Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/265/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200945 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317200945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: F. W. A., P..B.., Y. X, A., J.: XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: P. M., N.. XX.X.XXXX, A. N. F., W. XXX/XX, zast. AK SCHWEIZER LEGAL, spol. s r. o., Palisády 32, Bratislava a advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, o 70,70 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. júna 2018 č.k. 44C/11/2017 - 39, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 70,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaný cestoval dňa 26.1.2016 v hromadnom dopravnom prostriedku žalobkyne, linka č. XXX, Č.. M. XXXX, kedy bol o 9,36 hod. kontrolovaný revízorom. Keďže sa nepreukázal platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie úhrady vo výške 70,- eur a cestovného vo výške 0,70 eur. Žalovaný túto sumu nezaplatil. 3/ Z tohto skutkového stavu veci právne odkazujúc na § 760, § 53 ods. 1, 5, 10 a § 54 ods. 1 Obč. zák.; § 11, § 12, § 14 ods. 2, § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave; čl. 6 bod 3 Prepraveného poriadku a na Tarifné podmienky žalobkyne, súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobkyne došlo medzi stranami sporu k vzniku zmluvy o preprave podľa § 760 Obč. zák. Povinnosťou žalovaného bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné, resp. preukázať sa cestovným lístkom vo forme čipovej karty na kontrolu platnosti, čo nesplnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej skonštatoval, že žalovaným namietaný čl. 6 ods. 3 alinea druhá prepravného poriadku „ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálnou 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok“ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 Obč. zák.). Vychádzal z úvahy, že žalovaný ako spotrebiteľ porušil svoju povinnosť zo zmluvy o preprave preukázať sa pri kontrole revízorom platným cestovným lístkom, resp. poskytnúť revízorovi predplatný cestovný lístok vo forme čipovej karty na kontrolu platnosti a preto namietané dojednanie prepravného poriadku vyhodnotil ako ústretový krok prepravcu voči cestujúcemu. Takéto zmluvné dojednanie nevyhodnotil ako neprijateľné, keďže nebráni cestujúcemu v uplatnení žiadneho jeho práva; naopak, umožňuje mu vyhnúť sa sankcii 70,70 eur dodatočným preukázaním predplatného cestovného lístka, ktorú povinnosť mal v čase prepravy a ktorú porušil. O tejto možnosti dopravca cestujúceho, ktorému bola uložená povinnosť sankčnej úhrady, informoval prostredníctvom informačného letáku, ktorý dostane cestujúci pri udelení pokuty. Argumentáciu žalovaného možnosťou dopravcu preveriť si prípadné zakúpenie predplatného cestovného lístka v informačnom systéme zakúpených predplatných cestovných lístkov, súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže dopravcu neinformoval, že mal v čase kontroly zakúpený predplatný cestovný lístok v stanovenej 30 - dňovej lehote, ani neskôr po pokuse o zmier. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá ukladá cestujúcemu povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, resp. prirážku za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav (čl. 6 ods. 3 alinea prvá prepravného poriadku), keď sankčnú úhradu 70 eur vyhodnotil ako primeranú vzhľadom na prevenčnú funkciu odradiť cestujúcich spotrebiteľov od jazdy "na čierno" s cieľom viesť spotrebiteľov k zodpovednému správaniu, t.j. k cestovaniu s platným cestovným lístkom. To, že dopravca nediferencuje výšku sankčnej úhrady u držiteľov predplatných časových cestovných lístkov oproti cestujúcim bez cestovného lístka, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku za situácie, keď dopravca dáva možnosť spotrebiteľovi v dodatočnej lehote preukázať skutočnosti, na ktoré bol povinný v čase uskutočnenia prepravy (predloženie predplatného cestovného lístka platného v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu do 30 dní od tarifného zistenia). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eur a úhrady, ktorá podľa prepravného poriadku činí stonásobok základného cestovného, t.j. 70 eur. 4/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu. 5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nerozhodol meritórne o jeho protinávrhu, ktorým žiadal vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok v prepravnom poriadku žalobkyne a vysporiadal sa s ním len v odôvodnení rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie nevenoval predmetu sporu náležitú starostlivosť, keď neodlíšil spor o nezaplatené cestovné od situácie žalovaného, ktorý cestovné riadne uhradil. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pochybil aj tým, že na pojednávaní dňa 25.6.2018 neoboznámil listinný dôkaz tvoriaci základ sporu - Prepravné podmienky. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nebola v čase vydania rozsudku v spore aktívne legitimovaná, pretože svoju pohľadávku postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017, čo mu oznámila dňa 16.4.2018 a sama začala s vymáhaním pohľadávky na účet spoločnosti W. B. Y.Í. B..T..Y.. Odvolateľ ďalej namietal správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že si nesplnil svoju právnu povinnosť, pretože v čase prepravy mal cestovné uhradené, čo pri podaní odporu preukázal. Žalovaný záverom namietal nesprávnu aplikáciu zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave dôvodiac, že sporná jazda sa uskutočnila v trolejbusovej doprave a preto na prejednávaný prípad bolo potrebné aplikovať zák. č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Vzhľadom na povahu zmluvy o preprave, ktorá je reálnym kontraktom, má dopravca právo zaplatenie cestovného kontrolovať a domáhať sa v prípade jeho nezaplatenia prirážky a následnej úhrady cestovného. Účelom zákona však nebolo pokutovať osoby, ktoré si povinnosť uhradiť cestovné splnili a doklad o úhrade len nemajú pri sebe. Súd prvej inštancie tiež opomenul skúmať primeranosť sankcie spočívajúcej v úhrade stonásobku základného cestovného k povahe porušenia povinnosti žalovaným. Podľa žalovaného ide o sankciu, ktorá nediferencuje porušenie dvoch rôznych právnych povinností - zaplatiť cestovné a mať doklad o úhrade cestovného pri sebe. Za bezdôvodný považuje žalovaný postup žalobkyne, ktorým vyžaduje, aby sa cestujúci ustanovil na jediné miesto v Bratislave a hradil sankciu vo výške 5 eur, keďže sám disponuje s údajmi o tom, že daný cestujúci má predplatné cestovné riadne uhradené. Znenie prepravných podmienok, ktoré konštruuje právnu fikciu, že cestovné nemá spotrebiteľ zaplatené, ak predplatený cestovný lístok nepredloží dopravcovi v lehote 30 dní, zbavuje spotrebiteľa práva na preukázanie splnenia jeho zmluvnej povinnosti a zaťažuje ho povinnosťou zaplatiť sankciu napriek tomu, že svoju povinnosť zo zmluvy o preprave - zaplatiť cestovné si riadne a včas splnil. 6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7/ Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súdu prvej inštancie možno vytknúť len to, že pri posudzovaní porušenia právnych povinností žalovaným odkázal na nesprávny právny predpis (zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave), keď na prejednávaný prípad bolo potrebné aplikovať zákon č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, pretože dopravou na dráhe sa rozumie aj trolejbusová doprava (linka Č.. XXX, na ktorej došlo k porušeniu prepravných podmienok žalovaným, je súčasťou mestskej trolejbusovej dopravy žalobcu ). Z hľadiska obsahu tohto zákona však možno konštatovať takmer zhodnú formuláciu oprávnení dopravcu voči cestujúcim so zákonom č. 56/2012 Z.z. ( viď § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z.z. a § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. ). 8/ Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z.z. „cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti“. Povinnosť úhrady cestovného a prirážky k základnému cestovnému je teda stanovená priamo zákonom (nie prepravným poriadkom) a vzťahuje sa aj na cestujúcich, ktorí síce predplatné cestovné majú uhradené, ale v čase kontroly sa oprávnenej osobe nepreukázali platným prepravným dokladom, t.j. aj na žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný neopodstatnene namieta nesprávnu interpretáciu zákona súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný sa na linke mestskej hromadnej dopravy v Bratislave č. XXX dňa 26. 1. 2016 nepreukázal platným prepravným dokladom, totiž nebola medzi stranami sporná. Žalobkyni preto vznikol nárok na uplatnenie náhrady cestovného a prirážky k cestovnému proti žalovanému. Pokiaľ žalovaný namieta výšku vymáhanej prirážky cestovného ( 70 eur ), aj táto bola v prepravnom poriadku stanovená v súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z.z., ktorý jej výšku ohraničil stonásobkom základného cestovného a ako súd prvej inštancie správne uviedol, má najmä prevenčnú funkciu. Žalobkyňa však strohosť zákona, ktorý sankčne postihuje aj cestujúcich, ktorí síce cestovné uhradené majú, ale platný prepravný doklad nemajú pri kontrole k dispozícii, zmiernila zakomponovaním namietaného čl. 6 ods. 3 alinea druhá do svojho prepravného poriadku. Žalovaný však možnosť poskytnutú prepravným poriadkom preukázať dodatočne do 30 dní platný prepravný doklad nevyužil (túto možnosť nevyužil ani do podania žaloby dňa 25.1.2017, čo je takmer 1 rok od spornej prepravy, poznámka odvolacieho súdu). K odvolacej argumentácii žalovaného, že prepravný poriadok nebol na pojednávaní oboznámený, odvolací súd uvádza, že prepravný poriadok žalobkyne je všeobecne dostupnou listinou zverejnenou na webovom sídle žalobkyne, na zastávkach MHD, v dopravných prostriedkoch, keďže povinnosť zverejniť prepravný poriadok vyplýva žalobkyni priamo zo zákona (§ 7 ods. 3 zák. č. 514/2009 Z.z.). Naviac, žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018 nežiadal súd o oboznámenie s jeho obsahom, uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania (viď zápisnica z pojednávania na č.l. 37), z čoho je zrejmé, že obsah prepravného poriadku mu bol známy. 9/ Zákonná koncentrácia konania (§ 154, § 296 C.s.p.) predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, pričom spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia prvoinštančného rozhodnutia vo veci samej. V odvolacom konaní môže neúspešná procesná strana použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len v zákonom vymedzených dôvodov (§ 366 C.s.p.). Pokiaľ žalovaný dôvodí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne prvýkrát až v odvolacom konaní odkazujúc na jej list zo dňa 15.4.2018 označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú nie je možné akceptovať. Žalovaný totiž túto argumentáciu mal a mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skončilo vyhlásením rozsudku dňa 25.6.2018, t.j. v čase, keď uvedeným dôkazom už disponoval (viď § 366 písm. d/ C.s.p.). 10/ K odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom „vzájomnej žaloby“, ktorá mala byť obsahom jeho podania zo dňa 2.5.2017 (č.l. 8 a nasl.) odvolací súd dodáva, že z obsahu odporu je zrejmé, že žalovaný nepodal protižalobu voči žalobe (t.j. neuplatnil si svoje hmotné právo proti žalobkyni), o ktorom by bolo potrebné meritórne rozhodnúť. V tomto podaní žiadal žalobu zamietnuť. V kontexte s obsahom svojej procesnej obrany navrhol s odkazom na § 298 C.s.p. vysloviť v rozsudku neprijateľnosť zmluvnej podmienky žalobkyne uvedenej v čl. 6 ods. 3 alinea druhá, eventuálne čl. 6 ods. 3 alinea prvá prepravného poriadku a čl. 1 ods. 1 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (viď č.l. 13, 14). Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nemal dôvod postupovať podľa § 298 ods. 1, 2 C.s.p. a určiť neprijateľnosť namietaných dojednaní prepravného poriadku. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zreteľne objasnil dôvody, pre ktoré nepovažoval namietané ustanovenia prepravného poriadku za neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jasné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku (viď ods. 19, 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku). 11/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).