Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/215/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201875 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319201875.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkýň: 1/ M.. C. M., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, K., 2/ M.. C. K., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XX/E, K., zast. Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., IČO: 47 232 366, so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, proti žalovanému: T.. P. M., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, K., zast. JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, IČO: 42 140 951, so sídlom Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, o nahradenie prejavu vôle a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2. apríla 2019 č.k. 12C 36/2019-66 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. augusta 2019 č.k. 12C 36/2019-327 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12C 36/2019-66 zo dňa 2. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 36/2019-327 zo dňa 12. augusta 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 36/2019-327 zo dňa 12.08.2019 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť žalobkyniam neobmedzený vstup a užívanie bytu č. XXX nachádzajúceho sa vo vchode R. na C. X/B na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX so spoluvlastníckym podielom 8397/443724 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a tiež pozemkov na parcelách registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1049 m2, č. XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1260 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., zapísaných Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III v konaní žalobkyne 1/ voči žalovanému o nahradenie prejavu vôle. Zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konaní vo veci samej. 2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobkyne 1/ a 2/ odôvodnili tým, že žalobkyňa 2/ žila v spoločnej domácnosti so žalovaným ako partneri a žalobkyňa 1/ ako ich dcéra. Vzťah žalobkyne 2/ a žalovaného sa rozpadol pre nadviazanie pomeru žalovaného s jeho terajšou partnerkou a v mesiaci február 2018 začali žiť oddelene s tým, že sa navzájom dohodli na usporiadaní majetkových vzťahov tak, že žalovaný sa dohodou zo dňa 12.3.2018 zaviazal, že mal. C. M., G.. XX.X.XXXX daruje 3- izbový byt na ulici R. na C., a to po jeho obstaraní na čiastočný hypotekárny úver a zároveň sa zaviazal, že bude platiť úver za uvedený byt vo výške 350 Eur až do jeho splatenia. V čase uzatvorenia zmluvy žalovaný ešte nebol vlastníkom takéhoto bytu, jeho vlastnícke právo bolo zapísané na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej v katastri nehnuteľností pod Z.- XXXX/XXXX dňa 6.6.2018, ide o byt č. XXX nachádzajúci sa vo vchode R. na C. X/B na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXXX postavenom na parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 8397/443724 k spoločným častiam a k pozemkom parcelám registra „C“ č. XXXX/XX - ost. plocha o výmere 1049 m2, č. XXXX/XX - zast. plocha a nádvorie o výmere 1260 m2 (ďalej ako predmetný byt), nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z. zapísané Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Rodičia mal. Kristíny sa dohodli tak, že matka sa s maloletou nasťahovala do uvedeného bytu (maloletá je rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 38P/236/2018 zverená do osobnej starostlivosti matky) a matka maloletej znášala náklady spojené so zariadením bytu (byt sa kupoval čiastočne zariadený) a doteraz znáša všetky náklady spojené s užívaním bytu. Účelom uzatvorenia takejto dohody bol fakt, že otec vzhľadom na svoju vysokú životnú úroveň (otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností) chcel maloletej darovaním bytu zabezpečiť dovtedajší životný štandard. Rodičia maloletej mali záujem, aby maloletá zostala naďalej v prostredí, v ktorom vyrastala (C. K.), prostredie blízko pri lese je vhodné aj pre oslabenú imunitu maloletej a pešiu vzdialenosť ku škole, do ktorej už v tom čase začala chodiť, ide o ZŠ a MŠ C. na B. F. Č.. XX v K.P.. Podľa tvrdenia žalobkýň žalovaný nikdy nerozporoval existenciu dohody o tom, že žalobkyni 1/ daruje predmetný byt, čo mal potvrdiť aj v ďalšej komunikácii so žalobkyňou 2/. Taktiež v konaní vedenom na Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 38P/236/2018 mal žalovaný potvrdiť, že žalobkyni 1/ daruje predmetný byt a žalovanej 2/ umožní užívať predmetný byt až do jeho prevodu na žalobkyňu v prvom rade. Uvedené skutočnosti majú vyplývať aj z čl. II. rodičovskej dohody, ktorú žalobkyne predložili súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyne mali za to, že umožnenie užívania predmetnej nehnuteľnosti vyplýva aj z mailovej komunikácie, v ktorej sa žalovaný so žalobkyňou 2/ dohodli na tom, že žalobkyňa bude znášať náklady spojené s užívaním bytu. Listom zo dňa 19.2.2019 doručeným žalobkyni 2/ dňa 22.2.2019 vyzval žalovaný žalobkyňu aby predmetný byt do 31.3.2019 vypratala, aj s maloletou, žalobkyňou 1/, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti žalovanej 2/. Žalovaný vo výzve uvádza, že byt ide ponúkať na predaj tretej osobe. Podľa názoru žalobkýň tvrdenie žalovaného uvedené vo výzve na vypratanie bytu, v tom že byt musí predať, aby vyriešil svoju finančnú situáciu vo vzťahu k hypotekárnemu úveru a pôžičke, nie je zmenenou okolnosťou, ktorá by mala meniť predchádzajúcu dohodu účastníkov, keďže už v čase uzatvorenia predchádzajúcich dohôd žalovaný vedel o hypotekárnom úvere (v dohode predloženej ako dôkaz (1) sa žalovaný zaviazal platiť tento úver až do doby jeho splatenia a rovnako vedel aj o údajnej pôžičke od rodiny. Žalobkyne tvrdili, že nie je možné, aby sa presťahovali do bytu na E. XX/E, K., keďže uvedený byt dali účastníci v čase, keď ešte spolu hospodárili do užívania kolegovi žalovaného, ktorý ho momentálne užíva. Podľa názoru žalobkýň by tento byt nebol ani vhodný na užívanie maloletej, keďže byt má iba 1 spálňu a žalobkyňa 2/ by nebola vzhľadom na blížiacu sa materskú dovolenku schopná znášať náklady spojené s úverom a bývaním v uvedenom byte. Keďže podľa tvrdenia žalobkýň žalovaný odmietol rešpektovať predchádzajúce dohody podala žalobkyňa 1/ na Okresnom súde Bratislava III žalobu o nahradenie prejavu vôle a zároveň žalobkyňa 2/ vyzvala žalovaného aj písomnou formou výzvou na prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na maloletú, žalobkyňu 1/ tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté. Žalobkyne mali za to, že konanie žalovaného je v rozpore s predchádzajúcimi dohodami rodičov maloletej a najmä v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa 2/ je momentálne vo vysokom štádiu tehotenstva, ktoré je rizikové a uvedené správanie sa žalovaného priamo ohrozuje jej zdravotný stav a taktiež je v rozpore so záujmami jeho dcéry, maloletej žalobkyne 1/, keďže predmetný byt bol kupovaný za účelom zabezpečenia jej životných potrieb, a v blízkosti školskej dochádzky. 3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 333 CSP, § 334 CSP, § 337 ods. 3 CSP nárok žalobkýň 1/ a 2/ považoval za osvedčený, pričom vychádzal z listinných dôkazov predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dohody zo dňa 13.03.2018 listov vlastníctva č.: XXXX, XXX, XXXX, XXXX potvrdenia o rizikovom tehotenstve žalobkyne 2/ rozsudku Okresného súdu Bratislava III vydaného vo veci vedenej pod sp. zn. 38P 236/2018, ktorým bola maloletá žalobkyňa 1/ zverená do osobnej starostlivosti matky čestného vyhlásenia žalobkyne 2/, že bude znášať náklady spojené s bytom č. XXX vo vchode R. na C. X/B, K. výziev na vypratanie bytu a emailovej komunikácie. Konštatoval, že z predložených listinných dôkazov, najmä z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 38P/236/2018, vyplýva, že žalobkyňa 2/ a žalovaný sú rodičia mal. Kristíny, žalobkyne 1/, ako dieťaťa narodeného mimo manželstva, otcovstvo ktorého bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Z rozsudku zistil, že ich mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, žalobkyne 2/. Z Dohody zo dňa 12.03.2018, ktorú žalovaný podpísal dňa 13.03.2018, s notársky overeným podpisom sa žalovaný o.i. zaviazal, že daruje svojej dcére, žalobkyni 1/ 3- izbový byt na ul. R. na C.. Zo žaloby vo veci samej zo dňa 28.03.2019 mal preukázané, že na Okresnom súde Bratislava III je vedené konanie vo veci samej o nahradenie prejavu vôle žalovaného na darovacej zmluve podľa § 50a ods. 2 OZ a návrh na schválenie právneho úkonu za mal žalobkyňu 1/. 4. Uviedol, že neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená, alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva (t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania), alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z listinných dôkazov predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal osvedčené, že žalovaný reálne uskutočňuje kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyne 1/ a 2/ nemohli predmetný byt užívať (žalobkyne 1/ a 2/ vyzval na vypratanie bytu do 31.03.2019, v spornom byte prerušil dodávku elektrickej energie), a žalobkyňa 2/ sa nachádzala v štádiu rizikového tehotenstva na základe čoho dospel k záveru, že tieto závažné okolnosti osvedčujú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, preto neodkladné opatrenie nariadil v žalobkyňami 1/ a 2/ požadovanom znení. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia, s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že o ňom rozhodne v konečnom rozhodnutí. 5. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní namietal, že na vydania neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, pretože žiaden rodič nemôže zastupovať maloleté dieťa v prípade, ak by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti poukazujúc na ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že ide o právnu normu obsahujúcu výnimku so zákonného zastúpenia maloletých detí ich rodičmi, a zdôraznil, že k tomu, aby rodič nemohol zastupovať svoje maloleté dieťa postačuje, ak hrozí, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi nim, resp. záujmov oboch rodičov ako takých, so záujmami maloletého dieťaťa. Touto formou sa maloleté dieťa bráni pred tým, aby rodičia nepoškodzovali jeho záujmy, ale tiež, aby jeden z rodičov nezneužíval zastúpenie maloletého dieťaťa na ujmu druhého z rodičov, napr. v prípade rozpadu rodiny. Sankciou za konanie odporujúce tomuto ustanoveniu je podľa jeho názoru neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom rodič zastupoval maloleté dieťa, a pri ktorom hrozí rozpor záujmov maloletého dieťaťa so záujmami rodičov. V danom prípade preto nemôže žalobkyňu 1/ zastupovať ani jej otec, nakoľko je v konaní v pozícii žalovaného, ale ani jej matka žalobkyňa 2/, keďže existuje rozpor medzi záujmami rodičov a záujmom maloletého dieťaťa, a tiež dôvodne podozrenie, že matka zneužíva zákonné zastúpenie svojej dcéry. Navyše rozpor medzi jeho záujmami a záujmami žalobkyne 1/ je podľa neho evidentný už len z ich rozdielneho procesného postavenia v konaní. Na základe uvedeného potom vyhodnotil, že súd prvej inštancie mal v zmysle ust. § 31 ods. 2 a 4 Zákona o rodine žalobkyni 1/ ustanoviť kolízneho opatrovníka, čo však neurobil. V tejto súvislosti poznamenal, že kolízny opatrovník mal byť žalobkyni 1/ ustanovený aj pre prípad udelenia plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní jej právnemu zástupcovi, nakoľko v dôsledku toho, že ho zvolila a udelila mu plnú moc jej matka, existuje zjavný rozpor medzi záujmami žalobkyne 1/ a záujmami žalovaného. Namietal tiež, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP, keď mu doručil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bez súčasného doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, ktorými žalobkyne 1/ a 2/ preukázali splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že takýmto konaním mu zabránil kvalifikovane sa vyjadriť, prípadne rozšíriť dôvody odvolania o ďalšie, pretože mohol vychádzať výhradne z odôvodnenia napadnutého uznesenia bez toho, aby si v ňom uvedené skutočnosti mohol porovnať s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. K tvrdeniam uvádzaným v návrhu, že rodičia maloletej C. M., G.. XX.XX.XXXX sa dohodli na usporiadaní majetkových vzťahov okrem iného tak, že sa dohodou zo dňa 12.03.2018 zaviazal, že maloletej daruje 3-izbový byt na ulici R. na C., a to po jeho obstaraní na čiastočný hypotekárny úver, uviedol, že táto dohoda nebola dohodou o usporiadaní majetkových vzťahov po rozpade vzťahu, ale predstavovala len predbežný návrh dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Nakoľko však tento návrh nespĺňal zákonne náležitosti rodičovskej dohody podľa Zákona o rodine (o čom právna zástupkyňa navrhovateľku 2/ v konaní vedenom pod sp. zn. 38P 236/2018 aj poučila), nemohol byť obsahom rodičovskej dohody a v konečnom dôsledku došlo k schváleniu rodičovskej dohody v inom znení. Potvrdil, že pôvodne prisľúbil, že maloletej umožní obývať sporný byt z dôvodu, že navštevovala školu v jeho blízkosti, a tiež z dôvodu, aby mala celá situáciu na ňu minimálny dopad. Uvedenú dohodu zo dňa 12.03.2018 považoval preto za nezáväznú a vyjadrenie žalobkyne 2/ za účelové. Spochybnil tiež tvrdenia žalobkýň 1/ a 2/, že dohoda zo dňa 12.03.2018 predstavuje zmluvu o budúcej darovacej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) uzatvorenú rodičmi v prospech tretej osoby - maloletej, pričom argumentoval, že v danom prípade nemôže ísť o zmluvu o budúcej zmluve, pretože dohoda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve. Navyše zdôraznil, že účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve môžu byť len účastníci budúcej zmluvy, čiže zaviazať sa uzavrieť budúcu (hlavnú) zmluvu v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Poukázal tiež na to, že zmluva o budúcej zmluve musí mať rovnaké náležitosti ako zmluva, ktorá má byť uzavretá v budúcnosti. Namietal tiež, že prejav vôle nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný, že oprávnená osoba s dohodou neprejavila súhlas a nedošlo ani k schválenie tohto právneho úkonu súdom. 7. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o úhrade nákladov za sporný byt, ktoré predložila žalobkyňa 2/ súdu, uviedol, že nájomné za byt „R. na C.“ začala žalobkyňa 2/ hradiť až po výzve k vysťahovaniu, ktorá jej bola doručená prostredníctvom B.. Y. (jeho vtedajšieho právneho zástupcu), t.j. od 21.02.2019, pričom o tejto skutočnosti ho ani ako vlastníka nehnuteľnosti neinformovala. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ je vlastníčkou bytu na E. XX/E, K., ktorý jej v roku 2014 predal za zvýhodnenú cenu 125.000 Eur, a ktorý neskôr zhodnotil o cca 25.000 Eur. V roku 2017 jej mal darovať i finančnú čiastku 30.000 Eur. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa 2/ sa mohla do svojho bytu kedykoľvek presťahovať, a pokiaľ ho prenajímala, prenájom mohla tiež kedykoľvek ukončiť. V súvislosti s tvrdením žalobkyne 2/, že vzhľadom na jej blížiacu sa materskú dovolenku by nebola schopná znášať náklady na bývanie v jej byte na E. XX/E, uviedol, že dieťa čaká s aktuálnym partnerom, ktorý je riadne zamestnaný, teda má príjem, ako aj vlastný 3-izbový byt na Z. XX, K., kde by sa žalobkyňa 2/ mohla taktiež v prípade potreby presťahovať. Zdôraznil, že žalobkyňa 2/ mala už niekoľko mesiacov vopred vedomosť o tom, že má záujem predať byt nachádzajúci sa na ulici R. na C., nakoľko sám ju o tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval s dostatočným časovým predstihom, aby si vedela zabezpečiť presťahovanie osobných vecí (ktoré ako jediné v tomto byte vlastní), túto skutočnosť však aj napriek tomu a vedomosti o jeho zlej finančnej situácii dlhodobo ignoruje. Navyše poznamenal, že žalobkyňa 2/ mu tým, že jeho sporný byt užíva bez právneho titulu (spolu s jej novým partnerom) a doposiaľ ho ani napriek výzve nevypratala, neprimerane zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva, pretože mu bráni vstúpiť do vlastného bytu a vykonať obhliadku za účelom kontroly majetku. Okrem toho prihliadajúc aj na skutočnosť, že sporný byt je zaťažený záložným právom (hypotekárnym úverom), vyslovil názor, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi takto zaťaženú nehnuteľnosť darovať maloletej. Poukázal tiež na to, že voči žalobkyni 2/ podal žalobu o vypratanie sporného bytu. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol urýchlene bez náležitého posúdenia veci, a mal za to, že v danom prípade nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobkyňa 2/ a jej partner majú vlastné príjmy z pracovnej činnosti a z prenájmu ich nehnuteľnosti, vlastné byty, a tiež možnosť prenajať si prípadne iný byt. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyne 1/ a 2/ a uviedli, že žalovaný síce podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v odvolaní avšak žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení uvedených skutkových zistení. Navyše potvrdením skutočnosti, že pôvodne prisľúbil, že maloletej umožní obývať sporný byt z dôvodu, že navštevovala školu v jeho blízkosti, a tiež z dôvodu, aby mala celá situácia na ňu minimálny dopad, mali za to, že sám osvedčil pravdepodobnosť nároku uplatneného v tomto konaní. Uviedli, že z vyjadrení žalovaného nevyplýva, že by mal záujem o to, aby sa dohoda zo dňa 12.03.2018 zmenila alebo zrušila, skôr sa však snaží nájsť spôsob ako jeho pôvodne prejavenú vôľu „zneplatniť“, čo považujú že je v rozpore so zásadou pacta sunt servanda, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznili, že dôvody na vydanie tohto neodkladného opatrenia trvajú aj po jeho vydaní, nakoľko žalovaný nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje a okrem toho dňa 21.05.2019 doručil žalobkyni 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na zaplatenie sumy 9.600 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného bytu. K tvrdeniam žalovaného o znášaní nákladov za sporný byt uviedli, že z predložených dôkazov (8, 9) vyplýva, že žalovaný posielal najskôr výživné znížené o poplatky za tento byt a až po vydaní súdneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletej uhrádzal celé výživné, z čoho je podľa ich názoru zrejmé, že žalobkyňa 2/ platila náklady spojené s užívaním sporného bytu od začiatku. Pokiaľ ide o kľúče od tohto bytu uviedli, že tieto odovzdal žalovaný žalobkyni 2/ pri kúpe bytu s tým, že neskôr uskutoční úkony smerujúce k darovaniu bytu. Nestotožnili sa ani s námietkami žalovaného týkajúcimi sa zastupovaniu maloletej v tomto konaní, pričom vychádzali zo stanoviska Okresného súdu Bratislava III vysloveného v konaní vedenom pod sp. zn. 38P 197/2015 dňa 22.06.2015, podľa ktorého: „v prípade, ak jeden z rodičov nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je prevádzaná z druhého rodiča na maloleté dieťa, nie je rozpor záujmov, keďže jeden z rodičov (nevlastník nehnuteľnosti) dieťa zastupovať môže.“ V danej súvislosti vychádzali analogicky aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.05.2011, sp. zn. 6Cdo 61/2011 (R 21/1981), v ktorom bol vyslovený záver, že: „Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.“. Na základe uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal im náhradu trov konania. 9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike, ktorou reagoval na vyjadrenie žalobkýň 1/ a 2/ k jeho odvolaniu, uviedol, že žalobkyne 1/ a 2/ ani v rámci svojho rozsiahleho vyjadrenia nepreukázali a nepotvrdili, že existoval naliehavý právny záujem, na základe ktorého malo byť nariadené neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti poznamenal, že žalobkyňa 2/ mala od počiatku vedomosť o tom, že chce sporný byt predať, preto ju aj viackrát žiadal, aby sa z daného bytu vysťahovala. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkýň 1/ a 2/ o nerešpektovaní nariadeného neodkladného opatrenia jeho osobou uviedol, že ihneď po tom, ako mu bolo doručené, bezodkladne informoval Západoslovenskú distribučnú, a.s., aj ZSE a.s., a vykonal všetky kroky k tomu, aby ani jednu stranu nevystavil možnosti marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vo zvyšnej časti vyjadrenia poukázal opätovne na skutočnosti, ktoré uviedol už v prejednávanom odvolaní. 10. Žalobkyne 1/ a 2/ sa k odvolacej replike odporcu nevyjadrili. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12C 36/2019-66 zo dňa 02.04.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 36/2019-327 zo dňa 12.08.2019 je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. 14. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 15. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 16. Podľa ust. § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. 17. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). 18. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine v právnych vzťahoch medzi rodičmi a ich maloletými deťmi obsahuje vlastnú, špeciálnu, právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov, ktorá vychádza zo zvýšenej miery ochrany, ktorú poskytuje právo maloletému dieťaťu ako zastúpenému, pričom stačí iba potenciálna možnosť, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpeným tým istým rodičom navzájom. 19. V posudzovanej veci podala maloletá ako žalobkyňa 1/ a matka maloletej ako žalobkyňa 2/ na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali nariadiť neodkladné opatrenie ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť žalobkyniam 1/ a 2/ neobmedzený vstup a užívanie bytu č. XXX nachádzajúceho sa vo vchode R. na C. X/B na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX so spoluvlastníckym podielom 8397/443724 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a tiež pozemkov na parcelách registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1049 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1260 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., zapísaných Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III vo veci žalobkyne 1/ voči žalovanému o nahradenie prejavu vôle. 20. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ustanoviť maloletému dieťaťu - žalobkyni 1/ na konanie kolízneho opatrovníka, nakoľko táto povinnosť vyplýva súdu v prípade stretu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom priamo zo Zákona o rodine, pretože rodičia nemôžu maloleté dieťa zastupovať v prípade, ak dochádza k stretu (kolízii) ich záujmov so záujmami maloletého dieťaťa, prípadne k stretu záujmov maloletých detí zastúpených tým istým rodičom navzájom. Ide o mimoriadne situácie, keď sú rodičia diskvalifikovaní zo zastupovania maloletého pre pomer k veci. Kolíznym opatrovníkom je teda subjekt, ktorý ustanoví súd v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.07.2011, sp. zn. 7 Cdo 6/2011). Význam ustanovenia procesného (kolízneho) opatrovníka má bezprostredný súvis s právom na súdnu ochranu. Ak súd neustanoví takéhoto opatrovníka maloletému, dochádza k vade konania, ktorú možno namietať prostredníctvom riadneho aj mimoriadneho opravného prostriedku. 21. V danej súvislosti je potom potrebné konštatovať, že postupom súdu prvej inštancie spočívajúcim v neustanovení kolízneho opatrovníka maloletej žalobkyni 1/ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a teda v nariadení neodkladného opatrenia za stavu, kedy maloletej žalobkyni 1/ nebola v dôsledku neustanovenia kolízneho opatrovníka na jej zastupovanie v predmetnom konaní zabezpečená riadna ochrana jej záujmov, došlo k procesnej vade konania zakladajúcej dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorú spôsobila táto procesná vada konania, neodstránila ani skutočnosť, že súd prvej inštancie neskôr uznesením č.k. 12C 36/2019-287 zo dňa 26.06.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 36/2019-325 zo dňa 08.08.2019 ustanovil maloletej žalobkyni 1/ na konanie o nahradenie prejavu vôle žalovaného a na konania o neodkladných opatreniach kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava), ktorého je navyše potrebné uviesť aj úvodnej časti rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že maloletá žalobkyňa 1/ nemala v čase vydania neodkladného opatrenia a ani bezprostredne po jeho vydaní do ustanovenia kolízneho opatrovníka zabezpečenú riadnu ochranu jej záujmov, bola jej odňatá možnosť relevantným spôsobom (prostredníctvom kolízneho opatrovníka) reagovať v prípade potreby na neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením, ktoré jej navyše ani nebolo účinne doručené, keďže nemala v tom čase kolízneho opatrovníka a rodičia ako jej zákonní zástupcovia ju nemohli v zmysle vyššie uvedeného efektívne zastupovať. 22. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval aj v rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP, keď žalovanému spolu s napadnutým uznesením, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, nedoručil i návrh žalobkýň 1/ a 2/ na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Táto skutočnosť vyplýva nesporne z pokynu zákonnej sudkyne udeleného príslušnej spisovej kancelárii za účelom doručenia napadnutého uznesenia subjektom konania, a tiež z priložených doručeniek na č.l. 69 a 70 súdneho spisu. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12C 36/2019-66 zo dňa 02.04.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 36/2019-327 zo dňa 12.08.2019 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletej žalobkyni 1/) a zároveň súd prvej inštancie takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil maloletej žalobkyni 1/ a tiež žalovanému, aby uskutočňovali im patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania v odvolacom konaní napraviť. Odvolací súd na základe uvedeného vrátil vec súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie nanovo rozhodne o návrhu žalobkýň 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.03.2019, a tento v prípade, ak mu vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi, doručí žalovanému, a tiež ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi aj s príslušným rozhodnutím, pričom kolízneho opatrovníka uvedie riadne v záhlaví nového rozhodnutia. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 CSP). 24. Ďalšími odvolacími argumentmi žalovaného sa v rámci odvolacieho konania odvolací súd nezaoberal, nakoľko by to bolo vzhľadom na spôsob rozhodnutia v odvolacom konaní nehospodárne a nadbytočné. 25. O nároku na náhradu trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).