Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/124/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202697 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316202697.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: T.. O. C., R.., G.. XX. XX. XXXX, P.T. XX, K., zastúpeného ak-jj, s.r.o., Banšelova 1774/6, Bratislava, IČO: 36 841 021, proti žalovanému: TERMOTECHNA a. s., Staviteľská 3, Bratislava, IČO: 31 321 631, zastúpeného HRADSKÝ s. r. o., Dostojevského rad 1, Bratislava, IČO: 50 917 528, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/54/2016-502 zo dňa 15.1.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/54/2016-502 zo dňa 15.1.2018 mení tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho a prvoinštančného konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil že: (1) uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 1 programu v znení „Valné zhromaždenie schvaľuje rokovací poriadok.“, je neplatné; (2) uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 2 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie zvolilo týchto funkcionárov: - predseda MVZ - T.. C. E., U. J. - T.. P. W., O.. Š. C., J. - T.. C. E., A. - T.. Q. E..“. je neplatné; (3) uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 3 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného týmto odvoláva člena dozornej rady, p. T.. C. C., G.. XX. XX. XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXX, E. K. B. X, K., s účinnosťou od 12. 11. 2015.“ je neplatné a (4) uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 4 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného týmto volí O. T.. W. P.. G.. XX. XX. XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXX, E. K. O. XX/A, K., za nového člena dozornej rady, a to s účinnosťou od 12. 11. 2015.“ je neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 11. 02. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil neplatnosť: (1) uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 1 programu v znení „Valné zhromaždenie schvaľuje rokovací poriadok.“; (2) uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 2 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie zvolilo týchto funkcionárov: - predseda MVZ - T.. C. E., U. J. - T.. P. W., O.. Š. C., J. - T.. C. E., A. - T.. Q. E..“.; (3) uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 3 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného týmto odvoláva člena dozornej rady, p. T.. C. C., G.. XX. XX. XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXX, E. K. B. X, K., s účinnosťou od 12. 11. 2015.“; (4) uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 prijatého k bodu č. 4 programu v znení „Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného týmto volí pána T.. W. P.. G.. XX. XX. XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXX, E. K. O. XX/A, K., za nového člena dozornej rady, a to s účinnosťou od 12. 11. 2015.“ 3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je vlastníkom 23 kusov kmeňových listinných akcií žalovaného v menovitej hodnote 30 000,- eur, 9 kusov kmeňových akcií žalovaného v menovitej hodnote 3 000,- eur a 38 kusov kmeňových listinných akcií žalovaného v menovitej hodnote 30,- eur, a okrem toho aj členom a podpredsedom predstavenstva žalovaného. Na základe pozvánky zo dňa 09. 10. 2015 sa dňa 12. 11. 2015 o 9:00 hod. v sídle žalovaného konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Žalobca sa ho zúčastnil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý podal na mimoriadnom valnom zhromaždení protest proti všetkým uzneseniam prijatých na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení. Podľa žalobcu boli predmetné uznesenia prijaté na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení neplatné z nasledovných dôvodov: (a) Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného nebolo zvolané v súlade zo zákonom a stanovami spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca odkázal na ust. § 184 ods. 2, § 181 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a zároveň aj článok VIII. ods. 4 a článok XI. ods. 8 stanov žalovaného. Podľa žalobcu mimoriadne valné zhromaždenie má zvolať predstavenstvo spoločnosti ako kolektívny orgán a za jeho zvolanie musí hlasovať viac ako polovica všetkých členov predstavenstva, teda obaja členovia predstavenstva. Podľa žalobcu je jeden člen predstavenstva oprávnený zvolať valné zhromaždenie výlučne v prípade, ak sa predstavenstvo na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo ak dlhší čas nebolo schopné uznášať, čo sa však podľa žalobcu v tomto prípade nestalo. Nakoľko je predstavenstvo kolektívny orgán žalovaného, podľa žalobcu bolo nesporné, že predseda predstavenstva bol povinný predstavenstvo na prerokovanie žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zvolať, a ktoré malo o tejto žiadosti rozhodnúť. Žalobca ako člen a podpredseda predstavenstva nemal vedomosť ani o žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, a ani o samotnom zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia zo strany predsedu predstavenstva žalovaného. O zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného sa žalobca dozvedel až v momente, kedy mu bola doručená pozvánka na toto mimoriadne valné zhromaždenie, pričom tá mu bola doručená len z dôvodu, že je súčasne aj akcionárom žalovaného. (b) Mimoriadne valné zhromaždenie bez právneho dôvodu prijalo rokovací poriadok, podľa ktorého následne prebiehalo rokovanie mimoriadneho zhromaždenia. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka a bod č. 1 programu prijatý na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného. Podľa žalobcu prerokovanie rokovacieho poriadku nebolo uvedené v bode č. 1 programu rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia, a preto o tomto návrhu nebolo možné hlasovať, keďže na mimoriadnom valnom zhromaždení sa nezúčastnili všetci akcionári žalovaného. Aj keby bolo prerokovanie rokovacieho poriadku obsiahnuté v programe, mal žalobca za to, že tento rokovací poriadok nemohol byť platne schválený, nakoľko prijatie takéhoto dokumentu neumožňujú ani stanovy žalovaného a ani platné právne predpisy. Navyše obsah tohto rokovacieho poriadku bez právneho dôvodu zužuje práva akcionárov na valnom zhromaždení, ktoré im vyplývajú priamo z platných právnych predpisov a stanov žalovaného. Na prijatie uznesenia o schválení rokovacieho poriadku totiž bola podľa názoru predsedu valného zhromaždenia dostačujúca len nadpolovičná väčšina hlasov, a teda nadpolovičná väčšina rozhodla o inom postupe a právach akcionárov, než aké upravujú platné právne predpisy a stanovy žalovaného, keďže na zmenu stanov žalovaného je potrebná kvalifikovaná väčšina. Ak valné zhromaždenie žalovaného následne prebiehalo podľa tohto rokovacieho poriadku, boli tým obmedzené a porušené práva žalobcu, ako aj všetkých prítomných akcionárov. (c) Mimoriadne valné zhromaždenie schválilo orgány mimoriadneho valného zhromaždenia v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na bod č. 2 programu rokovania a skutočnosť, že mimoriadne valné zhromaždenie zvolilo za predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia aj zapisovateľa tú istú osobu, a to T.. C. E., čo podľa žalobcu je neprípustné. Aj keď to zákon podľa žalobcu vyslovene neuvádza, bolo zrejmé, že sa musí jednať o odlišné osoby, pretože práve zvolenie štyroch odlišných osôb do orgánov valného zhromaždenia má zabezpečiť čo najvyššiu autenticitu, nezávislosť a objektivitu obsahu zápisnice z valného zhromaždenia. Listinu prítomných akcionárov podpisuje len predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, teda v tomto prípade podpísala túto listinu len jedna osoba namiesto dvoch osôb. (d) Na mimoriadnom valnom zhromaždení bolo umožnené hlasovať akcionárom s nesprávnym počtom hlasov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že akcionár T.. C. E. bol na mimoriadnom valnom zhromaždení zaregistrovaný s počtom akcií 23 765, pričom na poslednom riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. 04. 2015 bol zaregistrovaný s počtom akcií 23 750, a teda v čase od 23. 04. 2015 do dňa 12. 11. 2015 nadobudol akcie žalovaného v pošte kusov 15. Nakoľko má žalovaný obmedzenú prevoditeľnosť akcií, je pri ich prevode potrebné splniť podmienky, a to jednak tie, ktorú sú uvedené v článku IV stanov žalovaného, ako aj podmienky, ktoré sú uvedené v Obchodnom zákonníku a ostatných právnych predpisoch. Jednou z takýchto podmienok je aj zaslanie žiadosti o súhlas s prevodom akcií predstavenstvu, pričom žalobca o takejto žiadosti nemal vedomosti a rovnako tiež nemal vedomosť, že by predstavenstvo žalovaného v rozhodnom období súhlas s prevodom akcií udelilo. 4. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že predložený zoznam akcionárov žalovaného ku dňu 12. 11. 2015 nebol datovaný a ani podpísaný, ale je to zoznam akcionárov, ktorý viedol predseda predstavenstva žalovaného a nie je takým zoznamom, ktorý by bol v zmysle platných právnych predpisov relevantný na posúdenie, ktorí akcionári a v akom rozsahu boli ku dňu konania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia oprávnení vykonávať svoje akcionárske právo voči spoločnosti žalovaného s tým, že v tejto súvislosti odkázal na ust. § 156 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 107 ods. 8 a 9 zákona č. 566/2001 Z.z.. Žalobca uviedol, že spoločnosť žalovaného v čase konania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia zoznam akcionárov v centrálnom depozitári neviedla, čím jednoznačne žalovaný porušil platné právne predpisy. Predmetný zoznam akcionárov žalobca spochybnil aj z toho dôvodu, že ho vedie sám predseda predstavenstva žalovaného bez kontroly s tým, že počas tohto súdneho konania žalovaný uvádzal viaceré nepravdivé údaje o tom, koľko a akých listinných akcií predseda predstavenstva nadobudol od iných akcionárov v čase odo dňa zmeny podoby akcií na listinné (04. 07. 2008) do konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Na valnom zhromaždení zo dňa 04. 07. 2008, ktoré rozhodlo o zmene podoby akcií, disponoval predseda predstavenstva žalovaného akciami v počte 22 239 hlasov, avšak na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení mal už akcie v počte 23 785 hlasov. Hromadná akcia pani O. mala nominálnu hodnotu 1 800,- eur, čo predstavovalo 60 hlasov a pani J. hodnotu 450,- eur, čo predstavovalo 15 hlasov, avšak celkovo nadobudol až 1 451 hlasov. Pri prevode akcií na meno je podľa žalobcu potrebné rozlišovať medzi účinnosťou prevodu listinných akcií medzi prevodcom a nadobúdateľom a účinnosťou prevodu listinných akcií voči samotnej spoločnosti. Medzi prevodcom a nadobúdateľom je prevod akcií účinný po splnení zákonných, resp. zmluvne dohodnutých podmienok. Účinnosť prevodu listinných akcií voči spoločnosti, ktorej akcie sú prevádzané, nastáva dňom zápisu zmeny akcionára v zozname akcionárov listinných akcií na meno, ktorý má spoločnosť viesť u centrálneho depozitáru, pričom zápis zmeny vlastníka listinných akcií z prevodcu na nadobudáteľa do zoznamu akcionárov vedeného centrálnym depozitárom je nevyhnutný na to, aby mohol akcionárske práva voči akciovej spoločnosti vykonávať nadobúdateľ miesto prevodcu. Žalobca uviedol, že ak predseda predstavenstva žalovaného nadobudol v období od 04. 07. 2008 do 12. 11. 2015 akcionárske práva voči spoločnosti žalovaného, mohol tieto práva vykonávať len vtedy, ak by bola zmena akcionára zaznamenaná v zozname akcionárov vedenom centrálnym depozitárom, čo sa však podľa žalobcu nestalo. Jednalo sa o akciu č. 0150 s počtom hlasov 88 a akciu č. 0151 s počtom hlasov 600. Predseda predstavenstva, Š. C. Q. W. P. nadobudli v období od 04. 07. 2008 do dňa 12. 11. 2015 listinné akcie na meno, ktoré spolu predstavovali 1 869 hlasov, pričom s týmito hlasmi nemohli na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení hlasovať. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť k schváleniu uznesenia k bodu č. 4 programu mimoriadneho valného zhromaždenia, pretože za toto uznesenie hlasovalo len 46,74 % prítomných akcionárov. 5. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že neboli dané podmienky pre vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení. Uviedol, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 12. 11. 2015 bolo zvolané v súlade so zákonom a stanovami, bolo uznášania schopné za prítomnosti akcionárov s až 91,91 % všetkých hlasov akcionárov a uznesenia boli na mimoriadnom valnom zhromaždení prijaté predpísanou väčšinou platných hlasov prítomných akcionárov pri dodržaní postupu stanoveného zákonom a stanovami. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal, že je akcionárom žalovaného, a že vo vzťahu k napádaným uzneseniam riadne podal protest do zápisnice, pretože len v prípade, že akcionár podal protest, ktorý mal všetky zákonom stanovené náležitosti do zápisnice z valného zhromaždenia, vzniká mu právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Nestačí len inými slovami vyjadriť svoj nesúhlas s uznesením, pričom v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12. 11. 2015 nebolo vyslovene uvedené, že žalobca výslovne požiadal o uvedenie protestu do zápisnice. Listina priložená k žalobe, obsahujúca rukou písaný text, nie je zápisnicou a nevyplýva z nej doručenie orgánom mimoriadneho valného zhromaždenia, ani čas doručenia, čo je podľa žalovaného podstatné z hľadiska požiadavky koncentrácie protestu na čas konania valného zhromaždenia. V zápisnici je len poznámka o pripomienkach právnej zástupkyne žalobcu. Podľa žalovaného ani samotná listina, na ktorej je protest akcionára nespĺňala minimálne obsahové náležitosti protestu, najmä označenie konkrétnych uznesení, ktoré sa mali napádať, ďalej nebola opatrená časom a ani v nej nebolo uvedené, či a kedy bola doručená orgánom mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného a nebolo z nej možné určiť, kedy bol protest vznesený, a to či až po prijatí všetkých uznesení alebo v priebehu konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Zo zápisnice sa javí, že žalobca vzniesol prvú pripomienku prostredníctvom právnej zástupkyne v čase pred prijatím prvého uznesenia k bodu č. 1 programu, čo by znamenalo, že k prvému namietaniu došlo ešte v čase, keď nebolo prijaté žiadne uznesenie, pričom k druhému namietaniu došlo po prijatí uznesenia k bodu č. 2 programu, teda pred prijatím uznesení k bodom č. 3 a 4 programu, avšak protest sa môže relevantne uskutočniť až po prijatí rozhodnutia na valnom zhromaždení a nie pred jeho prijatím. Zo zápisnice podľa žalovaného nevyplývalo, že po prijatí uznesení k bodom č. 3 a 4 programu došlo k protestu, pričom z rukou písanej listiny priloženej k žalobe opak taktiež nevyplýval. Na základe uvedených záverov mal žalovaný za to, že žalobca vôbec nepodal protest. Žalovaný tvrdil, že práva žalobcu neboli porušené, nakoľko sa na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení žalobca zúčastnil, hlasoval na ňom k všetkým bodom programu a nebol žiadnym spôsobom pri tomto hlasovaní obmedzený. Žalovaný uviedol, že prehlasovaný žalobca bol na mimoriadne valné zhromaždenie pozvaný v zákonnej lehote a v dostatočnom časovom predstihu pozvánkou so všetkými náležitosťami, vrátane uvedenia programu, a teda sa mohol na mimoriadnom valnom zhromaždení zúčastniť, na výkon práv na ňom sa riadne pripraviť, pričom svoje práva na mimoriadnom valnom zhromaždení aj vykonal svojou účasťou a hlasovaním v zastúpení. Okrem toho žalovaný zdôraznil skutočnosť, že označenie konkrétnych práv žalobcu, ktoré mali byť porušené a ich kauzálneho vzťahu k tvrdenému porušeniu právnych predpisov a stanov nebolo súčasťou žaloby, čím uplynula prekluzívna trojmesačná lehota na koncentráciou žalobných dôvod od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Žalovaný uviedol, že prípadné vyslovenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia má povahu relatívnej neplatnosti, a preto žalobca ako ten, ktorý sa podieľal na ich prijatí, sa nemôže takejto neplatnosti dovolávať, keďže ju sám spôsobil. Okrem toho sa žalobca svojou účasťou a hlasovaním na mimoriadnom valnom zhromaždení vzdal svojho práva namietať platnosť prijatých uznesení z dôvodov formálneho charakteru a takých dôvodov, ktoré mohli nejakým spôsobom obmedziť účasť žalobcu na realizácii svojich akcionárskych práv - teda obmedziť ho na práve byť informovaný o konaní valného zhromaždenia a o jeho programe, na práve riadne sa na svoju účasť pripraviť, na práve plnohodnotne sa zúčastniť valného zhromaždenia a na práve hlasovať na valnom zhromaždení. Účasťou žalobcu na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení bola zhojená akákoľvek prípadná formálna vada zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia. 6. K dôvodu neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného uvedeného pod bodom a) žalovaný uviedol, že v zmysle článku VIII. bodu 4) stanov žalovaného je predstavenstvo povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenia v prípade, ak o to požiadajú akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje aspoň 5 % základného imania, a to doporučeným listom s uvedením dôvodu a účelu, pričom po vyhodnotení splnenia uvedených podmienok predseda predstavenstva žalovaného pristúpil k úkonom smerujúcim k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia. V zmysle článkov VIII bodov 5 a 6 a článku XI bodu 7 stanov žalovaného predseda predstavenstva žalovaného zistil, že nebolo možné zvolať mimoriadne valné zhromaždenia v stanovenej lehote a stanoveným spôsobom, pričom predseda predstavenstva správne aplikoval ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď na základe doručenej žiadosti pristúpil k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom predstavenstvo bolo povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, avšak predstavenstvo sa na jeho zvolení bez zbytočného odkladu neuznieslo a súčasne nebolo dlhší čas schopné sa uznášať, a preto bol ktorýkoľvek člen predstavenstva oprávnený zvolať valné zhromaždenie. K dôvodu neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného uvedeného pod bodom b) žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol akým konkrétnym spôsobom prijatie uznesenia, ktorým bol schválený rokovací poriadok zúžil alebo čo i len potenciálne zúžil jeho práva akcionára. Obchodný zákonník v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, a teda ani nevylučuje prijatie predpisu, ktorá by upravoval priebeh valného zhromaždenia. Účelom rokovacieho poriadku je podrobnejšie rozviť postup stanovený zákonom a stanovami s ohľadom na zaužívanú prax u žalovaného, pričom schvaľovanie a postup podľa rokovacieho poriadku je u žalovaného na valnom zhromaždení zaužívanou zvyklosťou, na ktorej vzniku sa v minulosti podieľal aj sám žalobca, a preto žalovaný argumentáciu žalobcu považoval za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku, pričom výkon takéhoto práva by podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka nemal požívať právnu ochranu. K dôvodu neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného uvedeného pod bodom c) žalovaný uviedol, že žalobca opätovne opomenul uviesť, akým konkrétnym spôsobom boli voľbou orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia porušené alebo obmedzené jeho práva akcionára, pričom za takúto kumuláciu orgánov valného zhromaždenia už v minulosti hlasoval aj samotný žalobca. K dôvodu neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného uvedeného pod bodom d) žalovaný uviedol, že údaje o počte hlasov akcionára T.. C. E. boli správne, keďže 15 kusov akcií nadobudol od akcionárky P. J., pričom na základe jej písomnej žiadosti formou e-mailu jej predstavenstvo s prevodom akcií na akcionára T.. C. E. udelilo súhlas, ktorý bol v súlade so zaužívanou praxou vyznačený na rube zmluvy o kúpe cenných papierov uzatvorenou dňa 30. 09. 2015. Uviedol, že 15 kusov prevedených akcií predstavovali zhruba 0,02 % na základnom imaní. 7. Žalobca titulom svojho záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že jedným z dôvodov neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného bola skutočnosť, že nebolo zvolané v súlade so zákonom a stanovami, pričom toto mimoriadne valné zhromaždenie zvolal sám predseda predstavenstva ako akcionár, sám taktiež viedol zoznam akcionárov, sám ho aj overoval, sám viedol predmetné valné zhromaždenie a sám bol aj zapisovateľom, pričom tieto činnosti považoval žalobca za nezlučiteľné so zákonom. Ako najväčší problém žalobca videl ten, že žalovaný ako akciová spoločnosť nevedie riadny zoznam akcionárov. 8. Žalovaný v rámci svojho záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že žalobca je akcionárom spoločnosti, a preto sa na neho vzťahuje obmedzenie vyplývajúce z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov môže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom len ak mohlo obmedziť práva žalobcu, pričom žalobca žiadne obmedzenia svojich práv nekonkretizoval. Od zmeny podoby akcií žalovaného došlo k zníženiu základného imania žalovaného nielen znížením menovitej hodnoty každej akcie, ale aj vzatím časti akcií z obehu, v dôsledku čoho sa zmenili vzájomné pomery hlasov akcionárov oproti skladbe pred zmenou podoby akcií. Žalovaný ďalej poukázal na to, že právna úprava, ktorou žalobca odôvodňuje skutočnosť, že účinnosť prevodu listinných akcií na meno voči akciovej spoločnosti nastáva až dňom zápisu zmeny v zozname akcionárov listinných akcií na meno vedenom v centrálnom depozitári je účinná až od 01. 07. 2015, pričom v čase od 01. 07. 2015 až do konania valného zhromaždenia došlo len k jednému prevodu, a to 15tich kusov akcií p. J. na T.. E. rubopisovaním a odovzdaním týchto akcií dňa 30. 09. 2015. Všetky ostatné prevody uskutočnené pred zmenou právnej úpravy boli zaznamenané do zoznamu akcionárov vedeného v spoločnosti, z ktorého sa vychádzalo pri mimoriadnom valnom zhromaždení. Ak by aj súd posúdil niektoré prevody ako neplatné alebo neúčinné voči spoločnosti, tento rozdiel medzi zoznamom akcionárov a skutočným stavom by bol bez vplyvu na výsledok hlasovania. 9. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: pozvánky zo dňa 09. 10. 2015 na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného dňa 12. 11. 2015; zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12. 11. 2015; protestu žalobcu k prijatým uzneseniam mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného; listiny prítomných akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného; stanov žalovaného; zápisnice z riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 23. 04. 2015; listiny prítomných akcionárov na riadnom valnom zhromaždení žalovaného; emailu zo dňa 20. 09. 2015 a 23. 09. 2015; záznamu o úkone predsedu predstavenstva žalovaného zo dňa 08. 10. 2015; zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 30. 09. 2015; hromadnej akcie na meno P. J.; zápisníc z riadnych valných zhromaždení žalovaného zo dňa 14. 03. 1997, 11. 04. 2008, 17. 04. 2009, 15. 04. 2010, 10. 04. 2014; hlasovacích lístkov akcionárov z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12. 11. 2015; listu zo dňa 17. 07. 2015; rokovacích poriadkov zo dňa 17. 04. 2009, 15. 04. 2010 a 10. 04. 2014; žiadosti o zvolanie predstavenstva žalovaného zo dňa 29. 07. 2015 a 14. 10. 2015; zmluvy o prejazde zo dňa 07. 09. 2015 v znení jej dodatku č. 1; zoznamu akcionárov žalovaného; listu zo dňa 17. 07. 2015; zápisnice zo zasadania predstavenstva žalovaného zo dňa 21. 10. 2008, 16. 06. 2009, 09. 07. 2009 a 29. 02. 2016; hromadných akcií C. E., Š. C.; zmlúv o darovaní cenných papierov zo dňa 09. 01. 2009; zmlúv o kúpe cenných papierov zo dňa 16. 12. 2008; a výsluchom svedkov B.. Q. Z., T.. C. C., W. P., Š. C., žalobcu a žalovaného, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu. 10. Zo stanov žalovaného (čl. VIII bod 4 a 5) vyplývalo, že ak to vyžadovali záujmy spoločnosti a v prípadoch ustanovených zákonom, mohlo predstavenstvo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, najmä ak o to požiadali akcionári, ktorí mali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou aspoň 5 % základného imania spoločnosti, a to formou doporučeného listu s uvedením dôvodu a účelu. Následne muselo predstavenstvo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho zvolanie, pričom pozvánku na toto mimoriadne valné zhromaždenie muselo predstavenstvo zaslať akcionárom najmenej 30 dní pred jeho konaním. 11. Samotné predstavenstvo zvolával a viedol predseda najmenej raz za dva mesiace. Zvolanie predstavenstva sa vykonávalo písomnou pozvánkou doručenou aspoň 10 dní vopred a na to, aby bolo rozhodnutie predstavenstva prijaté, musela zaň hlasovať nadpolovičná väčšina členov predstavenstva. V danom prípade malo predstavenstvo žalovaného dvoch členov, a to predsedu predstavenstva T.. C. E. a podpredsedu predstavenstva, ktorým bol žalobca. 12. Zo zhodných tvrdení žalobcu a predsedu predstavenstva vyplývalo, že v období od apríla do októbra 2015 nebolo predstavenstvo žalovaného zvolané, a to i napriek tomu, že žalobca listom zo dňa 29. 07. 2015 požiadal predsedu predstavenstva o zvolanie predstavenstva na deň 13. 08. 2015 a opätovne aj listom zo dňa 14. 10. 2015, v oboch prípadoch z dôvodu, že posledné zasadnutie predstavenstva sa uskutočnilo dňa 27. 03. 2015, pričom podľa stanov by mal predseda zvolať predstavenstvo najmenej raz za dva mesiace podľa čl. XI bodu 7 stanov žalovaného. 13. Predseda predstavenstva žalovaného Ing. Karol Takáč ako akcionár žalovaného aplikovaním čl. VIII ods. 4 stanov (t.j. žiadosťou menšinového akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia) požiadal žalovaného dňa 08. 10. 2015 doporučeným listom o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, avšak dospel k záveru, že v danom prípade nebude možné dodržať 40 dňovú lehotu na zvolanie takéhoto mimoriadneho valného zhromaždenia, ako aj to, že predstavenstvo je už dlhodobo neuznášaniaschopné z dôvodu, že žalobca ako podpredseda predstavenstva sa nepodieľal na riadení spoločnosti žalovaného a bol v opozícii voči predsedovi predstavenstva (z čoho podľa predsedu predstavenstva vyplývala neschopnosť predstavenstva hlasovať nadpolovičnou väčšinou), a preto predseda predstavenstva s odkazom na ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka pristúpil k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia. 14. Z pozvánky zo dňa 09. 10. 2015 však vyplývalo, že mimoriadne valné zhromaždenie zvolané na deň 12. 11. 2015 zvolalo predstavenstvo a nie samotný predseda ako člen predstavenstva, a to na základe žiadosti akcionára podľa čl. VIII bodu 4 stanov žalovaného s tým, že program tohto mimoriadneho valného zhromaždenia mal byť nasledovný: (1) otvorenie a kontrola uznášania schopnosti mimoriadneho valného zhromaždenia, (2) voľba orgánov valného zhromaždenia, (3) odvolanie predsedu dozornej rady a (4) voľba členov dozornej rady. Mená osôb, ktoré sa navrhovali za členov jednotlivých orgánov spoločnosti boli akcionárom k dispozícii na nahliadnutie v sídle žalovaného. 15. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia vyplývalo, že prítomných bolo 10 akcionárov, predseda predstavenstva, podpredseda predstavenstva (teda žalobca) zastúpený B.. Q. Z., T.. C. C.k ako predseda dozornej rady žalovaného a T.. Q. E. ako členka dozornej rady. 16. Predseda predstavenstva po otvorení zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia skonštatoval jeho uznášania schopnosť a navrhol rokovací poriadok tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, za ktorý hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných akcionárov, pričom k tomuto hlasovaniu vzniesla B.. Q. Z. ako zástupkyňa žalobcu námietku, ktorej obsah však nebol v zápisnici bližšie obsiahnutý a ktorá mala byť podľa zápisnice jej prílohou. Rovnaký spôsob hlasovania za schválenie rokovacieho poriadku sa uskutočnil napr. aj na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 17. 04. 209 a to v rámci bodu programu - otvorenie a kontrola uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. 17. Následne predseda predstavenstva predložil návrh na voľbu orgánom tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, za ktorý opäť hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných akcionárov, na základe čoho bol za predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia zvolený predseda predstavenstva, za overovateľa zápisnice T.. P. W. Q. Š. C., za zapisovateľa predseda predstavenstva a za skrutátora T.. Q. E.. Proti tomuto hlasovaniu vzniesla zástupkyňa žalobcu pripomienku, ktorej obsah opäť nebol bližšie obsiahnutý v zápisnici, pričom mal byť jej prílohou. 18. Za návrh na odvolanie T.. C. C. z dôvodu jeho konania v rozpore so záujmami spoločnosti opätovne zahlasovala nadpolovičná väčšina prítomných akcionárov, na základe čoho bol T.. C. C. odvolaný ako člen dozornej rady, pričom na jeho miesto bol zvolený T.. P. W., rovnako nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. 19. Obsahom zápisnice nebol protest podaný B.. Q. Z. - zástupkyňou žalobcu. Ten bol ručne napísaný a bol len prílohou predmetnej zápisnice. Vyplýval z neho protest žalobcu proti všetkým uzneseniam prijatým na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení z dôvodu, že ich prijatie odporovalo právnym predpisom a stanovám žalovaného. 20. Žalovaný ako akciová spoločnosť od 01. 07. 2015 neviedla zoznam akcionárov v podobe podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov, teda neviedla zoznam akcionárov centrálnym depozitárom, keďže tento zoznam akcionárov si žalovaný ako spoločnosť viedol sám. 21. Predseda predstavenstva na základe zmluvy o kúpe cenných papierov uzatvorenej dňa 30. 09. 2015 medzi ním a P. J. ako akcionárkou žalovaného a rubopisom na tejto akcii nadobudol 15 kusov akcii na meno od P. J. v hodnote 30,- eur. Podľa stanov žalovaného ak chcel akcionár žalovaného previesť svoje akcie, musel písomne požiadať o súhlas predstavenstva s prevodom akcií, ktoré o tomto prevode rozhodlo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. K zmluve o prevode predmetných akcií bolo síce priložené písomné rozhodnutie o udelení súhlasu predstavenstvom, avšak z obsahu tohto rozhodnutia nevyplývalo, že bolo urobené v rámci zasadania predstavenstva, ktoré vo vzťahu k spoločnosti koná vždy ako kolektívny orgán a z ktorého sa vyhotovuje aj zápisnica. 22. Žalobca osobne dňa 11. 02. 2015 v lehote 3 mesiacov od prijatia uznesení na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení podal na súde žalobu o určenie neplatností všetkých prijatých uznesení na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení. 23. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 4 Obchodného zákonníka, § 154 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 155 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ust. §156 ods. 1,2,3,6,7,9 Obchodného zákonníka, ust. § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z., § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z, § 11 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., § 19 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., § 20 zákona č. 566/2001 Z.z., § 30 ods. 1,3,4 zákona č. 566/2001 Z.z., § 107 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z.z., § 173 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 176a ods. 1,3 Obchodného zákonníka, § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 181 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 183 Obchodného zákonníka, § 131 ods. 1,2,3,4,5 Obchodného zákonníka, § 184 ods. 1,2,3,4,6 Obchodného zákonníka, § 185 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 186 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 188 ods. 1,2,3,6 Obchodného zákonníka, § 189 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 195 ods. 1 Obchodného zákonníka. 24. Ust. § 183 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 131 Obchodného zákonníka predstavujú jeden z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže jednak týkať formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci; nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami; z označenia na pozvánke nevyplývalo, či sa jedná o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie) a na druhej strane môže ísť o obsahový rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou, hoci zákon alebo stanovy vyžadovali dvojtretinovú väčšinu). V takýchto prípadoch umožňuje Obchodný zákonník osobám taxatívne vymedzeným v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Medzi tieto osoby oprávnené podať predmetnú žalobu (v prípade akciovej spoločnosti) možno zaradiť akcionára, člena predstavenstva, likvidátora, správcu konkurznej podstaty, vyrovnávacieho správcu alebo člena dozornej rady. Na to, aby sa mohol akcionár na súde úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, musí okrem preukázania splnenia podmienky rozporu uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami preukázať aj to, že takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti mohlo obmedziť jeho práva akcionára spoločnosti (ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka), a že podal do zápisnice z valného zhromaždenia protest. Obchodný zákonník neupravuje žiadne požiadavky na obsah protestu. Aby však bol protest zaznamenaný v zápisnici, musí o to akcionár, ktorý ho podáva, požiadať. Protest by mal obsahovať označenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest a mal by tiež obsahovať presvedčenie akcionára o existencii právneho dôvodu neplatnosti prijatého uznesenia alebo uznesení a jeho načrtnutie. Na splnenie podmienky podania protestu však bude postačovať, ak v ňom akcionár označí, voči ktorému uzneseniu smeruje. 25. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia aj ako člen predstavenstva, a preto v zmysle vyššie uvedených právnych záverov vyplývalo, že nemusel podávať protest do zápisnice predmetného valného zhromaždenia, keďže takúto povinnosť ukladá zákon jedine akcionárovi, na základe čoho sa súd už ďalej nemusel zaoberať argumentáciou oboch strán sporu ohľadom formálnych a obsahových náležitostí rukou napísaného protestu zástupkyne žalobcu na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení. Preto v danom prípade išlo o žalobu podanú vo „všeobecnom záujme“. V prvom rade sa súd musel zaoberať (1) dodržaním postupu zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia upraveného zákonom a stanovami žalovaného, v druhom rade či (2) prijatie rokovacieho poriadku neznamenalo, že do programu mimoriadneho valného zhromaždenia bol zaradený bod, ktorý nebol uvedený v pozvánke, prípadne, ktorého doplnenie do programu nenavrhli všetci akcionári, resp. či prijatie rokovacieho poriadku neznamenalo prijatie zmenu stanov žalovaného, ďalej či (3) bolo možné predsedu predstavenstva v rámci voľby orgánom valného zhromaždenia zvoliť za jeho predsedu a súčasne aj zapisovateľa, a v poslednom rade, či (4) počet hlasov akcionárov žalovaného zúčastnených na mimoriadnom valnom zhromaždení súhlasil so skutočným počtom ich hlasov, teda či nedošlo k pochybeniu v rámci výkonu hlasovacieho práva akcionárov. Posledný dôvod žalobca v priebehu súdneho konania a po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka rozšíril o ďalšie tvrdené skutočnosti spočívajúce hlavne v absencii povinnosti žalovaného viesť zoznam akcionárov centrálnym depozitárom cenných papierov, čo však súd nepovažoval za doplnenie žaloby podanej žalobcom o ďalšie nové dôvody neplatnosti, na ktoré by súd už nemohol prihliadať (s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 21/2000), pretože boli doplnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale podľa názoru súdu išlo len o rozšírenie skutočností tvrdených žalobcom výlučne sa vzťahujúcich k dôvodu neplatnosti uvedeného pod bodom 4, teda skutočností, ktoré sa týkali namietaného počtu hlasov zúčastnených akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení, teda výkonu hlasovacieho práva akcionárov žalovaného. 26. V konaní bolo nesporné, že práve predseda predstavenstva žalovaného, ktorý bol zároveň aj akcionárom žalovaného s akciami, ktorých menovitá hodnota bola vyššia ako 5 % základného imania spoločnosti žalovaného (v danom prípade bolo možné predsedu predstavenstva považovať za väčšinového akcionára), využil oprávnenie menšinového akcionára podľa ust. § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré predsedovi predstavenstva ako akcionárovi patrilo na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Rovnako bolo nesporné, že predseda predstavenstva v rozhodnom období, teda v období, keď bola doručená žiadosť na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia nezvolal predstavenstvo, ktoré by mimoriadne valné zhromaždenie zvolalo a splnilo tým povinnosť podľa ust. § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka v súlade s čl. VIII bod 4 stanov žalovaného. Namiesto toho však predseda predstavenstva prejavil vôľu využiť (viď záznamu o úkone predsedu predstavenstva zo dňa 08. 10. 2015) oprávnenie podľa ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré mu ako členovi predstavenstva umožňovalo (namiesto predstavenstva ako kolektívneho orgánu) zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, čo odôvodnil tým, že predstavenstvo je už dlhšie neuznášaniaschopné, ako aj tým, že by v zákonom stanovenej lehote podľa § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka zo strany predstavenstva nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. V tejto súvislosti však súd poukázal na obsah pozvánky na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie, v ktorej bolo uvedené, že mimoriadne valné zhromaždenie zvolalo predstavenstvo žalovaného a nie predseda ako člen predstavenstva v zmysle ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka. 27. Na základe uvedeného súd konštatoval rozpor medzi prejavom vôle predsedu predstavenstva zvolať mimoriadne valné zhromaždenie postupom podľa ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka (teda ako člena predstavenstva) a obsahom samotnej pozvánky, podľa ktorej mimoriadne valné zhromaždenie zvolalo predstavenstvo zrejme postupom podľa ust. § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň súd konštatoval, že v rozhodnom období predseda predstavenstva ako jediná oprávnená osoba na zvolanie predstavenstva žalovaného predstavenstvo nezvolal, na základe čoho nemohlo dôjsť k schváleniu predmetnej žiadosti na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom žalovaného, a teda k jeho zvolaniu predstavenstvom tak, ako bolo uvedené v pozvánke. Ak by aj došlo k naplneniu prejavu vôle predsedu predstavenstva zvolať predmetné mimoriadne valné zhromaždenia v súlade s ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, neboli by podľa názoru súdu na to splnené zákonom predpokladané podmienky, nakoľko už v čase doručenia predmetnej žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predseda predstavenstva konštatoval, že predstavenstvo sa bez zbytočného odkladu na jeho zvolaní neuznesenie a rovnako konštatoval aj neschopnosť predstavenstva uznášať sa, a to bez toho, aby ako osoba jedine oprávnená na zvolanie predstavenstva predstavenstvo zvolal, teda pokúsil sa o to, aby sa predstavenstvo bez zbytočného odkladu uznieslo na zvolaní predmetného mimoriadneho valného zhromaždenie, resp. aby sa vôbec zistilo, či je predstavenstvo uznášaniaschopné. 28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že všetky napadnuté uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12. 11. 2015 sú neplatné pre ich rozpor so zákonom a stanovami spočívajúci vo formálnych nedostatkoch týkajúcich sa postupu a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia tak, ako súd v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku uviedol. 29. Spôsob rokovania (pokiaľ nie je upravený v stanovách) si valné zhromaždenie môže upraviť v rokovacom poriadku prijatom ad hoc alebo na neurčitý čas. Jeho prijatie valným zhromaždením však musia predpokladať stanovy spoločnosti, inak by schvaľovanie rokovacieho poriadku nebolo v pôsobnosti valného zhromaždenia (ust. § 187 ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka). 30. Zo stanov žalovaného vyplývalo, že tie nepredpokladali prijatie rokovacieho poriadku valným zhromaždením, pretože zo žiadneho článku stanov žalovaného takáto pôsobnosť valnému zhromaždeniu neprináležala, a preto nemohlo dôjsť k platnému prijatiu rokovacieho poriadku mimoriadnym valným zhromaždením konaným dňa 12. 11. 2015. 31. Stanovy žalovaného v čl. IX a X však upravovali niektoré náležitosti spôsobu rokovania valného zhromaždenia, ako napr. spôsob zápisu akcionárov do listiny prítomných, časové lehoty valného zhromaždenia na posúdenie jeho uznášaniaschopnosti, miesto konania valného zhromaždenia, spôsob voľby orgánov valného zhromaždenia, náležitosti zápisnice z valného zhromaždenia alebo spôsob hlasovania, a preto ak sa predmetný rokovací poriadok v rámci svojho obsahu prelínal s úpravou spôsobu rokovania valného zhromaždenia obsiahnutou v stanovách, rozhodovanie o takomto rokovacom poriadku znamenalo rozhodovanie o zmene stanov spoločnosti, pri ktorom sa ako podmienka schválenia vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov (viď čl. X ods. 3 stanov žalovaného), pričom v danom prípade by táto podmienka splnená nebola, keďže rokovací poriadok bol prijatý len nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení. Okrem iného by takáto navrhovaná zmena stanov mala byť podľa ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka obsiahnutá v pozvánke spolu s podstatou navrhovaných zmien. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že hlasovanie o návrhu rokovacieho poriadku valného zhromaždenia nebolo vôbec obsiahnuté v pozvánke, teda zaradené do programu predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia. Vzhľadom na to, že navrhovaný program mimoriadneho valného zhromaždenia vyplývajúci z pozvánky musí byť dodržaný, pričom nebolo preukázané, že by bol doplnený priamo na tomto valnom zhromaždení (čo je však možné len za účasti všetkých akcionárov a s ich súhlasov, pričom na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení neboli prítomní všetci akcionári), schválenie takéhoto rokovacieho poriadku by znamenalo rozhodovanie nad rámec navrhnutého programu mimoriadneho valného zhromaždenia. V oboch prípadoch, teda v prípade ak by rokovací poriadok znamenal zmenu stanov, o ktorej nebolo rozhodnuté 2/3 väčšinou hlasov prítomných akcionárov a v prípade ak by hlasovanie o tejto zmene stanov nebolo zaradené do programu predmetného mimoriadneho valného zhromaždia, resp. do programu doplnené a valné zhromaždenie by o tom nad rámec programe hlasovalo, zakladalo by to obsahový rozpor prijatého uznesenia valného zhromaždenia jednak so zákonom ako aj stanovami žalovaného, čím by prijaté uznesenie bolo neplatné aj z tohto dôvodu. 32. Podľa čl. IX ods. 1 stanov žalovaného však priebeh valného zhromaždenia zabezpečovalo predstavenstvo, a z toho dôvodu, ak by predmetný rokovací poriadok nezasahoval do úpravy priebehu rokovania valného zhromaždenia žalovaného upraveného v stanovách žalovaného, ale len ho detailnejšie dopĺňal o podrobnosti, ktoré nemusia byť vyslovene v stanovách upravené, prijatie takéhoto rokovacieho poriadku, v rámci ktorého by sa zabezpečoval priebeh rokovania valného zhromaždenia, by nespadalo do pôsobnosti valného zhromaždenia, ale do pôsobnosti predstavenstva, a teda len predstavenstvo bolo oprávnené na prijatie takéhoto rokovacieho poriadku, a preto ak takýto rokovací poriadok prijalo valné zhromaždenia žalovaného, konalo tak nad rámec svojej pôsobnosti, čo by taktiež zakladalo rozpor prijatého uznesenia so zákonom, resp. stanovami žalovaného, a teda aj jeho neplatnosť. 33. Zasadnutia valného zhromaždenia riadia a organizujú jeho zvolené orgány. Ust. § 188 ods. 1 Obchodného zákonníka v korelácii so stanovami žalovaného v tejto súvislosti ustanovuje, že si valné zhromaždenie volí svojho predsedu, zapisovateľa, dvoch overovateľov a osoby poverené sčítaním hlasov (skrutátorov), pričom do zvolenia predsedu vedie valné zhromaždenie osoba poverená jeho vedením zo strany predstavenstva spoločnosti. V danej súvislosti zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje voľbu orgánov a ani nezakazuje, aby jedna osoba zastávala post predsedu valného zhromaždenia a zároveň aj zapisovateľa. Na základe toho sa súd nemohol stotožniť s argumentov žalobcu, že práve kumulácia funkcii predsedu predstavenstva na predmetom mimoriadnom valnom zhromaždení, kde bol zároveň predsedom aj zapisovateľom, je v rozpore so zákonom alebo stanovami spoločnosti. 34. Na základe stanov môže dôjsť k podmieneniu prevoditeľnosti akcií na meno spoločnosti. Samotný prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Na účinnosť takéhoto prevodu voči spoločnosti, t.j. získanie statusu akcionára sa podľa ust. § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2015 vyžaduje zápis zmeny v osobe akcionára do zoznamu akcionárov a v znení účinnom od 01. 07. 2015 zápis zmeny v osobe akcionára do zoznamu akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov, teda centrálnym depozitárom. To znamená, že zápis konkrétnej osoby ako akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatňovanie práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Ide o prelomenie zásady, že práva akcionára ako spoločníka spoločnosti sú zásadné spojené s akciou - cenným papierom. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, osobou oprávnenou uplatňovať práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti je vždy len osoba zapísaná v zozname akcionárov. Pokiaľ teda nie je vlastník akcie na meno zapísaný v zozname akcionárov, nemôže sa domáhať výkonu akcionárskych práv. V prípade ak sú akcie na meno vydané v listinnej podobe od 01. 07. 2015 platí, že zoznam akcionárov vedie centrálny register, a to na základe zmluvy o vedení zoznamu akcionárov, ktorú je spoločnosť podľa ust. § 107 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z.z. povinná uzavrieť s centrálnym depozitárom bez zbytočného odkladu po vydaní listinných akcií na meno. Rovnako zmeny v takomto zozname vykonáva centrálny depozitár na základe pokynov emitenta. Zápis zmeny osoby akcionára síce nemá konštitutívne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu listinnej akcie na meno, avšak je relevantný z dôvodu, že práva spojené s akciou na meno je podľa ust. § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka oprávnená výlučne vykonávať len tá osoba, ktorá je v zozname zapísaná. Zoznam akcionárov je teda významným právnym inštitútom vo vzťahu medzi akcionárom a spoločnosťou, pričom je dôležité rozlišovať, či k zmene osoby akcionára došlo pred 01. 07. 2015, kedy na účinnosť prevodu stačil zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedeným spoločnosťou, alebo k zmene osoby akcionára došlo po 01. 07. 2015, kedy zoznam akcionárov bola spoločnosť povinná viesť centrálnym depozitárom a na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžadoval zápis v zozname akcionárov, ktorý viedol centrálny depozitár. To znamená, že nadobúdateľ akcií na meno, ktorý bol do zoznamu akcionárov zapísaný najneskôr dňa 30. 06. 2015 a ktorý bol vedený len samotnou spoločnosťou (keďže neexistovala obligatórna povinnosť viesť zoznam akcionárov centrálnym depozitárom), sa mohol účinne domáhať výkonu svojich akcionárskych práv. 35. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplývalo, že žalovaný si od 01. 07. 2015 neplnil svoju povinnosť a neviedol zoznam akcionárov centrálnym depozitárom, z čoho vyplývalo, že po 01. 07. 2015 nemohlo účinne dôjsť k žiadnemu prevodu akcií žalovaného na meno, teda ani k účinnému prevodu akcií, ktoré predseda predstavenstva na základe zmluvy o kúpe cenných papierov a rubopisovaniu nadobudol od akcionárky P. J.. Okrem toho súd v danej súvislosti uviedol, že podľa ust. § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka stanovy spoločnosti žalovaného obmedzili prevod akcií žalovaného tak, že bol možný len so súhlasom predstavenstva, pričom žalovaný nepreukázal, že by predstavenstvo ako kolektívny orgán spoločnosti rozhodlo o udelení súhlasu s predmetným prevodom akcií, keďže nepreukázal, že by predstavenstvo za týmto účelom vôbec zasadalo. Na základe toho sa súd musel stotožniť s argumentom žalobcu, že počet hlasov predsedu predstavenstva na mimoriadnom valnom zhromaždení nezodpovedal skutočnosti, keďže akcie nadobudnuté od P. J. neboli účinne nadobudnuté, a teda žalobca v súvislosti s týmito akciami nemohol vykonávať práva akcionára, t.j. hlasovať na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení. 36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keďže mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 12. 11. 2015 nebolo zvolané v súlade zo zákonom a stanovami žalovaného, čo zakladalo rozpor všetkých prijatých uznesení tohto valného zhromaždenia so zákonom a stanovami žalovaného a spôsobilo to ich neplatnosť, ktorou však podľa ust. § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka nie sú dotknuté práva nadobudnuté v dobrej viere tretími osobami, pričom podľa ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka je takýto právoplatný rozsudok záväzný pre každého. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku. 38. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP - tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnú práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP - tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP - tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie, prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP - tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 39. Zdôraznil, že formálne náležitosti pozvánky na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie a okolnosti zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia predsedom predstavenstva súd prvej inštancie vôbec neuviedol ako podstatné vo vzťahu k výsledku sporu. Na pojednávaní dňa 10.10.2016 súd prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP vyslovil svoj predbežný právny názor, v zmysle ktorého za skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej označil otázku platnosti priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia a otázku, či je žalobca akcionárom žalovaného. 40. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa podstatným spôsobom odchýlil od predbežného právneho posúdenia, neuviedol ktoré skutočnosti budú podstatné pre rozhodnutie sporu, pričom neumožnil stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu, nevytvoril stranám priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, čím v konečnom dôsledku ovplyvnil meritórne rozhodnutie v predmetnej vecí. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlej k porušeniu práva na spravodlivý proces. 41. Predbežné právne posúdenie veci súdom má predovšetkým umožniť predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu. 42. Mal za to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej prípadné vyslovenie neplatností uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia má povahu relatívnej neplatnosti, a preto žalobca ako ten, ktorý sa podieľal na ich prijatí tým. že sa zúčastnil a hlasoval na mimoriadnom valnom zhromaždení, sa nemôže takejto neplatnosti dovolávať, keďže ju sám spôsobil. 43. Žalobca sa žalobou zjavne snažil zvrátiť pre nebo neuspokojivý výsledok hlasovania na rnimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného a presadiť svoje záujmy na úkor väčšiny akcionárov v rozpore s § 176b ods. 1 v spojení s § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o Šikanózny výkon akcionárskych práv žalobcom, čo preukazuje aj skutočnosť, že žaloba vôbec nesmeruje k podstate uskutočnenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým je nahradenie brata žalovaného vo funkcií člena dozornej rady z dôvodu konfliktu záujmov, ale zameriava sa na formálne aspekty zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa uskutočnilo za účastí drvivej väčšiny akcionárov. 44. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu aj na základe výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva žalovaného žalobcom, nemalo podľa právneho názoru súdu prvej inštancie dôjsť k uplatneniu osobitnej úpravy § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka zamedzujúcej podaniu šikanóznej žaloby akcionárom, v zmysle ktorej je akcionár obmedzený v možnosti namietať neplatnosť uznesení valného zhromaždenia tým, že okrem rozporu uznesenia so zákonom alebo Stanovami musí preukázať aj to, že prijaté uznesenie mohlo obmedziť jeho práva. 45. Protirečivý prístup žalobcu k prijímaniu rokovacieho poriadku v žalobe v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, čo platí aj vo vzťahu k namietanej kumulácií orgánov valného zhromaždenia v jednej osobe, je preto zjavným prejavom snahy žalobcu o dosiahnutie neplatností uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, čo aj z formálneho dôvodu, spočívajúceho v zaužívanej praxi vytvorenej aj činnosťou žalobcu. 46. Súd sa ale vôbec otázkou možnosti aplikácie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka vo vzťahu k vyššie uvedeným, v konaní preukázaným skutočnostiam, nezaoberal, a to napriek tomu, že žalovaný sa jej počas konania opakovane dovolával. 47. Otázka prijatia rokovacieho poriadku riešená v rámci bodov 84. až 89. napadnutého rozsudku, ako aj otázka účinnosti prevodu 15 kusov listinných akcií na meno z p. P. J.N. na T.. C. E. riešená v rámci bodu 91. napadnutého rozsudku, mali pre vec podstatný význam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je možné vyvodiť, aký vplyv mali tieto otázky na platnosť či neplatnosť jednotlivých uznesení prijatých na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení, čiže ako sa právny záver súdu prvej inštancie v týchto otázkach prejavil na výroku napadnutého rozsudku. Najmä v prípade právneho záveru o tom, že T.. C. E. nemohol vykonávať hlasovacie práva odvodené od 15 kusov akcií nadobudnutých od p. P. J., je absencia korelácie právnej konklúzie súdu prvého stupňa k výrokom napadnutého rozsudku obzvlášť spôsobilá zasiahnuť do práva žalovaného na odôvodnenie rozhodnutia ako súčasti práva na spravodlivý proces. 48. Pokiaľ z bodu 91 napadnutého rozsudku vyplýva, že porušenie povinnosti žalovaným viesť zoznam akcionárov v centrálnom depozitári cenných papierov má za následok neúčinnosť prevodu 15 kusov listinných akcií na meno z p. P. J. na T.. C. E.Á., predmetom skúmania súdom prvej inštancie mala byť v prípade existencie vplyvu neúčinnosti prevodu 15 kusov listinných akcií na platnosť prijatých uznesení aj skutočnosť namietaná žalovaným, že žalobca sa nemôže dovolávať neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu absencie vedenia zoznamu akcionárov žalovaného v centrálnom depozitárovi, pretože tento stav svojou nečinnosťou sám spôsobil, keďže ako člen predstavenstva nepretržite od premeny podoby akcií žalovaného bol osobou zodpovednou za vedenie zoznamu akcionárov. Vzhľadom na nezodpovedaný vplyv neúčinnosti prevodu 15 kusov listinných akcií, konštatovanej súdom prvej inštancie, na platnosť prijatých uznesení, však vôbec nie je možné preskúmať právne závery súdu v tejto súvislosti. 49. Poukázal na to, že došlo k porušeniu základného princípu zásady voľného hodnotenia dôkazov a porušenie princípu rovnosti zbraní. Žalovaný namietal prípustnosť výsluchu B.. Q. Z. už na pojednávaní dňa 23.11.2016 z dôvodu, že ide o svedka, ktorý je v zmluvnom vzťahu so žalobcom, hájil záujmy žalobcu na mimoriadnom valnom zhromaždení konaného dňa 12.11.2015 a je predpoklad, že na úspechu žalobcu má záujem aj v konaní pred súdom prvej inštancie. 50. Ďalej poukázal neaplikovanie uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a nemožnosť pripustenia rozšírenia žalobných dôvodov po uplynutí tejto lehoty. Akékoľvek dôvody, pre ktoré žalobca namietal v priebehu konania platnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení, nemôžu byť dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesení súdom vzhľadom na to, že žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v dĺžke troch mesiacov od prijatia napadnutých uznesení. Sud má preto skúmať výlučne skutočnosti uvedené žalobcom v konaní len v rámci tejto lehoty, na dôvody neplatnosti uplatnené neskôr súd nemôže prihliadnuť. 51. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie žalobcom tvrdené skutočností uvedené po uplynutí lehoty troch mesiacov od prijatia napadnutých uznesení, spočívajúce hlavne v absencii povinnosti žalovaného viesť zoznam akcionárov centrálnym depozitárom cenných papierov, súd prvej inštancie nepovažoval za doplnenie žaloby o ďalšie nové dôvody neplatnosti, ale išlo len o rozšírenie skutočností tvrdených žalobcom. S týmto záverom súdu prvej inštancie však nemožno súhlasiť, keďže nešlo len o nové skutkové tvrdenia, ale najmä o novú právnu argumentáciu, ktorou odôvodňoval žalobca neplatnosť uznesení prijatých na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení. Žalobca totiž skutočnosti, o ktoré rozšíril žalobný dôvod pod bodom 4 žaloby, inak právne kvalifikoval, teda neplatnosť uznesení prijatých na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení mala byť v zmysle jeho rozšírenej argumentácie spôsobená v dôsledku porušenia iných ustanovení právnych predpisov a iným konaním resp. opomenutím žalovaného, ako tvrdil v žalobe. Stotožnenie dôvodu neplatnosti spočívajúceho v nesprávnom počte hlasov akcionárov hlasujúcich na mimoriadnom valnom zhromaždení s porušením povinnosti žalovaného viesť zoznam akcionárov žalovaného v centrálnom depozitárovi, ktoré žalobca tvrdil až dodatočne počas konania, považuje žalovaný za neprípustný extenzívny prístup. 52. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že mimoriadne valné zhromaždenie zvolané na deň 12.11.2015 zvolalo predstavenstvo a nie samotný predseda ako člen predstavenstva. Z vykonaného dokazovania, najmä oboznámením so žiadosťou o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, záznamom o úkone predsedu predstavenstva spoločnosti a výsluchom strán bolo zrejmé, že ide o prejav vôle predsedu predstavenstva žalovaného zvolať mimoriadne valné zhromaždenie postupom podľa § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že išlo o úkon predsedu predstavenstva žalovaného vyplýva i zo samotného obsahu pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 09.10.2015, kde je v mieste určenom na podpis jasne označená menom a funkciou osoba, ktorá úkon robí, a to samotný predseda predstavenstva žalovaného. 53. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí, nakoľko je prípustný nový prostriedok procesnej obrany v zmysle § 366 písm. d) CSP, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V čase po vyhlásení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.10.2017 došlo k zániku funkcie člena dozornej rady pána L.. W. P., s účinnosťou ku dňu 04.01.2018, kedy sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Následne, dňa 25.01.2018 boli dozornou radou potvrdené všetky rozhodnutia prijaté dozornou radou spoločností v období od 12.11.2015 do 04.01.2018 a schválené všetky úkony uskutočnené dozornou radou spoločnosti a jej členmi pri výkone poverení udelených dozornou radou spoločnosti v období od 12.11.2015 do 04.01.2018, teda aj úkony uskutočnené L.. W. P.. Pritom všetky rozhodnutia dozornej rady prijaté v období od 12.11.2015 do 04.01.2018 boli prijaté jednomyseľne za prítomnosti troch členov dozornej rady, teda by boli prijaté aj bez ohľadu na spôsob hlasovania tretieho člena dozornej rady, či už bol ním L.. W. P. alebo L.. C. C.. 54. Tým, že v čase pred právoplatnosťou napadnutého rozsudku došlo k zániku funkcie člena dozornej rady zvoleného na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 12.11.2015, odpadol aj dôvod konania v časti (3) výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil za neplatné uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dna 12.11.2015, ktorým bol zvolený člen dozornej rady, ktorého funkcia už zanikla. 55. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od postavenia akcionára žalovaného a súčasne od postavenia člena a podpredsedu predstavenstva žalovaného. Z oboch hmotnoprávnych postavení pri uplatňovaní práva podať žalobu podľa § 131 ods. 1 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka vyplýva v zmysle právneho posúdenia súdu rozdielny rozsah žalobcom preukazovaných skutočností ako predpoklad úspešnosti v spore. Súd prvej inštancie akceptoval ako hmotnoprávny základ aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jeho funkciu člena predstavenstva, ktorá v zmysle právneho posúdenia súdu umožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti v tzv. „všeobecnom záujme“, t.j. bez nutnosti preukazovať obmedzenie akcionárskych práv žalobcu tvrdenými porušeniami zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. 56. I keď žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval obmedzenie svojich práv, ktoré by následne mohlo byť predmetom posudzovania súdu v nadväznosti na žalobcom tvrdené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, v Žalobe i neskôr v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu jeho akcionárskych práv. Z toho vyplýva, že právo podľa § 131 ods. 1 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka žalobca uplatňoval aj ako akcionár spoločnosti. Pokiaľ žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od postavenia akcionára žalovaného a súčasne aj od postavenia člena a podpredsedu predstavenstva žalovaného, súd prvej inštancie nemal možnosť abstrahovať od postavenia akcionára. Keďže žalobca je akcionárom žalobcu a navyše svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od postavenia akcionára žalovaného, pričom sa v žalobe výslovne domáhal ochrany vlastných akcionárskych práv, vzťahuje sa i na neho obmedzenie vyplývajúce z § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov môže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, len ak mohlo obmedziť práva spoločníka (resp. akcionára), ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 57. Záver súdu o podaní žaloby žalobcom vo všeobecnom záujme je preto vo svetle domáhania sa ochrany vlastných práv žalobcom a celkového šikanózneho charakteru žaloby nesúladný s účelom ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napadnutý rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácii ustanovení § 131 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v ich vzájomnej súvislosti na skutkový stav. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.10.2016 vyslovil svoj predbežný právny názor, v zmysle ktorého za skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej označil popri otázke platnosti priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia aj otázku, či je žalobca akcionárom žalovaného, znamená abstrahovanie od skutočnosti, že je žalobca akcionárom žalovaného, odklon od vysloveného predbežného právneho názoru, keďže súd prvej inštancie upustil vo svojom rozhodnutí od právneho názoru o význame tejto skutočnosti, ktorej pri formulovaní predbežného právneho názoru význam pre rozhodnutie vo veci pripisoval. S týmto odklonom sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal, v dôsledku čoho konal v rozpore s princípom právnej istoty a prekvapivosťou a arbitrárnosťou napadnutého rozsudku súčasne naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 58. Pokiaľ ide o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného predsedom predstavenstva - rozpor prejavu vôle s formálnym obsahom pozvánky žalovaný zdôraznil, že tento formálny dôvod neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia však žalobca v žalobe, ani neskôr v konaní, vôbec nenamietal. Z žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení a právnej kvalifikácie porušení zákona a stanov žalovaného vyplýva jedine namietanie nesplnenia podmienok pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predsedom predstavenstva postupom podľa ustanovenia § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie tak pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vybočil z ňou vymedzeného rámca sporu a prekročil rozsah žalobných dôvodov. Súd je viazaný žalobnými dôvodmi, jeho úlohou v konaní podľa § 131 Obchodného zákonníka nie je abstraktná kontrola akýchkoľvek porušení zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov žalovaným, ale posúdenie relevantnosti skutkových zistených vo vzťahu ku konkrétnym tvrdeným dôvodom neplatnosti spôsobených konkrétnym porušením zákona. Z okolností zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia je pritom nepochybné a v konaní ani nebolo sporné, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 09.10.2015 bola úkonom predsedu predstavenstva pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia. Tento predmetnú pozvánku i podpísal s uvedením svojho mena a funkcie predsedu predstavenstva, od ktorej odvodzoval oprávnenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. Predmetná pozvánka, napriek jej formálnemu označeniu vyplývajúcemu zo zaužívanej dlhoročnej praxe pri zvolávaní valného zhromaždenia, tak bola prejavom vôle predsedu predstavenstva zvolať predmetné mimoriadne valné zhromaždenie postupom podľa ustanovenia § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. 59. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatoval, že i keby došlo k naplneniu prejavu vôle predsedu predstavenstva zvolať predmetné mimoriadne valné zhromaždenie v súlade s ustanovením § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, neboli by na to splnené zákonom predpokladané podmienky z dôvodu, že sa predseda predstavenstva, ako jediná osoba oprávnená zvolať predstavenstvo, nepokúsil zvolať' predstavenstvo za účelom rozhodnutia o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia na základe žiadosti akcionára. Požiadavka na predchádzajúci neúspešný pokus pred realizáciou práva v zmysle § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka nemá v zákone žiadnu oporu. Vzhľadom na to, že ustanovenia druhej časti Obchodného zákonníka sú v zásade považované za kogentné, pokiaľ zákon výslovne nepripúšťa odchýlnu úpravu, nemal by byť v aplikačnej praxi daný priestor pre takýto výklad. Súd okrem toho opomenul vyriešiť otázku nadväzujúcu na ním formulované právne posúdenie, a to, od akého časového momentu po takomto pokuse by už bolo možné pristúpiť k zvolaniu valného zhromaždenia jednotlivým členom predstavenstva. Doručenie žiadosti menšinového akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda aj vznik povinnosti zvolať valné zhromaždenie, boli v konaní preukázané, a preto možno tú to podmienku označiť za splnenú. 60. Zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že predstavenstvo žalovaného sa v čase od doručenia žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 08.10.2015 do začatia plynutia 30-dňovej lehoty počítanej spätne od posledného dňa 40-dňovej lehoty plynúcej odo dňa doručenia žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia neuznieslo na zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia. Podstatné z hľadiska určenia obsahu podmienky pre aplikáciu § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, aby sa predstavenstvo na zvolaní valného zhromaždenia bez zbytočného odkladu neuznieslo, je pojem bez zbytočného odkladu. Tento pojem však nie je v právnom poriadku definovaný presne určeným časovým úsekom, ale treba ho posudzovať vždy vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu. 61. V zmysle § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka, za predpokladu naplnenia podmienok stanovených v § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, je predstavenstvo povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Čiže rozhodnutie, či zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, aj program mimoriadneho valného zhromaždenia sú mimo vplyvu predstavenstva a jeho členov, jediné, čo zostáva na úvahu predstavenstva, je dátum, na ktorý má byt' mimoriadne valné zhromaždenie zvolané, a aj to len v rozsahu určenom čl. VIII bod 4 a 5 stanov žalovaného v spojení s § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo výsledku preto nie je rozdiel medzí postupom realizovaným predsedom predstavenstva a alternatívnym postupom forsírovaným súdom prvej inštancie v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ by i došlo k zasadnutiu a rozhodovaniu predstavenstva o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia na základe žiadosti menšinového akcionára (bez ohľadu na skutočnosť, či by pri tom došlo k zachovaniu či nezachovaniu stanovených lehôt pre zvolanie predstavenstva alebo valného zhromaždenia), predstavenstvo by bolo povinné rozhodnúť tak, aby bolo mimoriadne valné zhromaždenie zvolané, a to s programom valného zhromaždenia určeným žiadosťou menšinového akcionára. Ak by nedošlo k uskutočneniu zasadnutia predstavenstva napriek pokusu predsedu predstavenstva o jeho zvolanie, alebo by napriek zasadnutiu predstavenstva nedošlo k prijatiu uznesenia predstavenstva o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia v súlade so žiadosťou akcionára, nepochybne by neexistovala žiadna prekážka zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia predsedom predstavenstva v súlade s § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Nevyhnutným dôsledkom žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia je tak, odhliadnuc od formálneho postupu k nemu smerujúcemu v závislosti od miery súčinnosti žalobcu, zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, ku ktorému došlo. 62. V súvislosti s úlohami predstavenstva pri zvolaní a zabezpečovaní priebehu valného zhromaždenia žalovaný poukázal aj na nekonzistentnosť úvah súdu vyvolávajúcu pochybnosť o udržateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku z hľadiska formálnej logiky. V bode 88. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že ak by predmetný rokovací poriadok nezasahoval do úpravy priebehu rokovania valného zhromaždenia žalovaného upraveného v Stanovách žalovaného, ale len ho detailnejšie dopĺňal o podrobnosti, ktoré nemusia byť vyslovene v Stanovách upravené, prijatie takéhoto rokovacieho poriadku, v rámci ktorého by sa zabezpečoval priebeh rokovania valného zhromaždenia, by nespadalo do pôsobnosti valného zhromaždenia, ale do pôsobnosti predstavenstva, a teda len predstavenstvo bolo oprávnené na prijatie takéhoto rokovacieho poriadku, keďže v zmysle čl. IX ods. 1 stanov žalovaného, priebeh valného zhromaždenia zabezpečuje predstavenstvo. Ak však súd prvej inštancie určil neplatnosť žalobou napadnutých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného z dôvodu, že v pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie bolo uvedené, že mimoriadne valné zhromaždenie zvolalo predstavenstvo žalovaného a nie predseda ako člen predstavenstva v zmysle ustanovenia § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyplýva z toho právny záver súdu o zákonnej požiadavke, že práve predseda predstavenstva ako člen predstavenstva zvolávajúci mimoriadne valné zhromaždenie postupom § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka mal byť aj subjektom zabezpečujúcim úkony súvisiace so zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Zvolanie valného zhromaždenia nemožno obmedzovať na vyhotovenie pozvánok, ale predpokladom uskutočnenia valného zhromaždenia je aj ďalšia organizačná príprava jeho zvolania a priebehu. Z ustanovenia čl. IX ods. 1 stanov žalovaného, v zmysle ktorého priebeh valného zhromaždenia organizačne zabezpečí predstavenstvo a včas o tom informuje akcionárov, vyplýva, že sa má jednať najmä o prípravné úkony predchádzajúce uskutočneniu valného zhromaždenia. Záver súdu o nutnosti vyhotoviť pozvánku výslovne v mene zvolávajúceho člena predstavenstva, i keď táto požiadavka nevyplýva zo znenia zákona, preto považuje za vnútorne rozporný so záverom súdu o výlučnom oprávnení predstavenstva pripraviť rokovací poriadok, ktorým by sa zabezpečoval priebeh rokovania valného zhromaždenia, a teda za arbitrárny. 63. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 64. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že pokiaľ ide o porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces spôsobené prekvapivosťou rozhodnutia, toto tvrdenie žalovaného považuje za čisto účelové a nemajúce oporu v zákone. Poukázal pritom na ust. § 181 ods. 1 CSP v zmysle ktorého po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. 65. Podľa ust. § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 66. To, že k zmene predbežného právneho posúdenia zo strany súdu môže dôjsť v priebehu konania je prirodzené, napr. v prípade, ak súd niektorú skutočnosť označí pri vyslovení predbežného právneho názoru za spornú a nepreukázanú a následne strana v konaní predloží súdu hodnoverný dôkaz, ktorý túto predtým spornú skutočnosť preukáže. Predbežné právne posúdenie je súd povinný vysloviť len raz pred pojednávaním, resp. na prvom pojednávaní a súd nemá následnú povinnosť oznamovať priebežne stranám, ak dôjde k jeho zmene v priebehu konania v súvislosti s vykonanými dôkazmi, resp. zistením skutkového stavu. 67. Pokiaľ ide o arbitrárnosť napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca podal žalobu ako podpredseda a člen predstavenstva žalovaného teda vo „verejnom záujme“, a preto sa už súd nemusel zaoberať otázkami, či boli splnené podmienky na podanie žaloby a vyslovenie neplatnosti predmetných uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo strany žalobcu, ako akcionára, keďže to súd považoval za nadbytočné. 68. K porušeniu základného princípu zásady voľného hodnotenia dôkazov a k porušeniu princípu rovnosti zbraní uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta výsluch B.. Q. Z. ako svedka poukázal v tejto súvislosti na § 199 ods. 1 CSP z ktorého je zrejmé, že svedok nesmie byť na pojednávaní až do momentu, kedy uskutoční svoju výpoveď t.j. následná účasť svedka na pojednávaní potom, ako bol už ako svedok vypočutý v konaní, v akomkoľvek postavení je irelevantná. B.. Q. Z. bola vypočutá ako svedok na pojednávaní dňa 10.10.2016 a svoju svedeckú výpoveď následne doplnila listom zo dňa 20.10.2016. B.. Q. Z. zastupovala žalobcu na základe substitučnej plnej moci prvý krát až dňa 18.01.2017, dovtedy sa na žiadnom pojednávaní nezúčastnila, s výnimkou účasti pojednávania, na ktorom bola vypočutá ako svedok. 69. Pokiaľ ide o pripustenie rozšírenia žalobných dôvodov po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka zdôraznil, že jedným v žalobe uvedeným dôvodom vyslovenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia bola aj skutočnosť, že na predmetnom valnom zhromaždení bolo umožnené hlasovať akcionárom s nesprávnym počtom hlasov kde bolo okrem iného uvedené, cit.: „Keďže má spoločnosť odporcu obmedzenú prevoditeľnosť akcií, je pri ich prevode potrebné splniť všetky podmienky, a to jednak tie, ktoré sú uvedené v článku IV stanov spoločnosti odporcu, ako aj podmienky ktoré sú uvedené v Obchodnom zákonníku a ostatných platných právnych predpisoch. Zastávam názor, že len po splnení všetkých podmienok môže nový vlastník platne nadobudnúť a vykonávať svoje akcionárske práva voči spoločnosti odporcu.“ Žalobca preto zastáva názor, že tým, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že si žalovaný neplní svoje zákonné povinnosti a nevedie zoznam akcionárov v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. nedošlo k rozšíreniu dôvodov neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré boli uvedené v žalobe. 70. Pokiaľ ide o novoty v odvolacom konaní, žalobca zdôraznil, že potreba vyslovenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bol do funkcie zvolený T.. W. P., aj naďalej trvá a zánik jeho funkcie nemá na potrebu vyslovenia neplatnosti predmetného uznesenia žiaden vplyv. Žalobca aj naďalej trvá na tom, že je potrebné stanoviť, či T.. W. P. bol alebo nebol v rozhodnom čase členom dozornej rady žalovaného. Nie je mysliteľné vysloviť neplatnosť uznesenia, ktorým bol z funkcie odvolaný T.. C. C. a súčasne ponechať v platnosti, resp. nevysloviť neplatnosť uznesenia, ktorým bol do funkcie zvolený T.. W. P.. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť, jeho účinky nastanú spätne od počiatku (ex tunc), a preto by takého rozhodnutie súdu malo za následok, že by dozorná rada žalovaného mala súčasne štyroch členov namiesto troch, lebo by jej členom bol súčasne T.. C. C. (z dôvodu, že bola vyslovená neplatnosť uznesenia, ktorým bol odvolaný z funkcie člena dozornej rady žalovaného) aj T.. W. P. (z dôvodu, že nebola vyslovená neplatnosť uznesenia, ktorým bol zvolený do funkcie člena dozornej rady žalovaného). 71. K aktívnej legitimácii žalobcu zdôraznil, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného aj s postavením žalobcu ako akcionára a že toto nemožno od seba oddeliť. 72. K nutnosti zvolania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia predsedom predstavenstva žalovaného zdôraznil, že tým akcionárom, ktorý o zvolanie predmetného valného zhromaždenia požiadal, bol sám T.. E., teda T.. E. ako akcionár doručil žiadosť tomu istému T.. E. predsedovi predstavenstva žalovaného, teda T.. E. doručil žiadosť o zvolanie predmetného valného zhromaždenia vlastne sám sebe. Bolo výlučne na T.. E., akcionárovi a súčasne predsedovi predstavenstva žalovaného, aký dátum dá na svoju žiadosť o zvolanie predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia, resp. T.. E., akcionár, mohol svoju žiadosť predložiť tak, aby zákonnú lehotu na zvolanie predmetného valného zhromaždenia predstavenstvom bolo možné stihnúť. Keďže T.. E. vyššie uvedené nevykonal, je zrejmé, že jediným účelom tohto jeho postupu bolo obísť pri zvolávaní predmetného valného zhromaždenia žalobcu ako podpredsedu predstavenstva žalovaného, o čom svedčí aj to, že o zvolaní predmetného valného zhromaždenia T.. E. ako predseda predstavenstva žalovaného neinformoval ani následne, a žalobca sa o zvolaní predmetného valného zhromaždenia dozvedel až z pozvánky, ktorá mu bola doručená ako radovému akcionárovi. 73. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje súdu, aby odvolanie žalovaného v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietol a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania. 74. K vyjadreniu žalobcu zaujal opätovne stanovisko žalovaný. K porušeniu základného práva na spravodlivý proces spôsobenému prekvapivosťou rozhodnutia strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. I keď súd nie je striktne viazaný vysloveným predbežným právnym názorom, keďže sa odklon súdu od svojho predbežného právneho názoru prejavil na napadnutom rozsudku, mal sa súd prvej inštancie s dôvodmi a následkami takéhoto odklonu argumentačne vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nevykonal. 75. K arbitrárnosti rozhodnutia žalobca namiesto vyjadrenia k týmto skutočnostiam obmedzuje na všeobecné konštatovanie o dostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozsudku a ďalej uvádza, že vzhľadom na podanie žaloby žalobcom vo „verejnom záujme“ sa už súd prvej inštancie nemusel zaoberať splnením podmienok na podanie žaloby zo strany žalobcu ako akcionára. K porušeniu základného princípu zásady voľného hodnotenia dôkazov a k porušeniu princípu rovnosti zbraní vo vzťahu k výsluchu B.. Q. Z. zdôraznil, že za každých okolností nevyhnutné, aby výpoveď akéhokoľvek svedka bola súdom hodnotená aj s ohľadom na vzťah k strane, avšak tieto kritéria hodnovernosti svedka súdom prvej inštancie zohľadnené neboli. 76. K pripusteniu rozšírenia žalobných dôvodov po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 151 ods. 1 Obchodného zákonníka zdôraznil, že napriek orientácii žalobcu na vzťah dôvodov neplatnosti dopĺňaných po uplynutí troch mesiacov od prijatia napadnutých uznesení k dôvodu neplatnosti uvedenému pod bodom 4 žaloby, nemenej zásadnými sú ďalšie, v odvolaní uvedené vady napadnutého rozsudku v tejto súvislosti, ku ktorým žalobca nezaujal nijaké stanovisko, a to absencia racionalizácie úvah súdu prvej inštancie pri konštatovaní prípustnosti rozširovania argumentácie žalobcom aj po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obch. zák. a absencia korelácie právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že T.. C. E. nemohol vykonávať hlasovacie práva odvodené od 15 kusov akcií nadobudnutých od p. P. J., k výrokom napadnutého rozsudku. 77. K zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného predsedom predstavenstva zdôraznil, že žalobca sa v časti 6 písm. b) vyjadrenia žalobcu k odvolaniu snaží vyvolať dojem, že podstatnou skutočnosťou vo vzťahu k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného je, že tá istá osoba najprv ako akcionár doručila žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného a následne ako predseda predstavenstva žalovaného zvolala mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, pričom poukazuje aj na ďalšie skutočnosti nesúvisiace so zvolaním valného zhromaždenia alebo nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesplnenie podmienok pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka bolo až podporným, eventuálnym dôvodom vyslovenia neplatnosti napadnutých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného súdom. Pritom k nesplneniu podmienok pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia malo dôjsť podľa súdu prvej inštancie len tým, že predseda predstavenstva sa nepokúsil zvolať predstavenstvo za účelom rozhodnutia o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia na základe žiadosti akcionára. Je teda zrejmé, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu obchádza právnu polemiku s argumentáciou žalovaného v odvolaní a smeruje výlučne k tvrdeniu o nemožnosti poskytnutia právnej ochrany konaniu žalovaného pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. 78. Z uvedených dôvodov opätovne žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 79. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca kde zotrval na svojich predošlých stanoviskách. Pokiaľ ide o porušenie základného práva na spravodlivý proces spôsobené prekvapivosťou rozhodnutia opätovne zdôraznil, že súd má v odôvodení rozsudku o.i. uviesť, že prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a nie je povinný zdôvodňovať, na základe čoho a prečo dospel k predbežnému názoru resp. čo ho viedlo k jeho zmene. Takého úvahy súdu v rozsudku by boli len mätúce. 80. K časti vyjadrenia žalovaného: „Porušenie základného princípu zásady voľného hodnotenia dôkazov a k porušeniu princípu rovnosti zbraní“ žalobca zdôraznil, že len samotná skutočnosť, že má svedok vzťah k účastníkovi konania, ešte nemôže byť dôvodom na to, aby bola výpoveď tohto svedka spochybnená a tento nevypovedal pravdu, ak bol tento svedok navyše poučený o následkoch krivej výpovede. 81. K časti vyjadrenia žalovaného: „K pripusteniu rozšírenia žalobných dôvodov po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka“ žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2018 v tejto časti smeruje len k hodnoteniu vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.03.2018. 82. Žalovaný má za to, že žalobca sa k jeho argumentácii uvedenej v jeho odvolaní, nevyjadril dostatočne. 83. Na základe vyššie uvedeného žalobca aj naďalej súdu navrhuje, aby odvolanie žalovaného v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietol a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania. 84. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v predmetnej veci nariadil v rámci odvolacieho konania pojednávanie s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a v zmysle ust. § 384 ods. 1 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu. Odvolací súd mal za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 85. Odvolací súd zopakoval dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to Pozvánka predstavenstva Termotechna na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 12.11.2015, Zápisnica z val. zhromaždenia, listinou prítomných akcionárov, prílohou zápisnice obsahujúcou protest daný žalobcom, stanovami akciovej spoločnosti, zmluvou o kúpe cenných papierov medzi predávajúcou P. J. a C. E., hlasovacími lístkami val. zhrom. 117-132, žiadosť o zvolanie predstavenstva žalovaného podpísanou T.. C. zo dňa 14.10.2015, Zoznam akcionárov žalovaného doloženého advokátom Petrom Hradským zo dňa 7.3.2017, listinnými dôkazmi preukazujúcimi držiteľov jednotlivých akcii. Na otázku súdu či obsah listinných dôkazov je sporovým stranám známy, uvádzajú, že ich obsah poznajú a nechcú sa k nim vyjadriť. Žalobca aj žalovaný sa pridŕžali v rámci odvolacieho konania svojich doterajších prednesov. Žalovaný sa pridržiaval dôvodov uvedených v podanom odvolaní a navyše dodal, že pokiaľ ide o rozpor vôle zvolať valné zhromaždenie podľa § 184 Obch. zák. zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť označenia orgánu ktorý valné zhromaždenie zvolal. Nie je to náležitosťou pozvánky. Právny zástupca žalobcu taktiež uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe ako aj všetkých stanovísk uvedených v žalobe a uviedol, že sa vždy zúčastňoval každého zasadnutia nikdy nebol nečinný a že v súčasnosti stále pretrváva problém s predložením centrálneho depozitára akcionárov ktorý on nemá k dispozícii napriek tomu že má viac akcii ako predseda predstavenstva. Poukázal na to, že predseda predstavenstva, je zároveň výkonným riaditeľom členmi dozornej rady sú defacto jeho manželka a dcéra. 86. Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými dôvodmi odvolacieho návrhu zo strany žalovaného. 87. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces spôsobnej prekvapivosťou rozhodnutia keď na dňa 10.10.2016 súd prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP vyslovil svoj predbežný právny názor, v zmysle ktorého za skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej označil otázku platnosti priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia a otázku, či je žalobca akcionárom žalovaného avšak následne sa od tohto predbežného právneho názoru odklonil, odvolací súd zdôrazňuje, že je nesporné, že z ust. § 181 ods. 2 CSP vyplýva, že po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Predbežné právne posúdenie je súd povinný vysloviť len raz pred pojednávaním, resp. na prvom pojednávaní a súd nemá následnú povinnosť oznamovať priebežne stranám, ak dôjde k jeho zmene v priebehu konania v súvislosti s vykonanými dôkazmi, resp. zistením skutkového stavu. 88. Na základe nových vykonaných dôkazov súd svoj predbežný právny názor môže skorigovať keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol týmto svojim predbežným právnym názorom viazaný od jeho vyslovenia až do samotného skončenia vo veci samej keďže v priebehu celého konania môže prebiehať ešte dokazovanie a z predložených listinných dôkazov môže byť vyvodený iný právny názor a záver súdu. 89. Odvolací súd má preto za to, že takéto odklonenie sa od pôvodného právneho názoru a zaoberaním sa inými okolnosťami súvisiacimi s podanou žalobou nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. 90. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, ktorým mala byť arbitrárnosť napadnutého rozsudku v zmysle ktorého mal žalovaný za to, že žalobca sa nemôže dovolávať neplatnosti uznesení mimoriadneho valného keďže sa sám na takomto zhromaždení zúčastnil v zastúpení ako akcionár a o týchto uzneseniach hlasoval a prípadné vyslovenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia má povahu relatívnej neplatnosti, odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 183 Obch. zák. O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. 91. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že aktívnu legitimáciu žalobcu je potrebné odvodiť z toho, že žalobca podal žalobu súčasne ako člen a podpredseda predstavenstva žalovaného ale zároveň ju podal aj ako akcionár pokiaľ žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od postavenia akcionára žalovaného a súčasne od postavenia člena a podpredsedu predstavenstva žalovaného, súd prvej inštancie nemal možnosť abstrahovať od postavenia akcionára. Z podanej žaloby je nesporné, že žalobca podal žalobu aj ako akcionár a preto mal súd posudzovať či boli naplnené ust. § 183 Obch. zák. v spojení s ust. § 131 ods. 1 Obch. zák. Je nesporné, že aj samotný žalobca v podanej žalobe tvrdil, že došlo k porušeniu jeho akcionárskych práv keďže žalobca je akcionárom žalobcu a navyše svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od postavenia akcionára žalovaného pričom sa v žalobe výslovne domáhal ochrany vlastných akcionárskych práv vzťahuje sa i na neho obmedzenie vyplývajúce z § 131 ods. 2 Obch. zák. podľa ktorého porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov môže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom len ak mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Žalobca ako akcionár nešpecifikoval ktoré akcionárske práva v súvislosti s vyslovením neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia sa domáha. Žalobca nepochybne podal žalobu aj ako akcionár a preto bolo potrebné postupovať v zmysle ust. § 183 Obch. zák. v zmysle ktorého akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. 92. Je nesporné, že akcionár ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia čo sa v danom prípade stalo, bol povinný okrem skutočnosti, že prijatím tohto uznesenia sa obmedzili jeho práva akcionára, preukázať splnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde, ktorou je podanie protestu do zápisnice na valnom zhromaždení. Protest akcionára podaný do zápisnice na valnom zhromaždení je teda predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti u akcionárov, ktorý sa zúčastnili valného zhromaždenia a ktoré prijalo sporné uznesenie. Obchodný zákonník v ust. § 188 ods. 2 zakotvuje obligatórne náležitosti zápisnice o valnom zhromaždení ako jednou z nich určuje obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady týkajúci sa rozhodnutia valného zhromaždenia ak o to protestujúci požiada. Je nesporné, že zákon neupravuje žiadne požiadavky na obsah protestu ale z dikcie zákona vyplýva, že akcionár musí o zaznamenanie protestu do zápisnice požiadať. Protest by mal obsahovať označenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest a mal by tiež obsahovať presvedčenie akcionára o existencii právneho dôvodu neplatnosti prijatého uznesenia alebo uznesení a jeho načrtnutie. Na splnenie podmienky podania protestu však bude postačovať, ak v ňom akcionár označí, voči ktorému uzneseniu smeruje. Protest akcionára musí byť súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia, musí nasledovať za príslušným uznesením voči ktorému sa protest podáva avšak odvolací súd má za to, že protest zo strany žalobcu nebol podaný kvalifikovaným spôsobom, keďže bol podaný ako príloha k zápisnici spísaný rukou kde bolo konštatované, že sa podáva protest voči všetkým uzneseniam prijatým na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré však nie sú presne špecifikované a tento protest nie je súčasťou zápisnice tak, ako to predpokladá príslušné ust. § 183 Obch. zák. Je nesporné, že za každým prijatým uznesením mal nasledovať protest s uvedením dôvodu podania protestu resp. malo byť aspoň za každým prijatým uznesením uvedené, že je podaný protest voči tomuto prijatému uzneseniu. 93. Vzhľadom k tej skutočnosti, že takýmto spôsobom nebol protest podaný, odvolací súd má za to, že tento protest bol podaný nekvalifikovaným spôsobom a teda nebol naplnený jeden zo základných predpokladov podania žaloby ohľadom neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením a to podanie kvalifikovaného protestu do zápisnice. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené už iba okrajovo vyjadril k otázke zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného predsedom predstavenstva a konštatovaním nesplnenia podmienok podľa ust. § 184 ods. 2 druhá veta Obch. zák. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade bolo zvolané valné zhromaždenie predsedom predstavenstva podľa ust. § 184 ods. 2 Obch. zák. v zmysle ktorého valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva. 94. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že tak predseda predstavenstva Ing. Takáč ako aj podpredseda predstavenstva mali oprávnenie za predpokladov stanovených v citovanom ustanovení zvolať valné zhromaždenie. 95. Z ust. § 184 ods. 2 druhá veta Obch. zák. ako predpoklad pre aplikáciu ktorýmkoľvek členom predstavenstva vyplývajú jediné nasledovné predpoklady. 1. Zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie 2. Predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo predstavenstvo dlhší čas nie je schopné uznášať sa. Doručenie žiadosti menšinového akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda aj vznik povinnosti zvolať valné zhromaždenie, boli v konaní preukázané, a preto možno túto podmienku označiť za splnenú. Skutočnosť, že T.. E. ako predseda predstavenstva nezvolal valné zhromaždenie na podnet žalobcu nevylučuje možnosť aby sám seba nepožiadal ako člen predstavenstva a menšinový akcionár o zvolanie takéhoto valného zhromaždenia a aby nezvolal valné zhromaždenie na základe vlastného podnetu keďže mal postavenie člena predstavenstva ako aj akcionára. Navyše je na základe zisteného skutkového stavu nesporné, že predstavenstvo žalovaného sa v čase od doručenia žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 8.10.2015 do začatia plynutia 30-dňovej lehoty počítanej spätne od posledného dňa 40-dňovej lehoty plynúcej odo dňa doručenia žiadosti akcionára o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia neuznieslo na zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia. Podstatné z hľadiska určenia obsahu podmienky pre aplikáciu § 184 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, aby sa predstavenstvo na zvolaní valného zhromaždenia bez zbytočného odkladu neuznieslo, je pojem bez zbytočného odkladu. Tento pojem však nie je v právnom poriadku definovaný presne určeným časovým úsekom, ale treba ho posudzovať vždy vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu. Je nesporné, že medzi predsedom predstavenstva a podpredsedom boli dlhšie trvajúce rozpory, predstavenstvo dlhšiu dobu nezasadalo a na zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia sa neuznieslo bez zbytočného odkladu už v čase vyhotovenia záznamu o úkone predsedu predstavenstva dňa 8.10.2015. Súd preto nesprávne právne posúdil vec keď vyslovil, že neboli splnené podmienky pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predsedom predstavenstva a postupom podľa § 184 ods. 2 druhá veta Obch. zák. Vzhľadom na okolnosti za akých bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, odvolací súd má za to, že valné zhromaždenie bolo zvolané predsedom predstavenstva s poukazom na ust. § 184 ods. 2 Obch. zák. postupom, ktorý je špecifikovaný v tomto ustanovení. Odvolací súd neakceptoval odvolací dôvod žalovaného v súvislosti s vypočutím B.. Q. Z. ako svedka v rámci prejednania predmetnej veci súdom prvej inštancie a že v súvislosti s týmto postupom súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keďže odvolací súd mal za to, že B.. Z. mohla byť vypočutá ako svedok na pojednávaní dňa 10.10.2016 a svoju svedeckú výpoveď mohla doplniť listom zo dňa 20.10.2016 keďže vystupovala ako zástupca žalobcu až na základe substitučnej plnej moci zo dňa 18.1.2017, dovtedy mohla byť vypočutá ako svedok čo nie je v rozpore s ust. § 200 ods. 1 CSP podľa ktorého súd zisťuje pomer svedka k stranám aby takto mohol posúdiť hodnovernosť svedka a následne ho poučí o trestnoprávnych následkoch jeho výpovede v prípade ak by bola nepravdivá. Odvolací súd má za to, že B.. Z. v čase keď bola vypočutá ako svedok nemala postavenie právneho zástupcu žalobcu a preto nie je jej výpoveď v zásadnom rozpore s jej ďalším právnym postavením. 96. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného pokiaľ ide o rozšírenie žalobných dôvodov po po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že žalobca nemohol produkovať po uplynutí 3-mesačnej zákonnej lehoty ďalšie dôvody podania žaloby a súd prvej inštancie pochybil keď uviedol, že ďalšie žalobcom uvedené skutočnosti uvedené po uplynutí 3 mesiacov od prijatia napadnutých uznesení, spočívajúce hlavne v absencii povinnosti žalovaného viesť zoznam akcionárov centrálnym depozitárom cenných papierov, súd prvej inštancie nepovažoval za doplnenie žaloby o ďalšie nové dôvody neplatnosti, ale išlo len o rozšírenie skutočností tvrdených žalobcom výlučne vo vzťahu k dôvodu uvedeného pod bodom 4, teda skutočností, ktoré sa týkali namietaného počtu hlasov zúčastnených akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení, teda výkonu hlasovacieho práva akcionárov žalovaného. 97. Žalobca po uplynutí 3-mesačnej lehoty nemohol už dopĺňať ďalší dôvod na základe ktorého bola podaná žaloba a na takýto dôvod už nebolo možné prihliadať. 98. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a predovšetkým vzhľadom k tej skutočnosti, že neboli naplnené predpoklady pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tak ako je uvedené vyššie t.j. nebol podaný kvalifikovaný protest do zápisnice čo je hlavným predpokladom toho aby sa akcionár mohol domáhať práva podľa § 131 ods. 1 Obch. zák. a taktiež žalobca ako akcionár nepreukázal že prijaté uznesenia valného zhromaždenia, neplatnosti ktorých sa domáha obmedzili jeho práva akcionára a navyše akcionár bol prítomný na predmetnom valnom zhromaždení, mal právo hlasovať a teda aj uplatnil svoje hlasovacie práva na tomto valnom zhromaždení a je nesporné, že bol prehlasovaný, nebolo možné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 99. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 100. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 262 CSP a to tak, že náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania priznal žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 101. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).