Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317211403 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317211403.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: AMALTHEA, s.r.o., so sídlom Rožňavská 1 Bratislava - mestská časť Nové mesto IČO: 50198980 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská č. 3, Bratislava, proti žalovanému: O. A., I. Na Z. Č.. X, I., adresa na doručovanie: J. XXXX/X, I., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. decembra 2017, č.k. 11Cpr/10/2017-74 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 05.05.2017 zo strany žalovaného adresované žalobcovi, je neplatné a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2016. Dodatkom zo dňa 01.11.2016 sa zmenili mzdové podmienky. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že skončil pracovný pomer dohodou, táto skutočnosť však nebola preukázaná. Nesporné bolo, že dňa 05.05.2017 žalovaný oznámil, že dňom 06.05.2017 končí pracovný pomer okamžite v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. List bol doručený žalobcovi dňa 12.05.2017. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že žalobca nevyplácal mzdu riadne podľa zákona. Žalobca žalovanému oznámil listom zo dňa 17.05.2017, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Uviedol, že žalovaný oneskorené vyplácanie mzdy preukazoval odpoveďou Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 21.07.2017, z ktorej vyplýva, že vykonanou inšpekciou bolo zistené, že v mesiacoch január 2017, marec 2017 a jún 2017 bola žalovanému oneskorene vyplatená mzda, keď podľa pracovnej zmluvy mzda za vykonanú prácu je splatná 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca, pričom mzda bola poukázaná na bankový účet žalovaného dňa 11.01.2017, 14.03.2017 a 12.06.2017. Ani v jednom z prípadov oneskoreného vyplatenia mzdy to nebolo viac ako 15 dní po uplynutí splatnosti. Ďalej uviedol, že žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že mu žalobca vyplácal mzdu len čiastočne, pretože mu nevyplácal mzdu za odpracované nadčasové hodiny, ktoré mu nariadil odpracovať na pracovisku aj mimo pracoviska; táto skutočnosť nevyplýva ani z výsledkov vykonanej inšpekcie, pretože inšpektorát práce konštatoval, že žalobca neviedol riadne evidenciu pracovného času a nebolo teda možné zistiť, či v kontrolovanom období zamestnanci vykonávali prácu podľa ustanovení v pracovnej zmluve, prípadne mali nariadenú alebo dohodnutú prácu nadčas, alebo pracovnú pohotovosť. Žalovaný ďalej tvrdil, že mu žalobca nevyplácal provízie, avšak nepreukázal, že sa strany sporu dohodli na vyplácaní provízií, keď sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že išlo iba o ústnu dohodu a žalobca existenciu takejto dohody poprel. S poukazom na ustálenú súdnu prax uviedol, že ak je právo zamestnanca na mzdu, náhradu mzdy alebo akúkoľvek jej časť, ktorú zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi sporné, nie je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 4261/2011, 21 Cdo 4042/2010). Zistený skutkový stav posúdil podľa § 59 ods.1, § 69 ods. 1, 3 a 4 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, keď nepreukázal, že by mu žalobca nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal aby súd v plnom rozsahu rozhodol v jeho prospech a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 05.05.2017 zo strany žalovaného adresované žalobcovi, je platné, a aby zrušil v plnom rozsahu povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania a určil túto povinnosť žalobcovi. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je chybné, neprofesionálne, zavádzajúce a jednostranne a namietal aj zaujatosť konajúcej sudkyne z dôvodu, že konala zaujato a predpojato proti jeho osobe, jednostranne len v prospech strany žalobcu, nadŕžala strane žalobcu počas celého pojednávania konaného dňa 16.11.2017, ako aj pri vyhlásení rozsudku zo dňa 14.12.2017, bola nepripravená, nemala preštudovaný spis, ani jeho podanie z 05.08.2017, neustále od žalovaného žiadala na pojednávaní, aby jej dokázal, že má pravdu a nebrala do úvahy jeho relevantné dôkazy, ani jeho podanie z 05.08.2017, výsledok šetrenia Inšpektorátu práce Bratislava, a ani jeho ďalšie podanie zo dňa 04.12.2017, ktoré bolo doložené čestným prehlásením pána Ľ.. G.. Podľa jeho názoru konajúca sudkyňa postupovala svojvoľne, jednostranne, zaujato a predpojato proti jeho osobe, nadŕžala žalobcovi, znižovala dôstojnosť súdu a dôstojnosť žalovaného, ktorý nemal právneho zástupcu, nevyhotovila zápisnicu alebo zvukovú nahrávku z pojednávania zo 16.11.2017, ani z vyhlásenia rozsudku. Namietal, že pojednávanie súdu nemalo žiadnu úroveň dôstojnosti, namietal aj procesné chyby a vady súdu, že neboli vzaté do úvahy jeho dôkazy a písomné podania, od žalobcu konajúca sudkyňa nevyžadovala žiadne relevantné dôkazy, postačovalo iba jednoduché prvotné podanie žalobcu s doloženými prílohami pracovnej zmluvy s jej dodatkom, dohody o hmotnej zodpovednosti a výplatných listín a sudkyňa od žalobcu nič viac nevyžadovala, avšak od neho tieto veci na pojednávaní opakovane požadovala. Žalobca ničím neodôvodnil, ani nevyvrátil relevantné dôkazy a tvrdenia žalovaného vo veci samej, hoci mal žalobca za povinnosť uniesť bremeno dokazovania, a nie žalovaný. Výrok rozsudku považuje za predčasne unáhlený a nesprávny z dôvodov procesných chýb a pre vady súdu. Uviedol, že boli zamlčané skutočnosti o nepreplatených alebo nevydaných stravných lístkoch, na ktoré má zamestnanec nárok zo zákona; o nevyplatených odpracovaných hodinách nad rámec pracovného fondu (nadčasy); o vedení záznamu evidencie dochádzky a mesačného plánu rozvrhu hodín odpracovaných zamestnancom v prevádzke, resp. vo firme tzv. nekalého - podvodného (zamestnávateľa) žalobcu, inej národnosti podnikajúcej na území SR. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Namietal nedostatočné odôvodnenie odvolania žalovaného a nesprávnosť petitu odvolania po formálnej stránke,. Uviedol, že predložil dôkazy na základe ktorých súd rozhodol a podľa jeho názoru konajúca sudkyňa prihliadala na fakty a nie na nepodložené tvrdenia žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Uviedol, že z pojednávania konaného dňa 16.11.2017 je vytvorená nahrávka a nedôvodne žalovaný namieta dĺžku vyhlásenia rozsudku zo dňa 14.12.2017, pretože pri vyhlásení rozsudku sa už nevykonáva žiadne dokazovanie a preto nie je ani dôvod pre dlhšie pojednávanie. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a dôkazoch a uviedol, že nestotožňuje sa s vyjadrením žalobcu ani po formálnej, ani po obsahovej stránke, vyjadrenie žalobcu nepreukázalo, a ani nepotvrdilo žiadne nové dôkazy, žiadnym spôsobom nevyvrátilo relevantné tvrdenia žalovaného. Uviedol, že žalobca poškodil žalovaného v čase jeho zamestnanosti u žalobcu finančne, a aj morálne, keď nevyplatil žalovanému pomernú časť mzdy, ktorá žalovanému vznikla za odpracovaný pracovný čas nad rámec pracovného fondu (nadčasy) v rozsahu 118 hodín nadčas v celkovej sume 686,25 eur, nevyplatil mu pomernú zostatkovú časť riadnej dovolenky, ktorú žalovaný nevyčerpal a na ktorú žalovanému vznikol zákonný nárok o výmere 13.0416 dňa RD x 9 h/deň v sume 117.3744 hodín a takto mu nevyplatil sumu 505,10 eur, poškodil ho nevyplatením stravných lístkov za obdobie január až máj 2017 v sume 302,60 eur, neposkytol mu ani časti odevu aj napriek prísľubu pri pracovnom pohovore, čím ho poškodil v sume 340 eur a tým, že žalobca po pracovnom pohovore ústne sľúbil žalovanému preplácanie cestovného za mesiace september až december 2016 a január až máj 2017, poškodil ho do výšky sumy 222 eur. Okamžitým ukončením pracovného pomeru mu ďalej vznikol nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov a po percentuálnom výpočte úrokovej sadzby ho žalobca poškodil celkom o sumu 4.436,65 eur. Jeho právne nároky tomto spore neboli uspokojené, z dôvodov nevyplatenia uvedenej sumy žalovanému. Prvostupňový súd rozhodol nesprávne v prospech žalobcu, aj napriek dôkazom žalovaného, pričom žalobca nevyvrátil žiadne dôkazy a tvrdenia žalovaného. Ďalej uviedol že podnikatelia iných národností podnikajúcich na území SR zavádzajú Slovákov v procese ich zamestnanosti vo vlastnej krajine, obchádzajú zákony a legislatívu SR a napriek tomu, že žalovaný poukázal na tento bezprávny stav v čase jeho zamestnanosti, súd konal a rozhodol v prospech cudzinca, a aj preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, chybný a nepremyslený. Zároveň uviedol, že k odvolaniu prikladá nové dôkazy, a to uznesenie Okresného súdu Bratislava III o povinnosti uhradiť 99,50 eur a potvrdenie o úhrade poplatku zo dňa 16.02.2018, Ministerstvo spravodlivosti SR - Oznámenie o postúpení podania z 10.01.2018, Úrad vlády SR - Kancelária predsedu vlády SR Bratislava zo dňa 05.01.2018, vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 16.11.2017, čestné vyhlásenie pána Ľ. G., fotodokumentácia z výstavy INCHEBA 2017 od riaditeľa výstavy, odvolanie zo dňa 27.12.2017, Inšpektorát práce Bratislava z 21.07.2017 - odpoveď na oznámenie a sťažnosť oznamovateľa, okamžité ukončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z 05.05.2017, zákon č. 311/2001 Z.z. - 4 strany, oznámenie o ukončení pracovného pomeru prostredníctvom e-mailovej správy adresovanej zamestnávateľovi. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 05.05.2017 zo strany žalovaného, adresovaného žalobcovi, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo a následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, keď nepreukázal, že by mu žalobca nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetnom konania. 7. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 05.05.2017 oznámil žalobcovi, že ukončuje pracovný pomer u žalobcu okamžite dňom 06.05.2017 podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu riadne do 15 dní podľa zákona po uplynutí jej splatnosti; podľa tvrdení žalovaného mu žalobca vyplácal mzdu len čiastočne, keď mu nevyplácal mzdu za odpracované nadčasové hodiny, ktoré mu nariadil odpracovať zamestnávateľ na pracovisku aj mimo pracoviska, nevyplácal mu provízie podľa zákona, pričom niekoľkokrát počas jeho doby zamestnania v spoločnosti pozmeňoval percentuálnu výšku provízií, ktorú vyplácal na ruku, bez platenia odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, nevyplácal mu ani príplatky za prácu vo sviatok v súlade so zákonom, neposkytol mu stravné vo forme gastrolístkov, ani inú náhradu stravného od mesiaca február. 8. Žalobca sa v konaní domáhal podanou žalobou určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcom ako zamestnancom, a to na základe ním uvedených skutkových tvrdení, podľa ktorých pracovný pomer žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2016, mzda bola dohodnutá v sume 700 eur mesačne, dodatkom ku pracovnej zmluve zo dňa 01.11.2016 bola mzda žalovaného zvýšená na sumu 770 eur a tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru považuje za účelové a nezakladajúce sa na pravde, keďže každý mesiac uhrádzal žalovanému mesačnú mzdu v zmysle platnej pracovnej zmluvy na ním zadaný bankový účet, a to vždy v rozpätí od 10. - 14. dňa v mesiaci, čo znamená, že nikdy neprekročil 15 dní od splatnosti výplaty, a teda nie je naplnený zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Zároveň k žalobe predložil listinné dôkazy o svojich tvrdeniach, a to pracovnú zmluvu zo dňa 29.09.2016, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.11.2016, výplatné pásky za mesiace október 2016 - máj 2017, potvrdenie o vyplatení mzdy. 9. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť zamestnávateľom do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Z ustanovenia § 69 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Formálnymi predpokladmi platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sú v zmysle § 70 Zákonníka práce písomná forma a skutkové vymedzenie jeho dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 10. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce správne skúmal naplnenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, skutkovo vymedzených žalovaným v jeho v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 05.05.2017 ako nevyplatenie mzdy za odpracované nadčasové hodiny, nevyplatenie provízií, nevyplatenie príplatkov za prácu vo sviatok a nevyplatenie náhrady stravného. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, jej dodatku, výplatných pások a potvrdenia o vyplatení mzdy nevyplýva, že by žalovanému okrem nároku na zaplatenie mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve a jej dodatku vznikol aj nárok na zaplatenie mzdy za prácu nadčas a na zaplatenie provízií tak, ako uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný za účelom preukázania svojich tvrdení predložil v konaní odpoveď Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 21.07.2017 na oznámenie žalobcu a rozpis služieb za obdobie október 2016 - máj 2017. Rozpis služieb bol však vyhotovovaný samotným žalovaným, a nemožno ho preto považovať za dôkaz, ktorý by objektívne a dostatočne vierohodne preukazoval skutočné odpracovanie nadčasových hodín žalovaného a ich rozsah. Naviac je však z hľadiska prejednávanej veci bez významu obdobie od októbra 2016 do 05.04.2017, a to vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru okamžite ku dňu 06.05.2017, listom zo dňa 25.05.2017, ktorým žalovaný mohol okamžite ukončiť pracovný pomer u žalobcu v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce len z dôvodu, o ktorom sa dozvedel spätne v lehote 1 mesiaca. Tvrdenie žalovaného o odpracovaní nadčasových hodín u žalovaného v uvedenom období a ich rozsah nepreukazuje ani odpoveď Inšpektorátu práce Bratislava, keď v predmetnom podaní zo dňa 21.07.2017 inšpektorát práce nepotvrdil vykonanie práce nadčas žalovaným, ale konštatoval iba to, že inšpekciou nebolo možné zistiť, či v kontrolovanom období zamestnanci vykonávali aj prácu nadčas, nakoľko nebola u žalobcu riadna evidencia pracovného času, prípadne práce nadčas v zmysle § 99 Zákonníka práce. Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel tiež k záveru, že v konaní nebolo preukázané uzavretie dohody medzi stranami, na základe ktorej by žalovanému vznikol nárok aj na vyplácanie provízií, keď podľa tvrdení žalovaného malo ísť o dohodu v ústnej forme, existenciu ktorej žalobca poprel a žalovaný existenciu takej dohody žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný nepredložil ani žiaden dôkaz objektívne preukazujúci ním vykonávanú prácu vo sviatok, za ktorú by mu nebola vyplatená náhrada mzdy za sviatok a taktiež že by mu nebola vyplatená náhrada stravného, o nevyplatení ktorých by sa žalovaný dozvedel v lehote 1 mesiaca spätne od okamžitého ukončenia pracovného pomeru, keď žalobcom predložené výplatné pásky žalovaného za mesiac apríl a máj 2017 obsahujú aj tieto položky. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podľa úradného záznamu z pojednávania 16.11.2017 a úradného záznamu z vyhlásenia rozsudku zo dňa 14.12.2017 (nesprávne uvedený dátum 12.12.2017) boli vyhotovené zvukové záznamy z týchto pojednávaní, ktoré sú súčasťou elektronického súdneho spisu, pričom po oboznámení sa s ich obsahom odvolací súd dospel k záveru, že nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta ich nevyhotovenie a tiež zaujatosť, nedostatok nestrannosti, nepripravenosť konajúcej sudkyne, či nedostatočnú úroveň dôstojnosti pojednávania, pretože z uvedených záznamov z pojednávaní vyplýva, že konajúca sudkyňa postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď oboznámila strany sporu o tom, ktoré skutočnosti považuje za sporné, oboznámila predložené listinné dôkazy, okrem toho poskytla žalovanému aj dostatočný priestor na objasnenie ním predložených listinných dôkazov, najmä pokiaľ ide o predložený rozpis služieb, zisťovala výsluchom žalovaného aj skutočnosti rozhodujúce pre vyhodnotenie tohto dôkazu z hľadiska jeho spôsobilosti preukázať skutočnosti v ňom uvedené, t.j. kto a na základe akých podkladov tento rozpis vyhotovil, vykonala dokazovanie aj výsluchom konateľa žalovaného, ktorý sa k tvrdeniam žalovaného o vykonávaní práce nadčas vyjadril tak, že nadčasy vznikli v máji, keď boli výstavy, žalobca prácu nadčas vykonával dobrovoľne a nebol k tomu žalobcom nútený a za prácu nadčas mu žalobca osobne vyplatil v hotovosti 150 eur a stravné. Z priebehu pojednávania podľa uvedeného záznamu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. 12. Odvolací súd ako nedôvodné posúdil aj námietky žalovaného, že žalobca nevyvrátil jeho tvrdenia a dôkazy, že neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a že konajúca sudkyňa nepostupovala nestranne, keď od žalobcu nič nežiadala na pojednávaní a od žalovaného opakovane žiadala dôkazy. Ustanovenie § 150 C.s.p. ukladá stranám sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a zároveň umožňuje súdu na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Žalobca v súlade s ust. § 149 C.s.p. ako prostriedky procesného útoku uviedol v žalobe svoje skutkové tvrdenia, podľa ktorých uhrádzal žalovanému mesačnú mzdu v zmysle platnej pracovnej zmluvy na ním zadaný bankový účet, a to vždy v rozpätí od 10 . - 14 . dňa v mesiaci, čím neprekročil 15 dní od splatnosti výplaty a tieto svoje skutkové tvrdenia preukázal predložením listinných dôkazov, a to pracovnou zmluvou, jej dodatkom, výplatnými páskami, potvrdením o vyplatení mzdy a zároveň poprel tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru o uzavretí dohody medzi stranami o províziách, služobných cestách a nadčasoch. Žalovaný vo svojich podaniach, na ktoré poukázal aj v odvolaní, uviedol v súlade s ust. § 151 ods. 2 C.s.p. svoje vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a predložil aj listinné dôkazy, a to rozpis služieb, odpoveď Inšpektorátu práce Bratislava, ktoré však nepreukazujú žalovaným tvrdené skutočnosti ohľadne dohody medzi stranami o vyplatení provízií žalovanému, o vykonávaní práce nadčas žalovaným v rozhodnom období a o vzniku ďalších ním tvrdených nárokov. Vznik týchto nárokov nepreukazuje ani žalovaným predložené čestné vyhlásenie pána Ľ. G.W., pretože toto obsahuje len všeobecné tvrdenia o tom, ktoré činnosti žalovaný u žalobcu v rámci pracovného pomeru vykonával a skutočnosti týkajúce sa Ľ.Í. G. ako zamestnanca žalobcu, ale neobsahuje žiadne konkrétne vyjadrenia k nárokom žalovaného špecifikovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že s vyplatením mzdy žalovanému vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve sa nedostal do omeškania 15 dní po uplynutí jej splatnosti a vzhľadom na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre okamžité ukončenie pracovného pomeru žalovaným. Na strane druhej, žalovaný nepreukázal vznik jeho nárokov voči žalobcovi aj na iné plnenia predstavujúce časť mzdy, nevyplatením ktorej by mu vznikol zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. V odvolacom konaní pritom nemožno prihliadať na žalobcom predložené nové dôkazy, pretože v zmysle § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len z dôvodov v tomto ustanovení uvedených, existenciu ktorých žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom v konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).