Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213372 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316213372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO : 36 715 662 proti žalovanému: N.. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, P. J., o zaplatenie 8.171,24 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Csp/6/2016-99 zo dňa 3. novembra 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.171,24 €. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že ku dňu vykonania dražby žalovaná pohľadávka zo spotrebného úveru predstavovala sumu 8.631,15 € a celkové pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavovali sumu 67.381,78 €. Z celkového výťažku dražby vo výške 75.600,- €, po odpočítaní nákladov dražby a inej exekúcie zloženej do notárskej úschovy, zostala na uspokojenie pohľadávok žalobcu len suma 54.054,74€. Z oznámenia žalobcu zo dňa 4.11.2014 vyplynulo, ktoré pohľadávky žalobcu a v akom rozsahu boli z výťažku dražby uspokojené. Neuhradená zostala okrem iného aj pohľadávka z predmetného spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX vo výške 8.631,15€. Z iných dôkazov, ktoré predložil žalovaný, nevyplynulo, že žalovaná pohľadávka bola uspokojená. 1.2. Na základe uvedeného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru vo výške 8.171,24 €, t.j. bez akýkoľvek poplatkov a úrokov. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právo žalobcu nebolo premlčané, na túto skutočnosť by súd bol povinný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať aj bez námietky žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 15.11.2013, nasledujúceho dňa mohol žalobca svoje právo vykonať po prvý raz. Žaloba bola súdu doručená dňa 8.8.2016, t.j. v rámci trojročnej premlčacej doby, v zmysle § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že otázku dražby nebolo možné relevantne zohľadniť v tomto spore. Proti dražbe žalovaný nenamietal, nepodal žalobu o jej neplatnosť podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ani nepožiadal aukčnú spoločnosť o vypracovanie nového znaleckého posudku. Pokiaľ dražba prebehla v súlade so zákonom, nie je možné účinne spochybniť dosiahnutú cenu znaleckými posudkami, ktoré predložil žalovaný. 1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci celkový úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozsudku považoval za nesprávne, pretože otázka dražby nehnuteľnosti žalovaného mala úzku súvislosť so žalovanou pohľadávkou žalobcu. Všetky pohľadávky žalobcu boli spolu vyčíslené ešte pred konaním dražby. Žalobca napadol pripravovanú dražbu listom zo dňa 22.9.2014 adresovaným žalobcovi s tým, že doručený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný súdnym znalcom N.. L. P. na objednávku dražobnej spoločnosti Aukčná spoločnosť s.r.o. mal značné nedostatky vzhľadom na nízku cenu nehnuteľnosti a neúplnosť. V pôvodnom znaleckom posudku č. XX/XXXX na kúpu nehnuteľnosti bola nehnuteľnosť (rozostavaná stavba) ohodnotená na vyššiu sumu. Všetky vyčíslené úvery od žalobcu boli použité na dokončenie nehnuteľnosti vrátane zabudovaných zariadení. V liste doručenom žalobcovi i dražobnej spoločnosti žalovaný žiadal žalobcu o vypracovanie nového znaleckého posudku ešte pred dražbou. Žalobca neodpovedal, iba aukčná spoločnosť reagovala listom doručeným žalovanému až po dražbe, že znalecký posudok vyhotovený znalcom N.. L. P. nie je možné považovať za nedostatočný len pre tvrdenie žalovaného o nízkom ohodnotení. Dražba sa konala dňa 14.10.2014 a nehnuteľnosť bola vydražená za nižšiu sumu, ako bola ohodnotená v znaleckom posudku. S tvrdením sudcu, že na poskytnutie úveru a dražbu slúžia rozdielne znalecké posudky, žalovaný nemohol súhlasiť. Rozporuplným konaním žalobcu počas prípravy dražby žalovaný prišiel o nehnuteľnosť, do ktorej okrem vyčíslených úveroch investoval aj svoje úspory. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žalovaný podľa neho v odvolaní neuviedol žiaden konkrétny odvolací dôvod a napadol len odôvodnenie rozsudku. Nakoľko odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti, žiadal žalobca, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol. Pokiaľ by mal odvolací súd za to, že predmetné odvolanie spĺňa zákonné náležitosti, žalobca uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal možnosť uplatniť si žalovanú pohľadávku z vydraženej nehnuteľnosti, žalobca uviedol, že zo strany žalobcu išlo len o zaslanie informácie žalovanému o evidencii pohľadávok voči jeho osobe. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola vydražená v sume vyššej ako súčet pohľadávok žalobcu voči žalovanému, nezakladá fikciu, že predmetná pohľadávka bola z dražby uspokojená, nakoľko so samotnou dražbou boli spojené ďalšie náklady, ktoré v konečnom dôsledku prevyšujú vydraženú sumu. Do predmetnej dražby sa mohli prihlásiť aj ďalší veritelia. 4. K vyjadreniu žalobcu zaslal súdu svoju repliku žalovaný. Nesúhlasil s názorom, že v odvolaní neuplatnil žiaden odvolací dôvod. Otázka dražby nehnuteľnosti má úzky súvis s pohľadávkou žalobcu, nakoľko boli spolu vyčíslené všetky pohľadávky žalobcu ešte pred konaním dražby. Počas prípravy dražby došlo k viacerým pochybeniam žalobcu i dražobnej spoločnosti. Skutočnosť, že žalobca neuspokojil svoje pohľadávky zo sumy 14 233,99 €, ktorá zostala v notárskej úschove, je možné vysvetliť iba chybným postupom zamestnancov žalobcu. Žalobca uskutočnil chybný postup, v dôsledku ktorého žalovaný prišiel o nehnuteľnosť, ale aj o investované úspory do nehnuteľnosti a nezasiahol do chybných krokov dražobnej spoločnosti. Žalobca podľa žalovaného nekonal voči nemu v zmysle vlastných všeobecných obchodných podmienok. 5. K replike žalovaného zaslal súdu svoju dupliku žalobca. Uviedol, že v prípade ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Príklep bol udelený dňa 14.10.2014, lehota uplynula dňa 14.1.2015. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Odvolací súd posudzoval odvolanie žalovaného neformálne podľa jeho obsahu v súlade s čl. 11 ods. 1 C.s.p.. Nie je nevyhnutné, aby bol niektorý z odvolacích dôvodov ustanovených § 365 ods. 1 a 2 C.s.p. výslovne v odvolaní citovaný alebo označený, postačuje (tým viac v podaní spísanom stranou sporu bez právneho zástupcu a navyše slabšou stranou - spotrebiteľom), ak niektorý z odvolacích dôvodov z obsahu podania odvolateľa možno rozumne vyvodiť. V tomto prípade bolo z textu odvolania možné vyvodiť prinajmenšom dva odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p.. Nejde ani o prípad, že by odvolanie smerovalo len voči odôvodneniu napadnutého rozsudku. Z vyjadrenia odvolateľa o nesprávnosti odôvodnenia sa nedá bez ďalšieho vyvodiť záver o tom, že by napádal iba odôvodnenie. Je zrejmé, že žalovaný svojim odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu. Nebolo preto prípustné rozhodnúť o odmietnutí odvolania žalovaného, ako to navrhoval žalobca. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.5.2012 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX, ktorej prílohou boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 10.000,- €. Žalovaný dohodnuté mesačné splátky úveru riadne neplnil a dostal sa do omeškania dňa 15.11.2013, Žaloby vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 14.4.2014. Tieto skutočnosti, ako ani výška dlžnej istiny úveru 8.171,24 €, neboli žalovaným v priebehu konania nijakým spôsobom spochybnené. 9. Žalovaný sa v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania bránil tým, že žalobca, ktorý mal voči nemu viaceré pohľadávky, ktoré mu vyčíslil a inicioval z tohto dôvodu dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zaťaženej záložným právom v prospech žalobcu, si mal všetky svoje pohľadávky, vrátane v tomto konaní žalovanej pohľadávky, uspokojiť z výťažku z predmetnej dražby. Súčasne namietal, že predmetná dražba nebola správne vedená. 10. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že okolnosti výkonu záložného práva žalobcu predajom predmetu zálohu - nehnuteľnosti vlastnenej žalovaným, na dobrovoľnej dražbe dňa 14.10.2014, nie sú predmetom tohto konania. V prípade porušenia zákona pri realizácií dobrovoľnej dražby dáva § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách právo osobe, ktorá tým bola dotknutá, požiadať súd o určenie neplatnosti dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní pred uplynutím prekluzívnej lehoty troch mesiacov odo dňa príklepu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon z dôvodu právnej istoty neumožňuje riešiť otázky súvisiace so zákonnosťou priebehu dobrovoľnej dražby inak, ako spôsobom ustanoveným v ustanovení § 21. Nie je možné preto v tomto konaní prihliadať na námietky žalovaného týkajúce sa priebehu dražby. 11. Pokiaľ ide o spôsob rozvrhnutia výťažku z dražby, odvolací súd ani v tomto prípade nemôže považovať námietky žalovaného o údajnom „chybnom“ postupe žalobcu za relevantné. Žalovaný svojou argumentáciou nespochybnil rozhodujúcu skutočnosť, teda že žalovaná pohľadávka nezanikla splnením ani žiadnym iným spôsobom. Okolnosť, že žalobca evidoval voči žalovanému viac pohľadávok, pričom niektoré zanikli uspokojením sa žalobcu výťažkom z dražby a iné nie, nemá žiaden priamy súvis s posudzovanou vecou. Aj keby bol hypoteticky postup žalobcu, resp. dražobnej spoločnosti, pri rozvrhnutí dražobného výťažku „chybný“ (žalovaný však dostatočne nešpecifikoval, v čom konkrétne mali vady tohto postupu spočívať, vyjadril iba nespokojnosť s tým, že niektoré pohľadávky boli v uspokojení uprednostnené oproti iným), na samotnú existenciu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto nároku, by to nemohlo mať žiaden vplyv. 12. Žalovaný vo svojej obrane nepoprel žalovanú pohľadávku ani čo do výšky, ani čo do dôvodu. Súd prvej inštancie správne prihliadal na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka žalobcu vznikla, avšak nakoľko žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal iba zaplatenia dlžnej istiny úveru, bolo by bez významu zaoberať sa jednotlivými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko aj pri eventuálnom nedodržaní niektorej z nich tak, ako ich predpisuje § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., by žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu úveru, ktorá výlučne predstavuje predmet tohto konania. 13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).