Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/150/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217882 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315217882.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AKONT CB s.r.o., Široká 432/11, 370 01 České Budějovice, Česká republika, IČO: 281 05 702, zast.: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: POLNOMAX, s.r.o., J. Hagaru 9, 831 51 Bratislava, IČO: 43 768 199, zast.: JUDr. Silvia Rolková, LL.M., advokátka, Ľ. Fullu 5, 903 01 Senec, o zaplatenie 86.661,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/342/2015-209 zo dňa 27.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/342/2015-209 zo dňa 27.11.2017 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 62.147,11 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.700,68 Eur od 3.7.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 42%. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.8.2015 domáhal zaplatenia sumy 86.661,30 Eur, ktorá pozostáva z vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 59.960,62 Eur a z doplatenia časti ceny diela vo výške 26.700,68 Eur, čo zodpovedá výške zľavy, na ktorú žalovaný stratil nárok v dôsledku nedodržania podmienok Dohody o mimosúdnom vysporiadaní. Úroky z omeškania pri použití 9,5% sadzby žalobca v žalobe špecifikoval nasledovne: - zostatok záväzku vo výške 710.700,50 Eur ku dňu 20.8.2011, kedy bola uhradená zálohová platba vo výške 120.000,- Eur, v dôsledku čoho došlo k zníženiu dlžnej sumy na 590.700,50 Eur; dňa 25.8.2011 bola uhradená suma 20.000,- Eur a dňa 21.9.2011 bola formou postúpenia pohľadávky spoločnosti Asianet uhradená suma 58.200,- Eur, čím bola fakturovaná suma znížená na 512.500,50 Eur. - 29.9.2011 bola formou zápočtu (Areametal) uhradená suma 2.915,17 Eur, t.j. 8 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 1.067,12 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 509.585,33 Eur. - 18.4.2012 bola formou zápočtu (Hagard) uhradená suma 80.000,- Eur, t.j. 202 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 26.791,62 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 429.585,33 Eur. - 13.6.2012 bola formou zápočtu (Hagard) uhradená suma 80.000,- Eur, t.j. 56 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 6.261,35 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 349.585,33 Eur. - 27.6.2012 bola formou zápočtu (Hagard) uhradená suma 81.996,65 Eur, t.j. 14 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 1.273,83 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 267.588,68 Eur. - 30.5.2013 bola uhradená suma 140.000,- Eur, t.j. 337 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 23.470,83 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 127.588,68 Eur. - 2.7.2013 bola uhradená suma 100.888,- Eur, t.j. 33 dní omeškania a vypočítaný úrok z omeškania je vo výške 1.095,86 Eur, fakturovaná suma bola čiastočnou úhradou znížená na 26.700,68 Eur. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného O.. H. G. B.., svedkov Z. E., O.. C. S., L.A. R., a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise: Smlouva o postoupení souboru pohledávek zo dňa 1.6.2015, faktúra č. 2520110002, Dohoda o Mimosúdnom finančnom vysporiadaní, dobropisy č. 2520110011, 2520110015, opravný daňový doklad č. 2520110021, výpisy z účtu spoločnosti ARQE, Dohoda o postúpení pohľadávky zo dňa 14.10.2011, Uznanie dlhu zo dňa 14.11.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2011, Oznámení o vzájemném zápočtu zo dňa 9.5.2012, 15.8.2012, 29.6.2012, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.4.2012, 13.6.2012, 27.6.2012, Vrátenie faktúry č. 2520110002 zo dňa 31.8.2011, Cenová ponuka zo dňa 14.5.2011, Objednávka výstavby FVE zo dňa 14.5.2011, Objednávka zo dňa 14.5.2011, Předávací protokol č. 004/2011 zo dňa 10.6.2011, Kolaudačné rozhodnutie mesta Košice zo dňa 4.7.2011, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie, mail od zamestnanca ČSOB zo dňa 19.5.2011, Insolvenčný návrh, Súhlas ČSOB banky s financovaním diela zo dňa 19.5.2011, List veriteľa spoločnosti ARQE s.r.o. zo dňa 2.6.2011, mail zo dňa 22.6.2011, Čestné prehlásenie zo dňa 7.11.2016, vyjadrenie spoločnosti ARQE ako dlžníka v konaní pred Krajským súdom v Brne, fotodokumentácia, Vyhláška Krajského súdu v Brne jednací číslo KSBR 28 INS 9513/2011-A-2, Usnesení Krajského súdu v Brne jednací číslo KSBR 28 INS 9513/2011-A-16 zo dňa 29.9.2011, Zoznam prijatých faktúr, faktúry č. 2011/041, 2011/0404, 11030046, 05/2011, 0811359, 13011507, 25/2011, 10/2011, 1311. 4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že spoločnosť ARQE ako zhotoviteľ uzatvorila so žalovaným ako objednávateľom konkludentným spôsobom Zmluvu o dielo a to tak, že na základe cenovej ponuky zo dňa 14.5.2011 žalovaný vystavil objednávku na zhotovenie diela, ktorú žalovaný akceptoval. Cenová ponuka bola pôvodne na sumu 2.238.270,- Eur a spoločnosť ARQE mala dielo postaviť na kľúč ako generálny dodávateľ. V priebehu realizácie diela došlo k Dohode o zmene a to znížení rozsahu diela, ktoré mala spol. ARQE dodať, nakoľko panely si zabezpečil konateľ žalovaného vo vlastnej réžii od spol. HADARDHALL a následne v máji 2011 došlo k dohode medzi konateľmi zmluvných strán o tom, že spol. ARQE nedodá kompletné dielo, ale len určité práce a výkony, ktoré bude žalovanému fakturovať. Súd konštatuje, že v rámci konania boli do spisu založené 2 obsahovo odlišné objednávky, obe zo dňa 14.5.2011, pričom konateľ žalovaného tvrdil, že vystavil objednávku založenú v spise na č.l. 74, v ktorej sa odvoláva na projekt vypracovaný Projekčnom kanceláriou ELEKTROPROJEKT, spol. s r.o. IČO: 17 079 641 s tým, že priamo v texte bolo uvedené, že súčasťou objednávky nie sú FV panely a preto cena diela bude 925.770,50 Eur, pričom nárok na fakturáciu vznikne dodávateľovi až po odstránení všetkých závad a nedorobkov. Naproti tomu svedok E., konateľ zhotoviteľa poukázal na objednávku založenú v spise na č.l. 80, ktorá bola len jednoriadková a neobsahovala žiadne špecifikácie a konkrétne podmienky zhotovenia diela. Vysvetlil, že text objednávky napísal on a zabezpečil jej podpis konateľom žalovaného, nakoľko žalovaný neustále odsúval podpis Zmluvy o dielo a na začatie s realizáciou prác bolo potrebné vystaviť minimálne objednávku. Výpoveďami sa nepodarilo odstrániť tento rozpor a vysvetliť, ktorá objednávka bola reálne spol. ARQE zadaná, avšak z časového hľadiska sa súd prikláňa k názoru, že spol. ARQE bola daná práve objednávka, ktorou disponuje spol. ARQE a ktorá je v spise na č.l. 80, keďže objednávka, ktorú založil do spisu konateľ žalovaného je zo 14.5.2011 a v texte objednávky sa hovorí o tom, že FV panely si zabezpečí žalovaný sám, avšak z výpovede O.. G. ako aj svedkýň vyplynulo, že až 20.5.2011 na stretnutí s čínskym dodávateľom panelov E. uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na ich zakúpenie a preto si tieto panely zabezpečí sám žalovaný. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie, že dňa 20.5.2011 nevedel konateľ ARQE preukázať finančnú solvenciu, v dôsledku čoho chcel čínsky dodávateľ odstúpiť a preto došlo k uzatvoreniu dohody o tom, že panely zabezpečí priamo žalovaný, tak dňa 14.5.2011 nemohol takúto skutočnosť uviesť do objednávky. 5. Súd posudzoval, kedy nastala splatnosť ceny diela, a teda či sa žalovaný dostal s jej úhradou do omeškania. Z vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne preukázané, že splatnosť mala byť až po uplynutí 3 mesiacov od skončenia skúšobnej prevádzky, resp. že splatnosť závisela od poskytnutia bankového úveru žalovanému. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Z dokladov založených v spise jednoznačne vyplynulo, že zhotoviteľ ARQE s.r.o. dielo dňa 10.6.2011 na základe Předávacího protokolu odovzdal žalovanému. Splatnosť ceny tak nastala vykonaním diela, pričom žalobca požadoval úroky až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Žalovaný sa teda dostal do omeškania dňom 21.8.2011. Po uvedenom dni došlo k čiastočnému zániku záväzku rôznymi spôsobmi, a ku dňu 13.3.2013, kedy bola podpísaná Dohoda o mimosúdnom finančnom vysporiadaní, bol záväzok znížený na sumu 267.588,68 Eur. Uvedená suma zodpovedá tomu, ako z vystavenej faktúry č. 2520110002 na sumu 1.446.665,10 Eur boli následne uskutočňované platby, resp. iné spôsoby znižovania tejto sumy, od ktorej bola odpočítaná záloha vo výške 120.000,- Eur, suma 519.664,60 Eur na základe dobropisu č. 2520110011, suma 30.000,- Eur na základe opravného daňového dokladu 2520110015 a suma 186.300,- Eur na základe opravného daňového dokladu 2520110021. Po odrátaní uvedených platieb predstavuje neuhradený zostatok ku dňu 20.8.2011 sumu 590.700,50 Eur tak, ako je to uvedené v tabuľke na č.l. 3. Od uvedenej čiastky boli odpočítané následné platby, resp. iné spôsoby zániku záväzku žalovaného a to suma 20.000,- Eur ako prijatá platba na účet dňa 25.8.2011, suma 58.200,- Eur na základe dohody o postúpení pohľadávky a uznaní dlhu zo dňa 21.9.2011, suma 2.915,17 Eur na základe zápočtu zo dňa 29.9.2011, suma 80.000,- Eur zo dňa 18.4.2012, 80.000,- Eur zo dňa 13.6.2012 a 81.996,65 Eur zo dňa 27.6.2012 všetko na základe zápočtu so spoločnosťou HAGARDHALL. Ku dňu 13.3.2013, kedy došlo k podpisu Dohody o Mimosúdnom finančnom vysporiadaní teda predstavoval záväzok žalovaného sumu 267.588,68 Eur, tak ako to potvrdili obe zmluvné strany svojimi podpismi na Dohode. 6. Súd ďalej konštatoval, že z obsahu Dohody vyplynulo, že žalovanému bola poskytnutá zľava za splnenia presne stanovených podmienok a to úhrady sumy 240.888,- Eur v 2 splátkach, pričom žalovaný prvú splátku 140.000,- Eur uhradil v dohodnutom termíne do 31.5.2013, avšak druhú splátku vo výške 100.888,- Eur neuhradil do 30.6.2013, ale uvedená suma bola pripísaná na účet spol. ARQE až 2.7.2013, v dôsledku čoho Dohoda o poskytnutej zľave stratila účinnosť a povinnosťou žalovaného je sumu 26.700,68 Eur žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky doplatiť. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že príkaz na úradu žalovaný zadal už 27.6.2013, relevantným dátumom je dátum pripísania finančných prostriedkov na účet veriteľa. Uvedená Dohoda otázku úrokov z omeškania vôbec neriešila, z textu Dohody vôbec nevyplýva, že by sa spol. ARQE vzdala nároku na úroky z omeškania, na tieto jej vznikol nárok priamo zo zákona. 7. Súd dospel k záveru, že žalobca úroky z omeškania nesprávne vyčíslil nakoľko v zmysle Dohody došlo k zmene splatnosti zostatku dlhu a to tak, že suma 140.000,- Eur mala byť uhradená do 31.5.2013, čo žalovaný aj dodržal, čiže s úhradou tejto sumy sa nedostal do omeškania a preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania vyčíslené v sume 23.470,83 Eur (9. riadok tabuľky na č.l. 3) a s úhradou sumy 100.888,- Eur sa dostal do omeškania za obdobie od 30.6.2013 do 1.7.2013 a teda má nárok na úroky z omeškania vo výške 52,51 Eur a nie 1.095,86 Eur tak, ako si to vyčíslil pôvodne (10. riadok tabuľky na č.l. 3). Súd preto priznal žalobcovi nárok vo výške 62.147,11 Eur ako súčet nároku na doplatenie ceny diela vo výške 26.700,68 Eur a úroku z omeškania vyčísleného v tabuľke na č.l. 3 a to 1.067,12 Eur, 26.791,62 Eur, 6.261,35 Eur, 1.273,83 Eur a 52,51 Eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (položky 9, 10 z tabuľky na č.l. 3). Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby súd sa stotožnil s úrokovou sadzbou uplatnenou žalobcom, t.j. 9,5 % ročne z dlžnej sumy, ktorá bola v súlade so zákonnou úpravou v zmysle § 369 a nasl. Obchodného zákonníka. 8. Súd vec právne posúdil s poukazom na ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obch. zák. 9. V závere súd uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R. k rozsahu vykonaných prác, nakoľko vykonané dôkazy jednoznačne objasnili skutkový stav veci. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaný dňa 13.3.2013 podpisom Dohody uznal sumu neuhradeného záväzku k uvedenému dňu, na základe čoho v spojení s jednotlivými čiastkovými úhradami dospel súd k záveru, že suma fakturovaná faktúru č. 2520110002 bola správna. Z uvedeného dôvodu nebolo účelné a hospodárne vykonávať dokazovanie za účelom presného zistenia rozsahu skutočne zrealizovaných prác spol. ARQE. Žalovaný dielo prevzal, podpísal Preberací protokol dňa 10.6.2011 a pokiaľ začal v priebehu konania namietať vady diela, urobil tak so značným časovým odstupom po odovzdaní diela, a teda v konaní by v zmysle § 562 ods. 2 písm. b) súd nemohol žalovanému žiadne nároky z údajných vád diela priznať. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Žalovaný uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný a nezákonný, nakoľko nie je riadne odôvodnený, keďže súd sa nevysporiadal v rozsudku so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom vychádzal na základe ľubovôle výlučne z dôkazov navrhnutých žalobcom, bez toho aby riadne a v súlade so zákonom vyhodnotil dôkazy navrhnuté žalovaným a naviac rozsudok obsahuje skutkové ako aj právne vady, následkom čoho súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalovaný má za to, že nesprávnym postupom súdu došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, pričom najmä súd porušil právo žalovaného navrhovať dôkazy, keď bez riadneho odôvodnenia nevypočul svedka O.. H. Š., ktorý ako projektový manažér mohol uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa predmetného sporu, ďalej sa prvostupňový súd na základe ľubovôle zaoberal len vybranými dôkazmi väčšinou navrhnutými žalobcom, bez toho, aby riadne vyhodnotil aj dôkazy navrhnuté žalovaným (napr. Výsluchy svedkov R. I. S., dôkazy o návrhu na insolvenčné konanie voči ARQE, dôkazy o pozmeňovaní faktúr, dôkazy o vystavovaných dobropisoch ARQE atď.), na základe čoho bolo porušené právo žalovaného na riadne a preskúmateľné odôvodnenie. 13. Žalovaný má za to, že súd pri hodnotení dôkazov a pri zisťovaní skutkového stavu porušil § 191 ods. 1 a § 215 CSP. Prvostupňový súd bol povinný pre posúdenie zmluvného vzťahu zakladajúceho tvrdený nárok žalobcu v prvom rade posúdiť dve písomné objednávky, pričom sa však len jednostranne a nelogicky stotožnil s objednávkou predloženou žalobcom. Súd pri hodnotení tejto objednávky nemal vychádzať len z časového hľadiska, ale mal porovnať aj podpisy na týchto dvoch objednávkach, ktoré sú už voľným okom odlišné. Posúdenie objednávok je dôležité pre posúdenie, či ide o cenu diela viac ako 2.000.000,-- Eur alebo menej ako 1.000.000,-- Eur. Súd v rozpore s § 191 CSP riadne nevyhodnotil dôkazy: odovzdávací protokol, kolaudačné rozhodnutie, ako aj dobropisy (zľavy) z faktúry č. 2520110002 na sumu 1.446.665,10 Eur splatnú dňa 20.8.2011. Rozsudok obsahuje v tomto smere rozporné tvrdenia, pretože ARQE s.r.o. nevykonalo všetky práce a dodávky, preto ich ani nemohla odovzdať, ako to vyplýva z odovzdávacieho protokolu. Súd sa v rozsudku nezaoberal ani skutočnosťou, z akého dôvodu ARQE postupne vystavil dobropisy. 14. Súd podľa žalovaného pochybil i v tom, že riadne nevyhodnotil skutočnosť, vyplývajúcu zo súdneho sporu medzi ARQE a žalovaným z roku 2012, kde žalovaný namietal rozsah vykonaných prác, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní z 13.3.2013. Ako to vyplýva zo samotného spisu čiastka, ktorá predstavuje zľavu v skutočnosti boli nevykonané práce a dodávky. V skutočnosti sa účastníci dohody dohodli, že zaplatením uvedených čiastok sú vzťahy vysporiadané a nikto si nebude uplatňovať žiadne sankcie. Konanie žalobcu je preto v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať právnu ochranu. 15. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, keď súd vychádzal z ceny vyfaktúrovanej predmetnou faktúrou, ktorá nemá žiadny právny základ a bola predložená v dvoch rôznych vyhotoveniach, a teda pravdepodobne pozmeňovaná, pričom prvá faktúra bola spoločnosti ARQE vrátená a druhá nebola žalovanému nikdy doručená a nemá náležitosti daňového dokladu. Súd neodstránil v rozsudku rozpor medzi cenou dohodnutou podľa rozpočtu 2.238.270,-- Eur a cenou podľa faktúry vo výške 1.446.595,10 Eur, pričom aj keby odrátal cenu panelov vo výške 1.340.000,-- Eur, výsledná suma by sa skôr približovala sume objednávky predloženej žalovaným, ktorú súd nevzal v úvahu. Súd nevyhodnotil žalovaným tvrdené skutočnosti, že nárok na zaplatenie ceny diela spoločnosti ARQE podľa faktúry nevznikol, keďže je v rozpore so skutočne dodanými prácami a dodávkami. Faktúra zahŕňa aj práce a dodávky, ktoré v skutočnosti ARQE nevykonala, a preto si žalobca ani nemohol uplatňovať úroky z omeškania z prác, ktoré boli dodané inými subdodávateľmi. 16. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 25 rozsudku uviedol, že došlo k dohode o zmene a znížení rozsahu diela, ale túto skutočnosť vyložil v neprospech žalovaného a napriek tomu, že žalovaný preukázal, že dňa 22.05.2011 došlo na základe dohody k ukončeniu zmluvy o dielo na kľúč, s tým, že ARQE na základe dohody so žalovaným sa stala len bežným dodávateľom jednotlivých častí diela, pričom platby jednotlivým subdodávateľom mal platiť priamo žalovaný, prvostupňový súd počítal úroky z omeškania, aj zo sumy prác, ktoré ARQE nevykonala, t.j. akoby dohoda o znížení rozsahu diela nevznikla. Po dni 22.5.2011 nebola spoločnosť ARQE už vlastníkom žiadnych pohľadávok voči žalovanému, pretože už predtým došlo k ich zániku, a preto je vylúčené, aby si ARQE alebo žalobca uplatňovali akékoľvek zmluvné sankcie voči žalovanému. 17. Žalovaný má za to, že splatnosť, z ktorej vychádza žalobca, nie je určená správne, pretože nevychádza ani zo vzájomnej dohody, ani zo zákona. Na dobropisoch, ktoré menia údaje pôvodnej faktúry 2520110002, sú uvedené nové dátumy splatnosti (posledný dobropis má dátum splatnosti 25.12.2011), ktoré však doteraz neboli žalovanému riadne doručené. Je teda nesprávne, ak žalobca stanovil deň splatnosti na dátum 20.8.2011. 18. K nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd aj v súvislosti so sumou 26.700,68 Eur, pretože súd neprihliadal na to, že uvedená suma nepredstavuje v skutočnosti zľavu z ceny diela, ale ide o sumu nedodaných prác a dodávok. Súd podľa žalovaného žiadnym spôsobom právne nekvalifikoval sumu 26.700,-- Eur, nezaoberal sa vôľou zmluvných strán a jej skutočným obsahom. Žalovanému nie je známe, prečo banka zrealizovala príkaz na úhradu, zadaný 27.6.2013 až dňa 1.7.2013, avšak pôvodný dátum splatnosti pripadol na nedeľu, kedy sa akceptuje aj úhrada v ďalší pracovný deň. Dohoda o zľave z diela nemôže byť sankcionovaná stratou účinnosti pre včasné nezaplatenie. Žalovaný má aj za to, že súd opomenul aplikovať aj § 33 ods. 2, 3 českého zákona č. 235/2004 Sb o DPH, faktúry boli vystavené v rozpore s právnymi predpismi, a ani neboli žalovanému doručené. 19. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 21. K námietke žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia dvoch písomných objednávok, žalobca uviedol, že žalovaný nikdy výslovne nespochybnil pravosť objednávky predloženej žalobcom, ani to, či bola podpísaná za žalovaného oprávnenou osobou, preto táto otázka je v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP neprípustná. Žalobca dodal, že ani netvrdil, že predmetnú objednávku podpísal konateľ O.. H. G., B.. (starší), ide o podpis druhého konateľa - O.. H. G. (mladšieho). Žalovaný nepreukázal, že by ním predloženú objednávku niekedy doručil spoločnosti ARQE. 22. K námietke, že niektoré práce a dodávky neboli spoločnosťou ARQE vykonané, žalobca uviedol, že riadne vykonanie a odovzdanie diela bolo preukázané preberacím protokolom zo dňa 10.6.2011 ako aj kolaudačným rozhodnutím. Súd preto správne nevykonal výsluch svedka Šnajdára. K námietke, že súd neprihliadol na súdny spor medzi ARQE a žalovaným z roku 2012, žalobca uviedol, že sa jedná o spor s iným subjektom ako bol žalovaný, so spoločnosťou Banstav s.r.o. Táto námietka je teda bezpredmetná. 23. Žalobca má za to, že súd v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako dospel k cene diela, z ktorej vychádzal pri výpočte úrokov z omeškania, ako aj pri určení dátumu splatnosti ceny diela. Správnosť konečnej ceny diela vo výške 710.700,50 Eur (faktúra mínus dobropisy) je potvrdená Dohodou zo dňa 13.3.2013, v ktorej strany potvrdili, že ku dňu jej podpísania bola neuhradená čiastka po splatnosti 267.588,68 Eur. Táto čiastka presne zodpovedá výsledku, ak sa od pôvodnej faktúry odpočítajú dobropisy, prijaté platby a sumy splnenia záväzku žalovaným iným spôsobom (postúpenie, zápočty). Žalovaný v rámci vysporiadania pohľadávky subdodávateľa Asianet Hungary Ltd v uznaní dlhu zo dňa 14.11.2011 jednoznačne potvrdil splatnosť svojho záväzku voči dňom 20.8,2011. Žalobca súhlasí so záverom súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o dohode o splatnosti ceny diela, preto splatnosť nastala vykonaním diela. 24. Argumenty žalovaného ohľadom neoprávnenosti priznanie sumy 26.700,68 Eur nemajú podľa žalobcu žiaden vplyv na skutočnosť, že žalovaný uhradil splátku splatnú dňa 30.6.2013 na účet ARQE až dňa 2.7.2013, t.j. v deň pripísania na účet veriteľa, čím nastala rozväzovacia podmienka a výška zľavy stratila účinnosť. 25. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní. V súvislosti s dvomi objednávkami žalovaný poukázal na to, že pochybnosť o tom, ktorý dôkaz je pravý a vierohodný, bola už počas prvostupňového konania, a teda nejde o vznášanie novej otázky v odvolacom konaní. Žalovaný trvá na tom, že prvostupňový súd nevyhodnotil rozsah prác vykonaný spoločnosťou ARQE, pričom nevyhodnotil Tabuľku č. 1 - Dohodnuté práce a dodávky POLNOMAX, ani Dohodu z 13.3.2013, z ktorých vyplýva skutočný rozsah vykonaných prác. Súd porušil ust. § 191 ods. 1 CSP a § 215 CSP. Žalovaný poukazoval na to, že žalovaná suma vychádza z faktúry na výšku 1.446.595,10 Eur, ktorá bola v rozpore s cenovou podmienkou podľa rozpočtu 2.238.270,-- Eur a nemá právny základ. Rovnako ani cena 710.700,50 Eur neodzrkadľuje práce a dodávky skutočne dodané spoločnosťou ARQE, pretože tieto sú len v sume 240.888,-- Eur plus poskytnuté zálohy. ARQE neoprávnene menil údaje vo faktúre, upravenú faktúru nedoručil žalovanému, pričom úpravu pravdepodobne vykonal až po 15.12.2011, teda dovtedy nebol ustálený rozsah vykonaných prác, ani ustálená cena diela a dovtedy nemohla nastať ani splatnosť ceny diela. Žalovaný trvá na tom, že pôvodne sa dohodla splatnosť po tom, ako budú poskytnuté finančné prostriedky z úveru, následne sa zmenila na 3 mesiace po kolaudácii, čo potvrdila aj svedkyňa Virágová, avšak ani táto splatnosť nemohla nastať, nakoľko až do 13.3.2013 strany nevedeli ustáliť rozsah skutočne vykonaných prác. Žalovaný v ďalšej časti repliky zopakoval rovnaké námietky ohľadom úrokov z omeškania a sumy 26.700,68 Eur ako v odvolaní. 26. Žalobca k replike žalovaného dupliku nepodal. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania žalovaného (v zamietajúcom výroku je rozsudok právoplatný, pretože žalobca sa voči nemu neodvolal) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu a replikou žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 4.6.2019. 28. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celom (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 31. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), a to najmä porušenie práva žalovaného navrhovať dôkazy, porušenie ust. § 191 ods. 1 a § 215 CSP spočívajúce v nevyhodnotení dôkazov navrhnutých žalovaným a neúplnom zistení skutkového stavu, odopretie vypočutia svedka O.. H. Š. bez riadneho odôvodnenia, ako aj porušenie práva žalovaného na riadne a preskúmateľné odôvodnenie, odvolací súd uvádza, že táto námietka odvolateľa neobstojí, pretože súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore so zákonom. 32. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby teda bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť podaného odvolania), musí súd svojim nesprávnym procesným postom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. 33. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 34. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 35. Posúdenie, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať pre rozhodnutie sporu prináleží výlučne súdu, subjektívny postoj strany v spore (napr. o potrebe vykonať ňou navrhnuté dôkazy) je pritom v zásade irelevantný. Tomuto výlučnému právu súdu zodpovedá povinnosť uložená mu v ust. § 220 ods. 2 CSP. 35. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 36. Súd prvej inštancie si v napadnutom rozsudku povinnosť vyplývajúcu z ust. § 220 ods. 2 CSP splnil a odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo zákonnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právne normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporové strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 37. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal oboma objednávkami zo dňa 14.5.2011, a na strane 16-17 rozsudku logicky a s poukazom na vykonané dôkazy odôvodnil prečo vychádzal z objednávky predloženej žalobcom. Odvolací súd sa s jeho závermi (súdu prvej inštancie) plne stotožňuje. Navyše, písomne uzavretá zmluva o dielo medzi stranami uzavretá nebola, cenová ponuka, ktorá predchádzala objednávke, bola preukázateľná vo výške 2.238.270,-- Eur, žalobca ako cenu diela fakturoval sumu vo výške 1.446.665,10 Eur, ktorá bola následne v dôsledku uskutočňovania platieb, resp. iných spôsobov znižovania tejto sumy ku dňu 20.8.2011, kedy došlo k splatnosti faktúry, vo výške 590.700,50 Eur. Od uvedenej sumy došlo následne k odpočítavaniu ďalších platieb, resp. iných spôsobov záväzku. Je nepochybné, že žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vychádza už len zo sumy 509.585,33 Eur, ktorá bola opätovne postupne formou zápočtov, resp. úhrad znižovaná a úroky boli vypočítané (a súdom priznané) v súlade s § 369 Obch. zák. 38. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúra č. 2520110002 na sumu 1.446.665,10 Eur je v rozpore so skutočne dodanými prácami a dodávkami spoločnosťou ARQE, táto námietka je podľa odvolacieho súdu právne irelevantná, pretože cena diela bola následne upravovaná (znižovaná) aj o položky, ktoré spoločnosť ARQE nezrealizovala. Celková cena diela po zohľadnení všetkých úprav ceny diela v dôsledku dobropisov, ostatných znížení ceny a poskytnutí dodatočnej zľavy podľa Dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní bola vo výške 683.999,82 Eur. Po spätnom navýšení o túto zľavu (vo výške 26.700,68 Eur) bola celková cena diela vo výške 710.700,50 Eur. Tak, ako už bolo uvedené, úroky z omeškania súd prvej inštancie správne priznal, pretože časť svojho záväzku na zaplatenie ceny diela splnil žalovaný po lehote splatnosti. Keďže medzi stranami sporu nebola žiadna dohoda o lehote splatnosti ceny diela, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že splatnosť ceny diela nastala v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. vykonaním diela, t.j. v danom prípade dňom nasledujúcim po odovzdaní diela, ktoré dielo bolo preukázateľne odovzdané zhotoviteľom objednávateľovi dňa 10.6.2011. Žalobca požadoval úroky až odo dňa 20.8.2011, súd prvej inštancie preto správne priznal nárok na úroky z omeškania až od tohto dňa. 39. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z Dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní zo dňa 13.3.2013 vyplýva, že: „Na základe spoločnosťou ARQE s.r.o. vystavených a spoločnosťou Poinomax s.r.o. čiastočne uhradených faktúr k dnešnému dňu ARQE, s.r.o. eviduje neuhradenú celkovú čiastku po splatnosti 267.588,68 Eur. Z tohto nároku je spoločnosť ARQE s.r.o. ochotná v rámci mimosúdneho vysporiadania znížiť čiastku 26.700,68 Eur formou dodatočnej zľavy z ceny dielčích prác a dodávok. Strany sa teda dohodli na tejto dodatočnej zľave z ceny prác a dodávok vo výške 26.700,68 Eur. Upravený zostatok k úhrade je 240.888,-- Eur. Spoločnosť Polnomax s.r.o. s týmto riešením súhlasí a zaväzuje sa výšku uvedeného záväzku s odpočítanou zľavou doplatiť v dodatočnej lehote poskytnutej spoločnosťou ARQE s.r.o. v 2 splátkach a to takto: Najneskoršie do 31.5.2013 - 140.000,-- Eur, do 30.6.2013 - 100.888,-- Eur. V prípade neuhradenia ktorejkoľvek platby, najneskoršie v uvedených termínoch, výška uvedenej zľavy stratí účinnosť“. Z obsahu tejto dohody je zrejmé a jednoznačné, že čiastka 26.700,68 Eur predstavuje dodatočnú zľavu z ceny prác a dodávok, ktorá stráca účinnosť v prípade, že zostatok sumy vo výške 240.888,-- Eur nebude uhradený v dohodnutej lehote, a to suma 140.000,-- Eur najneskôr do 31.5.2013 a suma 100.888,-- Eur najneskôr do 30.6.2013. Jedná sa teda o rozväzovaciu podmienku, za akých okolností stratí zľava účinnosť. Keďže žalovaný uhradil splátku vo výške 100.888,-- Eur, splatnú dňa 30.6.2013, až dňa 2.7.2013, t.j. v deň pripísania peňažnej sumy na účet veriteľa v zmysle § 339 Obch. zák., súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konštatoval, že dohoda o zľave stratila účinnosť a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie sumy 26.700,68 Eur. 40. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 41. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. veta prvá, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. 42. Pre posúdenie nároku žalobcu bolo smerodajné, či preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v súlade s ustanoveniami § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obch. zák. 43. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 44. Riadne vykonanie a odovzdanie diela bolo preukázané písomným preberacím protokolom zo dňa 10.6.2011 a vykonaním diela vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie správne posudzoval zistený skutkový stav podľa § 536 a nasl. Obch. zák. a § 369 Obch. zák. 45. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 46. Odvolací súd preto považuje námietky odvolateľa v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel rozsiahlym dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 47. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).