Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/172/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204052 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319204052.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: ASSET MANAGER s.r.o., Pribišova 47, 841 05 Bratislava, IČO: 48 141 674, proti žalovanému: MedicLive, s.r.o., Kapitulská 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 967 528, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/167/2019-43 zo dňa 19. augusta 2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/167/2019-43 zo dňa 19. augusta 2019 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a II. výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.07.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v časti „C. Ť.“, na LV č. XXXX, vydanom OkresnÝ. Ú. B., katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. F.; Záložné právo v prospech MedicLive, s.r.o., IČO: 35 967 528, na B. Č.. XX, X. X., V. H. XX, podľa V.-XXXX/XXXX zo dňa 14.02.2017. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom v návrhu označenej nehnuteľnosti - B. na H. R.. XX V. B., spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorý je zaťažený záložným právom v prospech žalovaného. Uvedené záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobcom ako záložcom dňa 20.01.2017. Záložné právo malo zabezpečovať pohľadávku žalovaného voči spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o., vo výške 90.000,- eur, ktorá mala vyplývať z dohody nazvanej Uznanie záväzku a dohoda o splátkach, ktorú uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou REKLAMAbratislava s.r.o., ako dlžníkom dňa 20.01.2017. Konateľ žalobcu D.. V. B. zároveň konal za spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o. ako jej jediný konateľ, pričom tvrdil, že označenú kúpnu zmluvu za spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o., neuzavrel slobodne a vážne, ale pod nátlakom konateľa žalovaného F.. T.. L. V.; ide o fiktívnu zmluvu a k plneniu spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. podľa tejto zmluvy nikdy nemalo, ani nemohlo dôjsť. Žalobca tvrdil, že Kúpna zmluva zo dňa 03.10.2016 je neplatná a vzhľadom na to je neplatné aj Uznanie záväzku a dohoda o splátkach a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Zápis záložného práva na LV č. XXXX k bytu vo vlastníctve žalobcu predstavuje akútnu hrozbu výkonu záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa a nakoľko v predmetnom byte býva konateľ žalobcu spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi, výkon záložného práva by spôsobil existenčné problémy celej rodine. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 4. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z podmienky potreby naliehavosti a bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. V tomto prípade zastával názor, že žalobca takéto skutočnosti neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil ohrozenie jeho nároku. Poukázal na to, že z návrhu nevplýva, že by sa žalobca od roku 2017, keď podľa jeho názoru sporné zmluvy podpísal, domáhal súdnou cestou ich zrušenia, resp. ich označenia za neplatné. Vzťah, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, má byť s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej; čo v tomto prípade nepovažoval za splnené. Rovnako súdu nebolo známe, akým spôsobom, a či vôbec, si žalobca (ako záložca) svoje povinnosti splácať dlh vo výške 90.000,- eur, ktorý uznal v Zmluve o splátkach a dohode zo dňa 20.01.2017, plnil. Poukázal aj na to, že podľa listu vlastníctva k nehnuteľnosti - B. Č.. XX na H. R.. V. B., ktorá je vo vlastníctve žalobcu (ako právnickej osoby), nie je k predmetnej nehnuteľnosti aktuálne vedený žiadny nový záznam, resp. návrh na vklad, potvrdzujúci uplatňovanie záložného práva žalovaného k nehnuteľnosti. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že nariadiť neodkladné opatrenie môže len vtedy, ak je aspoň osvedčená danosť práva, čo v tomto prípade absentuje. Nakoľko tvrdenie žalobcu o obave z ohrozenia výkonom záložného práva nie je podložené relevantnými skutočnosťami a poukazovanie na možné problémy s bývaním rodiny konateľa žalobcu považoval za absolútne hypotetické, ktoré nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade zdôraznil, že nakoľko nasledujúce konanie vo veci samej nebude konaním o peňažné plnenie, nemožno preukazovať obavu o úspešnosť budúcej exekúcie, ani úkony žalovaného smerujúce k zmenšovaniu jeho majetku. Obava spočíva v možnom výkone neplatne zriadeného záložného práva žalovaného k bytu, čo by malo existenčný dopad pre osoby bývajúce v byte. V tejto súvislosti uviedol, že odpadá aj potreba preukazovania nejakých úkonov zo strany žalovaného, ktoré by opodstatňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Obava, hrozba až existenčné nebezpečenstvo spočíva v samotnom zápise záložného práva žalovaného k predmetnému bytu na liste vlastníctva. Žalobca poukázal na to, že je akútna hrozba, že žalovaný jediným úkonom - priamym predajom bytu tretej osobe vykoná záložné právo, preto je nutné žalovanému výkon záložného práva zakázať neodkladným opatrením. 6. K odôvodneniu súdu v bode 9. uviedol, že sa nedomáhal od roku 2017 súdnou cestou zrušenia sporných zmlúv, resp. ich označenia za neplatné, z obavy o dokončenie projektu výstavby, pretože konateľ žalovaného F.. T.. L. V. hrozil práve zmarením predmetného projektu, čo bolo dôvodom uzavretia fiktívnych, neplatných zmlúv o peňažnom plnení a o zriadení záložného práva. S úkonmi smerujúcimi k odstráneniu protiprávneho stavu začal žalobca až po úplnom dokončení projektu. Prvým krokom bolo trestné oznámenie konateľa žalobcu na konateľa žalovaného F.. T.. L. V., ktoré doložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zastával názor, že z uvedených skutočností vyplýva nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, z preventívnych dôvodov predídenia výkonu záložného práva žalovaného a z dôvodu umožnenia ničím nerušeného rozhodovania súdu vo veci samej. Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil navrhované neodkladné opatrenia. 7. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.10.2019 žalobca doplnil odvolanie o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP - o listinu: Upovedomenie o začatí trestného stíhania, vydanú Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, dňa 10.10.2019, ČVS: KRP-79/1-VYS-BB-2019, ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenia konateľa žalobcu. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 19. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. 20. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže byť ohrozené iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. 21. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 22. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. 23. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/09 (SNUÚS 8/2010): „Součástí práva na spravedlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každé procesní straně má být dána přiměřená možnosť přednést svou záležitost, včetne důkazů, za podmínek, jež ji nestaví do podstatně nevýhodnější situace, než ve které je její protistrana. Princip rovnosti účastníků řízení působí i ve vztahu k řízení o nařízení předběžného opatření jako dílčí části soudního řízení, a to především s ohledem na možnost uložení povinnosti, která se může významným způsobem dotknout právního postavení žalovaného subjektu. Má-li tedy být předběžným opatřením uložena povinnost, musí mít účastníci řízení možnost ve srovnatelném rozsahu uplatnit před soudem svá tvrzení i námitky ve vztahu k návrhu na nařízení předběžného opatření, které se relevantním způsobem promítnou do úvahy soudu ve vztahu k posouzení důvodnosti takového návrhu.“. 25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požadoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.01.2017. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v tejto veci nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. K tomuto záveru odvolací súd dospel na základe nasledovných skutočností: Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom v návrhu označenej nehnuteľnosti - bytu, ktorý je zaťažený záložným právom v prospech žalovaného. Záložné právo malo zabezpečovať pohľadávku žalovaného voči spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o., vo výške 90.000,- eur, ktorá mala vyplývať aj z dohody označenej ako Uznanie záväzku a dohoda o splátkach, ktorú uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou REKLAMAbratislava s.r.o., ako dlžníkom dňa 20.01.2017. Uznaný záväzok spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. voči žalovanému v sume 90.000,- eur mal predstavovať zmluvnú pokutu podľa Kúpnej zmluvy uzavretej medzi REKLAMAbratislava s.r.o., ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 20.01.2017, podľa tvrdenia žalobcu antidatovanej so spätným dátumom 03.10.2016. Konateľ žalobcu, D.. V. B., ktorý konal za spoločnosť REKLAMAbratislava s.r.o. ako jej jediný konateľ, tvrdil, že označenú kúpnu zmluvu neuzavrel slobodne a vážne, ale pod nátlakom konateľa žalovaného F.. T.. L. V.. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v návrhu a odvolaní, týkajúce sa okolností pri uzavieraní predmetných zmlúv, odvolací súd uvádza, že otázkou platnosti zmlúv z tohto pohľadu sa súd prvej inštancie bude zaoberať v konaní vo veci samej, kde sa bude musieť vysporiadať s námietkami žalobcu. Za rozhodujúce je treba považovať to, že žalobca v konaní neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ochrany ktorej sa domáha v tomto konaní, a preto mu súd nemohol vyhovieť. Pretože v konaní bolo osvedčené, že žalovaný zabezpečil svoju pohľadávku voči spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. vo výške 90.000,- eur písomnou zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú konateľ žalobcu ako jediný konateľ spoločnosti REKLAMAbratislava s.r.o. podpísal, žalobca riadne neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorého ochrany sa v konaní vo veci samej mieni domáhať (konanie o neplatnosť uvedených zmlúv). Preto v zmysle vyššie uvedeného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, tu nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia aj napriek tomu, že žalobca nehnuteľnosť, ktorou je zabezpečená pohľadávka žalovaného, spolu s rodinou obýva. Podľa Ústavy SR majú zabezpečené právo na obydlie, ale ani toto ich právo nemožno ponímať absolútne. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca povinný osvedčiť existenciu a oprávnenosť nároku, ktorého ochrany sa v konaní domáha, t.j., že jeho nárok vo veci samej obstojí. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalobcu o obave z ohrozenia výkonom záložného práva nie je podložené relevantnými skutočnosťami, a poukazovanie na možné problémy s bývaním rodiny konateľa žalobcu je absolútne hypotetické a nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia správne vychádzal z podmienky potreby naliehavosti a bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že žalobca takéto skutočnosti neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil ohrozenie jeho nároku. Žalobca svoju povinnosť nesplnil a v konaní neosvedčil ani potrebné skutočnosti, z ktorých by súd mohol predbežne vyvodiť záver o neplatnosti namietaných zmlúv a tiež nepreukázal, že žalovaný svojím konaním smeruje k vykonaniu záložného práva, čím je vlastnícke právo žalobcu k založenej nehnuteľnosti priamo ohrozené. Žalobca nespochybnil uzavretie uvedených zmlúv, namietol len, že kúpnu zmluvu neuzavrel slobodne a vážne, ale pod nátlakom, v dôsledku čoho je Kúpna zmluva zo dňa 03.10.2016 neplatná a vzhľadom na to je neplatné aj Uznanie záväzku a dohoda o splátkach, pretože uznáva zmluvnú pokutu dohodnutú v absolútne neplatnej kúpnej zmluve. Odvolací súd poukazuje na Čl. VI. bod 6.2 Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorý umožňuje žalovanému ako záložnému veriteľovi v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nebude riadne a včas splnená, výkon záložného práva, v rámci ktorého sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom uvedeným v zákone alebo aj priamym predajom nehnuteľnosti záložným veriteľom tretej osobe. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak by záložný veriteľ využil dohodnutý spôsob výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti, musel by dodržať zákonný postup podľa ustanovení § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú práva a povinnosti pred začatím výkonu záložného práva a spôsob výkonu záložného práva a jeho realizáciu. Žalobca nepreukázal svoju obavu, že F.. T.. L. V., vzhľadom na jeho predchádzajúce protiprávne konanie, môže kedykoľvek pristúpiť k svojvoľnému výkonu neplatného záložného práva priamym predajom, ignorujúc citované ustanovenia Občianskeho zákonníka. 26. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že prípadné nasledujúce konanie vo veci samej nebude konaním o peňažné plnenie. V tejto súvislosti však poukazuje na to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol konkrétne, čoho sa bude domáhať vo veci samej. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca sa od roku 2017, kedy boli predmetné zmluvy uzavreté, nedomáhal súdnou cestou ich zrušenia, resp. ich označenia za neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval za dostatočnú argumentáciu žalobcu ohľadom neplatnosti zmlúv, uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní. 27. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery, ktoré sú medzi stranami sporné. Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť zistené ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Iba žalobou vo veci bude žalobca musieť preukázať skutočnosti a právne dôvody neplatnosti namietaných zmlúv. K žalobcom predloženej novote v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že z Upovedomenia o začatí trestného stíhania, vydaného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície dňa 10.10.2019, ČVS: KRP-79/1-VYS- BB-2019 nie je zrejmé, proti komu bolo začaté trestné stíhanie. Žalobca odvolaciemu súdu uznesenie zo dňa 03.10.2019 nepredložil. 28. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia a neosvedčil ani obavu z ohrozenia výkonom záložného práva, nebolo ani osvedčené, že by k porušeniu práva zo strany žalovaného došlo, preto nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle petitu žalobcu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne správne potvrdil. 29. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 255 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> tak, že inak úspešnému žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).