u otca a maloletej aj matke odporučil psychoterapeutické alebo poradenské stretnutia u psychológa. Rovnako prihliadol na stanovisko znalca o vytvorení väčšieho priestoru na aktivity maloletého E. s otcom, a aj na samotné vyjadrenie maloletého, ktorý žiadal zúžiť víkendový pobyt u otca s jediným zámerom, viac sa venovať učeniu doma. Dospel k záveru o vhodnosti ponechať doposiaľ upravený styk otca s maloletým a potrebu na strane otca zdokonaliť svoje pedagogické zručnosti tak, aby vytvoril kvalitný priestor na učenie maloletému, podporil ho a bol mu vo väčšej miere nápomocný pri vzdelávaní, získavaní nových poznatkov. Doterajší model stretávania otca s maloletým považoval za vhodný, keďže je plne disponovaný zvládnuť starostlivosť o syna aj počas dlhšieho obdobia. Pri zmene úpravy styku otca s maloletou U. prihliadol na odmietanie styku maloletou a dospel k záveru, že nastavený rozsah styku je nevyhovujúci, keď je potrebné prihliadnuť najmä na zložité vývojové obdobie maloletej a závery a odporúčania znalca. Zmenil úpravu styku otca s maloletou na stretnutia v menšom rozsahu, vždy za prítomnosti brata. Takto upravený styk považoval za primeraný v tomto vývojovom období maloletej U., keďže si otec s dcérou toho času nerozumie. Prihliadol na zisťovanie názoru maloletej, z ktorej vyjadrenia je zrejmé, že aktuálne nemá záujem o aktivity s otcom, je negatívne nastavená voči nemu, je pod autoritatívnym vplyvom matky, ktorá svoje správanie nedokáže primerane reflektovať, chýbajú jej pocity viny pri porušovaní noriem. Dospel k záveru o potrebe zastabilizovať situáciu v rodine, aby rodičia, najmä matka prehodnotili svoje stanoviská a postoje, aby matka prehodnotila svoj postoj k otcovi, prekonala voči nemu predsudky, netrestala ho pomocou dcérinej nenávisti, ale skôr hľadala prirodzený spôsob vzájomnej komunikácie. Mal za to, že zmena samotného prístupu matky k otcovi maloletých detí bude v konečnom dôsledku prínosom aj pre obe maloleté deti, pomôže budovať už aj tak naštrbený vzťah medzi otcom a dcérou, bude prínosom aj pre E., ktorý má svoj vlastný názor, má svojho otca rád, chce s ním tráviť čas, považuje ho za svoj vzor a je preňho záťažou, ak si rodičia, ktorých má rovnako rád, nerozumejú, ubližujú. Pri zmene úpravy styku zohľadnil prvoradý záujem maloletých detí. Pri rozhodovaní o návrhu na uloženie výchovného opatrenia prihliadal na závery znaleckého posudku, ktoré konštatujú nevhodné správanie sa najmä matky a ovplyvňovanie maloletej U., ktorá podľa znalca otca nenávidí. Dospel k záveru, že takýto vzťah nie je štandardným, bežným prejavom vzťahu dieťaťa a rodiča, skôr je prejavom zlyhania rodičovstva a takéto správanie sa dieťaťa k rodičovi evokuje skôr zanedbanie výchovy, porušovanie povinností rodičov viesť maloleté deti k úcte k nim, k slušnosti. Vzhľadom na zjavné nevhodné správanie sa maloletej, ako aj porušovanie povinností rodiča uložil výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, nakoľko si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a zároveň prihliadol na odporúčania znalca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a upraviť styk otca s maloletou U. na každú párnu nedeľu v čase od 14.00 do 16.00 hod. vždy za prítomnosti maloletého E. s určením miesta odovzdania a prevzatia dieťaťa v mieste bydliska matky a s tým, že styk sa uskutoční len v čase, kedy má aj maloletý E. určený styk s otcom podľa právoplatného rozsudku. Navrhla uložiť výchovné opatrenie obom maloletým deťom a rodičov povinnosťou podrobiť sa odbornému poradenstvu na príslušnom Úrade práce Bratislava v trvaní dvoch rodín mesačne po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Napadnutý rozsudok považovala za nevykonateľný s poukazom na upravený styk maloletého E. s otcom, keď existujú párne víkendy, ktoré má na základe právoplatného rozsudku upravené s ňou. Mala za to, že v tom čase má ona právo urobiť si s maloletým program, vycestovať s ním, pričom zároveň novým rozsudkom je uložená povinnosť U. stretávať sa v párnom víkende s otcom v prítomnosti maloletého E.. K uloženému výchovnému opatreniu poukázala na to, že poradne poskytujúce poradenstvo tohto typu počas konzultačných hodín od 09.00 hod. do 17.00 hod. v pracovných dňoch, pričom maloleté deti musia dodržiavať povinnú školskú dochádzku. Určený rozsah poskytovania poradenstva považovala za neakceptovateľný, vzhľadom na vymeškávanie školskej dochádzky detí v rozsahu dve hodiny týždenne plus čas potrebný na prepravu. Poukázala na absolvovanie mimoškolských činností u E. futbalové tréningy a u U. prípravu na 8 ročné gymnázium. Mala za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zvážil pravidelný program maloletých a skutočnosť, že do času výchovného opatrenia spadajú i školské prázdniny a nebude možné s deťmi vycestovať. Takéto obmedzenie považovala za nedôvodné. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy skutočnosť, že je pracujúca žena, deti vozí do školy do V. z N. T., musí dodržiavať pracovný čas a rozsudkom nemôže byť obmedziť výkon jej povolania. V podaní označenom ako doplnenie odvolania matka navrhla zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že styk maloletej U. s otcom sa bude v nastavenom rozsahu realizovať v kalendárnom roku mimo školských prázdnin. Namietala, že súd prvej inštancie na základe nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne skutkové zistenia. Namietala, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Mala za to, že súd neprihliadol na obvyklú súdnu prax, rešpektovanie prázdnin a sviatkov a nesprávne právne vec posúdil. Mala za to, že v určitých momentoch bude styk ťažko realizovateľný. Namietala, že súd nevzal do úvahy upravený styk otca s maloletým E., ktorý má byť prítomný aj na stretnutiach otca s maloletou U.. Pri zmene úpravy styku s U. opomenul prázdniny a sviatky, takže režim styku má byť zachovaný každý druhý víkend aj počas prázdnin. Vytkla súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé ako došiel k záveru o potrebe uložiť výchovné opatrenie v rozsahu dve hodiny týždenne a že je nutné takéto opatrenie aj vo vzťahu k E.. Poukázala na závery znaleckého posudku a odporúčanie podrobiť sa terapii matke a U.. Napadnutý rozsudok považovala v tejto časti za nedostatočne odôvodnený. Namietala, že súd nepreveril časové možnosti realizácie výchovného opatrenia u rodičov a detí, nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, neskúmal túto otázku a priklonil sa len k návrhu otca. Mala za to, že bolo nevyhnutné hľadať centrum také, ktoré by poskytovalo poradenstvo aj cez víkendy alebo predĺžené pracovné hodiny. V ostatnom sa pridržiavala podaného odvolania. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyslovil názor , že matka nemá záujem udržiavať a budovať jeho vzťah s deťmi a pod jej vplyvom bol vážne narušený vzťah maloletej U. k nemu. Mal za to, že zo strany matky došlo k účelovej dezinterpretácii súdneho rozhodnutia, ktoré účelom a zmyslom bolo stanoviť aspoň krátky časový úsek, ktorý U. strávi s ním tak, aby nedošlo k definitívnemu a nezvratnému rozpadu jej vzťahu s otcom. Dal do pozornosti, že matka napriek odporúčaniam znalca, kolíznej opatrovníčky a existencii stále platného súdneho rozhodnutia, toto dlhodobo nerešpektovala a nerešpektuje, pričom jeho styk s maloletou sa realizuje iba v obmedzujúcom režime. Uviedol, že matka si neuvedomuje, že jej vplyvom na maloletú, dcéru poškodzuje a chýba jej výchovný otcovský prvok, ktorý je pre jej harmonický psychický vývin nevyhnutný a jeho limitáciou a vylúčením je spôsobená ťažká ujma maloletej. Poukázal na súdne rozhodnutia a nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 266/10 zaoberajúci sa nemožnosťou rodiča odmietať výchovné opatrenie a nastavením rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti. Poukázal na výsluch súdneho znalca PhDr. M. M., ktorý potvrdil priame negatívne ovplyvňovanie maloletých detí, najmä U., matkou. Mal za to, že ak by bola úprava jeho styku s maloletou ponechaná v réžii matky, dôjde k úplnej deštrukcii vzťahu a nie je k jeho sanácii, keďže matka koná v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa. Nestotožnil sa s námietkami matky vo vzťahu k rozsahu určeného výchovného opatrenia, keďže obe deti majú v priebehu týždňa minimálne dve popoludnia voľné, bez aktivít, pričom žiadna voľnočasová aktivita nemôže byť povýšená nad záujem detí, aby aj otec participoval na ich výchove. K námietkam matky ohľadne jej pracovnej doby uviedol, že v plnom rozsahu poskytne matke súčinnosť na zabezpečení odvozu a dovozu detí z odborného poradenstva tak, aby si mohla plniť svoje pracovné povinnosti. Uviedol, že z odvolania matky nie je zrejmé, že by oslovila nejakú poradňu, žiadala o súčinnosť a preverovala si ich možnosti. Odvolacie námietky matky vo vzťahu k výchovnému opatreniu svedčia o jej vnímaní situácie. Uloženie výchovné opatrenia považoval za nevyhnutné. Vyslovil názor, že ak matka pochopí, že jeho jediným záujmom je mať zdravý a psychicky vyvážený vzťah s deťmi a viesť s ňou racionálnu a konštruktívnu komunikáciu bez neustáleho vracania sa do minulosti a riešenia partnerských nezhôd, ktoré boli dôvodom rozvodu manželstva, minimálne čo sa týka maloletých detí, bude možné konštatovať, že výchovné opatrenie splnilo účel. V ďalšom vyjadrení otec zotrval na svojich prednesoch. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Nevidel dôvod vyhovieť návrhu matky, nakoľko styk by sa realizoval len počas školského roku. Zdôraznil, že E. ho navštevuje presne podľa pôvodného rozsudku, U. s ním aktuálne chodieva na prechádzky v nedeľu medzi 14.30až 15.30 hod., správa sa nenútene, prirodzene, spolu komunikujú. Uviedol, že aktuálnu situáciu nepovažuje za stabilizované riešenie, deti má rád a súčasný stav vo vzťahu k U. akceptujú, avšak nepovažuje ho za finálny a nemenný a dúfa, že U. napriek masívnemu ovplyvňovaniu matkou pochopí, že rozpad partnerského vzťahu jej rodičov neovplyvnil jeho vzťah k nej a že deti sú pre neho životnou prioritou. Poukázal na to, že deťom sa krúžky a ich mimoškolský program mení každý školský rok, deti obdarováva rovnako. Dal do pozornosti, že matka dovolila dcére ísť k nemu na Vianoce len za účelom vyzdvihnutia darčekov. Nesúhlasil s tvrdením, že deti k nemu odmietali ísť, problém mala len U. s jeho priateľkou, ktorú matka osočovala. Otec situácia s priateľkou s deťmi citlivo konzultoval, žil v domácnosti sám a jeho priateľka tam nikdy nebola nasťahovaná. 5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu prostredníctvom svoje právnej zástupkyne zotrvala na dôvodoch podaného odvolania a styk U. s otcom navrhla upraviť mimo školských prázdnin. Uviedla, že aktuálne sa realizuje stretávanie maloletej s otcom každý druhý víkend v prítomnosti E., U. je pokojnejšia, tento model akceptuje a prispelo to k ukľudneniu vzťahov, zúčastnila sa svadby u rodiny otca, situáciu považuje za zastabilizovanú. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že dodržiava rozhodnutie súdu. Poukázala na to, že z vyjadrenia E. možno usúdiť, že otec maloletým prezentuje, že sa môžu rozhodnúť, či chcú ísť k nemu. Poukázala na otcom podaný návrh na výkon rozhodnutia. Zdôraznila, že nenamieta uloženie výchovného opatrenia, ale jeho frekvenciu. Namietala, že súd neurčil vo výroku rozsudku účel výchovného opatrenia. Poukázala na harmonogram detí počas týždňa a letnej sezóny. Dala do pozornosti, že deti už navštívili viacero psychológov a navštevovanie každého ďalšieho je spojené s ich negatívnejším postojom. Žiadala o poníženie počtu hodín výchovného poradenstva s upozornením, že deti sa radi venujú aktivitám po škole.Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku, neodôvodnenú frekvenciu návštev poradne a nejasnosť účelu jeho nariadenia. Poukázala na to, že návrh na uloženie výchovného opatrenia bol predložený súdu pred pojednávaním dňa 26.10.2016, a na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 03.11.2016 jej bol doručený. Namietala porušenie práv účastníka konania na spravodlivý proces z dôvodu, že k návrhu na uloženie výchovného opatrenia sa nemala možnosť vyjadriť. Výchovné opatrenie navrhla uložiť len rodičom alternatívne voči deťom ho upraviť na maximálne dve hodiny do mesiaca. Mala za to, že základom výchovného opatrenia je neschopnosť rodičov komunikovať. Uviedla, že U. aktuálne začína citlivo vnímať, že E.ostáva od otca hodnotnejšie veci, konanie otca si vykladá ako jej potrestanie, lebo nechodí k nemu. Pokiaľ otec skutočne chce zlepšiť vzťah s maloletou, musí dávať na takéto veci pozor. Uviedla, že psychologickú poradňu hľadala a výsledkom sedení boli zistenia popísané v odbornom vyjadrení Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej z 20.11.2015. 6. V priebehu odvolacieho konania kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletými deťmi dňa 24.05.2019. Zo správy o vykonaní pohovoru vyplýva, že E. sa vyjadril, že situácia v rodine je pokojnejšia, otca navštevuje pravidelne každý druhý víkend od piatku do nedele a v nedeľu spoločne vyzdvihnú doma aj sestru , ktorá je s nimi od 14.00 hod. do 16.00 hod. Partnerka otca mu bola predstavená a berie ju ako kamarátku, nemá s ňou problémy. S otcom chodieva na dovolenky, je s ním veľmi rád. Maloletá U. k rodinnej situácii uviedla, že sa javí lepšia ako pred dvomi rokmi, vyhovuje jej stretávanie s otcom každý druhý víkend v určenom čase, otec jej nevoláva, naposledy bola sklamaná, lebo sa jej nevenoval. Vyjadrila sa, že na dovolenky ide radšej s mamou, lebo sú zaujímavejšie, rada spoznáva krajiny. Uviedla, že rozmýšľala nad tým, že by skúsila stráviť u otca nejaký víkend aj s prespaním. Uviedla, že ak by si to želala, mama by jej problémy nerobila. Je spokojná so stretávaním s otcom ako je to teraz, želá si , aby otec o ňu prejavoval záujem a občas jej zatelefonoval. 7. Na pojednávaní nariadenom na odvolacom súde právna zástupkyňa matky potvrdila, že situácia v rodine je pokojnejšia, je zavedený určitý režim. Navrhla upraviť styk maloletej s otcom počas školských prázdnin dňa 23.12. od 19.00 hod. do 22.00 hod., nakoľko v tomto čase má styk s otcom aj E., pričom styk by sa realizoval od 17.30 hod. a U. by odišla o 22.00 hod.. Počas jarných prázdnin navrhla upraviť styk otca s maloletou v nepárnom roku v trvaní dvoch hodín v sobotu alebo v nedeľu, počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod., počas letných prázdnin 01.07. od 08.00 hod. do 10.00 hod. , 15.07. medzi 17.00 hod. a 19.00 hod., 01.08. od 16.00 hod. do 18.00 hod. a 15.08. od 17.00 hod. do 19.00 hod. s prihliadnutím na úpravu styku otca s maloletým E.. Výchovné opatrenie navrhla určiť v kratšom rozsahu troch mesiacov s presne stanoveným časom jeho realizácie od 01.09. do 31.11. alternatívne uložiť výchovné opatrenie len rodičom v rozsahu 3 mesiace po 20 hodín. 8. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že styk otca s maloletou U. v trvaní dvoch hodín považuje za nedostatočný s tým, že otec akceptoval model, ktorý bol nastavený a domnieva sa, že po ukončení konania a vyporiadaní BSM sa situácia ukľudní a budú sa vedieť dohodnúť. Zdôraznila, že v exekučnom konaní sa nevykonávajú žiadne úkony. Poukázala na to, že bez ingerencie súdu sa styk nerealizoval. Rovnako nepovažovala za postačujúci styk počas Vianoc a letných prázdnin. Navrhla ponechať v platnosti pôvodné rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi. Otec uviedol, že s matkou sa dá dohodnúť na posune času, maloletý E. trvá na striktnejších pravidlách preberania U.. Otec sa snaží zabezpečiť pre U. taký program, aby sa cítila dobre, posielal jej sms-správy, ale nereagovala. Uviedla, že výchovné opatrenie je potrebné, komunikácia medzi rodičmi nie je v poriadku. Matkou navrhovaný rozsah považovala za nedostatočný. 9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne a výchovné opatrenie navrhla upraviť v rozsahu 20 hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 11. V časti úpravy styku otca s maloletou vykonal súd prvej inštancie potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, avšak odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s prihliadnutím na skutočnosť, že vzhľadom na aktuálne vyjadrenie maloletej U., nie je potrebné upravovať jej styk s otcom vždy za prítomnosti brata E.. Súd prvej inštancie správne ustálil potrebu zmeny úpravy styku maloletej U. s otcom z dôvodu, že stretnutia s otcom odmietala. Správne prihliadol na vek maloletej, jej aktuálne vývinové obdobie a s tým súvisiace zmeny a vznikajúce problémy. Rovnako správne postupoval, keď nariadil znalecké dokazovanie vo veci a jeho výsledky zohľadnil pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otca s maloletou. Odvolací súd nespochybňuje právo otca a oboch maloletých detí na ich vzájomný kontakt, potrebu zabezpečenia ich stretnutí a udržiavanie a upevňovanie ich vzťahu. Tiež je nesporné, že deti potrebujú oboch rodičov a otec má právo na pravidelný styk s nimi. Odvolací súd poukazuje na potrebu akceptovať vyjadrený názor maloletej U. aj maloletého E., s ktorými bol vykonaný pohovor kolíznym opatrovníkom na žiadosť odvolacieho súdu za účelom zisťovania situácie v rodine a aktuálneho nastavenia oboch maloletých detí. Tu odvolací súd poukazuje na dôležitosť a potrebu vziať v úvahu názor detí, ktoré sú vo veku 11 rokov U. a 13 rokov E., dokážu vyjadriť svoje želania, dokážu zadefinovať svoje potreby, vzťah k rodičom a predstavy o stretávaní sa s otcom a trávení spoločného času s ním. Z vyjadrení oboch maloletých detí vyplýva, že situácia v rodine je pokojnejšia, aktuálne sa U. stretáva s otcom a uvažuje aj nad prespaním v jeho domácnosti. Aktuálne nastavenie rodiny potvrdili aj obaja rodičia. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na dané nové okolnosti v rodine, záujem U. tráviť s otcom čas a postupne ho prípadne predlžovať, nie je dôvod upravovať jej styk v prítomnosti maloletého E.. Odvolací súd rovnako dáva do pozornosti, že nemožno maloletému dieťaťu ukladať rozhodnutím súdu povinnosť, aby bolo prítomné na styku otca s druhým dieťaťom. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď zmenil styk U. s otcom s prihliadnutím na vyjadrenie dieťaťa a závery znaleckého dokazovania. Vzhľadom na zmenu postoja maloletej, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeniť výrok napadnutého rozsudku o styku otca s maloletou tak, aby sa tento realizoval bez uloženia povinnosti maloletému E. byť prítomný na týchto stretnutiach. Odvolací súd považuje za samozrejmé, že otec si uvedomuje, že naliehanie na U. môže byť kontraproduktívne a vynaloží snahu a úsilie byť ústretový a rešpektovať jej názor. Rovnako aj matka musí zaujať postoj neutrálny vo vzťahu k otcovi detí, nebrániť maloletej v styku otcom a zdržať sa negatívnych komentárov a prejavov. Na námietky matky o nevykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd neprihliadal. Rovnako nezohľadnil jej návrh na zmenu styku otca s maloletou tak, aby táto úprava neplatila na obdobie letných školských prázdnin, resp. upraviť styk počas týchto prázdnin individuálne. Súd prvej inštancie správne určil rozsah styku a tento zmenil tak, že sa bude realizovať počas celého roka. Takáto úprava styku zohľadňuje potreby dieťaťa, jej nastavenie a je súladná so záujmom maloletej. Realizácia styku každý druhý týždeň v nedeľu umožňuje rodičom vytvoriť si s deťmi prázdninový program, pričom takto nastavený styk je súčasťou aj ostatných školských prázdnin a sviatkov. Odvolací súd súhlasí s názorom matky o tom, že pri úprave styku rodiča s dieťaťom sa zohľadňujú prázdniny a sviatky, avšak v danom prípade je potrebné vec vyhodnotiť individuálne s prihliadnutím na zúžený rozsah styku otca s maloletou a potrebu ho aspoň v tejto miere dodržiavať. Nič však nebráni maloletej a rodičom, aby sa aj napriek právoplatného súdnemu rozhodnutiu sa do budúcna pokúsili o rozšírenie styku otca s maloletou a aby rodičia rešpektovali želania a názor dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že takáto úprava styku nie je trvalá a v prípade zmeny pomerov na strane detí do budúcna, ak sa rodičia nedohodnú, budú mať možnosť znovu požiadať o jej zmenu. 12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou Martinou zmenil podľa § 387 CSP, len pokiaľ ide o prítomnosť maloletého E. pri styku. V ostatnom považoval napadnutý výrok za správny a zohľadňujúci záujem maloletého dieťaťa. 13. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri rozhodovaní o návrhu na uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom povinnosťou podrobiť sa odbornému poradenstvu. Správne zohľadnil odporúčania súdneho znalca a nevyhnutnosť využitia odbornej pomoci rodine. Pokiaľ matka namieta, že jej boli porušené procesné práva na spravodlivý proces tým, že jej súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa k návrhu na uloženie výchovného opatrenia a s týmto návrhom ju oboznámil až na pojednávaní, na ktorom rozhodol vo veci, odvolací súd súhlasí s námietkami matky, avšak namietanému porušeniu procesného práva matky, neprisúdil takú intenzitu porušenia procesného práva, ktorého dôsledkom by malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a toto pochybenie napravil svojim postupom, keď na prejednanie odvolania matky nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov predvolal a poskytol im priestor na vyjadrenie sa aj k navrhovanému výchovnému opatrenie. Napokon odvolací súd poukazuje na vyjadrenie matky, ktorá nemá výhrady voči uloženému výchovnému opatreniu, ale namieta nesprávnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozsudku v tejto časti. Správne súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie rodičom aj maloletým deťom, avšak s prihliadnutím na priebeh odvolacieho konania, vyjadrenie oboch maloletých detí a rodičov a vyjadrenie kolízneho opatrovníka zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie dospejúc k záveru, že výchovné opatrenie je potrebné uložiť len rodičom, bez zbytočného zaťažovania maloletých detí. Správne usmernenie rodičov, zmena ich prístupu, zlepšenie komunikácie a rodičovskej zručnosti nepochybne prispeje k bezproblémovej realizácii styku otca s maloletou U.. Odvolací súd nezohľadnil námietky matky vo vzťahu k dĺžke doby realizácie výchovného opatrenia a určenia jeho počiatku, považujúc tieto námietky za nedôvodné. Potreba zlepšenia komunikácie rodičov je nesporná a je namieste, aby sa výchovné opatrenie začalo realizovať čím skôr a rodičia si zariadili svoje záležitosti tak, aby k náprave došlo čo najskôr. Odvolací súd, vzhľadom na formálne nedostatky vo výroku napadnutého rozsudku o uložení výchovného opatrenia, tento zmenil a doplnil o presnú špecifikáciu príslušného úradu, na ktorom sa bude poradenstvo realizovať, o účel výchovného opatrenia a rozsah hodín poradenstva, ktorý bude rodičom poskytovaný tak, že príslušný referát úradu určí čas a miesto realizácie výchovného opatrenia. 14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení výchovného opatrenia preto zmenil podľa § 388 CSP. 15. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach, vo veci vykonal riadne dokazovanie a rozsudok náležite odôvodnil. Odvolací súd preto na námietky matky týkajúce sa nevykonateľnosti napadnutého rozsudku a jeho nedostatočného odôvodnenia, neprihliadal aj s poukazom na to, že v odvolacom konaní doplnil dokazovanie, poskytol matke priestor na vyjadrenie a zjednal nápravu formálnych pochybení. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).