Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/26/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318011005 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318011005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného U. Q., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T/137/2018 zo dňa 17.1.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 25.4.2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému U. Q., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom P., K. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby, u k l a d á podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T/137/2018 zo dňa 17.1.2019 bol obžalovaný U. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 18.9.2018 v čase okolo 11.08 hod. v meste V. na M. ulici č. XX, na detskom ihrisku situovanom za obytným domom uvedenej adresy, prvotne pristúpil k K. Z., kedy uchopil vedľa nej odložený ruksak a tento hodil po menovanej poškodenej smerujúc jej na hlavu, pričom vo fyzickom útoku naďalej pokračoval a zovretými rukami v päsť ju udieral do oblasti hlavy a jedným úderom ju zasiahol do ľavého oka, ktorým útokom utrpela krvnú podliatinu nad ľavým okom, opuch horného viečka ľavého oka a drobné odreniny, kedy následne sa presunul na M. ulicu č. XX, kde pred bytovým domom fyzicky zaútočil na C. U., ktorú chytil za vlasatú časť hlavy, silno trhol a tým jej vytrhol prameň vlasov, v dôsledku ktorého útoku padla na zem, kedy ju opakovane udieral rukami ako aj kopal do oblasti celého tela, čím jej spôsobil odreniny na oboch kolenách, rukách, bolestivosť krčnej chrbtice a zároveň jej v priebehu útoku poškodil dioptrické okuliare v hodnote 200 €, ktoré následky zranení oboch poškodených nesťažili ich obvyklý spôsob života. Za to bol obžalovanému uvedeným rozsudkom uložený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné liečenie ústavnou formou a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bol obžalovaný zaviazaný nahradiť škodu poškodenej C. U. v sume 200 €. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podal odvolanie obžalovaný U.E. na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku do zápisnice, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne L.. M. N. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 8.2.2019 (predtým zaslaným elektronickými prostriedkami dňa 1.2.2019) nasledovným spôsobom: „Obžalovanému bol rozsudkom uložený trest vo výmere 3 rokov, pričom tento trest je podľa obžalovaného neprimerane vysoký. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a vyjadril vôľu podrobiť sa protialkoholickému liečeniu ústavnou formou, svoj čin oľutoval. Súd sa nevyporiadal s poľahčujúcou okolnosťou, a to v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. l). Vzhľadom na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností mám za to, že trest mohol byť uložený v polovici trestnej sadzby.“ Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.3.2019. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že navrhuje odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že navrhuje, aby v zmysle podaného odvolania odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že od začiatku si priznáva svoju vinu, tie ženy napadol, ale neudieral ich a nekopal až tak, ako to uvádzali. Urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a chcel, aby mu to dopomohlo k nižšiemu trestu, a preto chce, aby sa odvolací súd na vec pozeral aj z tohto pohľadu. Čo sa týka oľutovania toho, čo spravil, tak to naozaj ľutuje a to, čo sa uvádza v rozsudku, že ako sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, tak to bolo spôsobené tým, že stále rozmýšľal nad tou vecou, nad svojim vyhlásením o vine, keďže ich naozaj neudieral a nekopal až tak, a preto sa vyjadril len tak, že no je mi to ľúto, ale vo svojom vnútri to naozaj ľutuje, čo spravil. Z alkoholovej závislosti sa chce liečiť. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj - ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona - písm. d), - ak je uložený trest neprimeraný - písm. e). Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného iba proti výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo nebolo zistené. Keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne rozoberať tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodeným bola riadne doručená obžaloba a poškodeným aj výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Tr.por., pričom tieto osoby a prokurátor boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného o jeho vine a vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy ohľadom výrokov o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Následne bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom prokurátora a obžalovaného znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a listinné dôkazy vzťahujúce sa k ukladanému trestu a k uplatnenej náhrade škody, procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, uvádza, že takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku. Pre úplnosť musí odvolací súd uviesť, že zo spisu vyplýva, že pred spáchaním skutku bol obžalovaný opakovane v roku 2018 postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo malo správne zakladať právnu kvalifikáciu aj podľa § 364 ods. 2 písm. e) Tr.zák. (spáchanie skutku obžalovaným, hoci bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch za obdobný čin postihnutý). Toto pochybenie prvostupňového súdu však muselo zostať iba ako konštatovanie odvolacieho súdu v akademickej rovine, keďže odvolanie podal iba obžalovaný a v takom prípade podľa § 322 ods. 3 Tr.por. nie je možné zmeniť rozsudok v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius). K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 364 ods. 1 Tr.zák. je 0 - 3 roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania tohto trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvádzané ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody. Prvostupňový súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pri použití § 38 ods. 4 Tr.zák. a zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Odvolací súd musí konštatovať, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, jednak je uložený trest neprimeraný, čo zakladalo dôvody zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por. Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák., teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, keďže obžalovaný bol pred spáchaním skutku opakovane odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť na nepodmienečné tresty odňatia slobody (v rokoch 2014 - 2018 spolu trikrát). Prvostupňový súd v prípade zisťovania poľahčujúcich okolností pochybil v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por.). Prvostupňový súd nepriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti zdôvodnil v napadnutom rozsudku tým, že obžalovaný ľútosť vyjadril len formálne vzhľadom na doterajší život obžalovaného a na hlavnom pojednávaní strohé konštatovanie ľútosti v rámci posledného slova. Odvolací súd sa s takýmto záverom prvostupňového súdu ohľadom nepriznania tejto poľahčujúcej okolnosti nestotožnil. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k obžalobe vyhlásil, že je vinný a súd jeho vyhlásenie prijal, pričom obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu už vo výpovedi v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného (č.l. 26-27). V rámci posledného slova na hlavnom pojednávaní vyjadril aj ľútosť nad svojim konaním a ľútosť prejavil aj v prípravnom konaní pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania (č.l. 141). Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný opätovne vyjadril ľútosť nad svojím konaním a vysvetlil dôvod svojho strohého vyjadrenia ľútosti na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd k tomu uvádza, že spôsob vyjadrenia ľútosti nad činom je individuálnym aktom resp. pocitom (ľútosť môže byť vyjadrená rôznym spôsobom a spôsob vyjadrenia vyplýva aj z osobnostnej charakteristiky vyjadrujúcej sa osoby) a rovnako tak môže byť do určite miery subjektívnym aj posúdenie úprimnosti takého vyjadrenia (niekomu sa môže zdať úprimnosť vo vyjadrení skutočná, iný ju môže pokladať za nepravú, klamlivú), pričom skutočnosť, že osoba bola v minulosti už odsúdená, nemôže byť a priori dôvodom, aby táto osoba nemohla úprimne oľutovať svoje protiprávne konanie. Obžalovaný v priebehu trestného konania opakovane oľutoval svoje protiprávne konanie a odvolací súd nezistil také relevantné skutočnosti, aby mohol konštatovať, že nedošlo zo strany obžalovaného k úprimnému oľutovaniu spáchanej trestnej činnosti. Odvolací súd preto vo svojom rozhodnutí po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. Z nesprávne nepriznanej poľahčujúcej okolnosti potom vyplývalo v napadnutom rozsudku aj nesprávne zistenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ich pomer bol vyrovnaný (a nie ako to nesprávne ustálil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, že prevažovali priťažujúce okolnosti) a obžalovanému bol ukladaný trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe bez potreby jej úpravy, t. j. obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody vo výmere 0 až 3 roky. Odvolací súd zistil, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá bola pred spáchaním skutku štyrikrát odsúdená, pričom ohľadom prvého odsúdenia sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, a preto na toto odsúdenie odvolací súd neprihliadal. Ďalšie odsúdenia obžalovaného sú pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. (trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 0T/74/2014 zo dňa 2.8.2014, právoplatným toho istého dňa, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na 2 mesiace a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel), pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. (trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/205/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 5.1.2018, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na 6 mesiacov) a pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 0T/52/2018 zo dňa 26.2.2018, právoplatným toho istého dňa, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na 6 mesiacov s vykonaním tohto trestu dňa 24.8.2018). Podľa údajov v spise je z hľadiska osobných a rodinných pomerov obžalovaný slobodný, bezdetný a pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr.zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený zákonom, a to záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, čo vyplýva zo spôsobu jeho konania. Z pohľadu ukladaného druhu trestu treba ďalej uviesť tie relevantné skutočnosti, že obžalovaný spáchal skutok niekoľko dní po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom došlo zo strany obžalovaného k bezdôvodnému fyzickému napadnutiu dvoch obžalovanému neznámych osôb ženského pohlavia, pričom v prípade jednej z nich pred jej dvojročným dieťaťom. Na základe toho musel byť obžalovanému z pohľadu druhu trestu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Z pohľadu výmery trestu sa odvolací súd nestotožnil s nepodmienečným trestom odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky uloženým v napadnutom rozsudku, ktorý odvolací súd považoval za neprimerane prísny, čo zakladalo dôvod zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. Odvolací súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti ohľadom okolností prípadu a osoby obžalovaného má za to, že obžalovanému treba uložiť prísny nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej tretine trestnej sadzby trestu odňatia slobody, avšak nie na jej samej hornej hranici ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, keďže bolo treba vziať do úvahy aj tie skutočnosti, že jednak obžalovaný na hlavnom pojednávaní k obžalobe urobil vyhlásenie, že je vinný, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní a bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške ukladaného trestu a jednak predošlé odsúdenia obžalovaného boli pre prečiny. Na základe toho bol odvolacím súdom obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. V súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a odvolací súd rozhodol v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody (vonkajšia diferenciácia) rovnakým spôsobom, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu (ako už bolo uvedené v roku 2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr.zák.). Takto uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, trestom dostatočným a spravodlivým, naplňujúcim účel trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Výroky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ohľadom uloženia ochranného liečenia a ohľadom náhrady škody neboli podaným odvolaním napadnuté, takže nie je relevantný dôvod sa nimi v tomto rozhodnutí zaoberať. Zhrnutím odvolací súd uvádza, že pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu obžalovanému mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacím súdom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku, pričom v ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.