Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/95/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201070 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319201070.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci navrhovateľa: H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti odporcovi: Frequency s. r. o., so sídlom Tomášikova 50/A, Bratislava, IČO: 46 329 056, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/43/2019-121 zo dňa 20.2.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/43/2019-121 zo dňa 20.2.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia od navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal vo veci dňa 22.1.2019 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na motorové vozidlo Mercedes Vito U. XXX X., registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3 na Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 ako vlastníka v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 66.000,- eur a na motorové vozidlo Mercedes Sprinter U. XXX P., registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3 na Frequency s. r. o., IČO: 46 329 056 ako vlastníka v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 66.000,- eur. 2. Svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaná obchodná spoločnosť má dvoch spoločníkov, ktorými sú Z.. J. F.Á. a K. F.. Žalobca dlhodobo v mene spoločnosti vystupoval ako jej štatutárny zástupca a vykonával v jej prospech a aj v jej mene prácu. Bolo tomu tak, že so súčasnými spoločníkmi mal internú dohodu, že spoločnosť „vlastní“ on a pán K. F., pričom Z.. J. F. je spoločníčkou len „formálne“. Táto dohoda bola ešte donedávna taká, že obchodný podiel Z.. F. bude na žalobcu bezplatne prepísaný. Z priložených dokladov jasne vyplýva, že ešte donedávna ho uvedené osoby brali ako spolumajiteľa firmy. Situácia sa však podstatným spôsobom zmenila a obchodný podiel na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia Z.. F. odmieta prepísať. Žalovaná strana je vlastníčkou a držiteľkou dvoch automobilov: Mercedes Vito U. XXX X. a Mercedes Sprinter U. XXX P., obe registrované v evidencii motorových vozidiel OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3. Pokiaľ ide o samotnú existenciu a výšku nárokov žalobcu, tento si ich uplatnil vo výške 2.000,- eur mesačne, pretože v podstate rovnakú prácu v roku 2012 až 2015 vykonával na živnosť a mesačne fakturoval sumy vždy prevyšujúce ním požadovanú náhradu 2.000,- eur. K skončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným došlo v mesiaci november 2018. Z opatrnosti si z dôvodu premlčania časti nárokov bude žalobca voči žalovanej strane uplatňovať bezdôvodné obohatenie len za 33 posledných mesiacov výkonu jeho prác z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 66.000,- eur. 3. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, táto spočíva v tom, že žalovaná je obchodná spoločnosť, ktorej jediným majetkom sú dve motorové vozidlá a finančné prostriedky na účtoch. Technicky je preto pre konajúce osoby relatívne jednoduché začať podnikať s inou právnickou osobou (alebo podnikať jednoducho prestať) a do právoplatného skončenia tohto konania všetky majetkové hodnoty z obchodnej činnosti vybrať alebo ich účtovne prakticky legálne minúť. Po druhé, odôvodnenosť tohto návrhu je daná aj tým, že spoločník - K. F. sa už z firmy raz finančné prostriedky vo výške 42.000,- eur pokúsil vybrať a privlastniť, avšak z obavy z trestného stíhania pre spreneveru tieto do firmy vrátil. Po tretie, K. F. nakladal podozrivým spôsobom s majetkom a finančnými prostriedkami firmy Frequency s.r.o. aj pri predaji firemného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi a to tak, že z čiastky 42.000,- eur, ktorú vybral, vrátil neskôr naspäť na firemný účet približne 32.000,- eur a zvyšných približne 9.000,- eur vrátil ako čiastku za predaj osobného auta Škoda Octavia III 1.6 Tdi, ktoré bolo majetkom firmy. Jeho konaním tak z firmy zmizlo približne 9.000,- eur alebo, čo je pravdepodobnejšie, išlo o fingovaný odpredaj auta, aby nebolo v majetku firmy, čo napovedá tomu, že jeho konanie znemožniť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia prístup k jeho podielu vo firme bolo dopredu pripravené. Vzhľadom na vyššie uvedené nariadenie záložných práv na dva automobily žalovanej strany by vôbec nepredstavovalo excesívny zásah do jej majetkových práv, ale z pohľadu reálne hroziaceho rizika je takéto opatrenie na zabezpečenie jeho nárokov na mieste. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1 , ods. 3 CSP a § 344 CSP, ďalej poukázal na ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 ods. 2 CSP. Zároveň uviedol, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 344 a § 326 ods. 2 CSP. 5. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany Frequency s. r. o., ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. 6. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 343 ods. 1 a § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by prípadný výkon navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia v budúcnosti na súde uplatnenej pohľadávky (a samozrejme v prípade úspechu vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa žalovaného voči jeho terajšej a v budúcnosti súdom skutočne priznanej pohľadávke. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu dôvodov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojim konaním ohrozoval výkon prípadného súdneho rozhodnutia vo veci v rámci exekúcie vo vzťahu k znižovaniu svojho majetku tak, ako to uvádzal žalobca vo svojom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal. Žalobcom uvádzané skutočnosti o spôsobe správania sa spoločníka žalovaného - K. F. súd neakceptoval, pretože uvedené tvrdenie nemôže mať za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď nebolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že k uvedenému konaniu zo strany spoločníka žalovanej strany K. F. skutočne prišlo. 7. Na zdôraznenie súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca dostatočne nepreukázal obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako neodôvodnený. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a použitím čl. 4 ods. 2 CSP, žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní o.i. uviedol, že nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia je dané už tým, že v prípade žalovaného ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá okrem predmetných motorových vozidiel nemá v podstate žiaden iný majetok. S ohľadom na výšku žalobcom deklarovanej a uplatňovanej pohľadávky voči žalovanej spoločnosti, na aktuálny stav majetku žalovanej (keď táto v podstate nemá žiaden iný majetok ako predmetné motorové vozidlá), v spojitosti so súčasným stavom súdnictva (priemernými dĺžkami súdnych konaní) je viac ako zjavné, že reálnosť obavy, že budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, je daná. Iný záver súdu by bol formalistický a alibistický. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v prípade, že nebude nariadené žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie, bude jeho žaloba z praktického pohľadu zbytočná. Žalobcom priložená mailová komunikácia len potvrdzuje naštrbenosť vzťahov medzi žalobcom a osobami vystupujúcimi v mene žalovanej spoločnosti. Tieto okolnosti len zvyšujú pravdepodobnosť a reálnosť toho, že v prípade, že bude žalobca svoju pohľadávku uplatňovať súdne, tak v čase právoplatného skončenia veci bude táto pohľadávka už reálne nevymožiteľná. Je teda viac ako pravdepodobné, že v prípade, ak by sa žalobca domáhal svojho nároku, do právoplatného skončenia veci by už spoločnosť reálne nedisponovala žiadnym majetkom. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že sú naplnené dôvody k tomu, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Nie je dôvod, aby navrhované zabezpečovacie opatrenie obmedzovalo žalovanú spoločnosť, pretože ak spoločnosť naozaj plánuje pokračovať v podnikaní, motorové vozidlá (vysielacie vozy) bude potrebovať a preto nie je dôvod ich prevádzať na iné osoby. Ak by sa na druhej strane rozhodla v podnikaní nepokračovať, je daná reálna obava vymožiteľnosti nárokov žalobcu. 10. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca , aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom zmysle, že návrhu vyhovie a nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle pôvodného návrhu. 11. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP k odvolaniu a k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdom určenej lehote nevyjadril. 12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 14. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 15. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. 16. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil prostredníctvom označených dôkazov základné skutočnosti pre dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca nepreukázal, že žalovaný svojím konaním ohrozuje výkon prípadného súdneho rozhodnutia vo veci v rámci exekúcie vo vzťahu k znižovaniu svojho majetku, tak ako uviedol v uznesení súd prvej inštancie. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 18. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 19. Navyše oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. 20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje uznesenie, uviedol podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. 21. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia (teda aj zabezpečovacieho opatrenia) je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. 22. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 23. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre ich nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).