Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/21/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010764 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317010764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného U. Z., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 06.02.2019 sp. zn. 46T/104/2017, na verejnom zasadnutí konanom 04. apríla 2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému U. Z.,, nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z. XX, A. u k l a d á podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmer 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon tohto trestu sa podmienečne odkladá. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd ukladá obžalovaného obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 06.02.2019 sp. zn. 46T/104/2017 bol obžalovaný U. Z. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 11.06.2016 v obci Z. na Z. jazerách, časť M. zakúpil a do 03.00 hod. dňa 12.06.2016, kedy ju v obci Z., na Z. jazerách, časť M., hliadke Obvodného oddelenia PZ Senec, podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku dobrovoľne vydal , neoprávnene prechovával, bielu papierovú krabičku od mobilného telefónu, v ktorej sa nachádzalo plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného rastlinného materiálu s hmotnosťou 5579 mg s priemernou koncentráciou 12,2 % hmotnostných THC, obsahujúce 681 mg THC, ktoré zodpovedá 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho práškového materiálu s hmotnosťou 120 mg kokaínu , s priemernou koncentráciou účinnej látky 54 % hmotnostných, obsahujúce 65 mg absolútneho kokaínu, ktoré zodpovedá obvykle 2-7 jednorazovým dávkam drogy, ako aj čiernu kovovú nádobu s nápisom Hammercraf s obsahom 4-dielnej kovovej drvičky čiernej farby s obsahom sušeného rastlinného materiálu s hmotnosťou 611 mg s priemernou koncentráciou 18,9 % hmotnostných THC, obsahujúce 115 mg THC, ktoré zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a kokaín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do II. skupiny omamných látok. Za uvedený zločin bol obžalovanému uložený podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odlkladá a stanovuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný U. Z. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a to záhlasením do zápisnice o hlavnom pojednávaníé (č.l. 103), ktoré odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 20.02.2019 (č.l. 109) a podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 11.03.2019 (podanie doručené Krajskému súdu v Bratislave 13.03.2019- č.l. 116-120). V písomných dôvodoch odvolania odôvodneného prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že odvolanie podáva voči všetkým výrokom citovaného rozsudku, a to čo do výroku o vine a treste. V ďalšom uviedol, že má za to, že postup príslušníkov PZ pri zákroku, zaisťovaní jeho osoby, ako i dôkazov bol nezákonný, a teda nezákonné boli aj dôkazy získané ich postupom, najmä nebol riadne poučený o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku, či trestného činu ho nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo odmietnuť vypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu (zásada nemo tenetur se ipsum accusare). V dôsledku nezákonnosti postupu, nezákonnosťou sú teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu (ide o tzv. teóriu plodov z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené), a teda aj znalecký posudok KEU Bratislava, ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-2016/8291. Bez tohto znaleckého posudku nie je možné ustáliť jednak druh zaisteného materiálu, jeho množstvo a ani koncentráciu účinnej látky, tak aby bolo možné jednoznačne označiť zaistený materiál ako omamné a psychotropné látky, jedy alebo prekurzory a ustáliť jeho množstvo. Bez týchto záverov nie je teda možné mu klásť za vinu skutočnosti uvedené v obžalobe či v napadnutom rozsudku a kvalifikovať ich tak ako sú uvedené, a to bez ohľadu na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, z ktorej nevyplýva ani údaj o množstve či koncentrácii účinnej látky a ani nevie jednoznačne povedať, že či materiál nejakú účinnú látku vôbec obsahoval. Z uvedeného dôvodu je nutné ho spod obžaloby oslobodiť. Ak by sa aj jednoznačne preukázala jeho vina, tak súd pri ukladaní trestu nevzal do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti, a teda poľahčujúcou okolnosťou je to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na moju rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. 1. Podľa výpovedí príslušníkov PZ, títo mali zbadať osobu, ktorá manipulovala na stole s neznámou zelenou sušenou rastlinou a po pristúpení k tejto osobe ju vyzvali, aby predložila doklad totožnosti, a táto osoba predložila občiansky preukaz, ktorý znel na jeho meno. Policajt je v zmysle § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore oprávnený vyzvať osobu na preukázanie totožnosti, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o policajnom zbore, aby preukázala svoju totožnosť. Úlohy policajného zboru definuje ustanovenie § 2 zákona o policajnom zbore, pričom policajti v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby uviedli ako dôvod, že som bol pristihnutý pri páchaní trestného činu, teda malo ísť o odhalenie trestného činu a zistenie páchateľa podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore. Výzvu policajtov na preukázanie totožnosti možno preto považovať za súladnú s ustanovením § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore. Využitie tohto oprávnenia zo strany polície treba považovať za služobný zákrok v zmysle § 9 ods. 3 zákona o policajnom zbore, ktorý však končí v momente, ak osoba hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť. V danom prípade skončil služobný zákrok podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore momentom, keď ako vyzvaná osoba riadne policajtom predložila občiansky preukaz. 2. Výzvu na preukázanie totožnosti však nemožno spájať s „dotazovaním“ ohľadne materiálu, s ktorým mal predtým manipulovať, nakoľko tento služobný zákrok končí dobrovoľným preukázaním totožnosti. Následné „dotazovanie“ bolo preto v rozpore so zákonom. Príslušníci PZ nemali žiadny zákonný dôvod na takéto „dotazovanie“. Podľa výpovedí príslušníkov PZ z prípravného konania, po preukázaní totožnosti, bol následne dotazovaný ohľadom materiálu, s ktorým mal predtým manipulovať. Mal uviesť, že sa jedná o marihuanu. Po tomto zistení ho údajne poučili o možnosti dobrovoľného vydania veci a o možných trestnoprávnych následkoch, čomu mal porozumieť a dobrovoľne hliadke vydať plastové vrecko. Následne po poučení mal z ruksaku, ktorý mal pri sebe, vytiahnuť papierovú krabičku od mobilného telefónu zn. Samsung, v ktorej sa nachádzalo plastové vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny a plastové vrecko s obsahom bieleho prášku, o ktorých mal uviesť, že sa jedná o marihuanu a kokaín. Z ruksaku taktiež mal vybrať kovovú drvičku s obsahom zelenej sušenej rastliny. Služobný zákrok sa skončil preukázaním totožnosti a príslušníci PZ nemali zákonný dôvod ho dotazovať ako sami uviedli. O aký služobný zákrok malo ísť následne pri dotazovaní nevyplýva ani zo zápisníc ani zo záznamu a ani z výpovedí dotknutých svedkov - príslušníkov PZ. Nie je jasné, akú konkrétnu formu mala služobná činnosť policajtov v prípade „dotazovania“, a ktorý konkrétny prostriedok služobnej činnosti upravený zákonom o policajnom zbore voči mne použili. 3. Ak by aj pripustili, že malo ísť o vykonávanie oprávnenia požadovať vysvetlenie podľa § 17 ods. 1 zákona o policajnom zbore (možno sa len domnievať nakoľko akákoľvek zmienka o tom, v predložených dôkazoch chýba), ide o absolútne nezákonný dôkaz, nakoľko podľa § 17 odsek 6 zákona o policajnom zbore sú príslušníci PZ povinný takúto osobu poučiť o jej práve odmietnuť vypovedať. Taktiež podľa § 17 odsek 3 zákona o policajnom zbore sú povinní vyhotoviť zápisnicu o podaní vysvetlenia a záznam o úkone pri objasňovaní priestupku. 4. Pokiaľ by toto dotazovanie bolo považované za informácie obstarané cestou poskytnutia informácie podľa § 17a zákona o policajnom zbore, tak takto získané údaje predstavujú operatívne informácie, ktoré nie sú spôsobilým dôkazom použiteľným v trestnom konaní, nakoľko svojou povahou a obsahom narúšajú princíp kontradiktómosti konania a práva na spravodlivý súdny proces, vrátane práva na obhajobu. Poskytnuté informácie nie sú preto podľa správneho súdu možné považovať za zákonný a použiteľný dôkaz. Nejedná sa o riadne svedectvo, navyše absentovalo riadne poučenie. Nepoužiteľnosť tohto „prostriedku“ je daná nielen jeho neoveriteľným obsahom a zdrojom, ale tiež neprocesným spôsobom obstarania, keď tieto prvotné informácie tvoriace podklad na ďalší procesný postup neboli tzv. sprocesnené zákonným spôsobom, napr. formou zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona o policajnom zbore. Taktiež by šlo o absolútne nezákonný dôkaz, nakoľko podľa § § 8 odsek 2 zákona o policajnom zbore sú príslušníci PZ povinný aj takúto osobu poučiť ojej právach. 5. Tvrdenie príslušníkov PZ, že ho pristihli pri páchaní trestného činu nie je pravdivé. Príslušníci PZ vo svojich výpovediach zo dňa 08.11.2016 tvrdili, že ho videli manipulovať so zelenou sušenou látkou. Následne dňa 07.07.2017 vypovedali, že mal manipulovať s neznámou sušenou látkou. Vzhľadom na čas (3:00 hod.) možno mať pochybnosti hraničiace s istotou, o tom že by bolo možné rozoznať farbu sušiny, s ktorou mal manipulovať. Tieto rozpory neboli odstránené ani ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní. Príslušníci PZ nemali dôvod sa domnievať, že išlo o omamné a psychotropné látky a nie o inú sušinu, napr. tabak. Ich výpovede na hlavnom pojednávaní o tom, že mali podozrenie, že manipuluje s marihuanou je nepravdivé, nakoľko nemali mať na základe čoho takéto podozrenie. Nijako neodôvodnili, z čoho malo vychádzať ich podozrenie, naopak ide len o snahu zlegalizovať svoj nezákonný postup. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z výpovede svedka nstržm. M. A., kde na otázku obhajkyne, na základe čoho usúdili, že ide o marihuanu odpovedal, že „my sme nevedeli, spýtali sme sa čo je to za látku a on nám odpovedal, že je to marihuana.“. Uvedené vyplýva aj z opisu ich postupu označeného ako „dotazovanie“. Je teda zrejmé, že v čase, keď ma zbadali, nemali a nemohli mať žiadne podozrenie. Uvedené pochybnosti o pravdivosti výpovedí príslušníkov PZ vyplývajú z výpovede svedka - Z. U. zo dňa 24.03.2017, ktorý uviedol, že policajti si prisvecovali baterkou, po tom čo ku nemu pristúpili a až následne mali zbadať, že šlo o drogy. V prospech týchto pochybností svedčí aj výpoveď toho istého svedka Z. U. zo dňa 22.07.2017, ktorý vypovedal, že ku nemu policajti pristúpili zozadu, a teda nemohli vidieť s čím mal manipulovať. Pri tejto výpovedi zotrval aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní. Príslušníci policajnej hliadky nedisponovali žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov, resp. priestupkov. 6. Ak by sa aj osoba zdala policajtom podozrivou, majú povinnosť ju najskôr poučiť o jej právach (§ 8 odsek 2 zákona o Policajnom zbore), a to najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku, či trestného činu ju nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo odmietnuť vypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu (zásada nemo tenetur se ipsum accusare). Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napríklad ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila veci, a to aj veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou (viď napr. rozhodnutia ESPLHeaney a McGuiness v. Írsko z roku 2000; Saunders v Spojené kráľovstvo z roku 1996). Postup OČTK bol nezákonný, ak najskôr od neho ako podozrivého požadovali vysvetlenie a až následne ho mali poučiť, i keď popiera, že bol na mieste poučený. Rovnako je nelogické, aby na mieste plnom ľudí, o 3.00 hod. v noci podpisoval poučenia a nikto by si to nevšimol. Rovnako je nepravdepodobné, že príslušníci PZ majú pri sebe formuláre s poučeniami pre každú situáciu, a tieto dávajú podozrivým podpisovať. 7. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v čase služobného zákroku bol silne pod vplyvom alkoholu, a teda možno mať pochybnosti o tom, či by rozumel poučeniu, ak by ho aj príslušníci PZ vykonali. Títo využili jeho stav zmenšenej príčetnosti a vynútili si údajne „dobrovoľné“ vydanie veci. Aj týmto postupom je spôsobená nezákonnosť získaných dôkazov - najmä výpovedí, nakoľko pri zhodnej výpovedi všetkých svedkov, že som bol vplyvom alkoholu, je bolo v mojich schopnostiach a možnostiach porozumieť poučeniam, aj keby boli vykonané a riadne zvážiť svoje konanie. Príslušníci PZ zneužili jeho stav zmenšenej príčetnosti. 8. Na tom nemôže zmeniť nič ani to, že sa priznal k drogám a po policajnej výzve podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku ich dobrovoľne vydal. Poučenie poskytnuté podľa § 34 odsek 12 a § 89 odsek 1 Trestného poriadku bolo už právne bezvýznamné. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš 7/2008, 5 To 21/2010, 5 Tdo 47/2010, 1 Tdo 13/2011, rozhodnutia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 123/2010, 3T 21/2011) však postup policajtov pri získavaní dôkazu pre účely trestného konania nebol v súlade so zákonom. 9. Zároveň pochybnosti o pravdivosti výpovedí príslušníkov policajnej hliadky vzbudzujú aj zápisnice týchto výpovedí. Poukázal na to, že výpovede príslušníkov PZ z prípravného konania sú takmer totožné. Určité časti až celé odseky sú absolútne totožné s doslovným uvedením gramatických tvarov jednotlivých slov, rovnakým slovosledom a gramatickými chybami. Poukázal predovšetkým na výpovede nstržm. M. G. zo dňa 08.11.2016 a nstržm. M. A. zo dňa 08.11.2016. Slovná podobnosť, len so zmeneným slovosledom, je aj vo výpovediach zo dňa 07.07.2017. Nie je možné, aby dve odlišné osoby, ktoré neboli prítomné pri výsluchu toho druhého, vypovedali úplne rovnako. Z uvedeného je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, ako prebiehali výsluchy svedkov, či vypovedali sami alebo či bola zo strany vyšetrovateľa len skopírovaná výpoveď iného svedka. Poukáazal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súd SR, sp. zn. 4 Tdo 15/2012, ktorý takúto výpoveď ako dôkaz vylúčil. Ich výpovede z hlavného pojednávania sú rozporné, napr. ppráp. M. G. vypovedal, že „ najprv sme si vypýtali OP, aby ho stotožnili. Následne ho poučili o dobrovoľnom vydaní. Potom ako nám podal OP sme sa ho spýtali s čím manipuluje.“ O možnosti odoprieť výpoveď ma nepoučili. Taktiež nstržm. M. A. vypovedal, že sa nepamätá, kedy boli podpisované poučenia. 10. V tomto smere pripomenul, že podľa § 119 ods. 2 Tr. por., môže za dôkaz slúžiť len to, čo bolo získané zákonným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, prípadne podľa osobitného zákona (napríklad podľa zákona o policajnom zbore). Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slú žiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na náležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. por. argumentum a contrário). Príslušníci teda pochybili tým, že ich postup „dotazovania“ nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, a neboli oprávnení ho vykonávať, v čase vykonávania zákroku nemohli mať podozrenie, čím by sa „zlegalizoval“ ich postup, nepoučili ma riadne o mojich právach, najmä o práve odmietnuť výpoveď, pred tým, ako ma vyzvali na vydanie veci, následne nevypovedali pravdivo, spontánne o skutočnostiach zistených pri výkone svojej činnosti. Pokiaľ ide o posudzovanie neúčinnosti takto získaného dôkazu, tak dôkaz získaný nezákonným spôsobom je podľa povahy a závažnosti porušenia zákona buď absolútne neúčinný (t. j. nemožno k takémuto dôkazu vôbec prihliadnuť a musí byť vylúčený z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu veci) alebo relatívne neúčinný (t. j. nemožno k nemu prihliadať, avšak len dovtedy, kým sa vada, ku ktorej došlo neodstráni). Pri absolútnej neúčinnosti dôkazu, nie je možné spôsobenú nezákonnosť odstrániť (napraviť). V tejto trestnej veci ide o absolútnu neúčinnosť získaného dôkazu (zaistených omamných látok), nakoľko tento dôkaz bol získaný nezákonným postupom polície (postupom, ktorý spočíval v hrubom porušení ustanovení zákona o policajnom zbore a obchádzaní ustanovenia Trestného poriadku o osobnej prehliadke), pričom túto nezákonnosť nie je možné odstrániť v ďalšom priebehu konania (išlo o neopakovateľný úkon zo strany polície). Ak by súd pripustil takto získané dôkazy, otvoril by tým dvere svojvôli a nezákonnosti, ktorá by umožňovala nielen štátnym orgánom, ale aj jednotlivcom, aby neopráv- nenými zásahmi do práv iných osôb „pátrali“ po trestnej činnosti. 11. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu (ide o tzv. teóriu plodov z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu. Napríklad ak bola nezá- konne získaná vec, ktorá je preto postihnutá absolútnou neúčinnosťou, je touto absolútnou neúčinnosťou postihnutá aj napríklad následná výpoveď osôb, ktorá sa v nej priznajú, že takúto vec mali pri sebe). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zopakoval, že dôkaz v podobe zaistených omamných látok pri nezákonne vykonanej výzve na vydanie veci, nemožno použiť v trestnom konaní, pretože ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom (§119 ods. 2 Tr.por.), pričom absolútna neúčinnosť tohto dôkazu sa preniesla aj na moju výpoveď, aj na vyhotovený znalecký posudok. Za takéhoto dôkazného stavu nie je v podstate nič (žiadny relevantný dôkaz), ktorý by ma spájal so zaistenými omamnými látkami a keďže nezákonnosť nie je možné odstrániť, nie je ani objektívne možné preukázať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal takým spôsobom ako je tam popísané. Vyhodnotením týchto skutočností tak možno dospieť k záveru, že dôkaz (omamná látka) nebola získaná zákonne podľa osobitného zákona (zákona o Policajnom zbore) a musí byť za danej dôkaznej situácie považovaná za nepoužiteľný dôkaz, so všetkými s tým spojeným dôsledkami. Tým je aj neprípustnosť znaleckého dokazovania. Bez tohto znaleckého posudku nie je možné ustáliť jednak druh zaisteného materiálu, jeho množstvo a ani koncentráciu účinnej látky, tak aby bolo možné jednoznačne označiť zaistený materiál ako omamné a psychotropné látky, jedy alebo prekurzory a ustáliť jeho množstvo. Bez týchto záverov nie je teda možné mi klásť za vinu skutočnosti uvedené v obžalobe či v napadnutom rozsudku, a kvalifikovať ich tak ako sú uvedené, a to bez ohľadu na moju výpoveď na hlavnom pojednávaní, z ktorej nevyplýva ani údaj o množstve Či koncentrácii účinnej látky a ani neviem jednoznačne povedať, že či materiál nejakú účinnú látku vôbec obsahoval. Trestné stíhanie je možné viesť len v súlade so zákonom a preto i postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je mimo iné pravdivé skutkové zistenie, musí byť v súlade so zákonom. V posudzovanej veci citované dôkazy pred vznesením obvinenia sú však poznačené nezákonnosťou spôsobujúcou ich absolútnu neúčinnosť, v dôsledku čoho niet o čo obžalobu oprieť. Doposiaľ neboli zabezpečené žiadne iné zákonné dôkazy jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v obžalobe i napr. množstvo psychotropných a omamných látok, teda dôkazy s charakterom usvedčujúcim obvineného. Súd pri ukladaní trestu nezohľadnil všetky poľahčujúce okolnosti, a teda poľahčujúcou okolnosťou je to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Uvedené skutočnosti vyplývajú z dôkazov založených v spise. Má za to, že boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, aj s poukazom na samotnú dĺžku trestného konania a riadne vedenie života po celú jeho dobu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, s tým, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle ustanovenia § 314 Tr. por. bol rovnopis odvolania obžalovaného doručený procesnej strane a to prokurátorovi, ktorý sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U. Z. je čiastočne dôvodné, ale pre iné skutočnosti, ako uviedol v odvolaní. Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejném zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por. Obžalovaný U. Z. sa na verejné zasadnutie napriek riadne a včas vykázanému doručeniu o upovedomení verejného zasadnutia dňa 25.03.2019 nedostavil, a preto za splnenia zákonných podjmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Tr.por. bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného sa pridržala písomne odôvodneného odvolania a žiadala rozhodnúť v zmysle jej návrhu tak, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože považovala postup okresného súdu za zákonný a správny. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje. K námietkam a argumentom obhajoby krajský súd poznamenáva, že obžalovaný U. Z. v prípravnom konaní uviedol, že skutok ľutuje a uviedol aj to, že si kúpil drogy, pričom na dotaz hliadky PZ, komu patrí batoh a jeho súhlasné odpovede, bol predvedený na policajnú stanicu. Na hlavnom pojednávaní sa bližie vyjadril k tomu ako došlo ku kúpe marihuanu a kokaínu, ako aj k tomu ako predmetné drogy dal k dispozícii spoločnosti, s ktorou sa zabával, pričom upresnil, že policajti mu vytrhli batoh, ktorý mal pri sebe, pozreli sa do ňho, pričom sám uviedol, že krabičku, ktorá tvorila obsah batohu, im dobrovoľne vydáva. Pokiaľ ide o namietané výpovede policajtov z prípravného konania, je možné akceptovať tieto výpovede po dátume 28.03.2017, kedy bolo voči obžalovanému vznesené obvinenie, pričom nie je možné konštatovať, že výpovede príslušníkov polície zo 07.07.2017, a to M. G. a M. A. sú totožné. Obaja príslušníci polície zhodne vypovedali v tom smere, že obžalovaný bol dotazovaný ohľadne materiálu, s ktorým manipuloval, pričom sám im uviedol, že sa jedná o marihuanu. Následne bol poučený o možnosti dobrovoľného vydania veci a možných trestnoprávnych následkoch, pričom obžalovaný vydal biele plastové vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny, drvičku marihuany a vrecko s bielym práškom, o ktorom následne uviedol, že sa jedná o kokaín. Nasledoval úkon zadržania obžalovaného a predvedenia na OO PZ. Pokiaľ príslušníci polície vypovedali podľa názoru obhajoby na hlavnom pojednávaní rozdielne, takúto obhajobnú námietku odvolací súd neakceptoval, keďže nejde o zásadné rozpory vo výpovediach príslušníkov polície, na základe ktorých by bolo možné spochybňovať vinu obžalovaného. Výpoveď svedka Z. U. považuje aj krajský súd za sčasti nedôveryhodnú v snahe pomôcť obžalovanému v časti, v ktorej uvádza, že žiadne poučenie zo strany policajtov nepočul. Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku popísal podľa jeho názoru správny postup policajtov pri vykonávaní zákroku voči obžalovanému. Pokiaľ obhajoba tvrdí, že usvedčujúci dôkaz získaný od obžalovaného, a to krabičku s drogami, získali policajti v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, ako i v rozpore s ustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, tak sa mýli a jeho argumentácia je krajským súdom neakceptovateľná. Rozhodujúci dej obžalovaný U. Z. na hlavnom pojednávaní doslovne popísal, a to krok za krokom, a to nákup drogy, jej prinesenie priateľom, danie k dispozícii tejto drogy ostatným, ako aj následné pristihnutie príslušníkmi Policajného zboru a dobrovoľné odovzdanie drogy. Služobný zákrok vykonávali dvaja policajti, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, a to M. G. a M. A., ktorí vo svojej výpovedi doslova uviedli, že počas hliadkovania zbadali obžalovaného, ktorý mal manipulovať so sušenou rastlinnou látkou zelenej farby, pričom mali podozrenie, že sa jedná o marihuanu, a preto aj k obžalovanému pristúpili. Následne na otázku im obžalovaný priznal, že sa jedná o marihuanu, pričom bol poučený o dobrovoľnom vydaní veci, ktorú aj sám obžalovaný dobrovoľne vydal a vydal aj sáčok s bielou kryštalickou látkou. Z obsahu spisového materiálu vyplýva aj okolnosť, že obžalovaný bol poučený v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Tr. por., bol poučený aj o tom, že má právo odoprieť vypovedať, ako aj odmietnuť dobrovoľné vydanie veci. Súčasne je súčasťou spisového materiálu aj zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci. Podľa názoru krajského súdu policajti M. G. a M. A. pri vykonávaní služobného zákroku, ktorým plnili úlohy policajného zboru, postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore a pri služobnom zákroku neprekročili rozsah svojich oprávnení, ktoré im dáva zákon o Policajnom zbore na realizáciu služobného zákroku. Bol to práve obžalovaný U. Z., ktorý svojim správaním vzbudil u policajtov podozrenie, že má pri sebe vec, ktorá má súvis s trestným činom. Mali nielen právo, ale i povinnosť vyzvať ho, aby túto vec vydal, a v okolnostiach prípadu mali právo i povinnosť sa ho spýtať, čo vydaná vec v skutočnosti obsahuje, resp. o akú sušenú zelenú rastlinu sa jedná. Je úplne nesporné, že obžalovaný dobrovoľne vydal krabičku, ktorej obsahom bola marihuana a následne i vrecko s obsahom kokaínu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskroších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) Policajný zbor plní tieto úlohy, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Podľa § 8 ods. 2 zákon ao Policajnom zbore policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Podľa § 8 ods. 3 zákon ao Policajnom zbore Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Podľa § 17a zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa, toneplatí, ak ide o osobu uvedenú v § 17 ods. 5. Podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Podľa § 21 ods. 1 zákona o Poloicajnom zbore Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 34 zákona o Policajnom zbore Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20190201> a oprávnení podľa osobitných predpisov. Jednotlivé ustanovenia zákona o Policajnom zbore treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Ak na výzvu policajta, ktorý postupuje podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore, osoba dobrovoľne vydá vec, k vydaniu ktorej bola vyzvaná a následne ju aj identifikuje, treba považovať takýto postup za zákonný. Podľa názoru krajského súdu zásada práva mlčať a neobviňovať seba samého, ktorá vyplýva z ústavného princípu prezumpcie neviny, v tomto prípade bola okresným súdom aplikovaná správne, keďže obžalovaný žiadnym spôsobom nebol nútený pod hrozbou sankcie oznamovať údaje, ktoré ho mohli usvedčovať z trestnej činnosti. Treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci bola a je v hre drogová trestná činnosť a verejný záujem vyžaduje, aby sa pri posudzovaní úkonov policajtov pred začatím trestného konania nepresadzoval prehnaný formalizmus. Obžalovaný totiž krabičku s obsahom sušenej rastliny vydal policajtom dobrovoľne, rovnako aj sášok s obsahom kokaínu, bez vykonania akejkoľvek prehliadky alebo ohliadky. Zakladať nezákonnosť dôkazu na tom, že príslušníci polície využili stav jeho zmenšenej príčetnosti a vynútili si údajné dobrovoľné vydanie veci, nie je akceptovateľné pri posudzovaní zákonnosti získavania dôkazov použitých neskôr v rámci trestného konania. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúcu okolnosť vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, zabráneniu v trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Okresný súd pochybil, keď u obžalovaného neakceptoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu. Obžalovaným namietanú poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. d/ Tr. por., t.j. spáchanie trestného činu vo veku blízkom vo veku mladistvých ani odvolací súd nemohol akceptovať, keďže táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Krajský súd napravil pochybenie okresného súdu a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák. a ukladal obžalovanému trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., kedy sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v rámci takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 3 rokov do 7 rokov až 8 mesiacov, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Keďže okresný súd pochybil, keď necitoval ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sám rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a obžalovanému stanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu na dva roky. Súčasne uložil obžalovanému v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti pod vplyvu alkoholu a v súvislosti s požívaním návykových látok. Uvedený trest z pohľadu odvolacieho súdu treba považovať za primeraný a zodpovedajúci zákonu. Na ostatok krajský súd poznamenáva, že zákonné podmienky pre použitie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. splnené neboli, pretože mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú také okolnosti, ktoré sa pri posudzovaní trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Na podklade týchto úvah odvolací súd v trestnej veci obžalovaného U. Z. rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.