Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/321/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221952 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315221952.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: K. V., X.. XX.XX.XXXX, L.: H. XXX/XX, XXX XX R. D., o zaplatenie 9 269,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.03.2017, č.k. 40C/33/2016-65, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.09.2017 č.k. 40C/33/2016-86, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa v r o z s a h u zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 769,05 eur, vyčíslený úrok vo výške 448,31 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 6,69 eur, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 8 769,05 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 769,05 eur od 28.07.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 448,31 eura od 28.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II) a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 89,72 % (výrok III). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.10.2013 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10 000 eur. Z dôvodu omeškania sa žalovaného so splácaním úveru, žalobca dňa 27.07.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu zosplatnenia úveru žalovaný uhradil sumu vo výške 2662,69 eur, z ktorej bola čiastka vo výške 730,95 eur započítaná na istinu poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že poskytnutie úveru žalovanému bolo podľa zmluvy dohodnuté aj s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 500 eur a tento poplatok za poskytnutie úveru bol automaticky inkasovaný v deň prevodu finančných prostriedkov na žalovaným určený účet. Mal za to, že žalovanému boli na účet odoslané finančné prostriedky znížené o poplatok za poskytnutie úveru, t.j. 9 500 eur, preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu vo výške 9 500 eur. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi z istiny 9 500 eur len sumu 730,95 eur, posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8769,05 eur ako dôvodný, a žalobu v časti o zaplatenie istiny 500 eur ako nedôvodnú zamietol. 3. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné priznať žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z neuhradených splátok úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru v sume 448,31 eur a úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru v sume 6,69 eur. Priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok vo výške 13,9 % ročne zo priznanej časti žalovanej istiny 8 769,05 eur počnúc dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. 28.07.2015 do zaplatenia, majúc za to, že takto dohodnutý úrok je primeraný. Keďže stranami sporu dohodnutý úrok z omeškania neprevyšoval zákonný úrok z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej časti žalovanej istiny 8 769,05 eur od 28.07.2015 do zaplatenia a z vyčísleného úroku v sume 448,31 eur od 28.07.2015 do zaplatenia. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania posudzoval úspech strán sporu zo základu, ktorý tvorí súčet žalovanej istiny vo výške 9 269,05 eur, vyčíslený úrok v sume 448,31 eur a vyčíslený úrok z omeškania v sume 6,69 eur. Ustálil, že žalobca bol v konaní úspešný v časti 94,86 % (9 224,05 eur z 9 724,05 eur) a žalovaný bol úspešný v časti 5,14 % (500 eur z 9 724,05 eur), čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 89,72 %. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 10 000 eur, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo výške 500 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia. Použitie časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutého žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru mu vznikli nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týkala hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poskytnutie úveru bol v čase uzatvorenia zmluvy riadne vymedzený v úverovej zmluve v čl. 1 ods. 1.2, ako aj v sadzobníku poplatkov žalobcu a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2014 Nariadenia vlády, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to podľa § 10d ods. 2, ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia je podané dôvodne. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmaný len zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto prisudzujúci výrok, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť. 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p). 9. Odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04, t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Nedostatočne vyložená a zdôvodnená skutková a právna argumentácia vyvoláva následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkom ktorej nebolo odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ 11. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Konštatuje, že práve daný prípad poskytuje podklad pre to, aby sa na prejednávanú vec uplatnila druhá veta tohto stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri R. proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (K. proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 12. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel súd ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Z ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. vyplýva požiadavka, aby súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Je dôvodné aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia obsahovalo jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie uvedeným postupom dôsledne neriadil, keď v rozpore s citovaným zákonným ustanovením vypracoval svoje rozhodnutie spôsobom nezodpovedajúcim zákonom predpísanej forme. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, ktorou čiastočne zamietol nárok žalobcu nemá náležitosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v ňom absentuje riadne, čo do myšlienkových postupov vysporiadanie sa s podstatnými skutočnosťami. Myšlienkový postup súdu prvej inštancie nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený najmä s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. 14. Odvolací súd nevyvodil z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby v sume 500 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení na jednej strane uvádza, že zistil skutkový stav tak, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 10 000 eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 500 eur (bod 6 odôvodnenia), na strane druhej však uvádza, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky len v sume 9 500 eur, preto žalobu v časti 500 eur zamietol (bod 18 odôvodnenia). Súd prvej inštancie zároveň dôvodil, že nakoľko bol dohodnutý poplatok vo výške 500 eur, ktorý bol zinkasovaný v deň prevodu finančných prostriedkov a na účet žalovanému boli odoslané finančné prostriedky vo výške 9 500 eur, žalobca tak reálne poskytol žalovanému len sumu 9 500 eur. Odvolací súd má za to, že dané odôvodnenie je nezrozumiteľné bez logického súvisu a súd prvej inštancie vyvodil nedôvodnosť žaloby v zamietajúcej časti bez toho, aby jeho skutkové závery boli dostatočne vysvetlené a mali oporu vo vykonaných dôkazoch. Závery súdu prvej inštancie sú nepresvedčivé, nakoľko nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že úverovou zmluvou žalobca síce reálne previedol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 9 500 eur, avšak to bolo odôvodnené tým, že došlo k započítaniu v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 1.11.2013 (č.l. 13-20), kedy suma poukázaná na účet žalobcu je znížená o poplatok za poskytnutie úveru. Dôvod záveru súdu prvej inštancie, na základe ktorého bola žaloba vo sume 500 eur zamietnutá, tak nie je jasne zdôvodnený, keďže z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver v plnej výške, z ktorej automaticky zinkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500 eur a zvyšnú časť poukázal na účet žalovanému. Je tak zrejmé, že suma poskytnutého úveru bola vo výške 10 000 eur, pričom suma poukázaná na účet žalovaného bola 9 500 eur z dôvodu jeho zníženia o poplatok 500 eur, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Súd prvej inštancie tak v rozsudku opomenul dostatočne a logicky odôvodniť, z akého dôvodu zamietol žalobu v časti uplatnených 500 eur a na tomto základe považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti za nepreskúmateľný. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zrušil aj v závislom výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať opodstatnenosť nároku žalobcu v sume 500 eur, následne opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 16. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).