Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/156/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407229945 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1407229945.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 (pôvodne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava Záhradnícka č. 31, 829 02 Bratislava), proti povinnému: S.. Q. X., I..Č..XXXXXX/XXX, P. T. Č.. XXX/XX, XXX XX P., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 270,40 Eur s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, Exekútorský úrad so sídlom Letná č. 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 761 925, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10395/2007-32 zo dňa 25.01.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10395/2007-32 zo dňa 25.01.2019 o d m i e t a. II. Oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“), zastavil exekúciu voči povinnému po tom, ako dospel k záveru, že pri vymáhaní exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava č. 703-0245110907-GC04/07 zo dňa 22.02.2007, ktoré sa stalo právoplatným dňa 09.04.2007 a vykonateľným dňa 25.04.2007, došlo v priebehu exekučného konania k uplynutiu prekluzívnej lehoty. II. Podľa § 203 ods. 1 EP rozhodol, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Výšku trov exekúcie určil s poukazom na § 14, § 15, § 22 a § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. III. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, odvolávajúc sa na ustanovenie § 256 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“). 2. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku (o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie), podal odvolanie povinný, ktorý namietal správnosť v ňom obsiahnutých dôvodov. Uviedol, že vydanie exekučného titulu oprávneným je v absolútnom rozpore s princípmi právneho štátu, tento nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd v exekučnom konaní porušil jeho práva na spravodlivý proces. 3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril v tom smere, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné a navrhol odvolanie povinného odmietnuť. 4. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nutné odmietnuť. 6. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté 17.12.2007, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 25.01.2019, teda v režime procedurálneho prostredia nastoleného prijatím Civilného sporového poriadku. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z. z., nastavšou dňom 01.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie. 7. Podľa § 9a ods. 1, 3, 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 58 ods. 6 EP (účinného do 30.10.2013), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 200 ods. 5 EP, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 až 3 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Podľa § 243b ods. 1, 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č. 299/2013 Z. z. účinnej dňom 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 8. V súčasnosti, Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2), rovnako ako pôvodne zákon NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo osobitne, prípustnosť odvolania sa musí určiť v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods. 2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.). 8.1. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 8.2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom NR SR č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2016 Z. z.“), šlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. 8.2.1. Zákonom č. 125/2016 Z. z., neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho plynie, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. 9. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní. 9.1. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú identifikované ako odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom štádiu konania, platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie CSP. 9.2. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia CSP. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 1 CSP). 10.1. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016, vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej novelou pod č. 2/2017 Z. z., odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa. 11. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o ich náhrade, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť. 11.1. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie, a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému, ako úspešnému účastníkovi konania, žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).