Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210332 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316210332.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Révova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s. r. o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904, o zaplatenie sumy 3.000,- Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/207/2016-97 zo dňa 12.4.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/207/2016-97 zo dňa 12.04.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/207/2016-97 zo dňa 12.4.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.6.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 3.000,- Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty. 3. Ako vyplýva z odôvodnenia žaloby, žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel dňa 28.12.2010 s právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou BIOPHARM spol. s r.o., so sídlom: Vajnorská 41/2, Bratislava 831 03, IČO: 31 350 917 (ďalej ako „BIOPHARM“ alebo „žalovaný“) ako odberateľom Zmluvu č. PZ00133791_004 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len ako „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinné od 1.10.2010 (ďalej len ako „VOP“). Predmetom Zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody žalobcom pre BIOPHARM z verejného vodovodu, pričom žalobca sa ako dodávateľ zaviazal BIOPHARM ako odberateľovi v dohodnutom množstve uskutočňovať do odberného miesta Vajnorská 41/A, 831 02 Bratislava 3 dodávku pitnej vody. BIOPHARM ako odberateľ sa v Zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi platby za dodávky pitnej vody podľa Zmluvy a VOP. BIOPHARM bez platne uzatvorenej zmluvy neoprávnene vypúšťal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenia zmluvy, resp. v rozpore so Zmluvou sa v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle VOP žalobcu kvalifikuje ako neoprávnené. Z uvedeného dôvodu - s poukazom na porušenie VOP žalobcu platných od 1.7.2014 - si žalobca voči BIOPHARM uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vo výške 3.000,- Eur a to faktúrou č. 15830039, splatnou dňa 19.3.2015. Žalobca si zároveň voči BIOPHARM uplatnil zmluvne dohodnutý úrok z omeškania. 4. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy - faktúru č. 15830039, Zmluvu a výňatok z obchodných podmienok bez uvedenia dátumu. Iné dôkazy žalobca v konaní nenavrhol vykonať. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a uviedol, že podľa jeho názoru Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a BIOPHARM neobsahuje ustanovenia upravujúce nároky na zmluvnú pokutu, odvolávanie sa žalobcu na ust. VOP je irelevantné, keďže žalobca musí v tomto prípade preukázať, že odberateľa riadne so znením týchto VOP oboznámil, nestačí len VOP zverejniť na internetovej stránke žalobcu. Zmluva bola uzatvorená v čase, kedy bolo platné iné znenie VOP, ktoré neobsahovalo úpravu nároku na zmluvnú pokutu. Žalovaný tak mal za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnený žalobcom v tomto konaní je uplatnený neoprávnene a je aj neúmerne vysoký. 6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2016, pričom uviedol, že trvá na žalobnom návrhu. Podľa názoru žalobcu VOP, na základe ktorých bola BIOPHARM vystavená predmetná faktúra, boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. 7. Na pojednávaní vo veci samej žalobca poukázal na článok VI. Zmluvy, podľa ktorého meniť alebo dopĺňať VOP je oprávnený dodávateľ z dôvodov a spôsobom tak, ako je uvedené vo VOP. Zmluvná pokuta je vyčíslená na základe VOP, ktoré boli zapracované a účinné od 1.7.2014. Žalobca zároveň potvrdil, že VOP, ktoré tvorili prílohu č. 1 Zmluvy zo dňa 1.10.2010 neobsahovali ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov mal za to, že zo skutkového stavu veci nebolo medzi stranami sporné uzatvorenie Zmluvy dňa 28.12.2010. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorú upravovali VOP účinné od 1.7.2014, avšak nie VOP účinné v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalovaný namietal oprávnenosť nároku na zmluvnú pokutu uplatneného žalobcom. Sporným tak medzi stranami sporu ostala skutočnosť, či je žalobca oprávnený uplatňovať si voči BIOPHARM nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty upravenej vo VOP účinných od 1.7.2014. Žalobca dôvodnosť svojho nároku preukazoval s poukazom na znenie článku VI. bodu 4. Zmluvy, podľa ktorého meniť, dopĺňať VOP je oprávnený dodávateľ z dôvodov a spôsobom tak, ako je uvedené vo VOP. 9. Po posúdení skutkového stavu veci súd prvej inštancie vec dospel k právnemu záveru, že v danom prípade nárok na zmluvnú pokutu nebol upravený vo VOP zo dňa 1.10.2010, ktoré boli súčasťou Zmluvy. Na platnosť dojednania zmluvnej pokuty sa v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomná forma. Písomnú formu nenahrádzajú nové VOP. Takéto dojednanie je podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatné a žalobcovi tak nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú žalobou nevznikol. Žalobca v konaní nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by preukazoval, že BIOPHARM so zmluvnou pokutou súhlasil, resp. že došlo k písomnému uzatvoreniu dohody upravujúcej zmluvnú pokutu. Dojednanie podľa článku VI. bod 4. Zmluvy, podľa ktorého odberateľ súhlasí so zmenou VOP, podľa názoru súdu prvej inštancie nenahrádza písomnú formu. 10. Náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal v plnom rozsahu žalovanému s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a plný úspech žalovaného v konaní. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12.4.2017, č. k. 26Cb/207/2016-97 podal žalobca odvolanie, pričom argumentoval odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 12. Ako vyplýva z odôvodnenia podaného odvolania, žalobca považuje nárok, ktorého sa domáha v tomto súdnom konaní, za oprávnený a nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dojednanie zmluvnej pokuty v čl. XII bod 1 písm. h) VOP je neplatné. Žalobca je toho názoru, že postupoval v súlade so Zmluvou a VOP zo dňa 1.10.2010. Podľa jeho názoru v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a VOP zo dňa 1.10.2010 prijal VOP zo dňa 1.7.2014, o ktorých žalovaného upovedomil vopred ich včasným zverejnením na internetovej stránke žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný vyjadril s VOP zo dňa 1.7.2014 súhlas podporuje podľa názoru žalobcu aj fakt, že žalovaný nevyužil svoje právo, ktoré mu VOP zo dňa 1.7.2014 priznávali, a to Zmluvu vypovedať. Žalobca zmluvnú pokutu uvedenú v čl. XII bod 1 písm. h) VOP zo dňa 1.7.2014 považuje za zmluvnú pokutu dojednanú v súlade so zákonom, nakoľko táto bola medzi stranami dohodnutá písomne a rovnako bola jednoznačne určená aj jej výška. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. 13. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie došlo ku dňu 8.9.2017 k zániku obchodnej spoločnosti BIOPHARM spol. s r.o., so sídlom: Vajnorská 41/2, Bratislava 831 03, IČO: 31 350 917 v dôsledku jej zlúčenia s obchodnou spoločnosťou TEMESH s.r.o., so sídlom: Magurská 37, Banská Bystrica 974 11, IČO: 46 655 875. TEMESH s.r.o. zanikla v dôsledku jej zlúčenia s obchodnou spoločnosťou JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom: Dunajská 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 46 201 904 (žalovaný), ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti, preto odvolací súd ďalej v konaní pokračoval s touto spoločnosťou ako žalovaným. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. nevyjadril. 15. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. V zmysle ust. § 544 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Uvedená úprava platí aj pre obchodnoprávne vzťahy s odchýlkami definovanými v ust. § 300 až 302 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník. 20. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť medzi zmluvnými stranami dojednaná písomne a to aj v prípade, ak by samotná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. V prípade nedodržania písomnej formy dohody o zmluvnej pokute by takáto dohoda bola neplatná pre jej rozpor so zákonom. Zmluvná pokuta nevzniká zo zákona, ale vzniká len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute výslovne dohodnúť. 21. V posudzovanom prípade žalobca uvádzal, že zmluvná pokuta mala byť zmluvnými stranami dojednaná vo VOP žalobcu zo dňa 1.7.2014, pričom žalovaný (resp. jeho právny predchodca) mal byť o obsahu týchto VOP informovaný zverejnením na internetovej stránke žalobcu. Takýto postup žalobcu však nie je možné považovať za písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že časť zmluvy je možné v súlade s ust. § 273 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na obchodné podmienky jednej zo zmluvných strán, avšak len za predpokladu, že na použitie týchto obchodných podmienok zmluva výslovne odkazuje a zároveň sú zmluvným stranám známe alebo sú k návrhu zmluvy priložené v okamihu akceptácie zmluvy. Súčasťou Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a BIOPHARM boli VOP žalobcu zo dňa 1.10.2010, ktoré tvorili prílohu č. 1 Zmluvy. Tieto VOP však úpravu zmluvnej pokuty neobsahovali. VOP zo dňa 1.7.2014, ktoré obsahovali úpravu zmluvnej pokuty neboli pripojené k Zmluve v okamihu jej akceptácie a žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by boli tieto VOP žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) známe, resp. že by došlo k písomnému dojednaniu zmluvných strán o zmluvnej pokute spôsobom v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy preukazujúce, že boli VOP zo dňa 1.7.2014 BIOPHARM známe, resp. že došlo k platnému písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami. Žalobca ani v rámci odvolania neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, tvrdenia alebo argumenty, ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal. Je tak nutné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto konaní a nárok žalobcu uplatnený titulom zmluvnej pokuty bol súdom prvej inštancie zamietnutý správne. S poukazom na plný úspech žalovaného v spore je tiež nutné považovať za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, kedy súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 23. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/207/2016 - 97 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalobca neúspešný. Žalovanému ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).