Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/125/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408211754 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408211754.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému: PLUS PRODUCTION, spol. s r.o., so sídlom Staničná 11, 821 04 Bratislava, IČO: 35 949 911, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 207.713,27 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11Cb/16/2010-361 zo dňa 16.2.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11Cb/16/2010-361 zo dňa 16.2.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 207.713,27 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2008 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 212.880,79 eur (6.413.246,55 Sk) s príslušenstvom, z titulu neuhradenia ceny za poskytnutie služieb fakturovaných žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného (DIKRAMA s.r.o.) na základe koprodukčnej rámcovej zmluvy o spoločnom vývoji, príprave, výrobe a využití diela č. SM0010000747 zo dňa 28.4.2005 a Licenčnej zmluvy č. 22/6520/02 zo dňa 11.12.2002. Žalobu podaním zo dňa 30.7.2009 upravil na žalovanú sumu vo výške 207.713,27 eur. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou DIKRAMA s.r.o., uzavreli dňa 28.4.2005 koprodukčnú rámcovú zmluvu o spoločnom vývoji, príprave, výrobe a využití diela č. SM0010000747. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2005 do 30.4.2010 s opciou na ďalších 5 rokov. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie nového multimediálneho audiovizuálneho diela a vyhotovenie rozmnoženín diela na nosičoch DVD a iných audiovizuálnych nosičoch s pracovným, alebo definitívnym názvom a udelenie súhlasu STV spoločnosti DIKRAMA. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzavrel taktiež licenčnú zmluvu č. 22/6520/02 dňa 11.12.2002, a to na dobu určitú, od 11.12.2002 do 31.12.2005. Predmetom zmluvy bolo udelenie súhlasu žalobcom spoločnosti DIKRAMA s.r.o. na použitie v zmluve uvedených záznamov a záväzok spoločnosti DIKRAMA s.r.o. uhradiť za poskytnutie práv licenčný poplatok vo výške 300.000,- Sk + DPH. Následne dňa 26.6.2006 žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzavrel dohodu o zmene záväzkového vzťahu a o prevzatí záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich z koprodukčnej rámcovej zmluvy ako aj licenčnej zmluvy č. 22/6520/02. Neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody bol splátkový kalendár, na základe ktorého mal žalovaný splácať záväzky jeho právneho predchodcu. Na základe uvedenej dohody sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť pohľadávky jeho právneho predchodcu v celkovej výške 2.078.465,95 Sk. Žalobca so žalovaným pokračovali v právnom vzťahu na základe zmlúv, pričom za služby poskytnuté žalovanému žalobca vystavil a zaslal žalovanému faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil. Nakoľko žalovaný neuhrádzal svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv, žalobca dňa 30.4.2010 odstúpil od koprodukčnej rámcovej zmluvy zo dňa 28.4.2005. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a nezodpovedá existujúcim zmluvným záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami. Žalovaný poukázal na čl. 3 bod 3.3 koprodukčnej rámcovej zmluvy zo dňa 28.4.2005, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť priestor vo vysielaní upútavok v trvaní 20-30 sekúnd, ktoré mal vyrobiť právny predchodca žalovaného pre každý titul podľa potreby žalobcu. Vysielacie termíny upútavok boli stanovené na 14 dní pred uvedením na trh v počte 6 odvysielaní denne na programoch STV 1 a STV 2 a 7 dní po uvedení na trh v počte 6 odvysielaní denne. Žalovaný uviedol, že podmienkou úspešnosti projektu dojednaného v zmluve, t.j. výroby a predaja audiovizuálnych diel bola ich propagácia zo strany žalobcu. Podľa žalovaného si však žalobca neplnil túto povinnosť, pričom dočasne bola poskytnutá alternatívna propagácia audiovizuálnych diel, a to v čase vyhradenom teleshoppingu na programe STV 2. Podľa žalovaného tým, že žalobca si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 3.3 zmluvy, resp. plnil si ju alternatívne, spôsobil žalovanému škodu, zodpovedajúcu vynaloženým nákladom na dodatočnú propagáciu diel, ako aj ušlému zisku, ktorý mohol žalovaný dosiahnuť v prípade naplnenia dojednaných ustanovení zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že strany sa dohodli na trvaní zmluvy od 1.5.2005 do 30.4.2010 s opciou na ďalších 5 rokov, pričom žalovaný prevzal práva a povinnosti zo zmluvy dňa 26.6.2006, tzn. že žalobca bol povinný poskytovať žalovanému mediálny priestor a upútavky po dobu 106 mesiacov, preto pri dodržaní podmienok zo strany žalobcu, mohol za toto obdobie predať najmenej 4 457 618 kusov audiovizuálnych diel. Vzhľadom na fakturáciu žalobcu, kde hodnota PPD jedného kusu diela bola 95,32 Sk (3,16 eur) a žalovaný mal v zmysle čl. 5 zmluvy nárok najmenej na 40 % z PPD, vznikol mu v prípade výroby a predaja 4 457 618 kusov audiovizuálnych diel nárok na zaplatenie 5.634.429,15 eur. Okrem toho mu mal vzniknúť aj nárok na sumu 483.532,87 eur, ktorá predstavovala vlastné náklady vynaložené na propagáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v dôsledku konania, resp. nekonania žalobcu investoval množstvo finančných prostriedkov do výroby audiovizuálnych diel a reklamy, pričom následne tieto diela bez propagácie, ktorú bol povinný vykonať žalobca, nebol žalovaný schopný predať, vznikli mu záväzky voči dodávateľom tovarov a služieb. Na základe uvedeného si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom pohľadávku vo výške 6.317.962,02 eur s príslušenstvom voči žalobcovi. 4. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento poskytol žalovanému priestor vo vysielaní na upútavky k audiovizuálnym dielam, ktoré boli vysielané od augusta 2006 do mája 2008. Nakoľko žalovaný zvyšné upútavky nedodal, žalobca nemal možnosť ďalšie upútavky odvysielať. Žalobca poukázal na čl. 2, bod 2.1 koprodukčnej rámcovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že zabezpečovanie propagácie audiovizuálnych diel inou formou ako prostredníctvom vysielania upútavok žalobcom bolo právom žalovaného na zvýšenie jeho ziskov, ale výlučne na jeho zodpovednosť a náklady. Žalobca tak v žiadnom prípade nemohol prevziať zodpovednosť žalovaného voči jeho záväzkom k tretím osobám. Taktiež bod 2.2 b) predmetnej zmluvy preukazuje skutočnosť, že dodatočná propagácia audiovizuálnych diel bola plne v réžii žalovaného a na jeho náklady. Žalobca ďalej poukázal na dohodu o zmene záväzkového vzťahu zo dňa 26.6.2006, ktorú uzatvoril so žalovaným, a na základe ktorej žalovaný prevzal záväzky po spoločnosti DIKRAMA s.r.o. vo výške 68.992,43 eur. Prílohou k dohode bol splátkový kalendár, ktorý však žalovaný nedodržal. Žalobca tiež k tvrdeniam žalovaného uviedol, že nakoľko dňa 22.1.2010 bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy s tým, že žalobca zrušil opčné právo a zmluva sa ukončila ku dňu 30.4.2010, preto je neprípustné, aby žalovaný rátal s predajom za obdobie 106 mesiacov. 5. Uznesením č.k. 11Cb/16/2010-316 zo dňa 26.5.2016, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/262/2016-327 zo dňa 30.3.2017, súd zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaného, nakoľko tento neuhradil vyrubený súdny poplatok. 6. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že upútavky odvysielané boli napr. na diela: Človečina, Sváko Ragan, Na skle maľované a iné. Žalovaný mal dodávať sám tieto upútavky na odvysielanie, čo však nerobil, preto žalobca nemal ani čo odvysielať. 7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nesplnil základnú podmienku zmluvy, teda vysielanie upútavok na konečný produkt, a to jednotlivé zreštaurované audiovizuálne diela. Keďže všetky náklady na výrobu, zreštaurovanie, marketing jednotlivých audiovizuálnych diel hradil žalovaný, bez dohodnutej reklamnej podpory žalobcu, sa mu nepodarilo v dostatočnom množstve predať jednotlivé audiovizuálne diela na DVD nosičoch, čím mala vzniknúť práve žalovanému výrazná finančná strata. Do celého projektu žalobca nevložil žiadne financie a jedinou jeho povinnosťou bola marketingová, reklamná podpora predaja uvedených diel v dohodnutom čase a rozsahu na programoch STV1 a STV2. Žalovanému sa po celý čas nepodarilo žalobcu primäť k tomu, aby splnil uvedenú podmienku zmluvy. Jediné čo dosiahol bolo uvedenie reklamy v relácii tzv. Teleshopping, čo však malo úplne iné cieľové pokrytie konečných užívateľov ako bolo pôvodne plánované, ak by upútavky boli odvysielané podľa zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase keď bol gen. riaditeľom žalobcu p. O.R. vznikla spoločnosť 1 - 2 média ako 100% dcéra žalobcu, ktorej úlohou bolo predaj reklamného času žalobcu tak, aby bol žalobca spôsobilý „sám sa uživiť“ z príjmov z reklamy. Tým pádom vysielací čas, kedy mali byť vysielané upútavky na zreštaurované audiovizuálne diela, bol dávno predaný na komerčné účely, čím bolo znemožnené vysielanie týchto upútavok, ktoré by v podstate žalobca vysielal zadarmo. Žalovaný tiež uviedol, že nie je pravdivá informácia, že nedodal upútavky na jednotlivé diela, nakoľko tieto boli odovzdané a všetky sú riadne zaregistrované na SOZA a LITA aj u žalobcu. Upútavky na všetky audiovizuálne diela boli teda žalobcovi odovzdané. 8. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka je dôvodná, čo žalovaný svojou procesnou obranou ani nespochybnil. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nenavrhol súdu vykonať také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v jej jednotlivých častiach čo i len spochybniť, prípadne by mohli viesť súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. V rámci procesnej obrany sa žalovaný obmedzil len na tvrdenia, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu samotnej zmluvy, konkrétne bodu 3.3, čím mala práve žalovanému vzniknúť škoda, ktorú si vyčíslil a uplatnil vzájomným návrhom. Konanie o vzájomnej žalobe však bolo súdom zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Podstatou procesnej obrany žalovaného ostalo tvrdenie, že žalovaný neodvysielal v súlade s bodom 3.3 Koprodukčnej rámcovej zmluvy upútavky pre každý titul k vopred stanovenému termínu uvedenia nosičov na trh. Skutočnosti ohľadom množstva a spôsobu odvysielania predmetných upútavok na jednotlivé diela a či teda došlo zo strany žalobcu k porušeniu tejto časti zmluvy však neboli v konaní pred súdom nijakým spôsobom preukázané, ostali len v rovine tvrdení, keď žalobca tvrdil, že upútavky boli vysielané, síce v rozsahu súdu neznámom a žalovaný tvrdil, že vysielané neboli v dohodnutom rozsahu, prípadne boli vysielané iným spôsobom než ako bolo podľa žalovaného v zmluve dohodnuté. Procesnú obranu žalovaného v súdnom konaní súd vyhodnotil ako neúčinnú a irelevantnú vzhľadom na predmet konania, teda žalobcom konkrétne uplatnený nárok na úhradu faktúr, ktoré boli vystavené žalobcom v nadväznosti na koprodukčnú rámcovú zmluvu, jej dodatku č. 1, licenčnú zmluva č. 22/6520/02 a jej prílohe č.1 a dohode o zmene záväzkového vzťahu a prevzatí záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich z týchto zmlúv. Žalovaný nijaký spôsobom nespochybnil žiadny nárok vyplývajúci z jednotlivých vystavených faktúr, súd teda pri rozhodovaní o žalobe mal za to, že žalovaný žalobcov nárok v uplatnenej rovine a výške ani nespochybňuje. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil žalobu za dôvodnú v celom jej rozsahu a žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. 10. V odvolaní žalovaný poukazoval na čl. 3 bod 3.3 koprodukčnej rámcovej zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť priestor vo vysielaní upútavok v trvaní 20-30 sekúnd, ktoré mal vyrobiť právny predchodca žalovaného pre každý titul podľa potreby žalobcu. Vysielacie termíny upútavok boli stanovené na 14 dní pred uvedením na trh v počte 6 odvysielaní denne na programoch STV 1 a STV 2 a 7 dní po uvedení na trh v počte 6 odvysielaní denne. Žalobca nesplnil túto povinnosť, pričom dočasne bola poskytnutá alternatívna propagácia audiovizuálnych diel, a to v čase vyhradenom teleshoppingu na programe STV 2. Tým, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 3 bod 3.3. koprodukčnej rámcovej zmluvy spôsobil žalovanému škodu, zodpovedajúcu vynaloženým nákladom na dodatočnú propagáciu diel, ako aj ušlému zisku, ktorý mohol žalovaný dosiahnuť v prípade naplnenia dojednaných ustanovení zmluvy. Žalovaný si uplatnil nielen nárok na ušlý zisk, ale aj nárok na sumu 483.532,87 eur, ktorá predstavovala vlastné náklady vynaložené na propagáciu audiovizuálnych diel, pričom tieto náklady sú škodou, ktorou žalovaný z dôvodu nečinnosti žalobcu utrpel a v konaní preukázal. Tento nárok na náhradu spôsobenej škody presahuje nárok uplatnený žalobcom v konaní, a teda žalovaný má za to, že nárok žalobcu v dôsledku uplatnenej obrany v konaní zo strany žalovaného nemohol byť, resp. nemal byť žalobcovi priznaný. 11. Podľa žalovaného sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku obmedzil len na všeobecnú akceptáciu dôkazov a argumentov predložených žalobcom, pričom argumenty uvádzané žalobcom neprimeranou úvahou prispôsobil následnému výroku rozsudku a skutočnosti uvádzané žalovaným považoval len za neúčinné a irelevantné a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Na základe uvedeného považuje žalovaný rozsudok, medzi iným, za nepreskúmateľný. Žalovaný je názoru, že konajúci súd bol povinný vyhodnotiť obranu žalovaného v konaní za dôvodnú a účinnú, keďže žalovaný má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a nesporné, že žalobca prestal vykonávať propagáciu v rozpore s dohodnutými podmienkami. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý o.i. uviedol, že dňa 26.6.2006 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným a spoločnosťou DIKRAMA, s.r.o. Dohodu o zmene záväzkového vzťahu a o prevzatí záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich z Koprodukčnej rámcovej zmluvy a viacerých iných Koprodukčných zmlúv pôvodne uzatvorených medzi právnych predchodcom žalobcu a spoločnosťou DIKRAMA, s.r.o. a z Licenčnej zmluvy. Predmetom Dohody bolo v zmysle čl. III prevzatie záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli pôvodne spoločnosti DIKRAMA s.r.o. zo zmlúv uvedených v čl. I tejto Dohody, a ktorých splatnosť nastala pred uzatvorením tejto Dohody, žalobcom. Žalobca sa zaviazal uhradiť uvedené záväzky v súlade so splátkovým kalendárom, ktorý bol súčasťou Prílohy č. 1 k Dohode. Žalobca so žalovaným pokračovali v právnom vzťahu na základe zmlúv, pričom za služby poskytnuté žalovanému žalobca vystavil a zaslal žalovanému faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tvrdení o údajnom porušovaní čl. 3 ods. 3 Koprodukčnej rámcovej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že v dôsledku porušenia tejto povinnosti zo strany žalobcu žalovanému vznikla škoda, ktorú si v konaní uplatnil vzájomnou žalobou, keďže údajná škoda, ktorá mala vzniknúť na strane žalovaného mala byť vyššia ako pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Konanie o vzájomnej žalobe však bolo súdom zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za vzájomnú žalobu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je nesporné, že žalobca mu neposkytol priestor a vysielanie upútavok, tak ako bolo dohodnuté. V odvolaní však neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré by mali viesť súd prvej inštancie k takýmto skutkovým zisteniam. Žalobca sa k nároku uplatnenému žalovaným vyjadril s tým, že popiera porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z Koprodukčnej rámcovej zmluvy a tým aj zodpovednosť žalobcu z titulu náhrady škody a pre prípad, že by sa v konaní preukázala zodpovednosť žalobcu za škodu, tak vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom vzneseným žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaným uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody presahuje nárok uplatnený žalobcom v konaní, nie je dôvodom, ktorý by spochybňoval oprávnenosť nároku žalobcu. Obrana žalovaného bola postavená na vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi. Samotné uplatnenie vzájomnej žaloby nezakladá účinnú formu obrany. Tou sa vzájomná žaloba stane až vtedy, keď žalobca unesie bremeno tvrdenia a dôkazu o oprávnenosti svojho vzájomného návrhu. Až keď bude vzájomný nárok žalovaného v konaní priznaný, môže byť použitý na prípadné započítanie s nárokom žalobcu voči žalovanému. 13. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalovaný v odvolaní neuviedol, ktoré ním predložené doklady súd nevyhodnotil správne. Žalovaným uplatnený nárok zostal len v rovine tvrdení a žalovaný nepredložil na podporu svojich tvrdení relevantné dôkazy. Žalovaný nepreukázal, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu. Ak by aj v konaní bolo preukázané, že konaním žalobcu došlo k porušeniu článku III ods. 3 Koprodukčnej rámcovej zmluvy, toto porušenie nemá vplyv na nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe. Práve žalovaný od počiatku neplnil povinnosti a záväzky, ktoré prevzal od spoločnosti DIKRAMA, s.r.o. Žalovaný nedodržal splátkový kalendár, ktorá bol súčasťou Dohody. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie sa všetkými podstatnými argumentmi žalovaného v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil žiadny nárok vyplývajúci z jednotlivých vystavených faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal a preto súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil, že žalovaný žalobcov nárok nespochybňuje. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré uviedol v ostatnom priebehu súdneho konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo alternatívne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. Odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz a to Dohodu o zmene záväzkového vzťahu a o prevzatí záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich z Koprodukčnej rámcovej zmluvy, koprodukčných zmlúv a o prevzatí pohľadávky vyplývajúcej z Licenčnej zmluvy č. 22/6520/02 zo dňa 26.6.2006, ako aj na splátkový kalendár uvedený v Prílohe č. 1 (č.l. 16-17, 18-20), v zmysle ktorej sa žalovaný ako nový nadobúdateľ zaviazal splácať záväzky svojho právneho predchodcu (pôvodného nadobúdateľa) spolu vo výške 68.992,43 eur (pôvodne 2.078.465.95 Sk). Z vyššie uvedeného listinného dôkazu je nesporné, že záväzok žalovaného vo výške 68.992,43 eur (z pôvodne žalovanej sumy) je dôvodný nakoľko žalovaný záväzok prevzal a zaviazal sa v zmysle Dohody čl. III, že ako nový nadobúdateľ preberá od pôvodného nadobúdateľa finančné záväzky a pohľadávky, ktorých právnym dôvodom sú zmluvy uvedené v čl. I Dohody, a ktorých splatnosť nastala pred zmenou v osobe nadobúdateľa (žalovaného). Žalovaný v konaní nepreukázal, že záväzok vyplývajúci z predmetnej Dohody uhradil. 21. Žalobca a žalovaný následne po podpise predmetnej Dohody pokračovali v právnom vzťahu, na základe ktorého boli vystavené ďalšie faktúry a to fa č. 1107100068, fa č. 1107100346, a fa č. 1108100416, ktoré žalovaný neuhradil. Tieto faktúry však žalovaný žalobcovi nevrátil ani ich nerozporoval. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. č. 5 bod 5.3 Koprodukčnej rámcovej zmluvy, podľa ktorého ako podklad pre vystavenie faktúry (podľa bodu 5.2) je právny predchodca žalovaného povinný odovzdať žalobcovi písomné vyúčtovanie najneskôr do 10. pracovného dňa prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa poplatok vyúčtováva. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že v súlade s Dohodou pri fa. č. 1107100068 na sumu s DPH vo výške 803.940,70 Sk bolo predložené žalobcovi vyúčtovanie na č.l. 37, pri fa. č. 1107100346 na sumu 2.473.110,48 Sk s DPH to bolo vyúčtovanie na č.l. 44-45 a pri fa č. 1108100416 na sumu 1.016.977,81 Sk s DPH to bolo vyúčtovanie na č.l. 51-52, ktoré zároveň slúžili ako podklad k faktúre. Žalovaný ako faktúry tak ani podklady k faktúram nijako nerozporoval. Taktiež nerozporoval fa č. 1107200492 na sumu 72.791,10 Sk za casting pod názvom „Bambuľka na cestách“ a fa č. 1107100229 na sumu 4.2844,- Sk za prepis spravodajských šotov. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že žalobca porušil Koprodukčnú zmluvu č.3 bod 3.3 a to povinnosť odvysielať upútavky na STV 1 a STV 2 (resp. plnil alternatívnou propagáciou audiovizuálnych diel na STV2 v čase vyhradenom teleshoppingu), na základe čoho mala vznikla žalovanému škoda. Porušenie povinnosti ako aj vznik škody však žalovaný v konaní nepreukázal, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu vyplývajúci jednak z Dohody o zmene záväzkového vzťahu ako aj z Koprodukčnej rámcovej zmluvy, Dodatku č. 1 a Licenčnej zmluvy. Tak ako konštatoval aj súd prvej inštancie, žalovaný nepredložil a nenavrhol súdu prvej inštancie vykonať dôkazy, ktoré by boli spôsobilé dôvodnosť pohľadávku žalobcu spochybniť. Naproti tomu žalobca predloženými dôkazmi dôvodnosť svojej pohľadávky preukázal. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004) 23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).