Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/70/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209301 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317209301.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 17 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, Z. XXXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 584,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/149/2017-55 zo dňa 4. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/149/2017-55 zo dňa 4. decembra 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom - I. výrokom - súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 584,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.07.2014 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 10.5.2017 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 584,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.07.2014 až do zaplatenia, z titulu nevrátenia celej sumy úveru. Súd žalovanému uznesením, doručeným dňa 27.7.2017 do vlastných rúk žalovaného, uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení podľa písm. a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne k žalobe nevyjadril. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 273 Civilného sporového poriadku spolu s ust. § 137a CSP, ktorý upravuje možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania, za zákonom stanovených podmienok, špecifikovaných v písm. a), b) a c) cit. ustanovenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ako aj v ust. §§ 261 ods. 1, 269 ods. 2, 272 ods. 1, 497, 499, 502 ods. 1, 2, 503 ods. 1, 2 a 3, 506, 324 ods. 1, 340a ods. 1, 365 ods. 1, 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Konajúci súd tiež poukázal na ust. § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol podľa § 273 CSP, keď rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 584,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.7.2014 až do zaplatenia, spolu s povinnosťou žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko na predmetné rozhodnutie neboli splnené podmienky. Odvolateľ - žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nepostupoval v zmysle tretej časti CMP, druhá hlava - spor o ochranu slabšej strany a nesprávne zistil skutkový stav vo veci (odvolateľ pravdepodobne nesprávne uviedol CMP, t.j. Civilný mimosporový poriadok, keď v prejednávanej veci bolo rozhodnuté v zmysle ustanovení CSP, t.j. Civilného sporového poriadku). Odvolateľ má za to, že zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, keď žalovaný je v údajoch o klientovi uvedený menom, priezviskom a rodným číslom, to, že žalovaný v oddelení o údajoch klienta je uvedený ako živnostník, neznamená, že úver bol poskytnutý na podnikanie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 22.8.2017 predložil konajúcemu súdu svoje vyjadrenie k žalobnému návrhu, ktoré súd preposlal žalobcovi na vyjadrenie. Napriek uvedenému súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní využil koncentračnú zásadu konania a na zmluvný vzťah aplikoval Obchodný zákonník. Odvolateľ zastáva názor, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 4. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje so záverom napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 5. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137a rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil; b) v uznesení podľa písm. a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písm. a) žalovanému do vlastných rúk. 6. Podľa § 275 odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 7. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku, b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. 8. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní (v mimosporových konaniach vydanie tzv. kontumačného rozsudku neprichádza do úvahy). V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Ak súd za splnenia zákonných podmienok prikročí k vydaniu kontumačného rozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia. 9. Vyjadrenie predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom. 10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd jednoznačne za preukázané, že uznesenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť, v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe, a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení podľa písm. a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 27.7.2017. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 22.8.2017, t.j. po súdom stanovenej 15- dňovej lehote (ktorá uplynula 14.8.2017). Podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného boli teda v súlade s ust. § 273 Civilného sporového poriadku splnené. 11. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva strane sporu do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. 12. V súvislosti s obranou prezentovanou odvolateľom - žalovaným, že v prejednávanej veci je v pozícii spotrebiteľa, v rozpore s údajom uvedeným v Zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, kde je v kolónke údaje o klientovi uvedený ako živnostník s uvedením IČO: 40 430 685, korešpondujúcim s výpisom zo živnostenského registra (č.l. 12, 13 spisu súdu prvej inštancie), odvolací súd poukazuje na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-464/01, Johann Gruber: „...V tejto súvislosti jednoznačne vyplýva z cieľa článkov 13 a 15 Bruselského dohovoru, ktorým je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy, že na tieto ustanovenia sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu, týkajúcu sa čiastočne jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).