Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/100/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408213826 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408213826.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Spolu pre Bystricu, so sídlom Centrum 26/31, Považská Bystrica, IČO: 42 275 318, zastúpený: JUDr. Martin Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanej: S.. J. V., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Na E. I. XXXX/XX, G., zastúpenej: JUDr. Ľubomír Bugáň, advokát so sídlom Bajkalská 25/A, Bratislava, o zaplatenie 6 119,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.10.2017, č.k. 12C/59/2009-341, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom prisudzujúcom výroku (výroku I) a výrokoch o trovách konania (výrokoch III a IV) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 119,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 4.10.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I), zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6 119,97 eur od 4.10.2006 do zaplatenia (výrok II), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III) a deklaroval, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok IV). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 631, § 633 ods. 1,2, § 644 ods.1, § 648 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany (žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako objednávateľ) uzavreli dňa 10.7.2005 Zmluvu o dielo č. 01-7/2005 (ďalej aj „zmluva o dielo„), predmetom ktorej bolo (podľa čl. II. bod 2.) zhotovenie ústredného kúrenia a zdravotechniky na stavbe objektu V. Č..K.. XXXX/XX I. G. - L. G. podľa projektov vykurovania, zdravotechniky a plynofikácie s prípadnými zmenami, ktoré sa operatívne upresnia a zápisnične potvrdia, 2.1. kotolňa a ústredné kúrenie (mimo betonáže PK), 2.2. zdravotechnika (vnútorná kanalizácia, vnútorný vodovod, vnútorný plynovod, montáž zariaďovacích predmetov podľa výberu investora), 2.3. tlaková skúška, 2.4. uvedenie do prevádzky, vykurovacia skúška. Zmluvné strany ukončenie diela dohodli v zmysle čl. VII. bod 7.2. zmluvy tak, že objednávateľ do 3 dní od písomného oznámenia zhotoviteľa o ukončení diela uskutoční preberacie konanie a prevezme dielo, pokiaľ nevzniknú závady, alebo nedorobky, ktoré bránia v prevádzke diela. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela mal súd preukázaný termín úplného vyprázdnenia staveniska na deň 20.9.2006, dátum začatia preberacieho konania 20.9.2006 a dátum ukončenia preberacieho konania na deň 26.9.2006, ktorého je súčasť zrealizovaných prác a technická dokumentácia - protokol č. 1 až 10. Z výpovedí svedkov mal ďalej preukázané, že práce na stavbe objekt RD boli ukončené dňa 20.9.2006 a odovzdané stavebnému dozoru objednávateľa dňa 26.5.2006. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že žalobca dňa 26.9.2006 vystavil 4 faktúry v celkovej výške 426 987,- Sk, a to č. XXXXXXXX s pohľadávkou 103 277,50,- Sk zádržných 10%, splatnou 3.10.2006, č. XXXXXXXX s pohľadávkou 28 003,10 Sk,- , splatnou 3.10.2006 za dodávku a montáž ZT Aa UK na stavbe RD, časť 30% z dôvodu ukončenia montáže zariaďovacích predmetov, rozsah podľa príloh, súčasťou faktúry sú výkazy výmer - zariaďovacie predmety 2. časť na sumu 28 003,10,- Sk, faktúru č. XXXXXXXX s pohľadávkou 156 367,20,- Sk, splatnou 3.10.2006 za dodávku a montáž vodovodnej prípojky, dopojenia ZP, kanalizácia a naviac práce 2, rozsah podľa príloh, súčasťou faktúry sú výkazy výmer na sumu 166 854,80,- Sk z ktorej bola odpočítaná zálohová faktúra č. XXXXXX v čiastke 42 190,- Sk, ktorú žalovaná uhradila , teda k úhrade zostáva čiastka 156 367,20,- Sk a faktúru č. XXXXXXXX s pohľadávkou 139 339,20,- Sk, solár doplatok, splatnou 16.10.2006. Faktúry boli odsúhlasené stavebným dozorom pánom H. M. Y. F.. P. podpísané. Faktúry na znak prevzatia sú parafované pečiatkou „ PORTIK spol. s r.o.“ a podpísané preberajúcim pracovníkom za túto spoločnosť. Uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila fa č. XXXXXXXX splatnú dňa 3.10.2006 vo výške 103 227,50,- Sk a fa č. XXXXXXXX - solár doplatok vo výške 139 339,20,- Sk t.j. spolu 242 617,70,- Sk. Zvyšok vo výške 184 370,30,- Sk , t.j. faktúru č. XXXXXXXX splatnú 3.10.2006 - 30% montáž sanita vo výške 28 003,10,- Sk a fa č. XXXXXXXX splatnú 3.10.2006 - voda, kanalizácia vo výške 156 367,20,- Sk žalovaná neuhradila a tieto sú predmetom konania. 3. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že poisťovňa vykonávala obhliadku škody na majetku - RD žalovanej dňa 20.9.2007, 25.9.2007 a 13.11.2007 ( škod. udalosť č. XXXXXXXXXX) , ktorá vznikla dňa 20.8.2007 a dňa 11.7.2008 (škod. udalosť XXXXXXXXXX). Uviedol, že zápisy o obhliadke škody preukazujú, že prvá obhliadka škody na majetku bola vykonávaná v roku 2007 pod č. XXXXXXXXXX po uzavretí Poistnej zmluvy a v roku 2008 pod č. XXXXXXXXXX, dátumy vzniku škody v roku 2007 sú označené dňom 20.8.2007 a v roku 2008 dňom 4.7.2008 s príčinou vzniku škody prasknutie odpadového potrubia v kúpeľni, pričom Oznámenie o vzniku škodovej udalosti bolo podané žalovanou dňa 26.5.2008. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná poisťovni oznámila vznik škodovej udalosti pred vznikom škody dňa 26.5.2008 s predpokladanou škodou 200 000,- Sk až 300 000,- Sk (6 638,34 - 9 957,50 eur), a škoda vznikla dňa 4.7.2008. 4. Z výpovedi svedkov mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že počas celej realizácie stavby bol vykonávaný stavebný dozor a autorský dozor, všetky práce boli stavebným dozorom kontrolované, odsúhlasované a taktiež vystavené jednotlivé faktúry potvrdzované a kontrolované stavebným dozorom. Žalovaná poverila spoločnosť PORTIK spol. s r.o. na výkon kompletnej inžinierskej činnosti, t.j. od vydania stavebného povolenia až do odovzdania stavby žalovanej do užívania a od 26.9.2006 stavbu riadne užívala. Je pravdou, že po odovzdaní stavby bolo zistené zatekanie kúpeľne u starých rodičov, žalobca ohlásené zatekanie riešil, ale následne po jeho zisteniach žalovaná zatekanie začala riešiť inými spoločnosťami, ktoré zasahovali do vykonaného diela. Žalovaná zatekanie riešila i prostredníctvom poisťovne ako vzniknutú škodu. Žalovaná v priebehu konania preukázala vznik vady, a to v roku 2007 prasknutie potrubia v dĺžke 20 cm a druhý krát neukončením pripojenia v zmysle technickej dokumentácie. Súd prvej inštancie konštatoval, že preto nemal žiadnymi dôkazmi preukázanývznik vady. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pôvodný žalobca na základe zmluvy o dielo vykonal práce riadne a včas. Po ukončení prác zhotoviteľ vystavil v zmysle čl. V. bod 5.1.1. záverečnú faktúru diela vo výške doteraz neuhradenej sumy Sk, jej úhrada po odpočítaní zálohy a čiastkových faktúr do 14 dní. Predmetom zmluvy podľa čl. I. predmet zmluvy boli dojednané na samostatné objekty (kotolňa a ústredné kúrenie, kanalizácia, zdravotechnika, solárny ohrev....) zhotoviteľ fakturoval samostatne za každý objekt, a preto po ukončení prác vystavil záverečnú faktúru (viď fa č.XXXXXXXX). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná poverila a po celú dobu výstavby bol prevádzaný riadny výkon stavebného dozoru, ktorý vykonávala spoločnosť PORTIK spol. s.r.o. a autorského dozoru projektanta. 5. Obranu žalovanej, že neuhradila žalovanú istinu z dôvodu, že zhotovenie diela nebolo zo strany žalobcu ukončené, dielo nebolo riadne zhotovené, dielo nebolo žalovanej odovzdané, a nepodpísala zápis o odovzdaní a prevzatí diela a neprebrala faktúry, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové (čomu svedčí aj úhrada fa č. XXXXXXXX M. Č.. XXXXXXXX). Z listu zo dňa 23.8.2008 mal za preukázané, že predchádzajúci žalobca žalovanú opakovane vyzýval na prevzatie diela. V zmysle ust. § 522 Občianskeho zákonníka ak prevzatie diela bolo objednávateľovi riadne ponúknuté a on ho neprijal alebo neposkytol inú potrebnú súčinnosť, stíhajú ho následky omeškania. Ďalej poukázal na to, že zápis o odovzdaní a prevzatí diela nemá vplyv na zaplatenie za ceny diela (Ro NS ČR z 22.1.2003 sp.zn. 33 Odo 873/2002) a v danej veci žalovaná nepostupovala v zmysle ust. § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nedomáhala sa buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy. Žalovaná síce telefonicky nahlásila vadu diela, že v kúpeľni starých rodičov vyteká voda, zdroj sa nedá určiť. Zhotoviteľ (právny predchodca žalobcu) vykonal prieskum - hľadanie úniku vody dňa 3.4.2007. Z odstránenia závady bol spísaný Protokol zo zisťovania úniku vody v kúpeľni starých rodičov dňa 27.4.2007. Žalovaná zatekanie v kúpeľni - vadu druhýkrát neoznámila zhotoviteľovi, nežiadala odstránenie vady, nevyužila zákonom dané možnosti. Zatekanie riešila objednávkami s inými spoločnosťami (DRY STAR, DCR POSTAVBA s.r.o.) a oznámením poistnej udalosti poisťovni KOOPERATÍVA, čoho dôkaz je zápis o obhliadke škody na majetku dňa 25.9.2007 a ďalšie oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 26.5.2008 . Stavba bola skolaudovaná, bolo vydané užívacie povolenie po miestnej obhliadke 24.10.2006. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, že v záručnej lehote po dni 27.4.2007 reklamovala vady a nedorobky na diele v zmysle Zmluvy o dielo a zákona. 6. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo na zaplatenie ročných úrokov z omeškania, ktoré mu prislúchajú, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), t.j. 9,5 % ročne od splatnosti pohľadávky. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% žalobu zamietol s odôvodnením, že základná úroková sadzba NBS (p.a.) v občianskoprávnych vzťahoch kedy sa žalovaná dostala do omeškania bola stanovená vo výške 4,75% x 2 = 9,5% ročne. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že v konaní opakovane poukazovala na to, že pri dojednávaní zmluvy o dielo a jeho realizácii ju v celom rozsahu zastupoval manžel K.. S. V.. Keďže nemala a nemá vedomosť o množstve skutkových okolností týkajúcich sa prejednávanej veci, viackrát žiadala o riadne vypočutie manžela . Súd však takýto výsluch nikdy riadne nevykonal, keď v rámci vypočutia pred súdom bola jeho výpoveď súdom opakovane prerušovaná, urýchľovaná a nakoniec skončená s odôvodnením, že sudkyňa potrebuje pojednávanie z časových dôvodov ukončiť. Návrh na opakované vypočutie manžela ako aj výsluch viacerých ďalších svedkov súd neakceptoval, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere žiadnym spôsobom nezdôvodnil. V dôsledku nepripustenia jej manžela do konania ako vedľajšieho účastníka/ intervenienta a rozhodnutia súdu nevykonať jeho výsluch sa žalovaná dostala do situácie, kedy nemohla účinne vykonávať svoje právo na procesnú obranu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.3.2017 v rozpore s § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené ešte predtým ako uložil sporovým stranám, aby predložili záverečné reči a pojednávanie odročil na 23.5.2017, záverečné reči doručené sporovými stranami v písomnej podobe protistranám nedoručil ani len krátkou cestou a pojednávanie odročil s absurdným odôvodnením, že právny zástupca žalovanej pojednávanie zmaril, na následnom pojednávaní dňa 18.10.2017 do zápisnice uviedol, že sporové strany nemajú k veci čo doplniť (čo nezodpovedalo prednesu právneho zástupcu žalovanej) , čím svojim postupom odoprel spravodlivosť a právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. 9. Žalovaná v odvolaní konštatovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, v ktorom konajúci súd odignoroval započítanie žalovanej pohľadávky, ktoré vykonala podaním Oznámenie o pohľadávkach Zápočet pohľadávok zo dňa 28.8.2014, ako podobne odignoroval ďalšie dôkazy a skutočnosti z ktorých vyplýva, že skutkový a právny stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je zistený správne a úplne. Podpis kohokoľvek iného ako žalovanej (prípadne jej splnomocneného zástupcu ) nemohol a nemôže vo vzťahu k zmluve o dielo spôsobovať právne následky uvedené v rozhodnutí. Obzvlášť keď ide o taký závažný právny následok - vznik práva na vyúčtovanie odplaty za dielo, ktorý je v bode 7.2 zmluvy o dielo jednoznačne a mimo akýchkoľvek pochybností časovo viazaný na odovzdanie diela stavebnému dozoru, či parafovanie faktúr spol. PORTIK spol.s.r.o.. V prípade ak súd dospel k takémuto záveru, tak v napadnutom rozsudku skutkovo a právne toto zistenie neodôvodnil. Úlohou stavebného dozoru nebolo prevzatie diela, či vykonávanie akýchkoľvek na zmluvu o dielo sa vzťahujúcich úkonov v mene alebo na účet objednávateľa (žalovanej). Z doložených písomností vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol opakovane žiadaný o odstránenie vád, pričom sa o to aj viackrát pokúsil, avšak bezvýsledne. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd odkazuje na § 507 Občianskeho zákonníka upravujúci nároky z neodstrániteľných vád prevzatej veci, keď v danom prípade nikdy nedošlo k prevzatiu diela v zmysle zmluvy od dielo, keďže dielo nebolo spôsobilé na užívanie a jednak išlo o vadu odstrániteľnú, o čom svedčí samotný fakt, že vada diela napokon odstránená bola. Náklady na odstránenie vád diela presahujú výšku pohľadávky uplatnenej žalobcom, hodnota vykonaného diela je menšia ako suma, ktorú za dielo žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila. Do úvahy preto popri neexistencii zmluvnej povinnosti dielo prevziať a zaplatiť zaň neprichádza ani povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané dodaním vadného diela. 10. Pokiaľ ide o jeden z hlavných dôkazov Zápis o prevzatí diela zo dňa 20.9.2006, ide o dokument, ktorý bol v rozpore so zmluvou o dielo spísaný a podpísaný, právnym predchodcom žalobcu a nemôže nikdy nahrádzať prevzatie diela v zmysle bodu 7.2 a 7.3 o dielo, podľa ktorého sa preberacie konanie uskutoční v prípade ak dielo nebude mať vady a nedorobky brániace jeho užívaniu a protokol bude vyhotovený oboma zmluvnými stranami. Zhotoviteľ v danej situácii nebol oprávnený záverečnú faktúru vyhotoviť . Súd prvej inštancie sa v rozsudku venuje dôkazom a zisteným skutkovým okolnostiam nemajúcim pre rozhodnutie vo veci žiadnu relevanciu (napr. odkaz na kolaudačné rozhodnutie, keď vlhnutie domu bolo dôsledkom skrytej závady diela - praskliny odpadového potrubia a vadnej montáže sprchovej vaničky, čo je vada neodhaliteľná pri kolaudačnom konaní, ktorá nemohla viesť k nevydaniu kolaudačného rozhodnutia. Súd prvej inštancie z účelovo zisteného skutkového stavu v niektorých prípadoch vyvodzuje ťažko pochopiteľný a zmätočný právny záver, napr. bod 12 str. 7 rozsudku. Spôsob, ktorým sa súd zbavil povinnosti posudzovať celú sadu dôkazov súvisiacich s poistením nehnuteľnosti je neštandardný a neobhájiteľný. Všeobecnosť jeho záverov a absencia odkazov spájajúcich právne závery súdu a konkrétne vykonané dôkazy sa nesie celým rozsudkom, čo ho činí v značnom rozsahu nepreskúmateľným, arbitrárnym a skutkovo a právne nepodloženým . 11. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že prijaté rozhodnutie je spravodlivé a v súlade so zákonom. K.. V. bol vypočutý na pojednávaní dňa 25.1.2012 a tiež sa písomne vyjadril dňa 11.6.2012. Tvrdenia žalovanej vzťahujúce sa k výsluchu K.. V. sú zavádzajúce a subjektívne. Pokiaľ žalovaná namietla nevykonanie výsluchu ďalších svedkov, ktorí sa mali zúčastniť zisťovania príčin vlhnutia domu uviedol, že predmetom podanej žaloby bolo zaplatenie ceny diela, nie okolnosti vlhnutia domu a škoda z tejto udalosti. Jedinou účastníčkou zmluvy o dielo bola žalovaná, ktorá dielo nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Námietky žalovanej týkajúce sa procesného postupu súdu sú účelové a nekorešpondujú so skutočným stavom. K tvrdeniu žalovanej o nezapočítaní pohľadávky z titulu škody vo výške 7 433 eur žalobca zdôraznil, že žalovanej listom oznámili, že zápočet neuznávajú. Od počiatku tvrdil, že žalovaná voči žalobcovi a ani jeho právnemu predchodcovi nemala žiadnu pohľadávku z titulu škody. Ak jej nejaká škoda vznikla, táto jej bola nahradená poisťovňou Kooperativa. Zápočet v danom prípade nebol spôsobilý spôsobiť zánik pohľadávky. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že úlohou stavebného dozoru bolo potvrdzovať vykonanie stavebných prác voči banke a banka tieto práce preplatila, nie je dôvod, prečo by ich stavebný dozor takto nemohol potvrdiť aj voči dodávateľovi stavby. Žalovaná odmietla faktúry zaplatiť z dôvodu, že dielo nebolo riadne odovzdané a malo vady a že predmetné faktúry neprebrala. Nezaplatené faktúry boli riadne vystavené a doručené žalovanej, resp. jej stavebnému dozoru, keď tento postup žalovaná nikdy nerozporovala. To isté platí aj o odovzdávaní diela a je výslovne špekulatívne, že žalovaná zrazu tento spôsob doručovania faktúr a odovzdávania diela neuznáva. Všetky faktúry spol. PORTIK spol.s.r.o. riadne prevzala, dielo ako stavebný dozor skontrolovala a prevzala. Prevzatie diela bolo žalovanej naviac viackrát ponúknuté (napr. listom zo dňa 23.8.2008, Zápis o odovzdaní a prevzatí diela z 26.9.2006), čo však špekulatívne odmietla. Z komentára k Občianskemu zákonníku vypláva, že ak bolo prevzatie diela riadne objednávateľovi ponúknuté a on ho neprijal alebo neposkytol potrebnú súčinnosť, stíhajú ho následky omeškania podľa § 522 Občianskeho zákonníka. Od zhotovenia diela žalovaná žiadne vady diela nevytýkala a ani nevyužila zákonom dané možnosti. Naopak, dom začala bez ďalších zásahov užívať a skolaudovala ho. V prípade ak malo dielo vady, mala žalovaná postupovať v zmysle § 507 ods.1 Občianskeho zákonníka a využiť niektoré z práv, ktoré jej zákon umožňuje. Vady na ktoré poukazuje žalovaná (vlhnutie), nemohol spôsobiť právny predchodca žalobcu, nakoľko vôbec nevykonával práce súvisiace so vzniknutou vadou. V konaní žalovaná nikdy nenamietala zaujatosť súdu, keď navyše takéto jej tvrdenie je absurdné a zo strany advokáta neprofesionálne. 12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380, § 470 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem. Po odvolacom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú v časti napadnutej odvolaním podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 388 C.s.p.). 13. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok , na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 14. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovanou upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného podrobil odvolaciemu prieskumu prisudzujúci výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 119,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 4.10.2006 do zaplatenia (výrok I) a závislé výroky o trovách konania (výroky III a IV). 15. Predmetom daného konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha uložiť žalovanej povinnosť uhradiť mu sumu z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - 30% montáž sanita a faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - voda, kanalizácia, v oboch prípadoch vystavených za práce vykonané právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. 16. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. Ako prvoradé vo vzťahu k námietkam žalovanej o tom, že „napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, založený na nekritickom prevzatí tvrdení žalobcu“ poznamenáva, že túto námietku je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p.. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. 20. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať sa v priebehu konania žalovanou opakovane oznamovanou skutočnosťou o tom, že listom zo dňa 28.8.2014 (čl. 216, 248 spisu) voči pohľadávke žalobcu započítala svoju pohľadávku vo výške 7 433 eur s príslušenstvom uplatnenú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 22 C/267/2011 (pri označení súdneho konania o zaplatenie 7 433 eur s príslušenstvom je v poslednom odseku označeného podania žalovanej uvedená v dôsledku pisárskej chyby nesprávna sp.zn. 12C/59/2009, keď z ostatného obsahu podania vyplýva, že konanie o uvedený nárok bol v tom čase prejednávaný na označenom prvoinštančnom súde pod sp.zn. 22C/267/2011 - poznámka odvolacieho súdu). Žalovaná túto skutočnosť podložila samotnou listinou zo dňa 28.8.2014, dokladom z jej doručovania žalobcovi, v priebehu konania na túto skutočnosť opakovane poukazovala (viď zápisnice z pojednávaní nariadených na deň 7.9.2016, 29.3.2017, písomné vyjadrenie z 15.5.2017). K zápočtu vzájomných pohľadávok sa žalobca vyjadroval v priebehu pojednávaní nariadených na dni 7.9.2016, 29.3.2017 tak, že „k žiadnemu započítaniu pohľadávok nedošlo, pohľadávka žalovanej neexistuje a nie je spôsobilá na započítanie, v úkone započítania je obsiahnutá odkladacia podmienka, ktorá určuje vznik započítania a jeho účinky môžu nastať až právoplatným rozhodnutím vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 12C/59/2009, absentuje tu okrem samotnej existencie pohľadávky aj vzájomnosť pohľadávok, žalovaná navyše nepreukázala vznik a výšku škody a ani žiadny zo zákonných atribútov vzniku nároku na náhradu škody“. Pre úplnosť v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že z prednesov strán na pojednávaní dňa 29.3.2017 vyplýva, že vzájomnú žalobu žalovanej o náhradu škody, vylúčenú na samostatné konanie uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 17.3.2010, č.k. 12C/59/2009-124, následne vedenú na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 22C/267/2011 žalovaná zobrala späť (v presne neurčenom čase, ktorý nevyplýva ani z ostatného obsahu spisu - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodu, že „tento nárok bol započítaný proti návrhu, ktorý je predmetom danej veci zostávajúca časť nároku zanikla z dôvodu zániku pôvodného žalobcu, nakoľko žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom a do úvahy v jeho prípade neprichádza dodatočná likvidácia majetku“. 21. Z výroku a obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že nedospel k záveru o zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom (keď priznal žalobcovi istinu vo výške uplatnenej v žalobe a ku korekcii žaloby pristúpil len v časti príslušenstva). Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 580 Občianskeho zákonníka upravuje zákonné predpoklady zániku pohľadávok započítaním, ktorými sú uskutočnenie adresného prejavu smerujúceho k započítaniu , vzájomnosť pohľadávok veriteľa a dlžníka, rovnaký druh pohľadávky veriteľa a dlžníka, spôsobilosť pohľadávky k započítaniu a vzájomné krytie pohľadávky. S poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcom odseku odvolací súd dodáva, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s žalovanou oznámeným jednostranným započítaním dôsledne v napadnutom rozhodnutí vysporiadať a tým dať priestor stranám sporu v prípadne podanom opravnom prostriedku na skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie v tomto smere reagovať. Za situácie, ak pre úplnú absenciu dôvodov nie je možné preskúmať úvahu súdu prvej inštancie vedúcu ho vo vzťahu k úkonu započítania tento nezohľadniť, je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie už len z týchto dôvodov uvedeným požiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. 22. Vo vzťahu k uvedenému a skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu spisu je treba dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že ak bola proti žalobnému nároku uplatnená námietkou započítania vzájomná pohľadávka, nastáva tým vzhľadom na započítavanú vzájomnú pohľadávku účinok začatého konania do výšky žalobného nároku a nemožno v tomto rozsahu neskoršie samostatne zažalovať túto vzájomnú pohľadávku (s výnimkou prípadu, kedy by bola námietka započítania vzatá späť). Ak bola vzájomná pohľadávka už zažalovaná, bráni začaté konanie tomu, aby bola tá istá vzájomná pohľadávka namietaná na započítanie. Súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na započítanie vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka na započítanie uplatnená žalovaným vyššia ako pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh, ale je len obranou proti návrhu žalobcu, s ktorou je súd povinný sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 48/2002). Podstatným v prejednávanej veci sa odvolaciemu súdu javí i to, že v prípade postúpenia pohľadávky postupník, ktorý nastúpil na miesto pôvodného veriteľa (postupcu), sa stáva právnym nástupcom pôvodného veriteľa a postupník je povinný strpieť započítací prejav dlžníka urobený voči pohľadávke postupcu. Dlžník môže proti postupníkovi namietať na započítanie nielen svoje vzájomné pohľadávky voči nemu, ale i svoje vzájomné pohľadávky voči postupcovi, ak existovali v čase postúpenia a to aj vtedy, ak v dobe postúpenia neboli splatné za predpokladu, že sú splatné v dobe, kedy dlžník započítanie namieta. 23. Pokiaľ ide o prisudzujúci výrok rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou žaloby o zaplatenie sumy z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - 30% montáž sanita a faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - voda, kanalizácia vystavených za práce vykonané právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. 24. K ďalšej odvolacej námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj uvedené odvolacie dôvody sú v nadväznosti na v rozhodnutí obsiahnuté odôvodnenie naplnené. Vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť (vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia), či a akým spôsobom súd prvej inštancie vôbec vzal do úvahy podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov vyplynuli, resp. ktoré vyšli za konania najavo a či pri rozhodovaní neopomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo či je v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor, prípadne či výsledok jeho hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných procesných ustanovení o dokazovaní, alebo či na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a či tieto použité zákonné ustanovenia správne vyložil. 26. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. 27. V uvedenej veci je súdu prvej inštancie nutné vytknúť, že z v odôvodnení rozhodnutia konštatovaného výsledku hodnotenia dôkazov smerujúcich k záveru, že právny predchodca žalobcu vykonal na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 práce riadne a včas nevyplýva, či vôbec a s akým záverom súd prvej inštancie posudzoval výsledky v konaní vykonaného dokazovania, vrátane výsluchov v konaní vypočutých svedkov p. S., K.. G., K.. O., F.. G. M. K.. V., z akého dôvodu nepristúpil k doplneniu dokazovania navrhnutého v priebehu konania žalovanou (výsluchu p. H., F.. K. P., opakovaného výsluchu p. V.Ľ., výsluchu bývalého konateľa právneho predchodcu žalobcu, k pripojeniu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 22C/267/2011) i napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva priamo z ust. § 220 ods.2 C.s.p.. Uvedené vady rozhodnutia i s prihliadnutím na vzájomné rozpory odôvodnenia, v ktorého ods.12 je uvedené „žalovaná v priebehu konania preukázala vznik vady a to v r. 2007 prasknutie potrubia v dĺžke 20 cm a druhýkrát neukončením pripojenia v zmysle technickej dokumentácie, preto súd nemal žiadnymi dôkazmi predložený vznik vady„ a na v ňom uvedené skutkové zistenia k medzi stranami sporným okolnostiam nevyplývajúce z vykonaného dokazovania (o tom, že žalovaná poverila spol. PORTIK spol.s.r.o. na výkon kompletnej inžinierskej činnosti, t.j. od vydania stavebného povolenia až do jej odovzdania, ktoré bolo nutné posudzovať aj v súvislosti s oznámením žalovanej zo dňa 15.7.2005, v ktorom oznamovala právnemu predchodcovi žalobcu, že vo všetkých zmluvných aj stavebných záležitostí týkajúcich sa Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 ju bude naďalej zastupovať K.. S. V.) robia rozhodnutie nepreskúmateľné a nespĺňajúce zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p.. 28. V záujme naznačenia ďalšieho postupu odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti nasledovné. 29. Vychádzajúc z ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi (s predpokladom uplatnenia si ďalej uvedeného práva) právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods.1 Občianskeho zákonníka), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. V danej veci uvedené znamená, že pre správne posúdenie otázky, či zhotoviteľ (žalobca) má právo na zaplatenie ceny diela, má rozhodujúci význam (a to i vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania) nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia nevykazovalo vady, ale aj skutočnosť či a kedy bolo zhotovené dielo objednávateľom (žalovanou) v súlade s čl. VII uzavretej zmluvy o dielo riadne prevzaté. 30. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom výroku (výroku I) a v závislých výrokoch o trovách konania (výrokoch III a IV) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom podstatné pre rozhodnutie vo veci, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).