Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/87/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405211899 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1405211899.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: PRODOM-STAV, spol. s r.o., so sídlom Líščie Nivy 11, Bratislava, IČO: 31 331 840, zastúpeného advokátom Mgr. Ľubomírom Bugáňom, so sídlom Bajkalská 25/A, Bratislava, proti žalovaným: 1. PharmDr. J. S., bytom I. XXX/XX, S. W., 2. V.. Z. S., bytom I. XXX/XX, S. W., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.2016, č. k. 22C/114/2006-1605, takto, r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.2016, č. k. 22C/114/2006-1605, v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 26.10.2016, č. k. 22C/114/2006-1605 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy X.XXX,XX eur od 04.03.2006 do zaplatenia (titulom zmluvy o dielo), ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy X.XXX,XX eur od 04.03.2006 do zaplatenia (titulom bezdôvodného obohatenia), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 17,62 %. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 41,19 % a voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 58,81 %. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoju žalobu zo dňa 25.05.2005, doručenú súdu prvej inštancie dňa 21.06.2005, odôvodnil tým, že dňa 16.09.2003 uzatvoril so žalovanými zmluvu o dielo vo veci výstavby - dokončenia výstavby rodinného domu TREND 280 so zmenami. Dňa 24.05.2004 uzatvoril žalobca so žalovanými dodatok č. 1, v zmysle ktorého došlo k zrušeniu rozpočtu, časť PSV č. 78100 obklady a 77100 dlažby, s tým, že si dorobenie zabezpečia žalovaní vlastnou subdodávkou. Listom zo dňa 14.06.2004 oznámili žalovaní žalobcovi, že na základe § 642 Občianskeho zákonníka odstupujú od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 16.09.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.05.2004. Listom zo dňa 23.06.2004 zaslal žalobca žalovaným finančný prehľad dokončenia výstavby predmetu diela, na základe ktorej zostala žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur. Nakoľko žalovaní na list žalobcu nereagovali, listom zo dňa 04.05.2005 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške X.XXX,XX eur. Žalovaní do dňa podania žaloby na výzvu nereagovali. 3. Zmluvu o dielo, uzavretú medzi žalobcom a žalovanými, súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jej uzatváraní konal žalobca (ako zhotoviteľ) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní (ako objednávatelia) nekonali v rámci svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Preto pri aplikácii ustanovení zmluvy o dielo vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že podkladom pre uzavretie zmluvy bol ponukový rozpočet zo dňa 09.09.2003, na základe ktorého žalobca vykalkuloval žalovaným cenu za dielo. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že cena za dielo bola medzi stranami dohodnutá podľa rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2003, konkrétne z čl. IV bod 4.2 zmluvy vyplýva, že pokiaľ v priebehu plnenia predmetu tejto zmluvy dohody uzatvorené na základe ďalšej požiadavky objednávateľa budú mať vplyv na cenu a termín plnenia, zaväzuje sa zhotoviteľ upraviť dodatkom k tejto zmluve cenu a termín plnenia vo väzbe na zmenu predmetu plnenia. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, pričom v zmysle ustanovenia § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mali z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. 5. Za účelom posúdenia, ktoré stavebné práce vykonal žalobca ku dňu odstúpenia od zmluvy žalovanými, a ktoré zodpovedali písomnej zmluve o dielo a v nej stanovenom rozpočte a ktoré zároveň ešte neboli žalovanými v rámci predchádzajúcich faktúr uhradené, dal súd prvej inštancie v konaní vyhotoviť dva znalecké posudky, a to Ing. N. T. a znaleckou organizáciou Cenekom spol. s r.o., znalcami z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností a oceňovanie stavebných prác. Porovnaním oboch znaleckých posudkov súd ustálil položky, ktoré obaja znalci uznali, že boli vykonané žalobcom ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo. Z oboch znaleckých posudkov bolo zrejmé, že položky Tepelná izolácia stropu a Zriaďovacie predmety vychádzajú zo zmluvného rozpočtu. 6. Súd prvej inštancie mal tak za preukázané, že žalobca v súlade so zmluvným rozpočtom vykonal žalovaným práce označené vo finančnom prehľade pod položkami Tepelná izolácia stropu a zabezpečil Zriaďovacie predmety, ktoré žalovaní žalobcovi neuhradili, hoci vychádzali z dohodnutého zmluvného rozpočtu. Súd prvej inštancie preto žalovaných zaviazal na ich zaplatenie v sume X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk + XX.XXX,XX Sk = XXX.XXX,XX Sk / XX,XXX = X.XXX,XX eur), pričom pri ustálení sumy vychádzal zo znaleckých posudkov v rozsahu, v akom sa tieto zhodovali. 7. Z výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 2/ menil predmet zmluvy o dielo - najmä rozširoval práce, ktoré žiadal od žalobcu vykonať, v dôsledku čoho sa mala zmeniť aj cena diela. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade, ak objednávateľ menil zmluvu o dielo, nestačili iba ústne dohody, ale žalobca mal s ohľadom na ústne dispozície žalovaného 2/ zmeniť aj samotnú zmluvu. Pokiaľ teda žalobca nevykonal písomne zmeny v zmluve o dielo formou dodatkov, nedodržal predpísanú formu právneho úkonu tak, ako to vyžaduje v tomto prípade jednak zákon a jednak samotná zmluva o dielo. 8. Odstúpením od zmluvy o dielo zo strany žalovaných sa zmluva od počiatku zrušila a nastúpila povinnosť oboch účastníkov zmluvy vydať si plnenia titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že nebola dodržaná forma úkonu, konkrétne, že si žalovaní dohodli so žalobcom práce naviac mimo zmluvného rozpočtu len ústnou formou, však neznamená, že žalovaní nie sú povinní vydať to, o čo sa vykonaním prác žalobcu, vrátane použitého materiálu, obohatili. Z oboch znaleckých posudkov bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že položka Priečky a položka Maľby predstavuje práce, ktoré boli žalobcom vykonané mimo zmluvného rozpočtu, teda mimo ceny rozpočtu. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca vykonal uvedené práce, čo potvrdzujú výpovede svedkov, ako aj samotná faktúra (v prípade položky Maľby). 9. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že práce naviac boli zo strany žalovaných objednané, pričom žalobca tieto aj realizoval tak, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov. Žalovaní za tieto práce žalobcovi nezaplatili a v dôsledku odstúpenia od zmluvy im vznikla povinnosť vrátiť to, o čo sa obohatili. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných aj na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur titulom bezdôvodného obohatenia (X.XXX,- Sk + XX.XXX Sk = XX.XXX,- Sk / XX,XXX = X.XXX,XX eur), pričom pri ustálení sumy vychádzal zo znaleckých posudkov v rozsahu, v akom sa tieto zhodovali. 10. Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie ich zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej zákonom, pričom počiatok omeškania súd určil odo dňa nasledujúceho po tom, ako bol žalovaným doručený platobný rozkaz, nakoľko nemal za preukázaný deň doručenia výzvy - pokusu o zmier, ani deň doručenia finančného prehľadu, od ktorého rátal žalobca počiatok omeškania žalovaných. 11. Vo zvyšnej časti (v istine vo výške X.XXX,XX eur a v úrokoch z omeškania presahujúcich 7 % ročne a uplatnených od 24.06.2004 do 03.03.2006 - poznámka odvolacieho súdu) súd prvej inštancie žalobu zamietol. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a stanovil čistý úspech žalobcu v pomere 17,62 %. 13. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že posudzoval úspech oboch strán v konaní, pričom zaviazal obe strany konania, aby v rozsahu, v ktorom boli v konaní neúspešné, nahradili trovy konania štátu. 14. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Namietli, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14.1. Nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov vidia žalovaní v tom, že mnohé závery súdu sú vyvodené z výpovedí a listinných dôkazov bez toho, aby sa brali do úvahy všetky skutočnosti. List žalobcu zo dňa 23.06.2004 (finančný prehľad) im bol doručený až dňa 07.03.2006 spolu s platobným rozkazom zo dňa 05.01.2006, č. k. 35Ro/3926/2005-22. Žalovaní žiadali predloženie dôkazu, že list zo dňa 23.06.2004 bol odoslaný na ich korešpondenčnú adresu, ale takýto dôkaz nebol súdu prvej inštancie predložený. V bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa uvádza ako dôkaz Zápis o prevzatí dokončených stavebných prác zo dňa 12.09.2003, ktorý je irelevantný vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 16.09.2003 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými. Vyššie uvedený doklad sa týka predchádzajúcej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými. Dátum na Zmluve o dielo zo dňa 16.09.2003 je neskorší ako dátum Zápisu 12.09.2003. Všetky žalobcom vystavené faktúry boli uhradené v lehote splatnosti a v zmysle zmluvy o dielo, žalovaní komunikovali len s p. C. a p. W.. Žalovaní o existencii p. N. O. vedeli len na základe informácií z obchodného registra. Žalovaní sa prvý krát stretli s p. O. na pojednávaní dňa 25.10.2006. Ďalej z výpovedí svedkov a oboch znaleckých posudkov je jasné, že stavebný denník nebol vedený v súlade s príslušnou vyhláškou, chýbajú podpisy žalovaných a denník bol dodatočne dopisovaný bez vedomia žalovaných. Za obdobie 8 mesiacov bolo použité rovnaké pero aj písmo za 1 deň. Do dnešného dňa žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiadne relevantné doklady, že vyúčtovacie doklady, ktoré spomína vo výpovedi svedok žalobcu V. Y., boli odoslané žalovaným aj napriek tomu, že žalovaní niekoľkokrát žiadali predloženie dokladov, ktoré potvrdzujú výpovede svedkov žalobcu, že žalovaní nekomunikovali. Bolo potvrdené, že telefónne číslo, na ktoré žalobca posielal faxy, nepatrilo nikdy žalovaným. Žalovaní niekoľkokrát vyhlásili, že nikdy nevlastnili fax. Súdu prvej inštancie neboli zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy o tom, že žalobca zaslal žalovaným finančný prehľad dokončenia výstavby rodinného domu Trend 280 na odsúhlasenie. Znalec Ing. N. T. vo svojom znaleckom posudku č. 51/2009 nepotvrdil, že stavebné práce zapísané v stavebnom denníku boli skutočne zrealizované a stali sa trvalou súčasťou stavby rodinného domu. V znaleckom posudku č. 51/2009 potvrdil, že suma, ktorú požaduje žalobca od žalovaných, je neoprávnená a väčšia o X.XXX,X eur, ďalej ešte nezahrnul do odpočtov zadržanú sanitu žalovaných a neoprávnené účtovanie dopravy položiek, ktoré neboli realizované žalobcom. Žalobca aj napriek niekoľkým výzvam nevydal žalovaným sanitu, ani iné veci, ktoré si zo stavby zobral, keď nezákonne vnikol na stavbu a na pozemok bez súhlasu majiteľov a ani nezahrnul hodnotu nevydaného materiálu do odpočtov. Z dokladov predložených žalobcom nevychádza jednoznačný dôkaz, že boli kupované žalobcom za účelom, že budú tieto materiály aj zabudované a sú súčasťou stavby. Podstatne vyššiu relevanciu majú údaje v stavebnom denníku. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vykonal na základe svedeckých výpovedí je nesprávny. Svedkovia žalobcu nikde vo svojich výpovediach neuviedli žiadne konkrétne zmeny, rozsah, obsah, dátum, zmenu termínu ani zmenu ceny diela. Všetky výpovede boli subjektívne a úplne nekonkrétne. Všetky žalobcom vystavené faktúry boli uhradené v lehote splatnosti. Do spisu boli doručené kópie všetkých faktúr vystavených žalobcom v súlade so Zmluvou o dielo aj s kópiami prevodných príkazov, ktoré preukazujú uhradenie týchto faktúr. Žalovaní odmietajú tvrdenie súdu prvej inštancie, že si boli vedomí, že odo dňa odstúpenia od zmluvy o dielo neuhradili žalobcovi cenu za všetky jeho práce. Vzhľadom na formu ponukového rozpočtu objektu, ktorý je súčasťou zmluvy - cena je uvedená len za kumulované položky ASP, nie je v žiadnom prípade možné zistiť, v akom stave a ani aké jednotlivé práce a materiály sú zahrnuté v kumulovaných položkách. Žalovaní mali byť schopní, podľa názoru súdu prvej inštancie, zistiť, o koľko sa neodôvodnene obohatili na úkor žalovaného, a to aj v prípade, ak práce za mnohé položky (ASP) boli ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo v rozpracovanom stave (neukončené). Z oboch znaleckých posudkov je zrejmé, že položka Priečky a položka Maľby predstavuje práce, ktoré boli žalobcom vykonané mimo zmluvného rozpočtu, teda mimo ceny rozpočtu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že práce naviac boli zo strany žalovaných objednané, pričom žalobca tieto aj realizoval tak, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov. Na základe rozhodnutia súdu sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi spolu sumu X.XXX,XX eur. Súd ale zabudol do celkového sumára započítať odpočty v prospech žalovaných, a to v celkovej sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur), ktorá bola vypočítaná žalobcom, teda rozdiel v prospech žalovaných predstavuje sumu XX.XXX,XX eur. Podľa názoru žalovaných sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaný o XX.XXX,XX eur. 14.2. Čo sa týka neúplne zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie zaujímala len cena vykonaných prác a súd prvej inštancie nezadal znalcovi úlohu, aby na predmetnom dome preveril, či práce vo svedeckých výpovediach boli skutočne vykonané, v akom rozsahu a kvalite. Ani jeden zo znaleckých posudkov nedokázal, že stavebné práce boli skutočne zrealizované a stali sa trvalou súčasťou stavby. 14.3. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaní sú toho názoru, že súd prvej inštancie neposudzoval oprávnenosť žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom, ale posudzoval 10 rokov výšku dlhu, čo nie je podstatou žaloby. Žaloba nežiada o určenie výšky dlhu, ale žiada súd, aby zaviazal žalovaných na úhradu sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Neoprávnenosť požadovanej sumy dokázal aj rozsudok 22C/114/2006-1605. Žalobcom požadovaná suma od žalovaných je trikrát vyššia, ako suma uvedená v znaleckom posudku č. 51/2009 V.. N. T.. Aj na základe toho, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní neboli povinní uhradiť žalobcovi žalovanú sumu X.XXX.XX eur, ale len X.XXX,XX eur (t.j. 59 % zo žalovanej sumy, suma X.XXX,XX eur je 2x väčšia ako suma v uvedená v odhade 51/2009 V.. N. T.), konečný výsledok po rozhodnutí súdu prvej inštancie je pre žalovaných ešte horší, ako keby žalovaní zaplatili platobný rozkaz, na ktorom bola uvedená korektná suma v neprospech žalovaných. Len na základe známych údajov výdavkov žalovaných a po viac ako 10 ročnom zisťovaní súdom prvej inštancie, že žalovaná suma nebola korektná a bola vyčíslená v neprospech žalovaných, zaplatia žalovaní viac a to na základe „finančného prehľadu“, ktorý bol odfaxovaný žalobcom na žalovaným neznáme číslo. 14.4. Žalovaní považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nespravodlivé, a preto žiadajú odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu na úhradu trov konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu, ktoré budú žalovanými vyčíslené do 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaní sa v rámci odvolania pokúšajú spochybniť viaceré body tvoriace odôvodnenie napadnutého prvoinštančného rozhodnutia. Spravidla však pritom opakujú tvrdenia, ktoré už uvádzali v rámci prvoinštančného konania s tým, že buď išlo o tvrdenia bez právnej relevancie, alebo o tvrdenia, s ktorými sa na základe vykonaného dokazovania náležíte vysporiadal prvoinštančný súd. Pokiaľ ide o nové tvrdenia žalovaných, žalobca v súlade s koncentračnou zásadou vyjadrenou vo viacerých ustanoveniach Civilného sporového poriadku poukazuje na ich neprípustnosť. Žalovaní mali v rámci prvoinštančného konania procesnú možnosť sa v priebehu desiatich rokov vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a dôkazom predloženým žalobcom a uplatniť akékoľvek dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že žalobca práce na dome vykonal a má teda nárok na úhradu ich hodnoty, či už vo forme zmluvnej odplaty alebo bezdôvodného obohatenia. Jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ním uplatnený nárok v plnej výške je, že žalobca mal vzhľadom na dovtedajšie bezproblémové obchodné vzťahy voči žalovaným dôveru, ktorá sa prejavila v benevolentnejšej administrácii dokumentácie pri vykonávaní diela, čo v konečnom dôsledku oslabilo jeho dôkaznú situáciu v predmetnom spore a viedlo k tomu, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi žalovaný nárok len v rozsahu, ktorí paralelne potvrdzovali viaceré vykonané dôkazy, predovšetkým znalecké posudky. Žalovaní tvrdia, že si sporné práce vykonali svojpomocne, avšak po celý čas trvania sporu do spisu nedoložili jediný relevantný dôveryhodný dôkaz, že tieto sporné práce vykonali sami, resp. že ich pre nich vykonala tretia osoba. Čestné vyhlásenia o vykonaní prác, ktoré si podpísali sami žalovaní a doložili do spisu, nemajú povahu dôkazu, ale iba písomného vyjadrenia sporovej strany. Vzhľadom na rozpor týchto čestných vyhlásení s obsahom vykonaného dokazovania, považuje žalobca tieto vyhlásenia žalovaných za evidentne účelové. Žalobca preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. 16. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike uviedli, že v odvolaní nepredložili žiaden nový fakt ani dôkaz, ktorý by nebol známy a dodaný do spisu. Informácie o rozsahu prác, kvalite prác, dojednaná cena za práce sa v súdnom spise nenachádzajú. Počas výpovede na pojednávaní svedok žalobcu Ing. arch. C. nedokázal ústne uviesť žiadne presné hodnoty potrebné na výpočet niektorých prác. Žiaden zo znaleckých posudkov nepotvrdil, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX ,XX eur a nepotvrdil, že práce boli na stavbe vykonané, kým a v akom rozsahu. Žalobca netvrdí pravdu, že žalovaní po celý čas trvania sporu do spisu nedoložili jediný relevantný dôveryhodný dôkaz, že tieto sporné práce vykonali oni sami. Žalovaní poukázali na dôkaz o dokončení elektroinštalácie viď. faktúra p. D., protokol o opakovaných tlakových skúškach, a jeden dôkaz predložil sám svedok žalobcu - výpoveď bývalého konateľa žalobcu Ing. Arch. G. C., ktorý tvrdil, že na predmetnej nehnuteľnosti bol žalobcom použitý 105 cm alebo 108 cm polystyrén, čo sa dá veľmi ľahko dokázať, že toto tvrdenie svedka žalobcu je nepravdivé. Žalobca nedokázal spochybnil skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní do úvahy sumy položiek, ktoré sú v prospech žalovaných (v ďalšom „Odpočty“), a ktorých existenciu a vyčíslenie nespochybnila ani jedna strana sporu počas celého trvania sporu. Vyjadrenia žalobcu, prečo nedodržiaval ustanovenia Zmluvy o dielo, nedodržiaval vedenie stavebného denníka s príslušnou vyhláškou o vedení stavebného denníka, je evidentným dôkazom podaným samotným žalobcom, že žalobca evidentne nedodržiaval ustanovenia Zmluvy o dielo a príslušnú vyhlášku o vedení stavebného denníka, keďže stavebné denníky neboli odovzdané žalovaným po ukončení zmluvného vzťahu. Neseriózne správanie žalobcu sa snaží jeho právny zástupca ospravedlniť nadobudnutou dôverou. Žalovaní preto trvajú na tom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom zamietne v celom rozsahu. 17. Odvolacia replika žalovaných bola doručená žalobcovi dňa 29.03.2017, ktorý už nevyužil svoje procesné právo a k replike sa nevyjadril. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), vychádzajúc z obsahu odvolania, mal za to, že odvolanie žalovaných smeruje len do vyhovujúcej časti rozsudku, t. j. že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. 19. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.07.2019 podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe sčasti vyhovel a nestotožnil sa tak s argumentáciou žalovaných, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi strán sporu, a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 21. Obsah odvolania žalovaných 1/, 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 22. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ex offo (§ 380 ods. 2 CSP). 23. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje. 24. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Všetky skutkové zistenia vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal výsluchom strán a výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne skutkové a právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. 26. Neobstojí ani odvolací dôvod o nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaní namietali neodôvodnené obohatenie na strane žalobcu, konkrétne zadržanú sanitu žalovaných, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka žalobcu, a aj odpoveďami žalobcu na listy žalovaných, v ktorých žiadali vrátenie zadržiavanej sanity. Odvolací súd k tomu však uvádza, že predmetom konania v predmetnej veci nebolo vydanie zadržanej sanity, ale zaplatenie jednotlivých položiek za materiál a vykonanú prácu na základe zmluvy o dielo, ako aj prác vykonaných naviac, podľa predložených dokladov. Nakoľko oprávnenosť vrátenia, resp. vydania nakúpenej sanity v sume XX.XXX,- Sk a XX.XXX,- Sk podľa dodacieho listu č. 49001808 zo dňa 09.03.2004 a dodacieho listu 49004963 zo dňa 23.06.2004 nebolo predmetom tohto konania, súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 27. Žalovaní v odvolaní tiež namietali, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zabudol do celkového sumára započítať odpočty v prospech žalovaných, a to v celkovej sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur), suma ktorá bola vypočítaná samotným žalobcom, pričom tam ešte nie je započítaná hodnota žalobcom zadržiavanej sanity v sume X.XXX,- eur. Z toho žalovaní vyvodzujú povinnosť žalobcu zaplatiť im sumu XX.XXX,XX eur. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že žalovaní sú oprávnení uplatniť v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu (pozri predchádzajúci výklad). Nakoľko v tomto prípade išlo o vyššiu pohľadávku žalovaných, než bola uplatnená pohľadávka žalobcu a žalovaní v konaní nevyužili voči žalobcovi vzájomnú žalobu v zmysle ust. § 147 CSP, v danom prípade je táto námietka žalovaných nedôvodná. 28. Už súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal aj s námietkou žalovaných, že im nebola zo strany žalobcu vystavená faktúra, a správne vychádzal z toho, že vystavenie faktúry a v nej určená splatnosť by mala vplyv len na určenie okamihu vzniku omeškania žalovaných s platením. Preto správne súd prvej inštancie ustálil ako počiatok omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu až deň nasledujúci po tom, ako bol žalovanej 1/ súdom doručený platobný rozkaz (03.03.2006), nakoľko nemal za preukázaný deň doručenia výzvy žalobcu - pokusu o zmier, ani deň doručenia finančného prehľadu, od ktorého žalobca rátal počiatok omeškania žalovaných. 29. Čo sa týka odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 30. Ako už konštatoval odvolací súd v bode 20. svojho rozhodnutia, na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery súd prvej inštancie vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Teda v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 31. Pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, ako aj o trovách konania, správne a zákonne, odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcovi, nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).