Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203549 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316203549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu FUNDS MANAGERS, a.s., Cukrovarská 26, Trebišov, IČO: 36 288 501, práv. zast. NEXUS advokátska kancelária s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 51 803 330 proti žalovanému FIMA INVEST s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 43 795 552, práv. zast slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava IČO: 47 246 634, o určenie neplatnosti zmluvy o nájme a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/71/2016 - 97 zo dňa 17.8.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/71/2016 - 97 zo dňa 17.8.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o nájme, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.2.2012, je neplatná a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 24.2.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o nájme, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.2.2012, je neplatná. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzavreli dňa 29.2.2012 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol prenájom kancelárskych priestorov o celkovej výmere 200 m2, nachádzajúcich sa v rodinnom dome, evidovanom ako stavba súpisné číslo 10275, postavená na pozemku parcela registra C, parcelné číslo: XXXXX/X, nachádzajúca sa na Záborského ulici č. XX, W., zapísaná na LV č. XXXX. Podľa zmluvy bol žalobca povinný platiť žalovanému nájomné za priestory v sume 240,- EUR/m2 ročne, teda 4 000,- EUR za priestory mesačne a 1 000,- EUR štvrťročne z titulu preddavku na služby spojené s nájmom priestorov. Ing. P. F. podpísal ako štatutárny orgán zmluvu tak za žalobcu, ako aj za žalovaného. Samotná táto skutočnosť je v rozpore nielen s poctivým obchodným stykom (ust. § 265 Obchodného zákonníka), ale aj s dobrými mravmi (ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nájomné v sume 240,- EUR za m2 ročne, teda v sume 20,- EUR za m2 mesačne nezodpovedá obvyklému trhovému nájomnému uplatňovanému v roku 2012, ktoré bolo priemerne v sume pod 10,- EUR za m2. Ing. P. F., keďže bol v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom tak žalobcu ako aj žalovaného, mal možnosť uzavrieť takúto pre žalobcu nevýhodnú zmluvu s nájomným, ktoré bolo o 100% vyššie ako obvyklé (priemerné) nájomné kancelárskych priestorov v roku 2012. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu s prílohami a príslušnými poučeniami podľa ust. § 157 ods. 2, § 167 ods. 1 a 2 a § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p., pričom žalovanému boli tieto písomnosti doručené dňa 18.5.2018 do e-schránky. Žalovaný sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril aj napriek doručeným poučeniam, iba bol dňa 25.7.2018 jeho právny zástupca nahliadnuť do spisu, pričom priložil plnú moc na zastupovanie žalovaného v konaní udelenú dňa 24.7.2018. Žalobca písomne súhlasil s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa ani v súdom stanovenej lehote k návrhu súdu na rozhodnutie sporu bez nariadenia pojednávania nevyjadril, i keď bol v zmysle ust. § 157 ods. 2 C.s.p. poučený o tom, že ak sa v stanovenej lehote k návrhu súdu na rozhodnutie sporu bez nariadenia pojednávania nevyjadrí, bude sa predpokladať, že voči nemu nemá námietky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vo veci samej podľa ust. § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p. vyhlásil rozsudok vo veci samej bez nariadenia pojednávania. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 59a ods.1, § 66a ods.1, § 265, § 269 ods.2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ustanovení § 39, § 51, § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a podľa 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzavreli dňa 29.2.2012 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol prenájom kancelárskych priestorov o celkovej výmere 200 m2, nachádzajúcich sa v rodinnom dome, evidovanom ako stavba súp. č. 102X5, postavenej na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXXX/X, nachádzajúcej sa na Záborského ulici č. XX v W. a zapísanej na LV č. XXXX. Podľa tejto nájomnej zmluvy bol žalobca povinný platiť žalovanému nájomné za priestory v sume 240 EUR/m2 ročne, teda 4 000 EUR za priestory mesačne a 1.000,- EUR štvrťročne z titulu preddavku na služby spojené s nájmom priestorov. Žalovaný má podľa výpisu z obchodného registra ako spoločníka a konateľa evidovaného Ing. P. F. (spoločník od 24.10.2007 do 11.6.2012 a od 25.8.2016 doteraz a konateľ od 24. 10. 2007 do dňa vyhlásenia rozsudku - 17.8.2018). Žalobca mal v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme ako predsedu predstavenstva evidovaného Ing. P. F. (od 7.12.2007 do 13.8.2013) a zároveň jediným akcionárom žalobcu bola v tom čase spoločnosť AKSIN Trade, s.r.o. (od 7.12.2007 do 13.8.2013), ktorej jediným spoločníkom a konateľom je od 11.12.2007 Ing. P. F.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2012 do 30.4.2018, čo pri mesačnom nájomnom v sume 4.000,- EUR za 200 m2 priestorov predstavuje celkovo sumu 288.000,- EUR (6x12x4 000 EUR). Základné imanie žalovaného bolo v čase uzavretia predmetnej zmluvy dňa 29.2.2012 vo výške 6.638,783776 EUR. Je teda zrejmé, že spoločnosť žalovaného uzavrela zmluvu o nájme dňa 29.2.2012 so spoločnosťou žalobcu, ktorý bol ovládaný spoločníkom a konateľom žalovaného v jednej osobe, teda Ing. P. F.. Suma nájmu, ktorú mal žalovaný ako prenajímateľ získať za prenájom priestorov žalobcovi, ktorého ovládal spoločník a štatutárny orgán tak žalobcu ako aj žalovaného, G.. P. F., podľa vyššie uvedeného výrazne prekračovala 10% hodnoty základného imania žalovaného, navyše sú priestory podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 ako predmet zmluvy o nájme výlučným vlastníctvom žalovaného. Ing. P. F. disponoval s majetkom žalovaného a tento majetok, konkrétne nebytové priestory, predmetnou zmluvou o nájme prenajal, čím žalovaný získal za používanie svojho majetku protihodnotu prevyšujúcu 10% základného imania žalovaného. Ing. P. F. navyše konal aj za žalobcu ako nájomcu a zaviazal ho platiť vysoké nájomné, ktoré podľa znalostí súdu prvej inštancie z jeho úradnej činnosti prevyšovalo bežné nájomné, platené v danom období v rovnakej lokalite za obdobné nebytové priestory. Žalovaný mal navyše v súlade s ust. § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť vyhotoviť znalecký posudok na hodnotu prenajímaných nebytových priestorov a tento uložiť do zbierky listín žalovaného. Zmluva o nájme týchto nehnuteľností teda nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude takýto znalecký posudok uložený do zbierky listín. Súd prvej inštancie však v konaní nemal preukázané, že by na hodnotu predmetných nebytových priestorov bol vyhotovený znalecký posudok a že by bol uložený v zbierke listín žalovaného. Ing. P. F. podpísal ako štatutárny orgán predmetnú zmluvu tak za žalobcu, ako aj za žalovaného. Samotná táto skutočnosť je v rozpore aj s poctivým obchodným stykom podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, ale je aj v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka), nakoľko konkrétna fyzická osoba nemôže vystupovať ako zástupca dvoch zmluvných strán, čo sa súdu javí ako snaha obchádzať Občiansky aj Obchodný zákonník. Nájomné v sume 240,- EUR za m2 ročne, teda v sume 20,- EUR za m2 mesačne navyše nezodpovedá obvyklému trhovému nájomnému uplatňovanému v roku 2012, ktoré bolo priemerne v sume pod 10,- EUR za m2, čo mal súd prvej inštancie preukázané v vlastnej rozhodovacej činnosti. Ing. P. F.O., keďže bol v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom tak žalobcu ako aj žalovaného, teda uzavrel takúto pre žalobcu nevýhodnú zmluvu s nájomným, ktoré bolo zhruba dvakrát vyššie ako obvyklé (priemerné) nájomné kancelárskych priestorov v roku 2012. Na základe vyššie uvedených dôvodov bol takto vykonaný právny úkon - teda zmluva o nájme zo dňa 29.2.2012 v čase jeho realizácie v rozpore nielen s pravidlami poctivého obchodného styku (ust. § 265 Obchodného zákonníka), ale aj v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 39 Občianskeho zákonníka) a rovnako v danom prípade boli prekročené hranice zmluvnej voľnosti zmluvných strán, nakoľko predmetná zmluva o nájme zo dňa 29.2.2012 bola uzavretá v zásade iba jednostranne jednou fyzickou osobou, i keď vystupujúcou ako štatutárny zástupca oboch zmluvných strán. Na základe vyššie uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že predmetná zmluva o nájme zo dňa 29.2.2012 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto sú daný odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C. s. p.. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne postupoval keď nenariadil pojednávanie. Žalovaný má za to, že posúdenie, či právny úkon - zmluva o nájme je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi nie je možné považovať za otázku jednoduchého právneho posúdenia, ktorú je možné vyhodnotiť aj bez ústneho pojednávania .Nenariadením súdneho pojednávania tak súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z konštantnej judikatúry ako i právnej teórie zároveň vyplýva, že v rozpor s dobrými mravmi predstavujú nevyvážené zmluvné podmienky, teda napríklad dojednanie neprimeranej odplaty za poskytnuté plnenie, dohodnutie neprimeranej krátkej doby na poskytnutie plnenia či dohodnutie vysokých sankcií pre nesplnenie vedľajších zmluvných povinností a pod. Je potrebné zdôrazniť, že v oblasti súkromného práva platí princíp zmluvnej slobody. To znamená, že strany samostatne rozhodujú o svojich právnych vzťahoch a o ich obsahu. Prehnané formalistické požiadavky súdu prvej inštancie na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné .Nie je možné sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko dojednané nájomné prevyšovalo bežné nájomné, je táto zmluva nevýhodná pre žalobcu. Súd prvej inštancie sa totiž nezaoberal otázkou o stave priestorov, ktoré boli predmetom prenájmu. Kvalita a úroveň týchto priestorov prevyšuje kvalitu iných priestorov na základe ktorých súd ustanovil priemernú výšku nájomného, a to svojim dispozičným riešením, stavebným prevedením a preto je výška nájomného stanovená adekvátne. Je potom zrejmé, že zmluva o nájme v znení obsahu v akom bol uzavretá nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom ani s dobrými mravmi a opačný záver je predčasný. Na základe uvedeného navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. 7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril s tým, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. K tomu, že Ing. P. F.Š. bol v danom čase uzatvorenia nájomnej zmluvy štatutárnym orgánom tak žalobcu aj žalovaného, žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: R 48/2005: ,,Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa takýchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom.“ Súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie na prejednanie veci, ale konal tak plne v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol v súlade s § 157 ods. 2 CSP poučený, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí k návrhu súdu na rozhodnutie sporu bez nariadenia pojednávania, bude sa predpokladať, že voči nemu nemá námietky. 8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium, obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Najvyšší súd SR judikoval, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn, 3Cdo 137/2003). Súd prvej inštancie však neprimerane použil zužujúci a jednostranný výklad pojmu dobrých mravov v okolnostiach prípadu a opomenul zobrať na zreteľ aj iné kritéria majúce pôvod v hodnotení dobrých mravov ako právnej kategórie. Za iné právne kritéria okrem morálky je nutné považovať zásadu zmluvnej voľnosti, zmluvnej viazanosti, legitímnych očakávaní a dobrej viery, na ktoré žalovaný poukazoval v tomto konaní. Zároveň tak je nesprávny aj argument, že žalovaný bol povinný vyhotoviť znalecký posudok s poukazom na ustanovenie § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného . Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o nájme je možné aplikovať výlučne na zmluvy, na základe ktorých spoločnosť (žalobca) nadobúda majetok, t.j. výlučne odplatné scudzovacie právne úkony. Na základe nájomnej zmluvy ako zmluvného typu však nedochádza k akémukoľvek nadobudnutiu majetku zo strany spoločnosti žalobcu. Žalovaný má naďalej za to, že nenariadením súdneho pojednávania tak súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na svoje predchádzajúce písomné podania v predmetnom konaní. Nad rámec už uvedeného ešte dodáva, že podľa jeho názoru aj judikatúra uvádzaná žalovaným podporuje názor žalobcu, ako aj prvostupňového súdu o rozpore nájomnej zmluvy s dobrými mravmi. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená hoci medzi dvomi rôznymi subjektmi, avšak ktorých vôľu prejavuje jedna a tá istá fyzická osoba, nemôže byť súladná tak so zásadami, ktoré ovládajú Občiansky zákonník, ani s mravnými zásadami, ktoré sú vyžadované spoločnosťou. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na zásady zmluvnej voľnosti, zmluvnej viazanosti, legitímnych očakávaní a dobrej viery, žalobca považuje aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (tá istá fyzická osoba konajúca v mene oboch zmluvných strán) tento postoj žalovaného za absurdný a bezpredmetný, nakoľko ich v danom prípade nie je možné ani len predpokladať. Podľa názoru žalobcu sa dané priestory nevyznačovali nadštandardnou kvalitou, ktorá by odôvodňovala navýšenie nájomného na viac ako dvojnásobok bežného nájomného. Žalobca má preto naďalej za to, že súd správne vyhodnotil dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy a s jeho názorom sa plne stotožňuje. Argumentáciu žalovaného v tomto smere považuje za čisto účelovú a ničím nepodloženú. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie a odvolací súd o odvolaní rozhodovali po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.8.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje námietky spochybňujúce správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že samotná skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dvomi rôznymi subjektmi, avšak ktorých vôľu prejavila jedna a tá istá fyzická osoba, nie je protiprávna. Správanie sa tejto osoby však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Ing. P. F. bol v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom tak žalobcu ako aj žalovaného a uzavrel zmluvu s nájomným, ktoré bolo zhruba dvakrát vyššie ako obvyklé (priemerné) nájomné kancelárskych priestorov v roku 2012 v danej oblasti. Z nájomnej zmluvy však nevyplývalo, že kvalita a úroveň týchto priestorov dvojnásobne prevyšuje kvalitu iných priestorov, a to svojim dispozičným riešením, prípadne stavebným prevedením. Na základe vyššie uvedeného bol i odvolací súd toho názoru, že predmetná zmluva o nájme zo dňa 29.2.2012 je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že mu malo byť postupom súdu, konkrétne nenariadením pojednávania vo veci, znemožnené vykonávať jemu patriace procesné práva v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie žalovaného riadne vyzval, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, avšak žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k tejto otázke nevyjadril, preto sa v konaní uplatnila fikcia súhlasu v zmysle § 157 ods. 2 C.s.p., teda šlo o zákonný postup súdu prvej inštancie vo veci. Na strane žalovaného preto nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).