Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/262/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201868 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319201868.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Q.. W. W., Y.. K., K.. XX.XX.XXXX, O. S., PoĽ. XXX/X, zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, so sídlom Šamorín, Hlavná 25, proti odporcovi: H.. Y. W., K.. XX.XX.XXXX, O. S., V. XXX/X, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., advokátska kancelária, Kominárska 2,4 Bratislava IČO: 47 254 084 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. apríla 2019 č.k. 17C/28/2019-24 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a. II. V časti týkajúcej sa trov prvoinštančného konania uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že odporca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX, k. ú. S., rodinným domom súpisné číslo XXX, postaveným na pozemku KN-C, parc. č. XXX/XX, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, nájmu, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/266/2017-63 zo dňa 07.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.02.2018. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. S., rodinný dom súpisné číslo XXX, postaveným na pozemku KN-C, parc. č. XXX/XX, ako aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k. ú. S., pozemok KN-C, parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 601 m2 a podľa zápisu v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník oboch nehnuteľností zapísaný odporca. Namietala rozpor medzi právnym stavom a evidenčným zápisom na listoch vlastníctva číslo XXX a XXX, k. ú. S.. Konštatoval, že podľa tvrdenia navrhovateľky odporca bezpodielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a pozemku nepopiera, avšak navrhovateľka zistila, že na liste vlastníctva číslo XXX je zapísané záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s. na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX aj na rodinný dom súpisné číslo XXX, podľa zmluvy V- XXXXX/XXXX zo dňa 25.01.2019, pričom ona žiadnu záložnú zmluvu s Tatrabankou nepodpísala a o zriadení záložného práva nemala žiadnu vedomosť. Podľa informácií navrhovateľky má odporca záujem nadobudnúť nový rodinný dom, a preto mala za to, že existuje reálna možnosť a hrozba, s poukazom na protiprávne konanie odporcu pri založení rodinného domu patriaceho do BSM bez jej vedomia a súhlasu ako bezpodielovej spoluvlastníčky domu, že by mohol predať rodinný dom pred vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že je potrebná dočasná úprava pomerov, lebo v opačnom prípade môže odporca naďalej konať protiprávne. Podľa jej názoru nariadením neodkladného opatrenia bude zabezpečená ochrana jej vlastníckeho práva a zároveň nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasiahne do práva odporcu naďalej užívať rodinný dom, nakoľko je dlhodobo odsťahovaná zo spoločného rodinného domu. Okrem toho z opatrnosti žiadala o ochranu svojho vlastníckeho práva aj vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. S., pozemok KN-C, parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 601 m2, a ktoré bezprostredne susedí s pozemkami zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX, keď uvedený pozemok je podľa územnoplánovacej informácie obce Kalinkovo zo dňa 19.03.2019 určený na výstavbu izolovaných rodinných domov v existujúcej výstavbe. 3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods.1, 2 písm., d) CSP, § 326 ods. 1, CSP, §332 ods. 1 CSP a § 336 CSP. 4. Považoval nárok navrhovateľky za osvedčený, pričom vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konštatoval, že navrhovateľka predložila listinný dôkaz, výpis z listu vlastníctva číslo XXX, z ktorého je zrejmé, že je zapísané záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s. na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX, na rodinný dom súpisné číslo XXX, podľa zmluvy V-XXXXX/ XXXX zo dňa 25.01.2019. Považoval touto listinou preukázanú dispozíciu odporcu s rodinným domom patriacim do BSM, čím podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka osvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že by odporca pokračoval a rodinný dom scudzil alebo inak zaťažil pred skončením vyporiadania ich BSM. Podľa súdu prvej inštancie bol tento dôvod samostatne spôsobilý vyvolať u navrhovateľky odôvodnenú obavu, že by odporca mohol pokračovať týmto spôsobom a napr. aj predať rodinný dom pred ukončením vyporiadania BSM, čím by bolo jej právne postavenie komplikované a neisté, preto v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko dospel k záveru naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu. 5. V zostávajúcej časti týkajúcej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. S., pozemok KN-C, parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 601 m2, a ktoré bezprostredne susedí s pozemkami zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila riadne predpoklady pre úspešné nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že sama v návrhu uviedla, že v tejto časti navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie z opatrnosti, ktorá však nemôže relevantne nahradiť reálnu obavu. Konštatoval, že z návrhu nevyplýva osvedčenie, že je dané i v tomto prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že subjektívny pocit navrhovateľky, že by sa i v prípade tohto pozemku mohol odporca zachovať podobne ako pri rodinnom dome a disponovať s ním, nestojí na reálnych skutkových základoch a súd nemôže konať a rozhodovať na základe pocitov strán sporu, ale len na základe predložených dôkazov a v ich vzájomných súvislostiach, a preto v tejto časti jej návrh zamietol. 6. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP s odôvodnením, že navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bola v konaní úspešná len v jednom z dvoch výrokov. 7. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho v tejto napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Namietal nesprávnosť a zmätočnosť nariadeného neodkladného opatrenia a ako odvolací dôvod uviedol dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP a teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 9. Namietal, že v konaní nebol riadne a náležite zistený skutkový stav, resp. súd prvej inštancie sa obmedzil len na vykonanie dôkazov navrhnutých navrhovateľkou a na základe takto vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu veci rozhodol tak, že mu uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX, k. ú. S., rodinným domom súpisné číslo XXX, postaveným na pozemku KN -C, parc. č. XXX/XX, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, nájmu, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Vyjadril nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom uznesení, nakoľko podľa jeho názoru založenie nehnuteľnosti neznamená, že dôjde k jej budúcemu predaju. Poukázal na bežnú prax, že pri predaji nehnuteľnosti sa ruší predchádzajúce záložné právo z dôvodu financovania kúpy novou bankou. Mal za to, že dôkazom o snahe predať nehnuteľnosť by bolo napríklad jej inzerovanie na realitných portáloch a založenie nie je možné považovať za úkon smerujúci k predaju. Konštatoval, že predajom nehnuteľnosti by sa nestalo právne postavenie navrhovateľky neisté. Dôvodil, že ak by aj nehnuteľnosť predal (čo je nepravdepodobné, keďže ju založil) všetky finančné výťažky by smerovali do BSM a museli by byť vyporiadané v rámci BSM. Nedošlo by k zníženiu hodnoty majetku, ale len k jeho transformácií na likvidnú formu, čo je dokonca pri vyporiadaní BSM pre navrhovateľku ešte výhodnejšie, keďže je častým problémom vyporiadania BSM najmä to, že žiadna zo strán nevie vyplatiť protistranu. Mal za to, že jediná hrozba pre navrhovateľku by bola hypoteticky strata obydlia, avšak navrhovateľka v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, čím sa nemôže jej situácia právne zhoršiť. Uviedol, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zásadnému zásahu do jeho práv bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. 10. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca by bez nariadeného neodkladného opatrenia mohol rodinný dom predať pod trhovú cenu, vzhľadom na vážne narušené vzťahy strán sporu, s úmyslom vyplatiť jej čo najnižší vyrovnací podiel pri vyporiadaní BSM. Konštatovala, že aj keď v súčasnosti v spoločnom rodinnom dome nebýva, má ako bezpodielová spoluvlastnícka rovnaké práva ako odporca a môže sa do rodinného domu nasťahovať a užívať ho. Uviedla, že odporca jej odmieta vydať kľúče od domu a kód od bezpečnostného systému z dôvodu, že v dome s nim býva jeho partnerka, ktorá tam má svoje osobné veci a obaja by sa necítili komfortne a bezpečne za predpokladu, že by mala kľúče a kód k dispozícii aj ona. 11. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že k jeho zápisu ako výlučného vlastníka rodinného domu došlo z dôvodu, že je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. S. a nebolo to z dôvodu jeho špekulácie, ako to tvrdí navrhovateľka, nakoľko v čase výstavby rodinného domu ho ani len nenapadlo, že ho navrhovateľka v budúcnosti opustí kvôli inému mužovi. Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že by bol výlučným vlastníkom rodinného domu, resp. nikdy nepoprel, že navrhovateľka je jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou. Konštatoval, že by bolo absolútne nerozumné a nelogické, aby predal rodinný dom za cenu, ktorá je nižšia ako trhová hodnota nehnuteľnosti, nakoľko by poškodil aj sám seba a rovnako tak by poškodil aj ich spoločné maloleté deti. Uviedol, že nemá záujem predať rodinný dom, nakoľko tento považujú ich maloleté deti za svoj domov a v neposlednom rade aj on tento považuje za svoj domov a nevie si predstaviť, že by mal predmetnú nehnuteľnosť predať. Uviedol, že má záujem ponechať si rodinný dom a tento naďalej užívať aj so svojimi maloletými deťmi a zaťažil ho záložným právom v prospech záložného veriteľa - obchodnej spoločnosti Tatra banka, a.s., za účelom získania finančných prostriedkov z úveru na vyplatenie vyrovnacieho podielu pre navrhovateľku. 12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie odporcu voči vyhovujúcej časti uznesenia je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. 14. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 18. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 19. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 20. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 21. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne opatrenie, navrhované navrhovateľkou. 23. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie ako aj z obsahu spisu odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z odvolania a vyjadrení odporcu medzi stranami nie je sporné, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do BSM navrhovateľky a odporcu. Rovnako je nesporné, že na predmetnú nehnuteľnosť je zapísané záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s. na zabezpečenie Úveru č. XXXXXXXXXX. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že listinným dôkazom - výpisom z listu vlastníctva č. XXX kde v časti C je zapísané záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s. na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX, na rodinný dom súpisné číslo XXX, podľa zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa 25.01.2019 navrhovateľka osvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že by odporca pokračoval a rodinný dom scudzil alebo inak zaťažil pred skončením vyporiadania ich BSM, na základe čoho je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Odvolací súd z predložených dôkazov nepovažuje za osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že odporca podniká kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti ako sa navrhovateľka domnieva. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle návrhu navrhovateľky súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosť nielen v rozsahu jej predaja ale aj darovania, zámeny, založenia, nájmu, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, avšak v takomto rozsahu nie je možné návrh navrhovateľky považovať za dôvodný ani v rozsahu tvrdenia a už vôbec nie za osvedčený. 24. Odvolací súd preto nepovažoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, predložených listinných dôkazoch, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko na ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho hľadiska za presvedčivý, a taktiež navrhovateľka neosvedčila všetky skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. 25. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh v napadnutej vyhovujúcej časti zamietol (§ 388 C.s.p.). 26. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).