Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/204/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205085 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319205085.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: P.. T. S., nar. XX.X.XXXX, O. Ú. XXXX/X, W.-X. P., zastúpeného SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému: Vlkolia s.r.o., Kráľová pri Senci 421, Kráľová pri Senci, IČO: 46 534 466, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/201/2019-105 zo dňa 24.9.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/201/2019-105 zo dňa 24.9.2019 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve č. XXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie U., obec U., okres L. ako a) pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: - parcelné číslo XXX/XX o výmere 1230 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - parcelné číslo XXX/XXX o výmere 999 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - parcelné číslo XXX/XXX o výmere 731 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - parcelné číslo XXX/XXX o výmere 76 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - parcelné číslo XXX/XXX o výmere 153 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - parcelné číslo XXX/XXX o výmere 665 m2, zastavaná plocha a nádvorie, b) a stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XXX, Dom sociálnych služieb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (1/1) strany (Vlkolia s.r.o., IČO: 46 534 466) v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (P.. T. S., rodenej S., nar. XX.X.XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne zo zmlúv o pôžičke poskytnutých v období od 4.4.2018 do 6.2.2019 v celkovej výške istiny 925.000,- eur spolu s ich príslušenstvom. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 13.9.2019 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 952.750,- eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že jednotlivé sumy pôžičky boli zaslané z účtu žalobcu na účet žalovaného čo preukazuje potvrdenie o transakcii zo dňa 10.9.2019, výpis z bežného účtu žalovaného a export pohybov z bežného účtu žalobcu. Dôvodom potreby pre požičanie peňazí žalovanému bola výstavba Domu sociálnych služieb v katastrálnom území U., obec U., okres L.. Existencia pôžičky bola uznaná na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konanom dňa 20.3.2019 ako zmluva o pôžičke vo výške istiny 925.000,- eur. Na valnom zhromaždení konanom dňa 20.3.2019 bolo v uznesení č. 3 k bodu č. 3 konštatované, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne v zmysle čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 20.3.2019. V zmysle zmieneného čestného prehlásenia boli tak zároveň dohodnuté i ďalšie podmienky pôžičky, a to úrok vo výške 3% z požičanej sumy, čo zo sumy istiny 925.000,- eur predstavuje úrok vo výške 27.750,- eur. Splatnosť predmetnej pôžičky bola dohodnutá v splátkach a pre prípad nezhôd medzi spoločníkmi bola dohodnutá splatnosť celej požičanej sumy v lehote 3 mesiacov. K nezhodám medzi spoločníkmi napokon došlo krátko na to. Jednou z najvýraznejších nezhôd medzi spoločníkmi sa stala otázka ďalšieho zotrvania žalobcu vo funkcii konateľky žalovanej spoločnosti, keď na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti dňa 23.4.2019 spoločník F.. T. Š. odvolal žalobcu z pozície konateľky žalovanej spoločnosti napriek tomu, že odvolávanie konateľa nebolo zaradené do programu valného zhromaždenia zvolaného na tento deň a napriek nesúhlasu žalobcu F.. T.Y. Š. zostal vo funkcii konateľa žalovaného sám a ako jediný konateľ žalovaného bráni žalobcovi, aby si svoju pohľadávku vymáhanú v tomto konaní zabezpečil záložným právom k nehnuteľnostiam patriacim žalovanému (a na ktorých nadobudnutie poskytol pôžičku žalovanému z väčšej časti práve žalobca) - a to dokonca napriek jasnému súhlasu valného zhromaždenia žalovaného so zriadením takého záložného práva (uznesenie č. 5 prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 23.4.2019). F.. T.Y. Š. si však zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú z jeho pôžičky žalovaného záložným právom k nehnuteľnostiam patriacim žalovanému, pričom uznesenie č. 5 prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 23.4.2019 konštatuje, že si obaja spoločníci zabezpečia svoje pohľadávky voči spoločnosti záložným právom k nehnuteľnostiam. Dňa 9.5.2019 bol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola v zmysle podmienok schválených valným zhromaždením žalovaného dňa 20.3.2019 a v súlade s čestným prehlásením zmenená splatnosť istiny a úrokov pôžičky tak, že pôžička s úrokom je splatná do 23.7.2019. Výzvou zo dňa 16.7.2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý však uvedenú požičanú sumu nevrátil. 3. Žalobca podal dňa 23.9.2019 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. 4. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný vlastní predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti predstavujú jeho základný majetok. Žalovaný má dvoch spoločníkov - žalobcu a F.. T. Š.. V zmysle spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 3.10.2017 majú spoločníci nasledovný počet hlasov, obchodný podiel a zapísaný splatený vklad do žalovanej spoločnosti: žalobca - 1 hlas - obchodný podiel 50% - vklad 202.000,- eur; F.. T. Š. - 2 hlasy - obchodný podiel 50% - vklad 131.000,- eur. V zmysle článku IX spoločenskej zmluvy žalovaného je valné zhromaždenie uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 51% všetkých hlasov. Z uvedeného vyplýva, že spoločník - F.. T. Š.S. napriek vkladu nižšiemu takmer o 70.000,- eur má rovnaký obchodný podiel a dokonca viac hlasov ako žalobca, takže môže rozhodovať na valnom zhromaždení samostatne a v podstate transformovať svoju vôľu na vôľu spoločnosti, k čomu došlo i na valnom zhromaždení konanom dňa 23.4.2019, kedy došlo väčšinou hlasov F.. T. Š. k odvolaniu žalobcu z pozície konateľky žalovanej spoločnosti. F.. T. Š. je tak v súčasnosti jediným konateľom žalovaného, oprávneným samostatne konať navonok voči tretí osobám. Zároveň je tiež väčšinovým spoločníkom žalovaného, ktorý môže kedykoľvek a bez vedomia žalobcu disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré predstavujú jediný relevantný majetok žalovaného. V súčasnej situácii je daná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená, nakoľko základným majetkom žalovaného sú nehnuteľnosti - Dom sociálnych služieb v Jánovciach a okolité zastavané pozemky patriace žalovanému, pričom žalobca výstavbu uvedeného Domu sociálnych služieb v Jánovciach financoval približne na 90%. Na zvyšnú časť poskytol finančné prostriedky formou pôžičky druhý spoločník žalovaného F.. T.Y. Š., a to podľa zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa 23.4.2019, kde došlo k schváleniu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a F.. T. Š. a jeho manželkou vo výške 144.000,- eur. Do dnešného dňa však neexistuje zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške istiny 925.000,- eur s príslušenstvom, a nie je ani vôľa zo strany žalovaného zabezpečiť splnenie jeho záväzku zodpovedajúcim spôsobom zabezpečenia splnenia pohľadávky žalobcu. Druhý spoločník a zároveň konateľ žalovanej spoločnosti F.. T. Š. si zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanej spoločnosti záložným právom k nehnuteľnostiam (zapísané do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U., v časti C: Ťarchy, dňa 4.4.2019 a dňa 31.5.2019). Na zasadnutí valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 23.4.2019 došlo k prijatiu uznesenia č. 5, kde bolo skonštatované, že si spoločníci ako veritelia zabezpečia svoje pohľadávky zmluvami o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na narastajúce konflikty s druhým spoločníkom žalovaného a skutočnosť, že F.. T. Š. si zabezpečil záložné právo k nehnuteľnostiam vo svoj prospech bez vedomia žalobcu (dňa 4.4.2019 a potom následne 31.5.2019) bolo potrebné, aby i žalobca pristúpil k zabezpečeniu si svojej pohľadávky voči žalovanému. Žalobca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so žalovaným a podal návrh do katastra nehnuteľností, konajúc s vedomím, že je konateľom žalovanej spoločnosti. Avšak odvolaním žalobcu z funkcie konateľa, žalobca stratil oprávnenie v katastrálnom konaní ďalej konať. F.. T. Š. uskutočnil kroky, ktoré viedli k zamietnutiu príslušného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. F.. T. Š. tiež koná v rozpore s uznesením č. 5 prijatým na valnom zhromaždení žalovaného konaným dňa 23.4.2019, podľa ktorého si spoločníci zabezpečia svoje pohľadávky záložným právom k nehnuteľnostiam. 5. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že listom zo dňa 16.7.2019 bol F.. T. Š. ako konateľ žalovaného vyzvaný v zmysle zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 na vrátenie pôžičky, a zároveň bol upozornený a požiadaný o to, aby sa zdržal akejkoľvek manipulácie s majetkom žalovanej spoločnosti mimo bežného hospodárenia. Žalobca sa následne dozvedel, že sa F.. T. Š. začal zbavovať svojho osobného majetku, čo vyplýva z listu vlastníctva XXX pre k.ú. U., podľa ktorého nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli prevedené vo forme daru na jeho manželku. Žalobca uzavrel novú záložnú zmluvu s rovnakým obsahom dňa 6.6.2019 so žalovaným, ktorú na základe predtým udeleného plnomocenstva zastupoval syn žalobcu P.. U. S.. Následne na to žalobca podal do katastra aj nový návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. F.. T. Š. zobral príslušný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v menej žalovaného späť, čím dosiahol prerušenie konania o vklade tohto záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu v L. o prerušení konania o vklade záložného práva zo dňa 3.7.2019. Žalobca vyzval F.. T. Š. na poskytnutie potrebnej súčinnosti na úspešný vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. F.. T. Š. zaslal žalobcovi e- mail, v ktorom uvádzal, že odstupuje od zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Následne obratom „odstúpenie“ predložil príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu v L., ktorý na jeho základe opätovne prerušil konanie o vklade záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností - s tým, že v danej veci bude pokračovať v konaní až po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci platnosti „odstúpenia“ resp. samotnej záložnej zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sa žalobca bude musieť najprv súdnou cestou podaním príslušnej žaloby domôcť vydania príslušného právoplatného rozsudku potvrdzujúceho platnosť záložnej zmluvy. Za ten čas však nebude pohľadávka žalobcu stále nijako zabezpečená, čím hrozí, že dôjde k manipulácii s nehnuteľnosťami zo strany jediného konateľa žalovaného a väčšinového spoločníka bez vedomia žalobcu. Jedinou možnosťou žalobcu je tak vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia súdom. Z opísaného konania F.. T. Š. je totiž tiež zrejmé, že jediným logickým cieľom tohto konania je zabrániť žalobcovi dosiahnuť vklad záložného práva k nehnuteľnostiam práve z dôvodu, lebo by existencia takého záložného práva F.. T. Š.S. zabránila v ich plánovanom scudzení. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1 ods. 3, § 344, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 ods. 2 CSP a konštatoval, že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými dôkazmi, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Takýmto správaním žalovaného bolo konanie F.. T. Š., ktorý vystupuje ako jediný konateľ žalovaného disponujúci súčasne väčšinou hlasov vo valnom zhromaždení spočívajúce v tom, že bezdôvodne nedodržal uznesenie č. 5 valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 23.4.2019, ktoré vyslovilo súhlas so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v prospech oboch spoločníkov, ktoré tak malo zabezpečiť ich pohľadávky voči žalovanému, čím neodôvodnene bránil vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, ktoré by zabezpečilo jeho pohľadávku voči žalovanému. 7. Žalobcom uvádzané skutočnosti, že „do dnešného dňa neexistuje zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške istiny 925.000,- eur s príslušenstvom napriek existencii uznesenia č. 5 valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 23.4.2019, a nie je ani vôľa zo strany žalovaného reprezentovanej výlučne jej jediným konateľom, F.. T. Š., zabezpečiť splnenie jej záväzku zodpovedajúcim spôsobom zabezpečenia splnenia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, pričom kontrastne však druhý spoločník a zároveň konateľ žalovaného F.. T. Š. si zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanému záložným právom k nehnuteľnostiam. Žalobca mal tiež záujem zabezpečiť si svoju pohľadávku záložným právom k nehnuteľnostiam v zmysle uvedeného uznesenia č. 5 valného zhromaždenia, uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so žalovaným a podal návrh do katastra nehnuteľností, avšak F.. T. Š. dosiahol vzhľadom na svoje väčšinové hlasovacie práva odvolanie žalobcu z funkcie konateľky, čím stratil oprávnenie v katastrálnom konaní ďalej konať. F.. T.Y. Š. bez akéhokoľvek reálneho dôvodu aktívne bráni tomu, aby mal žalobca svoju pohľadávku tiež zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam. Listom zo dňa 16.7.2019 bol F.. T. Š. ako konateľ žalovanej spoločnosti vyzvaný v zmysle zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 na vrátenie pôžičky, a zároveň bol upozornený a požiadaný o to, aby sa zdržal akejkoľvek manipulácie s majetkom žalovanej spoločnosti mimo bežného hospodárenia. Následne sa F.. T. Š. začal zbavovať svojho osobného majetku, čo vyplýva z listu vlastníctva XXX pre k.ú. U., podľa ktorého nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli prevedené vo forme daru na jeho manželku“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacieho opatrenie, čo súd akceptoval, pretože navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný prostredníctvom F.. T. Š., ktorý vystupuje ako jediný konateľ žalovaného disponujúci súčasne väčšinou hlasov vo valnom zhromaždení vzhľadom na nedôvodné bránenie žalobcovi v zriadení záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v jeho prospech, ďalej na skutočnosť, že F.. T. Š., ktorý vystupuje ako jediný konateľ žalovaného disponujúci súčasne väčšinou hlasov vo valnom zhromaždení si zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanému záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, a tiež skutočnosť, že sa F.. T. Š. ako v súčasnosti jediný konateľ žalovaného začal zbavovať svojho osobného majetku (čo vyplýva z listu vlastníctva XXX pre k.ú. U., podľa ktorého nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli prevedené vo forme daru na jeho manželku), čo všetko konajúcemu súdu hodnoverne preukázalo, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť zmarený. Preto súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému vyhovel. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. 9. Žalovaný v odvolaní o.i. uviedol, že súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie bez toho, aby súd skúmal otázku existencie pohľadávky na vrátenie pôžičky a aj jej splatnosti. K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie žalovaný uviedol, že odmietanie žalovaného zaťažiť nehnuteľnosti záložným právom z povahy veci a objektívne nemôže byť konaním, ktoré hodnotu jeho majetku akokoľvek znižuje. Zriadenie záložného práva prostredníctvom uznesenia celkom zrejme nie je spôsobilé zabrániť vykonaniu, alebo inak poskytnúť žalobcom požadovanú ochranu voči úkonu realizovanému v minulosti. Nakladanie s majetkom konateľa a druhého spoločníka žalovaného F.. T. Š. nie je ani konaním žalovaného, ani konaním disponovaným potenciálom znižovať rozsahu či hodnotu majetku žalovaného. 10. Jediným podnikateľským zámerom žalovaného bola výstavba Zariadenia sociálnych služieb (hospic) v obci U.. Na tento účel pán Š. vložil do základného imania žalovaného nepeňažný vklad v podobe pozemku, na ktorom malo byť zariadenie vybudované započítaný na vklad v sume 131.000,- eur zodpovedajúcej hodnote stanovenej v danom čase znaleckým posudkom, a poskytol spoločnosti pôžičku na kúpu motorového vozidla vo výške 77.000,- eur. Oproti tomu žalobca vložil do základného imania žalovaného peňažný vklad v sume 200.000,- eur. Zariadenie malo byť následne za účasti oboch spoločníkov prevádzkované inou právnou entitou, ktorá bude za užívanie majetku zariadenia žalovanému platiť nájomné; na tento účel bola v roku 2018 žalobcom a pánom Š. ako zakladateľmi založená nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby Svätá Tereza, n.o., IČO: 51 897 016. Vzhľadom na popísanú štruktúru podnikateľského zámeru a jeho realizácie sa spoločníci žalovaného dohodli, že všetky ich finančné kontribúcie do projektu budú splácané len postupne, v závislosti od možností vytváraných v priebehu času disponibilnými výnosmi z prevádzky zariadenia, inými slovami, záväzok vrátenia poskytnutých pôžičiek bol dojednaný na báze „keď bude žalovaný mať a môcť“. Dňa 19.2.2019 žalobca pánovi Š. oznámil zámer previesť rozostavanú stavbu spoločne s pozemkami na obchodnú spoločnosť MEDICUS PARTNERS, s.r.o., v ktorej je žaloba jediným spoločníkom, s odôvodnením, že financovanie výstavby zariadenia z väčšej časti poskytol práve žalobca, s čím pán Š. s odkazom na svoje investície a roky práce nesúhlasil. Následne s obavy, že žalobca chce získať výhradné vlastníctvo nehnuteľností (v tom čase mal žalobca ako konateľ samostatné konateľské oprávnenie), dňa 4.4.2019 podal na príslušný orgán katastra návrh na vklad záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku voči žalovanému na vrátenie poskytnutých pôžičiek a zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 23.4.2019. V tento deň po skončení druhého valného zhromaždenia a zániku funkcie konateľa žalobcu, podpísal žalobca v mene žalovaného ako záložcu a zároveň vo svojom mene ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva na všetky nehnuteľnosti. Návrh na vklad záložného práva podľa takto podpísanej zmluvy bol katastrálnym odborom Okresného úradu L. pre neexistenciu práva žalobcu konať v mene záložcu po zániku funkcie konateľa zamietnutý. Následne mal byť dňa 9.5.2019 medzi žalovaným, vystupujúcim v právnom postavení dlžníka, konajúcim prostredníctvom splnomocnenca P.. U. S., ktorý je synom žalobcu na základe plnej moci udelenej žalovaným dňa 20.4.2019 a žalobcom, vystupujúcim v právnom postavení veriteľa, uzavretý dodatok k zmluve o pôžičke, ktorým mala byť zmenená splatnosť Pôžičiek podľa Čestného prehlásenia tak, že pohľadávka z Pôžičiek sa namiesto postupnej zročnosti v celom rozsahu stáva splatnou už dňa 23.7.2019. Po zamietnutí predchádzajúceho návrhu, žalobca podal ďalší návrh na vklad záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z Pôžičiek a ich príslušenstva, a to na podklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá mala byť uzavretá dňa 6.6.2019 medzi žalovaným, vystupujúcim v právnom postavení záložcu, konajúc prostredníctvom splnomocnenca P.. S., (plnomocenstvo 2) a žalobcom, vystupujúcim v právnom postavení záložného veriteľa. Zálohom podľa zmluvy mali byť všetky nehnuteľnosti, teda tak pozemky ako aj stavba Zariadenia. Žalovaný namietal neplatnosť plnomocenstva 2 z dôvodu konfliktu záujmov osoby zastúpeného a osoby zástupcu. 11. K osvedčeniu nároku žalovaný v odvolaní uviedol, že poskytnutie pôžičiek nepopiera, zásadne však odmieta existenciu nároku na vrátenie pôžičiek predovšetkým z dôvodu, že čas plnenia záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške pôžičiek doposiaľ nenastal. Žalobca čas plnenia uplatneného práva odvodzuje od znenia a právnych účinkov Dodatku , ktorý vzhľadom na okolnosti , za ktorých bol uzatvorený (konflikt záujmov) vyvoláva pochybnosti o jeho platnosti a schopnosti vyvolávať zamýšľané právne účinky. Žalovaný je presvedčený, že už samotné pochybnosti v otázke splatnosti pohľadávky uplatnenej žalobou ako aj žalobných tvrdení, sú s rozhodnutím o vyhovení návrhu aspoň na úrovni osvedčenia, nezlučiteľné. Akékoľvek konanie žalovaného (prostredníctvom pána Š.) vo vzťahu k žalobcovi, vrátane úkonov dezinterpretovaných návrhom bolo realizované v intenciách, a plne súladné s normatívnym obsahom, právnej povinnosti konateľa vykonávať funkciu v súlade so záujmami spoločnosti žalovaného, a nie je pri korektnom hodnotení bezprostrednú hrozbu scudzenia nehnuteľností spôsobilé ani len signalizovať, nie to ešte náležite opodstatňovať. 12. Žalovaný preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave na podklade jeho odvolania napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný aj v odvolaní existenciu pohľadávky žalobcu nepoprel, práve naopak uvádza, že pohľadávku žalobcu uznáva. Otázkou spornou medzi stranami je otázka splatnosti pohľadávky, keď žalobca tvrdí, že splatnosť jeho pohľadávky už nastala a žalovaný tvrdí, že pohľadávka ešte nie je splatná. Túto spornú otázku však bude riešiť súd v prebiehajúcom súdnom konaní o zaplatenie žalovanej sumy. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal zjavne za to, že je dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu dostatočne osvedčená. Avšak nie je úlohou súdu už v tomto štádiu konania vyriešiť otázku medzi stranami spornú. K ďalším tvrdeniam žalovaného uviedol, že ide o tvrdenia tendenčné, ba až špekulatívne a žalovaný ich nepodložil relevantnými dôkazmi. Argument zriadenia záložného práva v prospech jedného spoločníka - F.. T. Š., avšak nie v prospech druhého spoločníka preukazuje nielen nepomer v právnom postavení žalobcu a žalovaného konajúceho prostredníctvom F.. T. Š., ktorý zjavne uprednostnil zabezpečenie svojej pohľadávky, ale i skutočnosť, že správanie žalovaného (nedodržanie uznesenia č. 5 zo dňa 23.4.2019, ako i nedodržiavanie ďalších dohôd uzavretých pri vstupe žalobcu do žalovanej spoločnosti, odmietanie poskytnúť zabezpečenie pohľadávky, odvolanie žalobcu z pozície konateľky a aktívne bránenie v registrácii záložného práva do katastra nehnuteľností) spoločne s konaním jediného konateľa F.. T. Š., osvedčuje odôvodnenú obavu, že v budúcnosti bude žalovaný naďalej pokračovať v konaní, ktoré je v zjavnom rozpore so záujmami a právami žalobcu, a že bude aj exekúcia pohľadávky žalobcu ohrozená. Žalobca zdôraznil, že F.. T. Š. je so svojím záložným právom v rozhodnom poradí pre uspokojenie na prvom mieste, takže jeho obava uvedená v odvolaní, že by jeho investícia do žalovanej spoločnosti bola ohrozená, je absolútne bezpredmetná (ust. § 151ma OZ ochraňujú postavenie záložného veriteľa, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé. 14. Čo sa týka zbavovania sa majetku konateľa žalovaného žalobca uviedol, že sa nevylučuje práve motív konateľa žalovaného, ktorý uviedol žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (teda obavu konateľa z dôvodu hrozby náhrady škody pre porušenie povinností štatutára). Nakladanie s majetkom konateľa žalovaného F.. T. Š., ktorý sa ho zbavil bezprostredne po tom, čo bol vyzvaný na dodržiavanie svojich povinností ako konateľa pod hrozbou náhrady škody, ak ku nej dôjde, preukazuje, že konateľ žalovaného môže pod tlakom alebo hrozbou na jeho osobu dospieť až k prevodu nehnuteľností v súčasnosti vlastnených žalovaným, a čo je pritom podstatné, môže tak urobiť bez vedomia a informovania žalobcu. 15. Vzhľadom na nezhody vzniknuté medzi spoločníkmi počiatkom roku 2019, začal mať žalobca obavy, že dodatočným uzavretím zmluvy o pôžičke sa žalovaný prostredníctvom F.. T. Š. snaží zmeniť predtým dohodnuté podmienky. Ustanovenie o naviazaní splatnosti pôžičky na nezhody medzi spoločníkmi presadzoval žalobca práve z dôvodu, že v tom čase už mal veľmi negatívnu skúsenosť s nedodržaním predchádzajúcej dohody o podielovom rovnocennom financovaní celého projektu s F.. T. Š. a tak u neho vznikali oprávnené obavy o dodržiavanie ostatných dohôd uzavretých medzi spoločníkmi žalovaného pri vstupe žalobcu do žalovanej spoločnosti. 16. Z dôvodov, že F.. T. Š.S. prestal dodržiavať pôvodné dohody o spoločnom financovaní výstavby Zariadenia sociálnych služieb, rozhodol sa obmedziť žalobcovi prístup k záležitostiam žalovaného, odvolal ho tiež z pozície konateľky žalovaného a neposkytuje mu požadované informácie ohľadom hospodárenia žalovaného, napriek tomu, že sám nemal žiadny problém, resp. obavu z konfliktu záujmov, ktorého sa v súčasnosti v obdobnej situácii dovoláva, zriadiť si vo svoj prospech záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam (vrátane stavby), a to rovno dve záložné práva s odstupom dvoch mesiacov, žalobcovi znemožnil zabezpečiť si svoju niekoľkonásobne vyššiu pohľadávku záložným právom, navyše z e-mailu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.10.2019 vyplýva, že žalovaný vytvára ďalšie vysoké dlhy a to vo veľmi krátkom čase, čo vyvoláva oprávnené obavy u žalobcu ako veriteľa takto hospodáriaceho žalovaného o vrátenie ním poskytnutej pôžičky, keďže zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu dočasne upravuje pomery medzi účastníkmi tohto sporu, čo je v súčasnej situácii nevyhnutne potrebné vzhľadom na uvedený zjavne existujúci nepomer v právnom postavení žalobcu a žalovaného, ako i vyššie popísané správanie žalovaného a jeho konateľa F.. T. Š., je na mieste práve z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako právneho inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie žalovanej pohľadávky pre prípad, že by bola ohrozená exekúcia pričom ale majetok žalovaného nie je nijako ohrozený, keďže prípadný výkon súdom zriadeného záložného práva je možný len po tom, ako bude žalovaná pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, v opačnom prípade bude súdom zriadené záložné právo zrušené. V ostatnom žalobca zotrval na doterajších skutkových tvrdeniach a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 18. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 19. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. 20. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 21. Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 25. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 952.750,- eur s prísl. titulom poskytnutej pôžičky žalovanému. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o.i. uviedol, že pôžičku žalobca poskytol za účelom výstavby domu sociálnych služieb. Na valnom zhromaždení žalovaného dňa 20.3.2019 bolo skonštatované, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne v zmysle Čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 20.3.2019. V zmysle tohto Čestného prehlásenia boli zároveň dohodnuté i ďalšie podmienky pôžičky, a to úrok vo výške 3% z požičanej sumy a splatnosť pôžičky. Splatnosť bola dohodnutá v splátkach, a pre prípad nezhôd medzi spoločníkmi bola dohodnutá splatnosť celej požičanej sumy v lehote 3 mesiacov. Následne dňa 9.5.2019 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola zmenená splatnosť istiny a úrokov pôžičky tak, že pôžička s úrokom je splatná 23.7.2019. Výzvou zo dňa 16.7.2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do dátumu jej splatnosti. 27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, nakoľko je tu existencia obavy zo zmarenia exekúcie, ktorá o.i. vyplýva zo správania žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti listinný dôkaz, a to zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 20.3.2019, z ktorého vyplýva, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným ústne v súlade s Čestným prehlásením žalobcu zo dňa 18.3.2019. Toto čestné prehlásenie je súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia. Z Čestného prehlásenia vyplýva, že v prípade nezhôd medzi spoločníkmi žiada žalobca o preplatenie pôžičky do troch mesiacov. Z listinného dôkazu, a to Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 9.5.2019 vyplýva, že článok II Zmluvy o pôžičke sa mení v časti upravujúcej splatnosť pôžičky tak, že sa dlžník (žalovaný) zaväzuje vrátiť veriteľovi (žalobcovi) na základe žiadosti veriteľa zo dňa 23.4.2019 celú požičanú sumu vrátane úrokov najneskôr do 23.7.2019. Odvolací súd ďalej poukazuje na listinný dôkaz, a to Rozhodnutie Okresného úradu L., katastrálny odbor zo dňa 22.8.2019, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností účastníkov Vlkolia s.r.o. (žalovaný) a P.. T. S. (žalobca) do vyriešenia predbežnej otázky. Okresnému úradu L., katastrálnemu odboru bola doručená žaloba podaná na Okresný súd Galanta, ktorou žiada spoločnosť Vlkolia s.r.o., určiť, že zmluva o zriadení záložného práva žalobcu (Vlkolia s.r.o.) nezaväzuje. 28. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v tom zmysle, že z popísaného skutkového stavu ako aj zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a to zriadením zabezpečovacieho opatrenia ako právneho inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie žalovanej pohľadávky pre prípad, že by bola ohrozená exekúcia. Žalobca v konaní osvedčil, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, že správanie žalovaného prostredníctvom konateľa odôvodňuje obavu, že by výkon v konaní uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Žalobca tiež osvedčil, že poskytol pôžičku žalovanému, čo v konaní ani nebolo sporné. Z Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke žalobca osvedčil predčasnú splatnosť pôžičky. Tvrdenie žalovaného o neplatnosti Dodatku č. 1 bude predmetom dokazovania vo veci samej. Žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného, čím stratil oprávnenie konať v mene spoločnosti navonok sám. Žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 23.4.2019, ktoré vyslovilo súhlas so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v prospech oboch spoločníkov (teda aj žalobcu), ktoré malo zabezpečiť ich pohľadávky voči žalovanému. Práve zriadením záložného práva sa má posilniť okrem iného aj vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. 29. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Je zachovaná zásada primeranosti zásahu (zásada proporcionality), ktorú súd skúmal. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne vo výroku potvrdiť a to v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).