Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200425 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317200425.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu RED ARROW, s.r.o., Gen. M. R. Štefánika 6670/19, Trenčín, IČO: 50 157 256, proti žalovanému DSV Slovakia, s.r.o., Diaľničná 6, Senec, IČO: 35 757 345, práv. zast. Kružlík s.r.o., Ďatelinová 2, Bratislava, IČO: 31 355 153, o zaplatenie 1.800,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/9/2017-81 zo dňa 8.1.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/9/2017-81 zo dňa 8.1.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 180,- EUR, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.800,- EUR titulom vyčíslenej zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný si u žalovaného dňa 4.11.2016 e-mailom, doručeným o 09:42 hod. objednal prepravu z nemeckého mesta Bützow do Senca v cene 180,- EUR bez DPH. Žalobca v zmysle tejto objednávky vyslal vozidlo na miesto nakládky, následne žalovaný doručil upresňujúci e-mail o 13:40 hod., v ktorom uviedol termín nakládky do 12 hod. tj po uplynutí termínu nakládky. Vzniknutú situáciu za žalobcu riešil Stanislav Kováč a za žalovaného pani Z. s vodičom žalobcu V. N.. Žalobca sa s pani Z. dohodli, že žalobca sa pokúsi o nakládku, hoci časový termín už nie je možné dodržať. Vozidlo žalobcu bolo pristavené na miesto nakládky približne o 14:00 hod., kde nebol nikto prítomný. Žalobca sa pokúsil predísť súdnemu sporu, požadoval kompenzáciu nákladov za márnu jazdu, bezúspešne. Prepravný poriadok žalobcu je dostupný na internetovej stránke <K.:/..L..M.;%..B.>, ktorý ustanovuje zmluvnú pokutu vo výške 10 násobku ceny prepravy v prípade, ak preprava bola zrušená po pristavení vozidla na nakládku. Predmetom sporu je uplatnený nárok - vyčíslená zmluvnú pokutu. Sporná je skutočnosť, či žalovaný v telefonickom rozhovore uviedol čas, dokedy je potrebné realizovať nakládku, či prepravný poriadok žalobcu je záväzný. 2. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvný vzťah vznikol na základe e-mailovej objednávky z 4.12.2016 o 9:42 hod. (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Objednávka mala všetky náležitosti, nebolo je v nej uvedené, že je predbežná. Na právne vzťahy založené zmluvou o preprave, uzavretou účastníkmi konania sa vzťahuje prepravný poriadok žalobcu, pričom v objednávke žalovaný nedal dôraz na čas, dokedy má byť zrealizovaná nakládka. Ak svedkyňa p. Z.Č. tvrdila, že čas považovala za rozhodujúci a tento v telefonickom rozhovore uviedla, nevysvetlila prečo tento čas nebol uvedený na e-mailovej objednávke o 9:42 hod. a čas uviedla až v objednávke o 13:40 hod. Svedkyňa vypovedala, že na predmetnú dopravu mala rozpracované tri ponuky. Je pravdepodobné, že niektorému z týchto dopravcov uviedla čas a ako ďalším rozhodujúcim kritériom bola ponúknutá cena. Žalovaný v súdenom prípade bez pochybností nepreukázal, že s určitosťou uviedol čas dokedy má byť realizovaná nakládka. Žalobca podľa zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej preprave má zverejnený prepravný poriadok a súdna judikatúra dospela k záveru, že „obchodné podmienky, na ktoré v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisovaná účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa jej dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe“. (rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 24.2.1998, sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikovaný v Soudní rozhledy 10/1998, str. 259). Tento právny výklad bol následne prijatý právnou náukou (napríklad Z., J. S., K.L. a kol. N. obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vyd. Praha: C. H. Z., 2007, 585 s. ISBN 978-80-7179-781-4. s. 60, marg. č. 111.) a je akceptovaný i všeobecnými súdmi (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3.6.2013, sp. zn. 32 Cdo 3183/2012, rovnaká právna úprava v SR). 3. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 7 bod b) prepravného poriadku, podľa ktorého, ak bola preprava zrušená po pristavení vozidla na nakládku, vzniká dopravcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 násobku ceny prepravy. Pre posúdenie, či bola preprava zrušená, nebola podstatná forma tohto zrušenia (storno, nemožnosť plnenia, omeškanie podľa bodu 9., písm. b), a pod.), ale faktické nerealizovanie prepravy z dôvodov na strane objednávateľa prepravy. Podľa bodu 7 písmena a) ak bola preprava zrušená pred pristavením vozidla na nakládku, resp. menej ako 24 hodín pred plánovanou nakládkou, vzniká dopravcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške ceny prepravy. Súd prvej inštancie zmluvnú pokutu, ktorá prestavuje 10 násobok dohodnutej ceny považoval za neprimeranú. Takto dojednaná zmluvná pokuta mala sankčný charakter bez toho, aby bolo zrejmé aké zabezpečenie záväzku chcel dopravca dosiahnuť. Za dosiahnutie záväzku nemožno považovať záväzok odosielateľa, že vždy musí zabezpečiť naloženie zásielky. Jeho primárny záväzok spočíva v povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu. V prípade, že by žalobca realizoval prepravu, vznikol by mu nárok len v rozsahu dohodnutej ceny prepravy, nič viac, nič menej. Preto je nelogické v prípade zrušenia prepravy požadovať 10 násobne viac, ako by dosiahol pri bežnom chode v prípade riadneho splnenia záväzku. Priznaním takejto zmluvnej pokuty by vznikol hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán, ktoré medzi sebou vedú spor. Žalobcovi by bolo priznané toľko, koľko by nikdy nemohol získať. Ako bolo uvedené, zmyslom zmluvnej pokuty je motivačná a sankčná funkcia. I tu je však nutné dbať na zásadu primeranosti. Od dávna platí aj v obchodnom styku maxima „každému čo je dané"; ani zaistenie tohto zmluvného nároku však nesmie byť nadmerné. Je pochopiteľné, že neprimeranú výšku zmluvnej pokuty môže dotknutý subjekt pociťovať ako nespravodlivé, a to bez ohľadu na to, či v konkrétnom prípade pre neho je to likvidačné alebo nie. Preto takáto zmluvná pokuta musí byť konfrontovaná z hľadiska objektívneho posúdenia danej veci. Súd vychádzal zo samotného princípu záväzku. Súd žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu, ktorá zodpovedá 100% výške odplaty, ktorú by dosiahol pri uskutočnení riadnej prepravy. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhovaného svedka žalobcom M. N., ktorý mal telefonicky komunikovať so svedkyňou p. Z., nakoľko tento svedok by tvrdil, že čas nebol predmetom telefonického rozhovoru. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP a úspešný bol žalovaný v rozsahu 80%. Žalobca požadoval zaplatenie 1.800,- EUR (100%). Súd žalobcovi priznal 180,- EUR (10%). V časti nároku 1.620,- EUR žalobu zamietol (90%). Pomer úspechu (90-10=80). 4. Proti rozsudku v časti zníženia zmluvnej pokuty zo žalobcom požadovaných 1 800,- EUR na 180,- EUR a v zmysle tohto zníženia rozhodol súd tiež o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v celom konaní súd prvej inštancie nijakým spôsobom nedal najavo, že zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú. V predbežnom posúdení podstaty sporu súd hovoril iba o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie o jej primeranosti. Zníženie zmluvnej pokuty spomínal iba žalovaný, ktorý o využitie moderačného práva opakovane žiadal súd, naposledy na pojednávaní dňa 29.11.2017. K týmto žiadostiam žalobca zakaždým uviedol, že vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú. Súd prvej inštancie sa k tejto otázke nijako nepostavil, nebola nijako prejednávaná, a preto nemohol žalobca svoje tvrdenie podporiť nijakými dôkazmi. Súd prvej inštancie sa však zaoberal aj ďalšími funkciami zmluvnej pokuty, konkrétne uhradzovacou a sankčnou. Je však nepochopiteľné, že pri výpočte priznanej zmluvnej pokuty ani jednu z týchto funkcií nijako nezohľadnil a priznal žalobcovi iba to, čo by žalobca získal aj prípadnou mimosúdnou dohodou, ktorú žalovanému ponúkal pred podaním návrhu na súd. Konanie žalovaného, ktorý si zmätočne objednal vzápätí zrušenú prepravu, a ktorý následne špekulatívne nebol ochotný ani zaplatiť cenu tejto prepravy bez toho, aby sa o to žalobca musel domáhať súdnou cestou, súd prvej inštancie de facto nijako nesankcionoval. Aj v prípade, že by súd prvej inštancie správne postupoval pri určení neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty (čo naďalej žalobca rozporuje), a zároveň by sa správne rozhodol uplatniť svoje moderačné právo podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka (čo taktiež naďalej rozporuje), zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty je možné iba do výšky škody. Ako však vyplýva z rozsudku, súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal určením výšky škody, preto nie je jasné, ako dospel k sume 180,- EUR, ktorú žalobcovi priznal. V odvolaní ďalej žalobca poukázal na to, že keďže sa súd prvej inštancie určením výšky škody nijako nezaoberal, žalobca nemohol v prvostupňovom konaní predložiť nijakú kalkuláciu, ktorá by predstavovala výšku škody. Vzhľadom na to, že žalobca vôbec nemohol vedieť, že súd prvej inštancie má v pláne využiť svoje moderačné právo podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, nie je žalobca v tejto chvíli schopný predložiť takúto kalkuláciu ani odvolaciemu súdu. Každopádne, v zmysle ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka, by súčasťou tejto kalkulácie mali byť tiež náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Medzi tieto náklady je možné započítať napr. čas ľudskej pracovnej sily, potrebný na komunikáciu so žalovaným, prípravu podaní v tejto veci, cestovné náklady a ďalšie administratívne náklady, ktoré sa budú pripočítavať ku škode, ktorá žalobcovi skutočne vznikla (napr. prestoje na neúspešnej nakládke, amortizácia vozidla, a pod.) a k ušlému zisku, ktorý žalobca nedosiahol z dôvodu zrušenej prepravy. Pre korektnosť treba dodať, že niektoré z týchto nákladov sú už zahrnuté v sume, ktorú súd prvej inštancie už žalobcovi priznal, niektoré iné náklady v nej však zahrnuté nie sú. Suma 180,- EUR preto nepokrýva ani len výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla (uhradzovacia funkcia zmluvnej pokuty), nieto ešte ďalšie funkcie zmluvnej pokuty, ako sú spomenuté vyššie. Súd prvej inštancie k tejto sume dospel úplne svojvoľne a bez vykonaného dokazovania, čo podľa názoru žalobcu zakladá odvolací dôvod. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v podstate nepreskúmateľné v zmysle § 220 C.s.p., nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav a tým i vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie využil v zmysle § 301 Obch. zák. svoje moderačné oprávnenie na zníženie zmluvnej pokuty, pričom sa však nezaoberal či zmluvná pokuta bola i platne dojednaná. Právna úprava zmluvnej pokuty v zmysle §§ 300 až 302 Obch. zák. nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v §§ 544 a 545 Obč. zák., čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami oboch zákonov. Podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma - § 544 ods. 2 Obč. zák.. Touto podmienkou sa však súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal. Preto bude potrebné v tomto smere doplniť dokazovanie a opätovne vec posúdiť, že ak v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty je na mieste využiť moderačné opatrenie na jej zníženie ak mala za cieľ zabezpečiť riadne splnenie iného zmluvného záväzku. 9. So zreteľom na uvedené, odvolací súd s prihliadnutím na túto vadu napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2, C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.