Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/356/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317207282 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317207282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova ul. č. 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky D. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX J., zastúpená zástupcom Mgr. Petrom Florekom, Mierová 21, 821 05 Bratislava, a otca O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. D. XXXX, toho času I. XXX, XXXXX I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.10.2017, č.k. 37P 92/2017-72, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletú E. G., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy XX,XX eur ( XXXX.- SK) na sumu XXX eur mesačne od 01.04.2017, ktoré je povinný zasielať k rukám matky vždy do 20 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú E. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.04.2017 do 28.02.2019 v sume X.XXX,XX eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 14C/18/2006-38 zo dňa 28.11.2006 v časti o výživnom na maloletú E. G.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 24.10.2017, č.k. 37P/92/2017-72, zvýšil výživné na maloletú E. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.04.2017, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 01.04.2017 do 30.10.2017 v sume X.XXX,XX eur povolil otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.11.2017 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.11.2006, č.k. 14C/18/2006-38 v časti výroku o výživnom na maloletú E. G.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie zmeny pomerov na strane maloletej a rodičov v zmysle ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky dôvodný je. Za preukázanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C/18/2006-38 zo dňa 28.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007 a uplynutím doby 10 rokov, považoval na strane maloletej jej vek, skutočnosť, že v školskom roku 2017/2018 navštevuje 8. ročník základnej školy, nárast jej nákladov na odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach, ktoré matka vyčíslila v sume XXX eur mesačne. Zohľadnil aj mimoškolské aktivity maloletej, ktorá navštevuje tanečnú akadémiu, tiež zvýšené výdavky so zabezpečením jej zdravotného stavu, keď je sledovaná v alergologickej a stomatologickej ambulancii a nosí okuliare. Na starne otca zaznamenal od poslednej úpravy výživného zmenu jeho pomerov, otec uzavrel nové manželstvo dňa 04.07.2015, z ktorého mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému B. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom mu zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére C. G., nar. XXXX. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že manželke otca pre nesplnenie podmienok nie je vyplácaný rodičovský príspevok. Vychádzal zo zmeny pomerov na strane otca aj v súvislosti s jeho zárobkom, keď otec v čase posledného súdneho rozhodovania o výživnom mal len prísľub práce a v súčasnosti nepretržite od 9/2015 pracuje v K., K. 5, Senec ako skladník a jeho priemerný mesačný netto príjem spolu s odmenami je XXX eur. Prihliadol na nízky príjem matky a skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, otec sa s maloletou nestretáva, žiadnym spôsobom sa o maloletú nezaujíma, súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči nej si neplní. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2017 do svojho rozhodnutia vyčíslil a povolil ho otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach. K tvrdeniam otca, ktorými spochybňoval svoje otcovstvo k maloletej uviedol, že ako otec je doposiaľ zapísaný v rodnom liste maloletej a jeho tvrdenia nezakladajú dôvod na nerešpektovanie právoplatného súdneho rozhodnutia a neplatenie výživného na maloletú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal pozastavenie výkonu rozhodnutia až do doby preukázania jeho otcovstva k maloletej. Uviedol, že súd prvej inštancie výšku výživného zvýšil neprimerane jeho zárobkovým možnostiam , keď jeho priemerná mzda sa pohybuje od XXX do XXX eur mesačne v závislosti od odpracovaných nadčasov. Poukázal na skutočnosti tvrdené v konaní pred súdom prvej inštancie o výške nákladov na bývanie pre neho a jeho rodinu, na skutočnosť, že jeho manželka, ktorá je na materskej dovolenke nepoberá rodičovský príspevok, ako aj na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi B.. Uviedol, že má dôvodné podozrenie, že maloletá E., ktorá sa narodila z jeho prvého manželstva nie je jeho biologická dcéra, keď jeho bývalá manželka 2 roky po jej narodení za otca maloletej označila jeho brata. Z týchto dôvodov sa nezúčastňuje na výchove a výžive maloletej. V minulosti na výživu maloletej prispieval jeho brat a keďže prestal, matka žiada výživné od neho, nakoľko je v rodnom liste maloletej označený ako jej otec. Uviedol, že z uvedených dôvodov podáva na príslušný súd návrh na vykonanie testov DNA. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Výšku výživného považovala za primeranú veku a potrebám maloletej. Zdôraznila, že otec na maloletú doposiaľ výživné riadne a včas nikdy neplatil. Tvrdenia otca, že nie je otcom maloletej odmietla a uviedla, že otec doposiaľ nevyužil všetky právne prostriedky umožňujúce zapretie otcovstva v zákonných lehotách. 5. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejú k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 14C/18/2006-38 zo dňa 28.11.2006. 10. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými rodičmi, avšak so záverom ku ktorému v otázke výšky výživného na maloletú dospel sa odvolací súd stotožnil len čiastočne. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletej, porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Týmito okolnosťami postupne došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb maloletej aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií poriadaných školou, či mimoškolských záujmových aktivít a pod., ktoré v rozsahu tak ako ich matka uvádzala sú podľa názoru odvolacieho súdu všeobecne známe a nie je potrebné ich všetky osobitne dokazovať. V danom prípade je potrebné aj zdôrazniť, že osobnú starostlivosť a výchovu o maloletú zabezpečuje iba matka, keď otec žijúci s novou rodinou, sa na starostlivosti o maloletú nepodieľa, výživné riadne a včas neplatí, pričom dokonca spochybňuje svoje otcovstvo vo vzťahu k maloletej. Za takejto situácie, osobná starostlivosť matky o maloletú naďalej nahrádza do značnej miery jej povinnosť finančne prispievať na jej výživu, rovnako znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletej by mal zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej, avšak nie v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. V danom prípade pri posúdení príjmových možností a schopností otca a majetkových pomerov, ale aj počtu jeho vyživovacích povinností, s poukazom na výšku jeho pravidelného zárobku, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje plnenie zvýšeného výživného na maloletú vo výške XXX eur mesačne. Odvolací súd pri posúdení výšky výživného vychádzal z preukázaných skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré sú právne a skutkovo významné pre vyhodnotenie kritérií rozhodných pre určenie výživného, preto na odvolacie námietky otca, v ktorých spochybňoval svoje otcovstvo k maloletej neprihliadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. 11. Odvolací sud pri posúdení možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, od ktorých sú potreby maloletej E. závislé ustálil, že výživné, ktoré je potrebné považovať za výživné určené v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s prihliadnutím na potrebu zohľadnenia príjmov oboch rodičov a potrebou zvyšovania výživného v súlade s rastom životných nákladov a potrieb maloletej do budúcna, je na maloletú výživné vo výške XXX eur mesačne. Odvolací súd pripomína, že maloleté deti majú právo na zachovanie životnej úrovne aj po rozvode manželstva a žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča, čomu musí prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život. 12. Odvolací súd pre správne vyčíslenie zročného výživného vyzval obidvoch rodičov na osvedčenie platenia výživného na maloletú zo strany otca za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie výživné na maloletú, tak bežné výživné a ani splátky zročného výživného neplatí a matka neeviduje žiadnu platbu. Otec na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, k vyjadreniu matky sa nevyjadril a jej tvrdenia o neplatení výživného nepoprel. Odvolací súd vzhľadom na zmenu výšky výživného zmenil aj výrok o zročnom výživnom. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2017 do 28.02.2019 vyčíslil vo výške X.XXX,XX eur ( 23 mesiacov x XXX,XX eur ), ktoré otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pre určenie možnosti splácať zročné výživné v jednotlivých splátkach na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zákonné dôvody v prospech otca nenašiel. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec zročné výživné na maloletú neplatí v žiadnom rozsahu, čím nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým mu vo výroku o zročnom výživnom uložil povinnosť splácať zročné výživné v XX eur mesačných splátkach od 01.11.2017, a ani právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 14C/18/2006-38 zo dňa 28.11.2006, keďže výživné na maloletú neplatí ani v pôvodne určenom rozsahu. 13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).