Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/280/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201271 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317201271.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX A, XXX XX H. Q., zastúpená JUDr. Laurou Bíroóvou, advokátkou so sídlom Klincova 37/B, 821 08 Bratislava, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (ďalej len „povinný"): W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Jozefom Pirohárom, advokátom so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o návrhu na určenie výživného na manželku, na odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15.11.2017, č.k. 17Pc/3/2017-37, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že Povinný platiť výživné W. Q., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľky F. Q., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 255 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky, počnúc dňom 01.02.2017. Zročné výživné na navrhovateľku za obdobie od 01.02.2017 do 30.06.2019 vo výške 7.395 eur je povinný platiť výživné F. Q. povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 15.11.2017, č.k. 17Pc/3/2017-37 zaviazal osobu povinnú platiť výživné k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky - manželky v sume 255 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet navrhovateľky, IBAN: SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XX, od 01.02.2017, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku, zročné výživné v sume 2.550 eur zaviazal povinného zaplatiť spolu s bežným výživným k 15.12.2017. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 91 ods. 1, 2, § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. Konštatoval, že navrhovateľka je na materskej dovolenke so synom W., ktorý dovŕši tri roky v auguste 2018, dovtedy nie je možné, aby si hľadala relevantné zamestnanie, keďže sa naplno venuje starostlivosti o dve maloleté deti, nakoľko dcéra účastníkov konania navštevuje materskú školu a od septembra 2018 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Mal preukázané, že navrhovateľka býva s maloletými deťmi v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie v sume 350 eur mesačne, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, prídavky na deti vo výške 47,04 eur, invalidný dôchodok vo výške 123 eur mesačne, t.j. spolu 373,60 eur. Manžel jej platí výživné na M. v sume 180 eur mesačne a na W. v sume 80 eur mesačne, jeho čistý mesačný príjem činí 1.700 eur, náklady na bývanie a auto (cestovanie autom) predstavujú 550 eur mesačne. Konštatoval, že po odpočítaní všetkých nákladov povinného platiť výživné mu zostáva suma trojnásobne prevyšujúca mesačný príjem navrhovateľky. Na argumenty povinného o dlhu na kreditnej karte a vedených súdnych sporoch voči nemu, neprihliadal, vyhodnotiac ich ako účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Výživné určil v zmysle návrhu navrhovateľky vo výške 255 eur mesačne odo dňa podania návrhu, t. j. od 01.02.2017. Zročné výživné za 10 mesiacov, t.j. obdobie od 01.02.2017 do 15.11.2017 - deň rozhodnutia súdu, (10 x 255 eur), ustálil v sume 2.550 eur a zaviazal povinného platiť výživné toto uhradiť spolu s bežným výživným ku dňu 15.12.2017. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z ust. § 91 ods. 2 Zákona o rodine tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal navrhovateľke ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že o ich výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením. 3. Proti rozsudku podala odvolanie osoba, ktorá je povinná platiť výživné. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, že výšku určeného výživného zníži tak, aby zodpovedala skutkovému stavu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považoval za neodôvodnený, nezrozumiteľný, nepresvedčivý a neobsahujúci zákonom vyžadované náležitosti, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a názor Ústavného súdu SR k náležitostiam rozsudku. Namietal, že výrok rozsudku je zmätočný, nevykonateľný, neoznačuje povinnú osobu, pre účastníkov je nepoužiteľný a navrhovateľka si nemôže na jeho základe uplatňovať prípadné nároky v exekučnom konaní. Určenú výšku výživného považoval za likvidačnú. Namietal, že výdavky navrhovateľky neboli v konaní preukázané, najmä platby za bývanie. Dal do pozornosti, že v inom konaní navrhovateľka uviedla, že starí rodičia jej vypomáhajú, jej vyjadrenia sú preto rozporné a nepravdepodobné. Uviedol, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, ako i mimoriadne výdavky. Vyslovil názor, že príjmy a pomery navrhovateľke plne postačujú na vedenie bežného života a starostlivosti o deti aj počas rodičovskej dovolenky. Namietal, že výrok rozhodnutia mal reflektovať aj na ukončenie rodičovskej dovolenky navrhovateľky v auguste 2018 a obmedziť vyplácanie výživného do tohto obdobia. Namietal, že súd prvej inštancie mal vziať do úvahy aj skutočnosť, že v spoločnosti B. pracuje od 10.05.2017, pričom pri určení výšky výživného vychádzal z rovnakého príjmu od 01.02.2017, ktorá výška nebola v konaní preukázaná. Postup súdu prvej inštancie, ktorý nemal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci, priebeh konania a vyhlásenie rozsudku považoval za arbitrárne. K odvolaniu pripojil pracovnú zmluvu z 09.05.2017, z ktorého vyplýva výška základnej mzdy 2.400 eur. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu osoby, ktorá je povinná platiť výživné s odvolaním nesúhlasila a zotrvala na svojom pôvodnom návrhu. Uviedla, že príjem povinného sa z dôvodu inflácie zvýšil o 5%, teda činí 2.520 eur. Potvrdila, že povinný prispieva na maloleté deti sumou spolu 250 eur mesačne, jej príjmy pozostávajú z rodičovského príspevku v sume 214,70 eur, invalidného dôchodku vo výške 131,10 eur mesačne a prídavkov na každé dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Zdôraznila, že jej rodičia si spolu s ňou prenajali byt v R. pri X., aby jej pomohli dostať sa z krízového centra, kde sa museli uchýliť po tom, ako ich povinný vyhodil na ulicu po opakovanom psychickom a fyzickom týraní. Rodičia jej pomáhajú dodnes aj nefinančnou pomocou, avšak stará matka pre zhoršenie zdravotného stavu bola umiestnená v domove dôchodcov, má vyššie výdavky a nie je možné od nej už žiadať pomoc. Uviedla, že jej rodičia sú aktuálne v nepriaznivej situácii, jej matka prišla dňa 01.08.2016 o prácu, prekonala tri operácie, je nezamestnaná, nemá príjem, preto musí ona platiť celé náklady na bývanie zo svojich úspor. Vyčíslila náklady na bývanie vo výške 185 eur mesačne poplatok za energie, čo znamená celkové skutočné náklady od septembra 2017 do konca mesiaca 2018 v priemere 685 eur mesačne, pričom tieto náklady spôsobuje s deťmi vo vyššej miere ona. K vyjadreniu pripojila potvrdenie z úradu práce o nezamestnanosti R.. V. L., potvrdenie o jej práceneschopnosti, potvrdenie o príjme W. L. a Zmluvy o nájme bytu zo dňa 7.7.2017 uzavretú prenajímateľom W. L.. 5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky poukázal na správanie navrhovateľky, ktorá nikdy nevedela hospodáriť s financiami, nepracovala, nestarala sa o domácnosť a deti. Popísal konflikty, ku ktorým došlo počas spolužitia účastníkov. Zdôraznil, že výživné na manželku je na dorovnanie životnej úrovne a nie na platenie nákladov rodiny manželky na bývanie. Svoje výdavky vyčíslil platbami výživného na deti v sume 250 eur mesačne, na bývanie vo výške 350 eur mesačne, na benzín 250 eur mesačne, stravu 250 eur mesačne a platba na bývanie matky v sume 150 eur mesačne. Zdôraznil, že chodí len do práce a vyspať sa domov, tiež by si mohol prenajať bývanie za 600 eur mesačne, ale nemá na to možnosti. Ostal mu prečerpaný účet, má vyčerpanú kreditnú kartu a požičiava si peniaze od rodičov. 6. Navrhovateľka v ďalšom vyjadrení považovala tvrdenia povinného za zavádzajúce. Zdôraznila, že starostlivosť o deti a domácnosť zabezpečovala ona, počas víkendov povinný odchádzal ku svojej matke, fyzicky a psychicky ju týral, niekoľkokrát bola lekársky ošetrená, v roku 2013 podala na povinného trestné oznámenie, následkom jeho sľubov ho stiahla. Nemíňala svojvoľne peniaze povinného, nikdy nemala dispozičné právo k jeho bankovému účtu, počas spolužitia používala na chod domácnosti svoje príjmy, čo niekedy nebolo dostačujúce. Povinného netrápilo, že sa treba postarať o deti, v čase jej ochorenia. Zdôraznila, že býva v prenajatom 3 izbovom byte s deťmi a svojimi rodičmi. Uviedla, že ak trávi povinný víkendy u svojej matky, žije u nej aj jeho brat, ktorý má tiež povinnosť prispievať na bývanie. Uviedla, že netuší, čo je dôvodom dlhov povinného. Spochybnila vyčíslené náklady povinného na pohonné hmoty. Dala do pozornosti, že povinný nejaví záujem o deti, netrávi s nimi čas, nezavolal im ani na sviatky, či Vianoce, naposledy im kúpil jesennú obuv. Z výživného vo výške 250 eur vie len veľmi ťažko zabezpečiť základné potreby deťom. Uviedla, že pred vyše rokom pracoval povinný z domu, nie je pravdou, že by bol bez príjmu. Pripojila Zápisnicu o trestnom oznámení podanom na povinného dňa 26.9.2013 a lekárske potvrdenie z 25.9.2013. V ďalších podaniach oznámila navrhovateľka, že nemá možnosť sa zamestnať, nakoľko všetok čas musí venovať synovi, ktorý je zdravotne postihnutý a ktorému bola diagnostikovaná porucha autistického spektra. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bola nútená ostať s ním na predĺženej rodičovskej dovolenke. 7. V odvolacom konaní na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na sumarizáciu príjmov a nákladov navrhovateľky, na príjem povinného, ktorý činí 1.800 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že povinný jej na výživu neprispieva. Platby, ktoré jej poslal na účet boli určené deťom. 8. Právny zástupca povinného pred odvolacím súdom uviedol, že v danom prípade nie je daný nepomer životnej úrovne manželky a povinného, ktorý nedisponuje žiadnym majetkom, nežije luxusným životom, býva u rodičov, vlastní staršie vozidlo. Skutočnosť, že ukončil pracovný pomer dohodu nie je dôvodom, že by nechcel platiť výživné. Namietal neprimeranosť výšky určeného výživného vzhľadom na morálne aspekty z dôvodu, že navrhovateľka sa nestarala riadne o deti a domácnosť. Uviedol, že jeden z dôvodov, prečo prišiel povinný o zamestnanie bolo správanie navrhovateľky, jeho zlý psychický stav v dôsledku štyroch prebiehajúcich súdnych konaní. Zdôraznil, že navrhovateľka nevie adekvátne zhodnotiť finančné prostriedky. Poukázal na to, že diagnóza maloletého W. bola zistená až v auguste 2018 a skutočnosť, že až po rozvode manželstva požiadala navrhovateľka o predĺženie rodičovskej dovolenky. Uviedol, že povinný na výživu detí prispieva riadne, nemá možnosť sa s deťmi pravidelne stretávať. Žiadal, aby príspevok bol priznaný do skončenia materskej dovolenky. Povinný vo výpovedi pred odvolacím súdom potvrdil, že momentálne nemá zamestnanie, v najbližšom období sa však zamestná, je evidovaný na úrade práce, bez nároku na príspevok a vyplatenie odstupného. Pracovný pomer skončil dohodou v apríli 2019 z dôvodu, že so zamestnávateľom mal rozdielne názory na niektoré veci. Výživné platí z úspor a prispieva aj na ďalšie veci. Poukázal na výpisy z účtu. Uviedol, že celkové náklady navrhovateľa predstavujú sumu 500 eur mesačne, t.j. náklady na benzín, telefón, bývanie a stravu. Povinný platiť výživné vo svojej výpovedi uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie, je programátor, elektrotechnik, vie sa zamestnať. Do 10.05.2017 nepracoval, staral sa o deti, nebol na materskej dovolenke. Predtým dosahoval príjem vo výške 1.500 eur netto, od 10.05.2017 jeho príjem činí 2.700 eur brutto, nie je sledovaný v žiadnej odbornej zdravotnej ambulancii. Náklady na bývanie v roku 2017, 2018 vyčíslil sumou 350 eur mesačne, od roku 2019 býva u rodičov, ktorým prispieva sumou 200 až 300 eur mesačne. V minulosti splácal pôžičky vzniknuté z prečerpania účtu. 9. V odvolacom konaní boli účastníkmi doložené do spisu doklady: potvrdenia navrhovateľky o vyplácaní rodičovského príspevku, prídavkov na deti a invalidnom dôchodku, z ktorých vyplýva, že v roku 2019 poberá invalidný dôchodok vo výške 135,30 eur mesačne, v roku 2018 výška invalidného dôchodku predstavovala 131,10 eur mesačne a v roku 2017 sumu 123 eur mesačne a v roku 2016 sumu 123 eur mesačne. Rovnako doložila navrhovateľka lekárske správy o zdravotnom stave maloletého W. Q., nar. XX.X.XXXX, posudok o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo 07.10.2018, čestné prehlásenie V. L. a W. L. z 06.05.2019, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka býva s nimi v spoločnej domácnosti v prenájme a prispieva na náklady na bývanie sumou 245 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme povinného platiť výživné vyplýva, že v období od septembra 2017do augusta 2018 dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1.832 eur netto a doklad o evidencii uchádzačov o zamestnanie povinného. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie povinného platiť výživné nie je dôvodné, pokiaľ ide o určenú výšku výživného, avšak rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. o určení výživného zmeniť vzhľadom na formálnu nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku a rovnako zmeniť aj vo výroku II o trovách konania. 11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 Zákona o rodine je založená na zásade vzájomnosti. Predpokladmi pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi je právna existencia manželstva, v prípade existencie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnom rozsahu skutočnosť, že manželia spolu nehospodária, životná úroveň manželov nie je rovnaká a súlad s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti musí súd obligatórne prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s § 71 Zákona o rodine ide o širokú definíciu, pričom podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu Zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, preto zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec správne právne posúdil a správne postupoval, keď dospel k záveru o splnení podmienok pre určenie výživného na manželku a dôvodnosti návrhu na určenie výživného na manželku. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s určeným rozsahom výživného na manželku a dospel k záveru o jeho primeranosti. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavu, že manželstvo účastníkov trvá, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a správne zohľadnil situáciu na strane navrhovateľky, ktorá nemá možnosť sa zamestnať ,vzhľadom k potrebe venovať sa naplno starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na ne. S prihliadnutím na odvolacie námietky povinného platiť výživné, odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie a doplnil dokazovanie o výsluch účastníkov a zabezpečenie dokladov preukazujúcich náklady navrhovateľky, jej príjem a príjem a pomery na strane povinného. Správne vychádzal súd prvej inštancie z porovnania príjmov manželov a ich nákladov. Tu je potrebné dať do pozornosti, že pri porovnaní príjmov manželov je nesporné, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške cca 130 eur mesačne a rodičovský príspevok, povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracoval, dosahoval príjem vo výške 1.820 eur netto, v predchádzajúcom období bol dobrovoľne nezamestnaný, aktuálne je opäť od apríla 2019 nezamestnaný, nakoľko ukončil pracovný pomerov dohodou, čím sa dobrovoľne vzdal príjmu. V konaní bolo preukázané, že na strane povinného sú schopnosti a možnosti dosahovať príjem vo výške minimálne 1.500 eur mesačne netto, vzhľadom prácu programátora, pričom nemá zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce. Na námietky povinného týkajúce sa nesprávne určenej výšky výživného od podania návrhu, teda v čase, kedy nemal príjem, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že povinný mal možnosť pracovať, mal schopnosti a možnosti zabezpečiť si príjem a svojej práce sa vzdal. Rovnako nemožno akceptovať jeho návrh na zníženie určenej výšky výživného z dôvodu, že na strane povinného sú možnosti platiť výživné v určenej výške. Skutočnosť, že nevlastní žiaden majetok rovnako nemá vplyv na stanovenú výšku výživného. Pokiaľ sa povinný odvoláva na náklady navrhovateľky na bývanie a jej životnú úroveň súvisiacu s bývaním v rodinnom dome, odvolací súd poukazuje na preukázané skutočnosti, že navrhovateľka s deťmi síce býva v rodinnom dome, avšak v podnájme, kde majú všetci k dispozícii tri izby. Pokiaľ povinný navrhol určiť výživné len na čas do ukončenia rodičovskej dovolenky navrhovateľky, odvolací súd poznamenáva, že určená vyživovacia povinnosť povinného trvá len do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda v prípade vyhovenia návrhu na rozvod manželstva, bude táto trvať dočasne, pričom po rozvode manželstva dôjde k zmene pomerov na strane každého z manželov v dôsledku ich majetkového vyporiadania. V danej prejednávanej veci však odvolací súd v prvom rade prihliadal na príjmy a pomery na strane manželov, ich životnú úroveň a starostlivosť o domácnosť. Skutočnosť, že povinný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a s navrhovateľkou ukončil spolužitie je nesporná. Po vyhodnotení nákladov účastníkov a ich príjmov, odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného na manželku v sume 255 eur mesačne zohľadňuje nepomer príjmov manželov, výdavky navrhovateľky na domácnosť, a jej ďalšie osobné náklady na zabezpečenie bežných potrieb. Určená výška výživného spĺňa požiadavku rovnakej životnej úrovne manželov a zabezpečenie domácnosti navrhovateľkou, keďže na strane navrhovateľky bola preukázaná sociálna odkázanosť a potreba dorovnania životnej úrovne manželov. K odvolacím námietkam povinného platiť výživné, ktorými namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd udáva, že vzhľadom na dané námietky doplnil dokazovanie aj odôvodnenie rozhodnutia a vo veci nariadil pojednávanie. Preto namietanému porušeniu procesného práva povinného odvolací súd neprisúdil takú intenzitu porušenia procesného práva, ktorého dôsledkom by malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď toto pochybenie odvolací súd napravil svojim postupom v odvolacom konaní. 13. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď výživné priznal navrhovateľke od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Správne rozhodol o zročnom výživnom, avšak vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutie pre formálnu nesprávnosť výroku, a nariadenie pojednávania v odvolacom konaní, odvolací súd zmenil i výrok o zročnom výživnom. Zročné výživné predstavuje výživné za obdobie od podania návrhu navrhovateľky dňa 01.02.2017 do 30.06.2019 vo výške 7.395 eur , t.j. 255 eur x 29 mesiacov, pričom povinný nepreukázal, že by za sporné obdobie prispieval navrhovateľke titulom výživného na manželku. V súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP uložil odvolací súd povinnosť povinnému zaplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na spotrebný charakter výživného. 14. Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o určení výživného a zročnom výživnom, zmenil podľa § 388 CSP. Odvolací súd udáva, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. len z dôvodu, že výrok nebol správny bez určenia miesta plnenia a zadefinovania obdobia, za ktoré vzniklo zročné výživné. 15. S poukazom na ust. § 156 CMP označoval účastníkov konania ako navrhovateľka a osoba povinná platiť výživné. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nesprávne súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia Civilného sporového poriadku, keďže daná vec sa posudzuje podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).