Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/254/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200865 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411200865.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : M.P.Z. s.r.o., Bratislava, Nám. Hraničiarov 19, IČO : 47 512 717, zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Bratislava, Klincova 35, proti žalovanej : J. W., nar. XX. X. XXXX, D. D., D. XXXX/XX, zastúpená AK PG s.r.o., Bratislava, Vápenná 7, o zaplatenie 21.749,52 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. 5. 2017 č.k. 22C/316/2011 - 243, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (pôvodne spoločnosti ARGON, s.r.o.), ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 21.749,52 € titulom neuhradenej faktúry za dodané stavebné práce a materiál na Rekonštrukciu rodinného domu na D. B.. - D. U. D.. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o dielo, ktorú ústne uzavrel so žalovanou a na základe ktorej vykonal na rodinnom dome žalovanej stavebné práce. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2014 právny zástupca žalobcu predložil súdu prvej inštancie návrh na zámenu účastníkov konania a oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej zo dňa 16.12.2013, ktorým preukazoval, že došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej voči žalovanej na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3. 3. 2014 pripustil zmenu v osobe žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť ARGON, s.r.o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o., ako nový žalobca. Keďže súčasťou oznámenia o postúpení pohľadávky adresovanom žalovanej nebola doručenka preukazujúca, že toto oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne žalovanej doručené, prípadne aspoň poštový podací hárok preukazujúci, že pôvodný žalobca doručoval žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky voči nej v sume 21.749,52 € s príslušenstvom na nového žalobcu (spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o.), súd prvej inštancie listom zo dňa 22. 04. 2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013, na základe ktorej nadobudla spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. (medzitým došlo k zmene mena na G.G. INVEST s.r.o.) pohľadávku, ktorá je predmetom konania od spoločnosti ARGON, s.r.o. Uvedená zmluva o postúpení pohľadávky súdu prvej inštancie nebola predložená, čo žalobca súdu prvej inštancie vysvetľoval tak, že zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013 nemá k dispozícii, poukazoval na oznámenie o postúpení pohľadávky založené v spise, ktorým bolo žalovanej oznámené, že došlo k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky, s tým, že doručenku, resp. doklad preukazujúci, že toto oznámenie bolo žalovanej doručené, predloží súdu dodatočne. Túto povinnosť si však žalobca rovnako nesplnil, a to ani po opätovnej výzve súdu prvej inštancie listom zo dňa 18.07.2016, spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods. 1, ods. 2 CSP, teda, že na ďalšie dôkazy súd prvej inštancie nemusí prihliadať. Právny zástupca žalobcu na uvedenú výzvu prvoinštančného súdu nereagoval. 2/ Dňa 24.04.2017 žalobca - spoločnosť G.G. INVEST, s.r.o. - doručil súdu prvej inštancie listinu „oznam o postúpení pohľadávky, zámena účastníkov konania“, v ktorej oznamoval, že dňa 22.02.2017 postúpil pohľadávku v rozsahu 21.749,52 € spoločnosti M.P.Z. s.r.o. so sídlom Námestie hraničiarov 19, 851 03 Bratislava, IČO: 47 512 717 a navrhol, aby súd prvej inštancie ďalej ako so žalobcom, konal so spoločnosťou M.P.Z. s.r.o. V ten istý deň spoločnosť M.P.Z. s.r.o. listinou označenou ako „oznam o vstupe do konania“ súdu oznámila, že dňa 22.02.2017 nadobudla pohľadávku voči žalovanej J. W. vo výške 21.749,52 €. Vzhľadom na to, že prechádzajúci žalobca k oznámeniu o postúpení pohľadávky na spoločnosť M.P.Z. s.r.o. nepredložil žiadny doklad preukazujúci, že nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností v zmysle § 80 ods. 1 CSP a zároveň v oznámení spoločnosti M.P.Z. s.r.o. zo dňa 22.02.2017 (doručenom súdu 24.04.2017) absentoval súhlas spoločnosti M.P.Z. s.r.o. so vstupom do konania v zmysle § 80 ods. 2 CSP, súd vyzval predchádzajúceho žalobcu a spoločnosť M.P.Z. s.r.o. na predloženie uvedených dokladov. Po doplnení dokladov preukazujúcich postúpenie pohľadávky voči žalovanej na spoločnosť M.P.Z. s.r.o. súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.05.2017, č.k. 22C 316/2011-232 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že v ďalšom konaní bude na strane žalobcu vystupovať spoločnosť M.P.Z. s.r.o. 3/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a to konkrétne vo vzťahu ešte k prvému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, zo spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. (neskôr G.G. INVEST, s.r.o.). Žalobca v priebehu konania ani na viacnásobné výzvy prvoinštančného súdu nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2013, ktorou by preukázal, že došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o., resp. doklad preukazujúci skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2013, ktoré žalobca v konaní predložil, bolo skutočne doručované žalovanej. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na to, že elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna sukcesia postupníka do subjektívnych práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Ide v zásade o derivatívny spôsob nadobudnutia práva. Z tohto dôvodu nadobúda postupník pohľadávku v stave, v akom sa nachádza v čase postúpenia. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V prípade postúpenia pohľadávky po začatí súdneho konania stráca žalobca účinnosťou cesie aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore stačí v prípade postúpenia pohľadávky preukázať, že došlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Žalobca (spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o.) však v konaní nepreukázal, že by oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanej vo výške 21.749,52 € s príslušenstvom zo spoločnosti ARGON, s.r.o. doručil žalovanej, resp. aspoň nejakým dokladom preukázal, že toto oznámenie bolo vydané na poštovú prepravu za účelom doručenia žalovanej. Súd prvej inštancie preto vyzýval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich, že došlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky žalovanej resp. predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013, na ktoré výzvy však žalobca nereagoval. 4/ Následne síce žalobca doložil do spisu doklady preukazujúce postúpenie pohľadávky voči žalovanej vo výške 21.749,52 € zo spoločnosti G.G. INVEST s.r.o. (predtým G.G. Guard Group) na spoločnosť M.P.Z. s.r.o., súčasne s oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanej spolu s kópiou doručenky o prevzatí zásielky žalovanou, v dôsledku čoho súd prvej inštancie pripustil uznesením zmenu subjektu na strane žalobcu, táto skutočnosť však nemôže zhojiť predchádzajúce nedostatočné preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (spoločnosti G.G. Guard Group s.r.o.), teda skutočnosť, či naozaj došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a preto žalobu zamietol. 5/ Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku poukazoval na to, že aj v prípade, ak by mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobcom uplatnený nárok nepovažoval za preukázaný. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej zaplatenia 21.749,52€ titulom neuhradenej faktúry za vykonané stavebné práce a dodaný materiál na projekt „Rekonštrukcia rodinného domu na D. B.. - D. U. D.“. Žalovaná v priebehu konania nepopierala, že by medzi ňou a pôvodným žalobcom spoločnosťou ARGON, s.r.o. bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, avšak namietala, že činnosť, ktorý pôvodný žalobca vykonával, nebola vykonávaná v súlade s dohodou, ktorú si spoločne dojednali. Rovnako namietala, že žalobca neviedol stavebný denník, a teda nemôže preukázať rozsah ním vykonaných prác. Okrem toho niektoré práce ani neboli vykonané, resp. boli vykonané vadne, v dôsledku čoho si žalovaná musela zabezpečiť ďalšiu firmu na opravu vadne vykonaných prác a dokončenie diela. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov konateľa pôvodného žalobcu, ako aj žalovanej, mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou ARGON, s.r.o. a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bolo vykonanie výmeny strešnej krytiny na rodinnom dome žalovanej. Uvedené potvrdzuje aj projekt vypracovaný A.. X.. W. N., autorizovaným stavebným inžinierom. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko pri jej uzatváraní konal žalobca (ako dodávateľ) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná (ako spotrebiteľ) nekonala v rámci svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Preto pri aplikácii ustanovení zmluvy o dielo vychádzal z ustanovení Obč. zák. 6/ Žalobca v priebehu konania uvádzal, že sa síce so žalovanou dohodol na rekonštrukcii strechy, avšak žalovaná v priebehu vykonávania diela menila rozsah diela a rozširovala rozsah potrebných úprav. Uvedené tvrdenie žalovaná popierala. Z vykonaného dokazovania ani výsluchov svedkov mimo skutočnosti, že sa žalobca so žalovanou dohodli na rekonštrukcii strechy, nemal súd prvej inštancie preukázanú akúkoľvek dohodu, ktorou by strany sporu v rámci ústne dohodnutej zmluvy o dielo rozširovali predmet tejto zmluvy. Občiansky zákonník pre riadne uzavretie zmluvy o dielo nevyžaduje povinnosť dodržať písomnú formu zmluvy, nie je teda vylúčené, aby sa účastníci zmluvy dohodli o ústne, avšak aj z ústne dohodnutej zmluvy o dielo musí byť zrejmé aký je predmet diela, jeho rozsah, cena za dielo a čas zhotovenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na ust. § 632 Obč. zák., podľa ktorého ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cena za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca, vzhľadom k tomu, že dielo nezhotovil na počkanie, ale práce na diele boli vykonávané postupne, vydal žalovanej písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s vyššie uvedenými náležitosťami. Táto skutočnosť však sama o sebe podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo, avšak z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, čo presne, okrem rekonštrukcie strechy, bolo predmetom diela. Ani sama žalovaná nepopierala, že by medzi ňou a žalobcom bola ústne dojednaná zmluva o dielo, rozporovala však tvrdenia o rozširovaní opráv a úprav na dome. Ani z výpovedí svedkov vypočutých v priebehu konania nedošlo k ustáleniu rozsahu predmetu diela. Svedok S. Č. v rámci výpovede potvrdil vykonávanie prác na diele žalobkyne, avšak z jeho výpovede je zrejmé, že konal na základe objednávky od žalobcu, nakoľko pre žalobcu pracoval ako subdodávateľ. Obdobne svedok D. C. dodal na stavbu žalobkyne materiál - tehly v rozsahu, v ako si tento materiál objednal žalobca. 7/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. 8/ Z faktúry predloženej žalobcom č. XXX-XXXX síce vyplýva, že fakturoval žalovanej za stavebné práce a dodaný materiál na rekonštrukciu domu na D. B., avšak k tejto faktúre chýba súpis prác a materiálu spolu s jednotkovými cenami, na základe čoho by bolo možné identifikovať rozsah použitého materiálu, ako aj vykonaných prác, na diele žalovanej. Žalobca v konaní poukazoval na to, že uvedená faktúra vychádza z ceny, ktorú zaplatil za dodaný materiál a vykonané práce zo strany subdodávateľov. Podobne na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom tohto konania je len dodávka tehál, kde cena je v zásade konštantná a cena prác dodaných v subdodávke. Ani na jednej z týchto faktúr, ktoré sú prejednávané, si pôvodný žalobca nepridával zisk. Ako ich dostal, tak ich aj zaplatil a tak si ich aj uplatnil voči žalovanej. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že je síce pravdou, že žalobca v konaní predložil výpisy z bankového účtu preukazujúce uhradenie dňa 21.05.2007 sumy 1.928,43 € (58.096,- Sk), dňa 21.08.2007 sumy 11.823,51 € (356.195,- Sk) a dňa 30.08.2007 sumy 4.977,19 € (149.943,- Sk), pričom v poznámke k platbám sa uvádza „cervenka manings“, avšak z uvedených výpisov nie je zrejmé, za čo konkrétne boli svedkovi Červenkovi jednotlivé sumy vyplatené a či sa tieto týkali práve prác vykonávaných na diele žalovanej. Žalobca v konaní nepredložil doklady, prípadne faktúry, na základe ktorých mu vznikla povinnosť uhradiť svedkovi Č. vyššie uvedené sumy a z ktorých by bolo možné prípadne zistiť vykonanie prác svedka na stavbe žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie poukazoval na to, že súčet predmetných súm uhradených svedkovi predstavuje 18.729,13 € (564.234,- Sk), čo nezodpovedá sume, ktorú žalobca fakturoval žalovanej a ktorú si následne uplatnil v tomto konaní, teda 21.749,52€ (655.226,- Sk), z ktorej cena bez DPH predstavuje sumu 18.276,90 € ( 550.610,10 Sk ) a DPH sumu 3.472,62 Eur (104.615,90 Sk). 9/ V konaní tak nebolo možné ustáliť, z čoho presne pozostáva žalovaná suma, ktorú žalobca fakturoval žalovanej, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca neviedol stavebný denník a nevedel ani žiadnymi inými dokladmi preukázať rozsah prác vykonaných na diele žalovanej, rovnako ani množstvo dodaného materiálu; súd prvej inštancie preto za účelom zistenia oprávnenosti fakturovanej sumy ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác X.. S. R.. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že napriek výzve žalobcovi o doloženie súpisu prác, prípadne dokladu osvedčujúceho fakturovaný rozsah prác, mu tieto doklady neboli predložené, preto vychádzal len z obsahu spisu, kópie dokladu predloženej žalovanou s názvom „RD U. D.“, na ktorom je zoznam prác s celkovými sumami za tieto práce podpísaný žalobcom bez dátumu a zistení z ohliadky nehnuteľností. Po oboznámení sa s poskytnutými listinami, obsahom spisu a vykonanej obhliadke znalec dospel k záveru, že žalobcom požadovaná suma 21.749,52 € podľa faktúry č. XXX-XXXX za stavebné práce a dodávku stavebného materiálu na projekt „Rekonštrukcia a prístavba rodinného domu na D. B.. - D. U. D.“ je neoprávnená, nakoľko nie je doložená žiadnym verifikovateľným súpisom prác, ktorý sa v stavebníctve štandardne používa pre preukázanie jednotlivých stavebných úkonov ako zdaniteľného plnenia. Fakturovaná suma je nepreskúmateľná z hľadiska obsahu - aké práce sa realizovali a aký materiál bol dodaný, množstva - dané je mernými jednotkami (m3, m2, kg, t, m, kus), jednotkových cien za jednotlivé položky prác a materiálov. Rovnako nepreskúmateľná je aj kópia dokladu s názvom „RD Záhorská Bystrica“, na ktorom je uvedený zoznam prác s celkovými sumami za tieto práce. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že znalecký posudok má vady, ktoré nie je možné odstrániť ani prípadným doložením dokumentácie, a teda nie je možné ho v konaní použiť, súd sa s takýmto názorom žalobcu nestotožnil. Vzhľadom na námietky žalobcu voči znaleckému posudku si súd na pojednávanie predvolal znalca X.. S. R., pričom tento sa podrobne vyjadril k námietkam žalobcu. Obsah niektorých námietok smeroval k časovému rozsahu na vypracovanie znaleckého posudku, týmito sa však súd bude zaoberať až v rámci rozhodovania o výške znalečného. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi vyplývajúcimi z predloženého znaleckého posudku neznamená bez ďalšieho nepoužiteľnosť tohto dôkazu v konaní. V danom prípade aj po výsluchu znalca súd prvej inštancie dospel k záveru, že znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupoval v súlade so zákonom, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že pri vypracovaní posudku musel vykonať výpočty, analýzy a myšlienkové pochody, pričom pracovné poznámky nemohol dať do znaleckého posudku, nakoľko v konečnom dôsledku neboli relevantné, ale tieto v skutočnosti museli byť vykonané, aby mohol urobiť v posudku aj negatívny záver. Jediné, čo znalec dokázal skonštatovať bola skutočnosť, že nehnuteľnosť prešla rekonštrukciou, avšak ohodnotiť nehnuteľnosť z hľadiska rozsahu vykonaných stavebných prác nebolo možné, pretože bez stavebného denníka nebolo možné identifikovať, ktoré stavebné práce boli zo strany žalobcu vykonané a aký materiál bol žalobcom dodaný. Pokiaľ sa žalobca nestotožnil so závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku, nič nebránilo žalobcovi predložiť v konaní súkromný znalecký posudok resp. iný dôkazný prostriedok na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná v konaní namietala vady vykonaného diela zo strany žalobcu, týmito sa ale súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, vzhľadom na svoj záver, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu vykonaných prác a s ním súvisiacej žalovanej sumy. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 10/ Keďže rozhodnutie v tomto konaní bolo závislé od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, uznesením zo dňa 24.04.2014, č.k. 22C 316/2011-135, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a vypracovaním znaleckého posudku poveril X.. S. R.. Znalec dňa 07.11.2014 predložil súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného, o výške ktorého doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť o nároku znalca na náhradu znalečného, a preto súd priznal Ing. Nagyovi priamo voči žalobcovi nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu vychádzajúc zo zásady procesného neúspechu žalobcu. 11/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v celom rozsahu; v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že voči žalovanej bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 21.749,52 € s 10,5 % úrokom z omeškania od 1. 1. 2009 do zaplatenia, ktorá suma predstavovala nárok na zaplatenie ceny za a/ práce subdodávateľa žalobcu živnostníka S. Č. - MANINGS, Skala 637/42, Ilava a ďalej b/ dodávky stavebného materiálu dodaného spoločnosťou DANVID, spol. s r.o., Boleráz. Žalobca na základe skutočnosti, že cenu prác subdodávateľa a dodaného tovaru zaplatil zo svojho v rozsahu 100%, si cenu jednotlivých prác a dodávok použitých na majetok žalovanej uplatnil samostatnou faktúrou znejúcou na 21.749,52 € (ide len o cenu vynaložených nákladov, bez akéhokoľvek majetkového prospechu) s príslušenstvom. Žalobca si voči žalovanej neuplatnil žiadny iný nárok, hoci mu neplatením vznikli ďalšie nároky. Žalovaná voči úkonu žalobcu a zabezpečeniu jednotlivých prác subdodávateľa (presne špecifikovaných čo do rozsahu a ceny) a dodávke tehál, nevzniesla žiadne pripomienky, reklamácie a pod. len „zabudla“ platiť. Iné nároky žalobcu žalovaná uhradila a voči nim nikdy nevzniesla akékoľvek pripomienky. K ukončeniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou došlo len pre neplnenie si platobnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca trval na tom, že svoje nároky preukázal v plnom rozsahu. Žalovaná v konaní uplatňovala účelovú obranu v tom zmysle, že s ňou žalobca neuzavrel žiadnu zmluvu písomne a činnosti, ktoré vykonával, nevykonával v súlade s dohodou, ktorú si ústne dojednali, že rekonštrukciu nerobil v súlade s dohodou a svoje práce odviedol zle, t.j. s vadami, na odstránenie ktorých si musela najať novú spoločnosť. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že uplatňované plnenie v sume 21.749,52 € je plnením za práce subdodávateľa a dodaného tovaru, ktoré žalovaná prijala, skonzumovala. Prehliadol skutočnosť, že žalovaná nevzniesla voči žalobcovi akýkoľvek vzájomný či iný návrh, ktorým by jeho nárok znížila, nepreukázala údajné reklamovanie údajných vád činnosti subdodávateľa či dodaného tovaru. Žalovaná do sporu účelovo začala vnášať iné otázky, a to o údajnom neoprávnenom nároku žalobcu, ktorý žalovaná zaplatila a nerozporovala, ale v tomto konaní je to podstatná vec napriek tomu, že tento údajný neoprávnený nárok žalobcu nevedela žalovaná definovať čo do právneho základu a výšky. 12/ Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, bez toho, aby sa súd zaoberal existenciou a platnosťou zmluvy o postúpení. O prechode aktívnej vecnej legitimácie z pôvodného žalobcu ARGON s.r.o. na G.G.Guard Group, s.r.o. Bratislava, rozhodol aj súd prvej inštancie a podľa § 92 ods. 2 O.s.p. konal so spoločnosťou G.G. Guard Group, s.r.o. ako so žalobcom. následne súd prvej inštancie prijal uznesenie, ktorým vo veci postúpenia pohľadávky voči žalovanej vo výške 21.749,52 € zo spoločnosti G.G.INVEST, s.r.o. (predtým G.G. Guard Group, s.r.o.) na spoločnosť M.P.Z. s.r.o. rozhodol, že bude konať so spoločnosťou M.P.Z., s.r.o. ako so žalobcom. Žalobca odmieta, aby uvedené rozhodnutia súdu ten istý súd nerešpektoval, aby konštatoval neexistenciu postúpenia pohľadávky a na tomto základe žalobu zamietol. 13/ Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v časti, v ktorej priznal znalcovi Ing. Jurajovi Nagyovi nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Výsledky znaleckého dokazovania boli a sú pre vec nepoužiteľné. Znalecký posudok č. 89/2014 zo dňa 31. 10. 2014 je evidentne nekompletný, je nepreskúmateľný rozsah údajnej činnosti znalca a to napr. v časti „štúdium spisového materiálu“ a pod. Rozsah vykonaných úkonov na účely vyčíslenia odmeny znalca je uplatnený ako hodinová odmena v rozsahu 45 hodín, bez vyjadrenia a rozpisu jednotlivých úkonov, ktoré v tom mali byť zahrnuté. Vzhľadom na písomné vyhotovenie znaleckého posudku sa navyše samotný posudok v časti vlastného textu posudku na stranách 2 až 6 javí byť ako predpripravený formulárový text, ktorý si nevyžaduje ani len minimálnu editáciu, pričom vzťah k prejednávanej veci by mohlo mať len „vyjadrenie“ na základe analýzy znalca na stranách 7 a 8 znaleckého posudku. Tieto však nemôžu predstavovať úkon v rozsahu 45 hodín. Nebola zohľadnená požiadavka žalobcu, aby znalec preukázal vyčíslený rozsahu 45 hodín znaleckej činnosti a zároveň predložil denník o úkonoch znaleckej činnosti v zmysle § 14 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. 14/ V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobu zamietol, avšak písomné vyhotovenie rozsudku s ohľadom na jeho odôvodnenie pôsobí zmätočne a nepresvedčivo a v žiadnej možnej interpretácii nemožno dospieť k záveru o tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval, a ako aplikoval jednotlivé zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal tvrdeniami žalobcu a otázkou, pre aký dôvod považuje uplatnený nárok za nepreukázaný (napr. úvaha o tom, čo konkrétne bolo svedkovi Č. vyplatené a či sa tieto platby vzťahovali práve na práce vykonávané na diele žalovanej a pod.). Pritom právo na náležité odôvodnenie rozsudku je v zmysle konštantnej judikatúry súčasťou práva na spravodlivý proces a z toho vyplýva aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť spôsobom v zmysle ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. Žalobca navrhoval v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď zmeniť tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že žalobca vo svojom odvolaní opakuje už mnohokrát opakované, kedy tvrdí, že žalobca vyfakturoval žalovanej sumu, za ktorú pre žalovanú nakúpil materiál potrebný na dokončenie diela, ktoré si dohodli ústne. Nedokáže však preukázať, či tento materiál už nebol zaplatený v hotovosti predtým, nakoľko žalovaná celkovo žalobcovi uhradila sumu vo výške 117.777,79 €, ktorá suma nie je nízka, berúc ohľad aj na to, že žalovaná napriek tejto uhradenej sume musela kontaktovať ďalšiu spoločnosť, aby jej predmetné dielo dokončila, keďže ho žalobca nedokončil alebo nevykonal správne. Žalobca v priebehu zhotovovania diela porušil každý zákon, s ktorým prišiel do kontaktu a žalovaná ho nepovažuje za dôveryhodného. Žalobca od počiatku sporu nepreukázal žiaden dôkaz, ktorým by podoprel svoje tvrdenia. Jeho argumentácia nie je podložená žiadnym listinným alebo iným dôkazom. Faktúrou, ktorou mali byť vymáhané finančné prostriedky voči žalovanej, sa priznal k porušeniu spektra zákonov, čo nepridáva žalobcovi na jeho kredibilite. Prečo si žalobca uplatnil faktúru až po takej dlhej dobe ? Čo všetko tvorí obsah danej faktúry? Obsahuje žalobcovo účtovníctvo predmetnú faktúru? Je verifikované tvrdenie žalobcu o použití predmetných materiálov? Tieto otázky a neexistencia relevantných odpovedí tvorí pointu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý jasne uviedol neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca opakovane uvádza, že predmetom konania je len plnenie vo výške 21.749,52 € a de facto vyčíta súdu, že na prípad nazerá v širších súvislostiach. Súd zaujal stanovisko k predmetnému sporu s ohľadom na celú genézu, pričom práve toto tvorí zákonný pojem spravodlivý proces. Spor trval dlhých šesť rokov, kedy žalobca ako aj žalovaná použili všetky prostriedky procesnej obrany ako aj útoku. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, niet pochýb, že s odôvodnením rozsudku nesúhlasí. Rozsudok zahŕňa erudovane ako faktický tak aj právny stav. Obsahuje všetky náležitosti, ako aj tvrdenia žalobcu či žalovanej ako aj svedkov. Z výpovede svedkov možno dedukovať, že hoci si sporné tvrdenia celkom nepamätajú, na otázku žalobcu vždy vedia uviesť dokonca aj termíny, kedy zhotovovali dielo. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že všetky úkony zo strany žalobcu ku svojim subdodávateľom prebehli v ústnej podobe, takže nemožno preukázať ich pravdivosť. Naopak ďalší svedkovia, pracujúci na diele po žalobcovi uvádzali, že prebrali stav diela na 50 % nedokončený. Pričom žalobca zobral od žalovanej sumu 117.779,79 € a ďalších 21.749,52 € ešte požaduje. Súdny znalec ako znalec v odbore, nedokázal rozoznať, za čo si vlastne žalobca sumu vyfakturoval, nakoľko žalobca so znalcom nekomunikoval a ani na znalcovu výzvu nedokázal zabezpečiť súpis vykonaných prác. Žalobca okrem súpisu vykonaných prác neviedol ani stavebný denník, rozpis prác alebo iný dôkaz, ktorý by verifikoval jeho tvrdenia alebo nároky. Súd prvej inštancie po uvedení zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na daný spor v odôvodnení rozsudku uviedol svoj právny názor, na základe ktorého žalobu zamietol. Obsah odôvodnenia žalovaná považuje za naplnenie ust. § 220 ods. 2 CSP. Bolo vecou žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia; žalovaná v konaní nevedela jednoznačne uviesť, za čo vlastne žalobcovi uhrádza sumy a žalobca nevedel preukázať ani skutočnosť, či finančné prostriedky uhradené subdodávateľovi, mali vôbec niečo spoločné s vykonávaním diela alebo či svedok, ktorý údajne na stavbe mal pracovať, aj naozaj pracoval. 16/ Ďalšie písomné podania vo veci strany sporu neučinili. 17/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 19/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie dôkladne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolacie námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neobstoja; žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok či už zmenu napadnutého rozsudku, alebo jeho zrušenie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keďže v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok postúpenia uplatňovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu - obchodnej spoločnosti ARGON, s.r.o. - na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. (neskôr G.G. INVEST, s.r.o.), a to z dôvodu, že žalobca nebol schopný produkovať žiadne dôkazy o tom, že žalovanej bolo oznámené postúpenie predmetnej pohľadávky na nadobúdateľa tejto pohľadávky, tak ako to obšírne vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (body 41 až 50 odôvodnenia). Pokiaľ nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávky z obchodnej spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť G. G. Guard Group, s.r.o. (G. G. INVEST, s.r.o.), nemohla byť táto pohľadávka následne účinne postúpená na aktuálneho žalobcu, obchodnú spoločnosť M.P.Z., s.r.o., ktorému tak v konaní chýbala aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie nároku na zaplatenie 21.749,52 € s príslušenstvom. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku, týkajúce sa riešenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že v konaní súd prvej inštancie svojimi procesnými uzneseniami opakovane pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu neznamená, že tým zároveň priznal (v tom štádiu konania aktuálnemu) žalobcovi aj aktívnu vecnú legitimáciu v konaní - túto otázku konajúci súd nikdy nerieši súčasne s rozhodovaním o procesnej otázke zmeny strany sporu (t.j. ak napr. súd prvej inštancie rozhodne o navrhovanej zmene tak, že bude v ďalšom konaní konať na strane žalobcu s iným než doterajším subjektom, v dôsledku postúpenia pohľadávky, a teda navrhovanej zmene vyhovie, neznamená to, že tým súčasne súd už aj priznal „novému“ žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu v spore) - touto otázkou sa súd vždy zaoberá až vo svojom konečnom rozhodnutí. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie v otázke jeho aktívnej vecnej legitimácie teda nebola dôvodná. 20/ Hoci zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bolo dostatočným dôvodom, aby súd prvej inštancie žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietol, súd prvej inštancie sa napriek tomu zaoberal navyše aj zisťovaním, či žalovanej vznikol dlh na úhradách za práce vykonané na jej stavbe spoločnosťou ARGON, s.r.o., pričom dospel k záveru, že v konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaná dlhuje uplatňovanú pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry spoločnosti ARGON, s.r.o. za dodané stavebné práce a materiál na Rekonštrukciu rodinného domu na D. B.. - D. U. D.. Odvolací súd sa stotožnil aj s týmto záverom prvoinštančného súdu, ktorý si v konaní vykonaným dokazovaním zabezpečil dostatočné dôkazy pre uvedený záver. Nutno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, toto neuniesol, keď na preukázanie svojho tvrdenia o existujúcej pohľadávke neprodukoval potrebné dôkazy. Súd prvej inštancie tento svoj záver odôvodnil rozsiahlo, osobitne v bodoch 58 až 64 odôvodnenia svojho rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou, prečo nebolo možné uplatnenú pohľadávku žalobcovi priznať (a z akého dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno). Aj v tejto časti odvolací súd odkazuje v podrobnostiach na obšírne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o údajnom nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 21/ V prípade napadnutého výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu znalečného žalobca v odvolaní argumentoval údajnou nekompletnosťou a nepreskúmateľnosťou znaleckého posudku, ktoré nedostatky však odvolací súd nezistil. Znalec vyhotovil znalecký posudok na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom ich rozsah a kvalitu nesporne zásadne ovplyvnila skutočnosť, že to bol práve žalobca, kto v prípade znaleckého dokazovania so znalcom nekooperoval, neposkytol mu potrebnú súčinnosť. Navyše v napadnutom rozsudku rozhodoval súd prvej inštancie výlučne o priznaní nároku na náhradu znalečného znalcovi a o tom, kto bude zaťažený povinnosťou uhradiť znalečné (v závislosti od zásady úspechu v konaní); o výške samotného znalečného bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v rámci ktorého bude predmetom posudzovania dôvodnosť výšky vyúčtovaného znalečného. 22/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).. 23/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).