Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/90/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207952 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1412207952.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: C. J., D. G. na G. na S.: Y. C. XX, J., J. S. X/A, J., zast. Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou so sídlom Bárdošova 25, Bratislava, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 22C 103/2012-194, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa po pripustení jej zmeny domáhal nepriznania nároku na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur žalovanému; určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v Dodatku k Zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma zo dňa 11.02.2012 č. S. (ďalej len „dodatok“) pod bodom 2.5 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.“; vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 20.06.2012 do zaplatenia; a zaplatenia primeraného zadosťučinenia žalovaným vo výške 2.000 eur. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne rozhodol vec rozsudkom č.k. 22C 103/2012-143 zo dňa 14.04.2014, ktorý však odvolací súd na základe žalobcom podaného odvolania zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľný, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel ako francúzsky štátny občan neovládajúci slovenský jazyk v slovenskom jazyku Zmluvu o pripojení č. S. na poskytovanie služieb Orange Doma (ďalej len „zmluva o pripojení“ alebo „zmluva“) a dodatok k tejto zmluve, pričom zdôraznil, že žalovaný aj napriek tomu, že vedel, že zmluvu s dodatkom uzatvára s cudzincom, tieto mu predložil v slovenskom jazyku. Predmetom uzatvorenej zmluvy bolo pripojenie k optickej sieti žalovaného za účelom využívania služieb FiberNet Klasik na adrese odbernej jednotky: K. X, J.. Keďže mu po roku na tejto adrese skončil nájom, presťahoval sa na ulicu S. X/A, J.. Zdôraznil, že v čase, keď využíval službu na K. X, J., nevedel o tom, že dôjde k zmene jeho bydliska. V súvislosti s touto zmenou bydliska potom požiadal žalovaného o zmenu odberného miesta, nakoľko mal záujem pokračovať v užívaní dohodnutého rozsahu služieb, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej zmluvy a dodatku k nej. Žalovaný mu však oznámil, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože na adrese S. X/A, J., nemá pokrytie. Podal preto reklamáciu, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 04.10.2011, v ktorom uviedol, že zmluva spolu s dodatkom bola uzatvorená na dobu 24 mesiacov, o čom mal vedomosť. Následne medzi nimi prebiehala ďalšia písomná komunikácia, v rámci ktorej listom zo dňa 06.12.2011 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatoval, že má naďalej záujem využívať objednanú službu, ale v dôsledku chýbajúceho pokrytia na novej adrese je nemožné využívať predmetné služby. V súvislosti so zmluvnou pokutou poukázal na judikatúru v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že u žalovaného mal objednané aj služby na adrese: Y. C. XX, J., na ktorej bývajú noví nájomcovia. Chcel urobiť prepis na nových nájomcov, žalovaný to však z dôvodu existencie problému poskytovať služby na S. A. odmietol. Dňa 06.02.2012 mu bolo zo strany žalovaného zaslané Oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb na adrese: Y. C. XX, J., z dôvodu nezaplatenia faktúry vo výške 105 eur, ktorú však nešpecifikoval. Dňa 13.02.2013 prevzal ďalšie Oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb z dôvodu neuhradenia sumy 105,67 eur, pričom sumu nedoplatku opäť nešpecifikoval. Namietal, že v dôsledku nešpecifikovania nedoplatkov žalovaným nemal ako spotrebiteľ žiadnu vedomosť o tom, na aké obdobie a služby sa nedoplatky vzťahujú. Požiadal preto pracovníčku žalovaného o špecifikáciu neuhradených súm s tým, že uhradí len tie evidované neuhradené platby na Y. C., ktoré mu boli oznámené v rámci informácií o stave účtu. Informáciu o neuhradených faktúrach považoval za nezrozumiteľnú a súčasne sa domnieval, že žalovaný si priraďoval rôzne úhrady svojvoľne, pretože nikdy neuhradil len časť faktúry, ktorú obdŕžal. Sumu vo výške 71,18 eur spolu s manipulačným poplatkom uhradil platobnou kartou dňa 29.02.2012 na predajnom mieste v Stupave. Dňa 21.05.2012 mu bol doručený pokus o pokonávku, v ktorom bolo uvedené, že žalovaný voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 707,66 eur, z ktorej si účtuje za elektronické služby sumu 43,78 eur (sumu 34,49 eur za január 2012 a sumu 9,29 eur za február 2012) a zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Dopytom na účtovné oddelenie zistil, že žalovaný platby ním uskutočnené na obchodnom mieste v D. nezarátal tak, ako to požadoval (t.j. na nedoplatky na odbernej adrese Y. C.). Následne uhradil sumu 43,78 eur. V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorej úhrady sa žalovaný od neho po odmietnutí vykonať prepis účastníckeho čísla spolu so službami na nového nájomcu na ulici Y. C. domáhal, uviedol, že ju žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Zastával názor, že zmluvné podmienky uvedené v bode 2.6 a 2.8, ako aj v iných ustanoveniach dodatku a zmluvy sú s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vydané vo veciach vedených pod sp. zn. 6Co 113/2010 a sp. zn. 18Co 136/2010, v ktorých bola vyslovená neprijateľnosť zmluvných podmienok používaných žalovaným, neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorých používanie a uplatňovanie, či prijímanie plnení na ich základe, odporuje zmyslu ust. § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalovaný na korešpondenciu, v ktorej poukazoval na súdne rozhodnutia, v ktorých bola vyslovená neprijateľnosť zmluvných podmienok, nereflektoval, v dôsledku čoho mu vznikli náklady na právne zastupovanie, nemožnosť užívať služby na oboch odberných miestach a neistý status, keďže počas dlhého obdobia vzájomnej korešpondencie, počas ktorého si žalovaný fakturoval za neposkytnuté služby, nemohol predpokladať ako skončí proces reklamácie. Okrem toho tvrdil, že mu vznikla trauma z hrozby vymáhania spoločnosťou a z hrozby exekučného konania. Žiadal, aby sa súd zaoberal najskôr platnosťou právneho úkonu, t.j. zmluvy a dodatku, a v prípade, ak dospeje k záveru, že zmluva je platná, posúdením nemožnosti hlavného plnenia - poskytovania služieb na S. A.. Vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom sa domáhal na základe toho, že túto sumu zaplatil za služby, ktoré mu neboli poskytnuté, a ktoré teda reálne nevyužíval. Túto sumu vyčíslil ako súčet alikvótnej časti za mesiac 09/2011 vo výške 10,34 eur, sumy 34,49 eur za mesiace 10-12/2011 a 01/2012 a alikvótnej časti za mesiac 02/2012 vo výške 9,29 eur. Primerané zadosťučinenie vo výške 2.000 eur si uplatnil za prieťahy v konaní, nezúčastňovanie sa pojednávaní, teda z dôvodu sústavnej hrozby vymáhania pohľadávok žalovaným, a tiež z dôvodu, že bol neoprávnene vedený ako neplatič na čiernej listine žalovaného, v dôsledku čoho nemohol požiadať iného operátora o poskytovanie služby. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobou dotknutá zmluva bola uzatvorená na jeho predajnom mieste, kde sa žalobca dostavil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia. Zdôraznil, že to, že žalobca uzatvoril zmluvu s ním mieneným obsahom, potvrdzuje skutočnosť, že jej správnosť po uzatvorení nepopieral. Pokiaľ ide o službu, ktorá je predmetom zmluvy, uviedol, že je komunikovaná na území Slovenskej republiky v zásade v slovenskom jazyku, aj preto žalobca musel vedieť o akú službu má záujem. Zároveň uviedol, že na predajnom mieste žalobca vedel komunikovať zrozumiteľným spôsobom. Pri spisovaní zmluvy jeho predajca informuje každého zákazníka o podstatných náležitostiach zmluvy a o základných podmienkach poskytovania služby, ktorá je predmetom zmluvy, a teda aj o zmluvnej pokute. Ďalej uviedol, že pokiaľ neboli žalobcovi zrejmé niektoré záležitosti zmluvy alebo niektoré časti, mohol požiadať o vyhotovenie zmluvy v jemu zrozumiteľnom jazyku, čo však neurobil. Argumenty žalobcu považoval preto za účelové a zmluvu za platne uzavretú. Keďže predajca musel pred uzatvorením zmluvy najskôr zistiť, či sa adresa žalobcu nachádza v pokrytí vybudovanej infraštruktúry, zdôraznil, že potom je nepochybné, že žalobca bol informovaný o tom, že služby ním poskytované vyžadujú osobitné úkony spočívajúce vo vybudovaní osobitnej infraštruktúry. Zároveň považoval za prirodzené, že pokiaľ sa poskytuje zariadenie za zvýhodnenú cenu, resp. sa poskytujú služby za zvýhodnené tarify, je v záujme poskytovateľa, aby záväzok trval určitý čas. Nemôže preto niesť zodpovednosť za to, že si žalobca zvolil službu, hoci nemal isté, či ju bude v stanovenej lehote na odbernom mieste využívať. Okrem toho uviedol, že žalobca mal možnosť uzavrieť zmluvu bez viazanosti a zariadenie si mohol kúpiť za neakciovú cenu. Pokiaľ ide o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, zdôraznil, že všetky dojednania v zmluve sú dojednané v súlade s právnymi predpismi a poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa neho nemá opodstatnenie, pretože sa týkal inej zmluvy o poskytovaní služieb. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol pracovne so žalovaným viac ako 10 rokov v obchodnom vzťahu, v rámci ktorého mu žalovaný poskytol 81 telefónov (viď výpoveď žalobcu). Dňa 11.02.2011 uzatvorili strany sporu Zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. S. spolu s dodatkom. Predmetom zmluvy bola aktivácia služby FiberNet Klasik na adrese odbernej jednotky K. X, J., a predmetom dodatku k tejto zmluve poskytnutie konvertora G-25E a bezdrôtového smerovača D- Link DI-524 za akciovú cenu 0,03 eur v rámci akcie Orange Doma D1. Žalobca sa zároveň zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu, neuskutočniť úkon smerujúci k ukončeniu tohto vzťahu, nepožiadať o vypojenie z prevádzky a nedopustiť sa konania, na základe ktorého by žalovanému vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. Dodatok obsahoval aj zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).“ Odpoveďou zo dňa 04.10.2011 žalovaný vyhodnotil reklamáciu žalobcu zo dňa 22.09.2011 ako neopodstatnenú a uviedol, že podpisom zmluvy o pripojení spolu s dodatkom žalobca vyjadril súhlas s ich obsahom ako aj s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň požiadal žalobcu o predloženie relevantného dokladu o zmene bydliska s tým, že potom sa vyjadrí k možnosti zrušenia dodatku bez účtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného telefónneho čísla s viazanosťou 24 mesiacov. Právny zástupca žalobcu v odpovedi na list zo dňa 21.10.2011 poukázal na to, že žalovaný už pri uzatváraní zmluvy vedel, že žalobca je francúzsky štátny občan. Reklamáciu spísal v anglickom jazyku a odpoveď žalovaného mu musela byť následne preložená. Vytkol, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nebol riadne oboznámený s podmienkami zmluvy, so všetkými potrebnými informáciami o poskytovanej službe, ani o možnostiach prevodu, navyše písomné vyhotovenie zmluvy tým, že mu bolo predložené v slovenskom jazyku, bolo pre neho nezrozumiteľné. Zdôraznil, že žalobca mal záujem využívať služby žalovaného, neumožňovala to však technická prekážka na strane žalovaného. Zmluvu a dodatok k nej považoval preto za neplatný právny úkon, a poukázal aj na viaceré neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve a dodatku. Žalovaný v nasledujúcej odpovedi zo dňa 23.11.2011 okrem uvedenia pôvodného stanoviska, ktoré uviedol už v odpovedi na reklamáciu, poukázal na to, že všetci klienti vrátane klientov zo zahraničia majú možnosť pred uzatvorením zmluvy o pripojení a dodatku podrobne sa oboznámiť s podmienkami poskytovania služieb a produktov. Súčasne uviedol, že návrh zrušenia dodatku bez zúčtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného telefónneho čísla s viazanosťou na 24 mesiacov resp. dátového čísla, ktorý žalobcovi predložil, mu poskytol nad rámec právneho nároku. V žiadosti o zrušenie zmluvy bez účtovania zmluvnej pokuty zo dňa 06.12.2011 nadväzujúcej na list žalovaného zo dňa 23.11.2011 právny zástupca žalobcu vo vzťahu k možnosti oboznámenia sa s podmienkami poskytovania služieb uviedol, že aj slovensky hovoriaci zákazník má problém sa s týmito podmienkami oboznámiť, pretože obsah listín (zmluvy a dodatku) je rozsiahly a písaný drobným písmom, čiže pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný. Zdôraznil, že žalobca mal aj napriek tomu naďalej záujem využívať služby poskytované žalovaným, ale v mieste nového bydliska, čo mu však žalovaný neumožnil, a preto tieto služby nemohol využívať. V nasledujúcej komunikácii žalovaný popri už skôr uvedených skutočnostiach zdôraznil, že dodatok k zmluve je vyhotovený v štandardnej veľkosti, a právny zástupca žalobcu mu vytkol, že neuviedol podmienky odstúpenia od zmluvy, ale podmienky za akých bude žalobcovi predložený návrh zrušenia dodatku k zmluve. Keďže žalobca zotrval na právnom stanovisku obsiahnutom v liste zo dňa 06.02.2011, požiadal ho o oznámenie definitívneho stanoviska. Dňa 06.02.2012 žalovaný oznámil žalobcovi na adresu Y. C., že vzhľadom k tomu, že neuhradil riadne a včas cenu za služby ním poskytnuté, pristúpil k dočasnému obmedzeniu poskytovania služieb, pričom uviedol, že ku dňu obmedzenia služieb je výška nezaplatenej splatnej ceny služieb 105 eur. Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak neuhradí cenu za poskytnuté služby v dodatočnej lehote, využije svoje oprávnenie a dočasne preruší poskytovanie služieb. Z oznámenia o dočasnom prerušení poskytovania služieb zo dňa 13.02.2012 ďalej zistil, že žalovaný dočasne prerušil poskytovanie služieb žalobcovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby vo výške 105,67 eur a opätovne ho požiadal o uhradenie dlžnej sumy. Podľa informácie o stave účtu zo dňa 15.02.2012 žalobca ku dňu 15.02.2012 faktúry za poskytované služby v celkovej sume 114,96 eur neuhradil. Z pokladničných blokov zo dňa 29.02.2012 mal preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na jeho pobočke v Stupave sumu vo výške 71,18 eur a manipulačný poplatok vo výške 0,84 eur. Z reklamácie správnosti úhrady alebo kvality poskytnutej telekomunikačnej služby zistil, že žalobca u žalovaného reklamoval poskytnuté služby v slovenskom jazyku, pričom uviedol, že má Fibernet s číslom XX XXXX XXXX, čo pôjde na súd. Žiadal o možnosť prenesenia čísla XX XXXX XXXX (Y. C.) na inú osobu, s tým, že ak k jeho prevedeniu na inú osobu nedôjde, od marca nebude za toto číslo platiť. Požiadal o vyjadrenie v anglickom jazyku. V pokuse o pokonávku zo dňa 03.05.2012 žalovaný žalobcu (na adrese Y. C.) upozornil, že voči nemu vedie splatnú pohľadávku za poskytnuté služby, a to za január 2012 vo výške 34,49 eur a za február 2012 vo výške 9,29 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyzval žalobcu aj k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur. Pohľadávku pozostávajúcu z neuhradených faktúr a zmluvnej pokuty žiadal zaplatiť najneskôr do 17.05.2012. Dňa 23.05.2012 uhradil žalobca žalovanému na jeho pobočke v Auparku v Bratislave vyfakturované sumy v celkovej výške 43,78 eur. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., zaslala žalobcovi list v ktorom uviedla, že neeviduje úhradu pohľadávky v celkovej výške 727,31 eur. Dňa 03.07.2012 žalovaný žalobcovi stornoval zmluvnú pokutu za nevrátené zariadenie vo výške 663,88 eur. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 5 ods. 1, § 43 ods. 1, § 55 ods. 9 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., § 137 písm. c), § 298 ods. 1 C.s.p., § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol. Vzhľadom na žalobcom namietanú neplatnosť zmluvy o pripojení z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, keďže bola spísaná v slovenskom jazyku a žalobca je francúzsky štátny občan, sa v prvom rade zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou zmluvy o pripojení. Keďže záver o nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť, a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca mal záujem so žalovaným uzavrieť zmluvu o pripojení s predmetom plnenia spočívajúcom v poskytnutí služby FiberNet Klasik za zvýhodnenú cenu, a takúto zmluvu s ním aj skutočne uzavrel, vyhodnotil, že samotná skutočnosť, že žalobca je francúzsky štátny občan a zmluva o pripojení spolu s dodatkom mu boli predložené v slovenskom jazyku ešte nespôsobuje nezrozumiteľnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď žalobcu, v ktorej sám potvrdil, že služby žalovaného využíval viac ako 10 rokov a u žalovaného riešil nielen pracovné, ale aj súkromné záležitosti, a vyhodnotil, že žalobca musel mať vedomosť o znení jednotlivých zmlúv o pripojení, a tiež o podmienkach, na základe ktorých mu žalovaný poskytoval predmetnú službu. Navyše zdôraznil, že žalobca ani v jednom prípade nepožiadal o možnosť uzavrieť zmluvu v inom jazyku resp. o možnosť nechať si znenie zmluvy úradne preložiť, a vychádzajúc zo skutočnosti, že reklamácia bola spísaná v slovenskom jazyku zároveň konštatoval, že žalobca vedel komunikovať v slovenskom jazyku. Na základe týchto skutočnosti potom s poukazom aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005 dospel k záveru, že predmetná zmluva o pripojení v znení jej dodatku je platná. 5. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný dňa 03.07.2012 stornoval zmluvnú pokutu voči žalovanému a v priebehu konania si ju voči žalobcovi neuplatňoval, vyhodnotil, že predmet konania v časti, v ktorej žalobca žiadal žalovanému nepriznať zmluvnú pokutu, odpadol. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti, vzhľadom na žalovaným prednesenú argumentáciu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcom na takomto určení v prvom rade s poukazom na ust. § 298 ods. 1 C.s.p. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 10/2014 vyhodnotil, že žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože tento vyplýva z osobitného predpisu. S poukazom na znenie zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca žalobou domáhal, zdôraznil, že už rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C 23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 137/2010 zo dňa 29.06.2011 a obdobne aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C 112/2010-35 zo dňa 16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 136/2010 zo dňa 09.05.2011, bola vyhlásená zmluvná podmienka rovnakého významu len s inou výškou zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše poukázal na skutočnosť, že už vo viacerých prípadoch došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalovaného operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom ako príklad uviedol rozsudok Okrasného súdu Svidník sp. zn. 7C 119/2011 zo dňa 31.10.2011 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 184/2011-82 zo dňa 26.10.2011. Keďže v zmysle ust. § 53a ods. 1 Obč. zák. je žalovaný povinný zdržať sa uplatňovania nárokov zo zmluvných podmienok, ktoré boli právoplatne vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, a podľa judikatúry súdov zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu rovnakého významu ako je v danom prípade už bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a vo viacerých prípadoch žalovanému ani nebolo priznané plnenie z takejto podmienky, vyslovil záver, že nie je potrebné opätovne vyslovovať jej neprijateľnosť. V tejto súvislosti opäť poukázal na to, že žalovaný vymáhanie zmluvnej pokuty voči žalobcovi už dňa 03.07.2012 stornoval. Pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom z dôvodu, že aj keď služby žalovaného nevyužíval, zaplatil za ne vyfakturovanú cenu, konštatoval, že žalovaný poskytoval žalobcovi služby FiberNet Klasik na základe platne uzavretej zmluvy zo dňa 11.02.2011, pričom v konaní ani nemal preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k ukončeniu tejto zmluvy výpoveďou resp. odstúpením od zmluvy. Navyše uviedol, že neplatnosť zmluvy v časti zmluvnej podmienky (zmluvnej pokuty) z dôvodu jej neprijateľnosti nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Ďalej v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy oboznámený žalovaným so skutočnosťou, že služba FiberNet Klasik je viazaná na odberné miesto, a žalovaný v dôsledku toho, že nemal technickú infraštruktúru na poskytovanie tejto služby na celom území Slovenska, pri uzavretí zmluvy zisťoval, či je technicky schopný službu na odbernom mieste (K., J.) poskytnúť. Vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca býval na K., J., kde chcel využívať službu FiberNet Klasik, len v nájme, uviedol, že mal zvážiť, či bude pre neho lepšie uzavrieť zmluvu s viazanosťou na 24 mesiacov alebo bez viazanosti. Pokiaľ teda žalovaný na základe tejto zmluvy naďalej žalobcovi poskytoval služby a za poskytnuté služby si faktúrami vyúčtoval ich cenu, vzhľadom na uvedené vyslovil záver, že aj keď žalobca tieto služby nevyužíval, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Vo vzťahu k poslednej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur za sústavnú hrozbu vymáhania pohľadávok žalovaným a z dôvodu, že bol vedený na čiernej listine žalovaného ako neplatič, uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla v súvislosti s takýmto konaním žalovaného nejaká ujma, napr. v podobe nemožnosti uzavrieť zmluvu o pripojení s novým operátorom, pričom zdôraznil, že oprávnenie viesť čiernu listinu neplatičov vyplýva žalovanému priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Ďalej konštatoval, že žalobca nešpecifikoval v čom má spočívať sústavná hrozba vymáhania pohľadávok, a aj keď žalovaný listami žalobcu vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy za poskytované služby a zmluvnú pokutu (ešte pred jej stornovaním), vzhľadom na skutočnosť, že s vymáhaním pohľadávky ďalej nepokračoval a voči žalobcovi neinicioval súdne konanie, v ktorom by sa domáhal zaplatenia týchto pohľadávok, vyslovil záver, že hrozba vymáhania pohľadávok nebola preukázaná. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. 6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 363 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p. z dôvodov, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nesprávne aplikoval právne predpisy, časťou jeho návrhov a argumentáciou sa vôbec nezaoberal, prípadne ich nesprávne právne kvalifikoval a vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil správne dôkazy. V prvom rade namietal nedostatok procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal spočívať v riadnom nepredvolaní jeho právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.10.2016. Uviedol, že dňa 14.09.2013 jeho právny zástupca požiadal elektronicky cez portál e-žaloby o elektronické doručovanie písomností na adresu: [email protected], a poukázal na to, že podľa procesného kódexu C.s.p. sa predvolanie na pojednávanie nemusí doručovať do vlastných rúk. Keďže predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 mu na túto elektronickú adresu doručené nebolo, a ani písomné predvolanie doručované poštou „do vlastných rúk“ (ktoré nestihol prevziať, nakoľko bol v tom čase na dovolenke) mu nebolo riadne doručované, keďže nedisponoval oznamom o náhradnom doručení, čo musí byť zrejmé z vrátenej zásielky, vyhodnotil, že konaním bez jeho prítomnosti a bez prítomnosti jeho právneho zástupcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil, že keby sa týmto súd prvej inštancie zaoberal, dospel by k záveru, že predvolanie na pojednávanie je potrebné doručiť ešte raz, a to aj elektronicky. 8. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie si bez akýchkoľvek dôkazov svojským spôsobom vyargumentoval, že ovláda slovenský jazyk. V tejto súvislosti uviedol, že o zmluvu v anglickom jazyku požiadal, žalovaný však zmluvou v inom ako v slovenskom jazyku nedisponoval. Pokiaľ ide o skutočnosť, že u žalovaného využíval služby viac ako 10 rokov, konkretizoval, že tým mal na mysli využívanie týchto služieb v práci, čo však vybavovali jeho asistentky, pričom do toho obdobia počítal aj obdobie využívania služieb žalovaného v inom štáte. Uviedol, že reklamáciu zo dňa 22.09.2011 spísal v anglickom jazyku a odpoveď žiadal podať tiež v anglickom jazyku, čo však žalovaný neurobil. Ďalšiu reklamáciu zo dňa 09.03.2012 spísal už pracovník v Auparku, ktorý ovládal anglický jazyk. Zdôraznil, že z písiem na reklamáciách je viditeľné, že reklamácie boli spisované rôznymi osobami. Navyše uviedol, že pokiaľ by ovládal slovenský jazyk nepožadoval by na pojednávanie tlmočníka. Podľa jeho názoru tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že ovláda slovenský jazyk, nemá vo vykonanom dokazovaní oporu, a potom ani otázka zrozumiteľnosti právneho úkonu nebola súdom prvej inštancie riadne vyhodnotená, vyslovil preto, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ďalej poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že predmetnú zmluvu bolo možné uzatvoriť aj v inom pre spotrebiteľa vhodnom jazyku, argumentoval, že súd prvej inštancie mal túto otázku posudzovať v prospech jeho ako spotrebiteľa, nakoľko akékoľvek nejasnosti a pochybnosti v spotrebiteľských zmluvách sa vykladajú v prospech spotrebiteľa. 9. Konštatovanie súdu prvej inštancie (uvedené vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom), že žalovaný poskytoval žalobcovi služby FiberNet Klasik na základe platne uzavretej zmluvy zo dňa 11.02.2011, považoval za v rozpore so základmi akejkoľvek logiky, nakoľko bolo jasne preukázané, že služby žalovaným poskytované neboli, pretože žalovaný nemal možnosť tieto služby na adrese K. X, J., poskytovať. V súvislosti s vyhodnotením, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy oboznámený s tým, že služba Fibernet je viazaná na odberné miesto, keďže predajca pri uzavretí zmluvy zisťoval, či je žalovaný technicky schopný službu na tomto mieste poskytnúť, keďže nemá technickú štruktúru na poskytovanie tejto služby na celom území SR, namietal, že sa nezakladá na vykonanom dokazovaní a nie je ani v súlade s čl. 6 ods. 2 zmluvy o pripojení, podľa ktorej, cit.: „Strany sa dohodli, že v prípade, ak odberná jednotka nie je v pokrytí, povinnosť spoločnosti Orange zriadiť pripojenie odbernej jednotke poskytovať služby je podmienená (odkladacia podmienka) tým, že odberná jednotka sa do uplynutia lehoty 12 týždňov od uzavretia tejto zmluvy dostane do pokrytia.“. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, v ktorom na jeho adresu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že na adrese K. X, kde chcel využívať službu Fibernet, býval len v nájme, mal najskôr zvážiť, či bude preňho lepšie uzavrieť zmluvu o pripojení s viazanosťou na 24 mesiacov alebo zmluvu bez viazanosti, argumentoval, že pri uzatváraní zmluvy predajcom nebol oboznámený o tom, že využívanie služby je viazané na odbernú jednotku, ani o tom, či v určitých častiach Bratislavy je alebo nie je možné službu využívať, čiže nebol poučený o tejto skutočnosti pre prípad, že by chcel alebo potreboval zmeniť miesto využívania služby. Nemal preto vedomosť o tom, že aj v prípade nemožnosti službu využívať bude ako spotrebiteľ povinný službu ďalej platiť. Uviedol, že k nemožnosti využívania služby na predmetnej adrese došlo bez jeho zavinenia, pretože nájom bol vypovedaný zo strany vlastníka, ktorý byt potreboval pre vlastnú potrebu. V tejto súvislosti zdôraznil, že i naďalej mal záujem predmetnú službu využívať na inej adrese (na S. A. E. J.), teda mal záujem o prekládku. Ďalej argumentoval, že zo strany predajcu mu nebola ponúknutá možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení bez viazanosti a s poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 29.09.2014, v ktorom uviedol, že nemá záujem poskytovať predmetnú službu po dobu kratšiu ako 24 mesiacov, a že lehota užívania služby 24 mesiacov je ekonomického charakteru, vyslovil názor, že uzatvorenie zmluvy bez viazanosti mu žalovaný neposkytol z dôvodu, že to nebolo v jeho ekonomickom záujme. S poukazom na bod 4.2. a bod 2.3 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení vyhodnotil, že postavenie spotrebiteľa a podniku je v nerovnováhe, pokiaľ spotrebiteľ musí (podľa výkladu súdu) platiť za služby 24 mesiacov, aj keď ich nemôže využívať, a poskytovateľ služieb má podľa § 575 a nasl. Obč. zák. právo v prípade nemožnosti plnenia možnosť prestať poskytovať služby. V súvislosti so záverom, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože služby poskytoval žalobcovi, aj keď ich nevyužíval, na základe platnej zmluvy, a potom si za ne na základe faktúr vyúčtoval riadne a včas cenu, zdôraznil, že ako spotrebiteľ tieto služby na odbernej jednotke v intenciách zákona ani využívať nemohol, lebo by musel vstupovať do obydlia vlastníka bez právneho dôvodu. Takýto výklad súdu považoval preto za absurdný, v rozpore so zásadami všeobecne ponímanej spravodlivosti a opätovne poukázal na ust. § 575 a nasl. Obč. zák.. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného videl v tom, že mu fakturoval ceny za neposkytnuté služby, teda prijímal peňažné prostriedky bez primeraného protiplnenia. Ďalej vo vzťahu k odpovedi žalovaného na jeho reklamáciu, v ktorej ho požiadal o doloženie relevantného dokladu o zmene bydliska s tým, že následne sa vyjadrí k možnosti zrušenia dodatku k zmluve o pripojení bez účtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného čísla s viazanosťou 24 mesiacov, uviedol, že ani po doložení požadovaného dokladu sa žalovaný k možnosti zrušenia dodatku nevyjadril. Namietal, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, a ani tým, že podmienka aktivácie mobilného čísla s viazanosťou na 24 mesiacov bola vzťahovaná na odpustenie zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že pokiaľ zmluva o pripojení a dodatok k nej neupravujú ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán v prípade, ak prekládka nie je možná, práva a povinnosti je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa. 10. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe zistenia, že žalovaný dňa 03.07.2012 stornoval vymáhanie zmluvnej pokuty voči nemu, k záveru, že nie je potrebné opätovne vyslovovať neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. S týmto záverom nesúhlasil, pretože výtlačok z internetu o stornovaní pokuty za nevrátené zariadenie (a nie za nedodržanie doby viazanosti), ktorý navyše nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného, a v ktorého popise sa nenachádza číslo zmluvy a je uvedená adresa Y. C.T. XX, nemožno považovať za relevantný dôkaz o stornovaní zmluvnej pokuty, ktorej určenia neplatnosti sa v danom konaní domáha. Skôr sa domnieva, že ide o stornovanie zmluvnej pokuty za odbernú jednotku na Y. C., ktorá bola prevedená na nového užívateľa, kde žalovaný podmieňoval prevedenie na nového užívateľa úhradou faktúr za odberné miesto K., a to v čase, kedy už býval na S. A. E. J.. Ak by bola zmluvná pokuta na základe dodatku k Zmluve o pripojení č. S. skutočne stornovaná, vyslovil názor, že potom by ju žalovaný nevymáhal prostredníctvom spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o., nepodmieňoval by jej nevymáhanie aktiváciou nového čísla s dobou viazanosti na 24 mesiacov, nezotrvával by na nej vo svojom podaní zo dňa 18.07.2012 a na listine o stornovaní by bolo uvedené stornovanie pokuty za nedodržanie času trvania zmluvy a nie za nevrátenie zariadenia. Namietal, že súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, a ani tým, či žalovaný pohľadávku z tejto zmluvnej pokuty nepreviedol na tretiu osobu, napr. na vymáhaciu spoločnosť. 11. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedeným dôvodom nepriznania primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur, s ktorými nesúhlasil, argumentoval, že sústavná hrozba vymáhania pohľadávok bola preukázaná listinnými dôkazmi, jeho výpoveďou, korešpondenciou so žalovaným, vyjadrením žalovaného k žalobe, prípisom vymáhacej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., a tiež vyjadrením žalovaného, v ktorom priznal, že ho vymazal z čiernej listiny až dňa 13.05.2014 (a nie k 03.07.2012), čo podľa jeho názoru účelovo odôvodňoval administratívnou chybou. Vzhľadom k tomu, že zoznam neplatičov nie je verejný, ale je zdieľaný len medzi podnikmi, považoval za zrejmú skutočnosť, že sa o tom, že je vedený na čiernej listine ako neplatič dozvedel u iného podniku. Uviedol, že pri ujme - primeranom zadosťučinení treba brať do úvahy pocit človeka, ktorý sa naraz dostane na listinu neplatičov a má problémy u iných poskytovateľov služieb. 12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a považoval ho za dostatočne odôvodnený, nakoľko z neho nepochybne vyplýva, aký skutkový stav súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, ako ho vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu, že neovláda slovenský jazyk poukázal na skutočnosť, že žalobca si na jeho obchodnom mieste vedel vybrať, aký druh služby žiada poskytovať, pričom o tom, že si vybral službu akú chcel, svedčí skutočnosť, že poskytovanie vybranej služby až do jeho presťahovania žiadnym spôsobom nenamietal a za poskytované služby riadne platil. Mal preto za to, že súd prvej inštancie sa vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti právneho úkonu vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle, čiže právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného, či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle, a ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. Ďalej uviedol, že prostredníctvom služby Orange Doma poskytuje svojim zákazníkom pevné pripojenie k optickej sieti a umožňuje im tak využívať internetové služby v zmysle dohodnutých podmienok. Podmienkou poskytovania internetových služieb zákazníkovi cez optické káble je pripojenie odbernej jednotky k sieti prostredníctvom pripojenia, pričom konkrétne územné vymedzenie poskytovania služieb vyplýva z územného vymedzenia siete koncových bodov a pripojení jednotlivých odberných jednotiek ku koncovým bodom siete, čo znamená, že svoje služby môže v zmysle uzatvorenej zmluvy poskytovať len na miestach, ktoré sú technicky prispôsobené na to, aby mohli byť pripojené k sieti. Zdôraznil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy a dodatku k nej poskytoval žalobcovi od 11.02.2011 internetové služby na adrese K.É. X, J., ktorú si zvolil sám žalobca, a ktorá technicky umožňovala poskytovanie vybraných služieb prostredníctvom optickej siete. Dňa 22.09.2011 však žalobca podal u neho písomnú reklamáciu z dôvodu, že sa presťahoval na S. X/A, J., kde už následne nemohol využívať poskytnuté služby, pretože v danej lokalite nebolo pokrytie. V nadväznosti na uvedené vysvetlil, že žalobcovi aj naďalej poskytoval služby v zmysle uzatvorenej zmluvy na adrese K. X, ktorú žalobca v zmluve označil ako odberné miesto, kde bude využívať ním poskytované služby, a preto aj naďalej požadoval od neho uhrádzanie paušálneho poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazal. S poukazom na čl. 2 písm. q) spoločných podmienok uviedol, že prekládkou pripojenia je technický a administratívny postup zahrňujúci úkony spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ako aj účastníka, ktorým sa zriadené pripojenie odbernej jednotky na základe dohody účastníka a spoločnosti Orange Slovensko, a.s., zruší a zároveň sa zriadi pripojenie inej odbernej jednotky účastníka. Táto prekládka je však limitovaná tým, že nové odberné miesto musí byť pripojené k sieti, pričom spoločnosť Orange Slovensko a.s., má právo na odmietnutie prekládky aj z dôvodu, že poskytovanie služieb v požadovanom mieste alebo požadovanom rozsahu, technických a kvalitatívnych parametroch, je technicky neuskutočniteľné. O tom, že služba poskytovaná na základe zmluvy si vyžaduje vybudovanie osobitnej infraštruktúry z jeho strany bol žalobca podľa jeho tvrdenia nepochybne informovaný už pri podpise zmluvy, keďže pred uzavretím zmluvy musel predajca zistiť, či sa adresa žalobcu nachádza v pokrytí vybudovanej infraštruktúry, čiže už pri podpise zmluvy musela byť žalobcovi známa skutočnosť, že poskytovaná služba nie je dostupná na celom území Slovenska. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na ustanovenie poslednej vety článku 6, bod 2 zmluvy o pripojení, uviedol, že je vytrhnutý z kontextu predmetného bodu a nevzťahuje sa na skutočnosti uvádzané v tomto konaní, nakoľko odberné miesto bolo žalobcom v zmluve jasne definované a bolo pripojené ihneď po uzavretí zmluvy. V súvislosti s poukazom žalobcu na znenie ustanovenia bodu 4.2 dodatku uviedol, že ním uvedené znenie nekorešponduje so znením dodatku, ktorý uzavreli. Ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si proti žalobcovi nikdy súdnou cestou neuplatnil, navyše zdôraznil, že v zmysle ust. § 101 Obč. zák. je premlčaný. V súvislosti s domnienkou žalobcu, že dňa 03.07.2012 došlo k stornovaniu zmluvnej pokuty za odbernú jednotku na ul. Y. C., ktorá bola prevedená na nového užívateľa, uviedol, že toto tvrdenie nedáva zmysel, pretože na základe dohody o prevode pripojenia odbernej jednotky na ulici Y. C., uzavretej medzi ním, žalobcom a novým pristupujúcim, bol zmenený iba účastník zmluvy, čiže z tejto zmluvy mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, a v prípade, ak by bola porušená zmluva novým pristupujúcim, riešil by to s ním a nie so žalobcom. Na záver konštatoval, že od stornovania zmluvnej pokuty žalobcu na jej úhradu nevyzýval. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur uviedol, že toto právo má iba osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej v zákone o ochrane spotrebiteľa, prípadne v osobitných predpisoch, ak takéto porušenie je zároveň spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Žalobca však podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal aká ujma mu bola spôsobná, a doposiaľ ani úspešne neuplatnil porušenie práv resp. povinností. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa ust. § 53a ods. 1 a 2 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 17. Podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 18. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, po skutkovej stránke v celom rozsahu a po právnej stránke okrem právneho posúdenia žaloby v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, ktorú odvolací súd po aplikácii ust. § 382 C.s.p. posúdil právne podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur žalovanému, určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur, vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s príslušenstvom a zaplatenia primeraného zadosťučinenia žalovaným vo výške 2.000 eur) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, a aj keď žalobu v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému neposúdil správne podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. ako určovaciu žalobu, v dôsledku čoho potom neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver o nedôvodnosti celej žaloby, a svoje rozhodnutie, okrem už uvedenej časti týkajúcej sa nepriznania zmluvnej pokuty žalovanému, aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie, pokiaľ ide o žalobu v časti určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného zadosťučinenia, vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa týchto častí žaloby vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti celej žaloby. Rozhodnutie je v týchto častiach tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd, okrem právneho posúdenia a dôvodov zamietnutia žaloby v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu, a keďže dospel k záveru, že žalobu žalobcu v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému je potrebné posúdiť po právnej stránke inak ako ju posúdil súd prvej inštancie, tak aj k tomuto odlišnému právnemu posúdeniu dotknutej časti žaloby. 21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a ktorý mal spočívať v riadnom nepredvolaní jeho právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.10.2016, keď aj napriek jeho žiadosti o doručovanie písomnosti na elektronickú adresu [email protected] mu predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 na túto adresu nedoručoval, ale doručoval mu ho prostredníctvom pošty do vlastných rúk bez toho, aby mu nechal oznam o náhradnom doručovaní. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na ust. § 111 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, cit.: „Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.“, uvádza, že súd je povinný doručiť písomnosť do vlastných rúk, ak tak ustanovuje zákon a v ostatných prípadoch, teda ak zásielku nie je podľa zákona potrebné doručovať do vlastných rúk (čo je aj daný prípad doručovania predvolania na pojednávanie), súd môže s ohľadom na konkrétne okolnosti daného konania nariadiť, aby sa doručila do vlastných rúk. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nariadil doručovať predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 do vlastných rúk, postupoval v súlade so zákonom (C.s.p.) a strany sporu (teda aj právny zástupca žalobcu a žalobca) boli povinné takýto procesný postup súdu prvej inštancie rešpektovať, navyše odvolací súd zdôrazňuje, že písomnosť, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, súd nemôže doručiť na elektronickú adresu, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 105 ods. 2 C.s.p.. Z uvedeného je preto zrejmé, že súd prvej inštancie, ktorý doručoval predvolanie na pojednávanie prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk, postupoval správne v súlade s ust. § 105 ods. 2 C.s.p., keď ho nedoručoval právnemu zástupcovi žalobcu na elektronickú adresu: [email protected], ale na adresu podľa ust. § 106 C.s.p.. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že ani poštou nebolo jeho právnemu zástupcovi riadne doručované predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 do vlastných rúk, keď jeho právnemu zástupcovi nebol zanechaný odkaz o náhradnom doručovaní, odvolací súd uvádza, že je nedôvodná, pretože okrem toho, že žalobca uvedené tvrdenie ničím nepreukázal (napr. prípadnou reklamáciou nesprávneho doručovania tejto zásielky na poštovom podniku, ktorý uskutočňoval jej doručenie), súčasná právna úprava doručovania podľa Civilného sporového poriadku na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (účinnom do 30.06.2016) už neukladá povinnosť (nevyžaduje) doručovať písomnosť určenú do vlastných rúk opakovane, čiže nie je nevyhnutné, aby súdy túto dispozičnú službu využívali. Podľa Poštových podmienok pre Úradnú zásielku, vnútroštátny styk, účinných od 1. februára 2016, však je možné, aby boli zásielky doručované aj opakovane, pokiaľ adresát využije službu Opakované doručenie podľa 5.2.2 (viď body 2.3 a 6 Poštových podmienok, Úradná zásielka, vnútroštátny styk, účinných od 1. februára 2016). Súčasná právna úprava doručovania podľa C.s.p. na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy už nehovorí ani o povinnosti uložiť zásielku na pošte alebo orgáne obce a o povinnosti o tejto skutočnosti upovedomiť adresáta. Upravuje už len moment doručenia pri doručovaní prostredníctvom fikcie, a týmto momentom je deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu (§ 111 ods. 3 a § 112). Odbernú (úložnú) lehotu opäť upravujú len Poštové podmienky (Všeobecná časť, vnútroštátny styk, účinné od 1. februára 2016, bod 21), podľa ktorých je všeobecná odberná lehota zásielok 18 kalendárnych dní. V danom prípade mal odvolací súd z vrátenej nedoručenej súdnej zásielky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 preukázané, že bola dňa 15.08.2016 prijatá poštovým podnikom na doručenie adresátovi - právnemu zástupcovi žalobcu na adresu jeho sídla a dňa 17.08.2016 bola uložená na pošte. Následne z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote bola dňa 06.09.2016, t.j. po uplynutí odbernej (úložnej) lehoty v trvaní 18 kalendárnych dní poštovým podnikom vrátená súdu prvej inštancie, ktorému došla dňa 07.09.2016 (vrátená zásielka na č.l. 181 súdneho spisu), čiže deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t.j. 07.09.2016 je v zmysle ust. § 111 ods. 3 C.s.p. dňom jej doručenia, a to aj v prípade, že sa právny zástupca žalobcu o tom nedozvedel. Keďže nebolo preukázané, že by zo strany poštového podniku došlo k akémukoľvek pochybeniu pri doručovaní tejto zásielky a predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 bolo doručené súdom prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu fikciou, možno konštatovať, že procesným postupom súdu prvej inštancie spočívajúcom v pojednávaní dňa 19.10.2016 podľa ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolacie námietky v uvedenom smere vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné. 22. Vychádzajúc z charakteru a účelu časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nepriznania nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, odvolací súd konštatuje, že ide o negatívnu určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., nakoľko na jej základe sa žalobca domáha vyslovenia (určenia), že žalovaný nemá právo na úhradu zmluvnej pokuty, teda, že tu nie je (neexistuje) právo žalovaného na zmluvnú pokutu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k tejto časti žaloby odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie túto časť žaloby zamietol bez poukazu na konkrétne zákonné ustanovenie z dôvodu, že v tejto časti odpadol predmet konania, keďže žalovaný dňa 03.07.2012 vymáhanie zmluvnej pokuty voči žalobcovi stornoval, z čoho je zrejmé, že ju neposudzoval ako žalobu určovaciu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a v dôsledku toho ani neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorého existenciu je potrebné v danom prípade skúmať, keďže nevyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd konštatuje, že vec v tejto časti potom nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na skutočnosť, že na túto časť prejednávanej veci sa vzťahuje ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci vo vzťahu k tejto časti žaloby súdom prvej inštancie použité nebolo a je pre rozhodnutie o odvolaní rozhodujúce, odvolací súd v súlade s ust. § 382 C.s.p. vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia v prejednávanej veci v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, pričom strany sporu sa k tejto výzve prostredníctvom svojich právnych zástupcov vyjadrili. 23. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj naliehavý právny záujem na nepriznaní nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému odôvodnil právnou neistotu v otázke skutočnej výšky dlhu voči žalovanému, pretože ohľadom úhrady zmluvnej pokuty robil žalovaný na neho nátlak aj cez spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a zároveň ho viedol na tzv. black liste, čím mu znemožňoval uzavrieť zmluvu s iným poskytovateľom služieb. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MCdo 1/09. Právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že žalobca svoje pracovné pôsobenie na území Slovenskej republiky ukončil a nemá vedomosť o tom, či si žalovaný voči nemu uplatnil úhradu zmluvnej pokuty, prípadne či uvedenú pohľadávku zo zmluvnej pokuty previedol na tretiu osobu, ktorá by si uplatňovala tento nárok. 24. Žalovaný v reakcii na túto výzvu súdu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že si voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nikdy súdnou cestou neuplatnil, potom je zrejmé, že žalobca sa žalobou v časti, ktorou žiadal, aby mu ako žalovanému nebol priznaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty, domáhal určenia, že jeho právo na úhradu zmluvnej pokuty zo zmluvy o pripojení neexistuje. Uviedol, že podľa jeho názoru vo vzťahu k špecifikovanej časti žaloby nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, a to z dôvodu, že jeho právo na zaplatenie spornej zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur je podľa ust. § 101 Obč. zák. premlčané, nakoľko dňa 17.05.2015 uplynula 3-ročná premlčacia doba plynúca od splatnosti zmluvnej pokuty dňa 17.05.2012, v dôsledku čoho toto právo uplatnené v pokuse o pokonávku nie je možné priznať súdom, čiže nikdy nebude mať ako veriteľ k dispozícii exekučný titul na vymáhanie tejto pohľadávky, a tiež z dôvodu, že už dňa 03.07.2012 vo svojom internom informačnom systéme GAUSS zaevidoval, že došlo k stornovaniu zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadenia, pričom od vykonania storna žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nevyzýval. Z uvedených skutočností podľa jeho tvrdenia nepochybne vyplýva, že na strane žalobcu neexistuje reálna hrozba vymáhania pohľadávky zo zmluvnej pokuty z jeho strany a ani následného vedenia exekúcie na majetok žalobcu, v dôsledku čoho by ani rozhodnutie súdu, ktorým by vyslovil, že mu nepriznáva nárok na úhradu zmluvnej pokuty, nemalo pre žalobcu absolútne žiadny zmysel. Taktiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho právo na zmluvnú pokutu je premlčané, sa žalobca nenachádza v štádiu neistoty alebo ohrozenia z možného súdneho vymáhania pohľadávky a exekúcie. Ak aj v čase podania žaloby existoval naliehavý právny záujem na určení neexistencie jeho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, konštatoval, že za daných okolností v súčasnosti takýto naliehavý právny záujem už neexistuje a absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Napadnutý rozsudok žiadal preto ako vecne správny potvrdiť. 25. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (pôvodne § 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) - z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011. 26. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neexistencie nároku žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty odôvodnil iba právnou neistotu v otázke skutočnej výšky dlhu voči žalovanému, keď ho v minulosti (v roku 2012) žalovaný prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (čo potvrdil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), a v dôsledku neuhradenia ktorej ho viedol na čiernej listine neplatičov. Pokiaľ ide o výzvu (list), ktorou sa žalovaný v minulosti prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., domáhal od žalobcu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur, odvolací súd konštatuje, že takáto výzva ešte neznamená zneistenie právneho postavenia žalobcu, pretože pokiaľ s ňou žalobca nesúhlasil z akéhokoľvek dôvodu, nebol povinný ju splniť, čiže aj v prípade jej nesplnenia sa jeho právne postavenie nijako nezmenilo, nezhoršilo a ani nezneistilo. O zneistení právneho postavenia žalobcu by bolo možné uvažovať až v prípade, ak by si žalovaný svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil žalobou na súde alebo rozhodcovskom súde, prípadne, keby ju vymáhal iným spôsobom, napríklad zrážkami zo mzdy žalobcu a pod., teda keby uskutočnil konkrétne právne relevantné úkony, ktorými dochádza bezprostredne k uplatneniu a vymoženiu tejto zmluvnej pokuty. Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty však nie je prostriedok priameho bezprostredného uplatňovania ani vymáhania tejto pohľadávky, preto ešte žiadnym spôsobom nezasahuje do právneho postavenia žalobcu. Navyše vychádzajúc z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že v súčasnosti žalovaný žalobcu už na čiernej listine neplatičov neeviduje a o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako sám uviedol, nemá záujem z dôvodu jej premlčania ako aj z dôvodu, že túto zmluvnú pokutu sám stornoval. Žalobca v danom konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa žalovaný od neho domáhal zaplatenia tejto zmluvnej pokuty súdnou cestou prípadne cestou rozhodcovského súdu, pričom v týchto konaniach by bola otázka (neexistencie) nároku žalovaného na zmluvnú pokutu riešená prejudiciálne, alebo že jej zaplatenie od neho vymáhal iným spôsobom. Ak žalovaný zmluvnú pokutu sám ešte v roku 2012 stornoval, o čom má žalobca vedomosť, je vylúčené, aby žalobca úspešne tvrdil svoju právnu neistotu ohľadom nároku žalovaného na zmluvnú pokutu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že z daných skutkových okolností neisté právne postavenie žalobcu a ani naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neexistencie práva žalovaného na zmluvnú pokutu nevyplýva. Je preto zrejmé, že žalobca naliehavý právny záujem na nepriznaní nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému nepreukázal. Odvolací súd dospel potom k záveru, že žalobu žalobcu bolo potrebné v tejto časti zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, aj keď na základe odlišného právneho posúdenia, rozhodol v tejto časti vecne správne. 27. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyslovil po zistení, že žalovaný dňa 03.07.2012 stornoval voči nemu vymáhanie zmluvnej pokuty, záver, že nie je potrebné opätovne vyslovovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky a žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute pre jeho neprijateľnosť zamietol. Uvedené namietal z dôvodu, že výtlačok z internetu o stornovaní pokuty za nevrátené zariadenie (a nie za nedodržanie doby viazanosti), ktorý navyše nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného, a v ktorého popise sa nenachádza číslo zmluvy a je uvedená adresa Y. C.T. XX, nepovažoval za relevantný dôkaz o stornovaní zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti, ktorého určenia neplatnosti sa v danom konaní domáha. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie s poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia nezamietol žalobu žalobcu v časti o určenie neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vo výške 663,88 eur z dôvodu stornovania tejto zmluvnej pokuty, na túto skutočnosť iba poukázal, ale predovšetkým z dôvodu, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute rovnakého významu ako je v danom prípade, len s inou výškou zmluvnej pokuty, bolo už skôr súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a vo viacerých prípadoch došlo zo strany súdov k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalovaného o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty ako je v danom prípade. Vychádzal pritom z ust. § 53a ods. 1 Obč. zák., a keďže v jeho zmysle bol žalovaný ako dodávateľ v prípade, ak bola určitá zmluvná podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve súdom vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo ak súd nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, nemal dôvod opätovne vyslovovať neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na príslušné súdne rozhodnutia, ktorými bola zmluvná podmienka rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú (ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. priamo zo zákona neplatná), a tiež na súdne rozhodnutia, ktorými súdy nepriznali žalovanému ako dodávateľovi plnenia z dôvodu takejto podmienky, a vzhľadom na znenie ust. § 53a ods. 1 Obč. zák. dospel potom aj k správnemu záveru o tom, že nie je potrebné opätovne vyhlasovať takúto podmienku za neprijateľnú. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti tohto záveru uvádza len to, že opätovné vyhlasovanie zmluvnej podmienky súdom za neprijateľnú, ktorá už raz súdom za neprijateľnú vyhlásená bola, nie je dôvodné a nemá žiadny právny význam pre spotrebiteľa a ani dodávateľa, pretože dodávateľ je povinný zdržať sa používania zmluvnej podmienky vyhlásenej súdom za neprijateľnú od právoplatnosti takéhoto súdneho rozhodnutia priamo zo zákona, a teda ďalšie vyhlásenie toho istého zmluvného dojednania len deklaruje už nastolený právny stav. Pokiaľ ide o stornovanie tejto zmluvnej pokuty žalovaným odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá na uvedený právny záver žiaden vplyv. Odvolací súd sa preto s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti a nepotrebnosti opätovného vyhlasovania neplatnosti dotknutého dojednania o zmluvnej pokute pre jeho neprijateľnosť v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku aj v tejto časti. 28. V ďalšom sa odvolací súd vyjadrí k jednotlivým pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantným odvolacím námietkam žalobcu, ktorými spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorou žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že ovláda slovenský jazyk, keď takéto zistenie podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a v dôsledku toho aj z právneho hľadiska nesprávne posúdil otázku zrozumiteľnosti právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, pretože bez ohľadu na to, na akej úrovni, a či vôbec, žalobca ovládal slovenský jazyk, podstatná je skutočnosť, že žalobca vedel čo je predmetom a podstatným obsahom (aké plnenie a tomu zodpovedajúce vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán) zmluvy o pripojení zo dňa 11.02.2011 a dodatku k nej, a tiež skutočnosť, že s takýmto predmetom a obsahom zmluvy a dodatku k nej prejavil súhlasnú vôľu, keď túto zmluvu spolu s dodatkom so žalovaným ako dodávateľom uzatvoril. Odvolací súd námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti tejto zmluvy a dodatku z dôvodu ich vyhotovenia v slovenskom jazyku, ktorý neovláda, považuje preto za špekulatívnu a účelovú. Navyše poukazuje na to, že žalobcovi nič nebránilo v prípade ním tvrdenej jazykovej bariéry, ak mal v jej dôsledku skutočne dôvodné pochybnosti o predmete a obsahu tejto zmluvy a dodatku, a nebolo mu jasné o čo v tejto zmluve a dodatku ide, túto zmluvu o pripojení spolu s dodatkom neuzatvoriť, príp. si ju dať preložiť, čo však neurobil. Uzatvorením tejto zmluvy a dodatku prejavil svoju slobodnú vôľu a vážnosť svojho rozhodnutia. Účelovosť tejto argumentácie žalobcu vyplýva tiež zo skutočnosti, že služby žalovaného využíval viac ako 10 rokov (čo aj sám vo svojej výpovedi potvrdil), je preto zrejmé, že mal vedomosť o spôsobe, akým žalovaný svoje služby poskytuje. To, že obsah a predmet zmluvy a dodatku museli byť žalobcovi zrejmé a zrozumiteľné vyplýva tiež zo skutočnosti, že žalobca službu FiberNet Klasik na základe žalobou dotknutej zmluvy a dodatku od jej uzatvorenia riadne využíval a žalovanému za poskytnuté služby riadne a včas platil, a to až do času kedy zmenil bydlisko a odsťahoval sa z miesta odbernej jednotky, t.j. z adresy K. X, J., kde využíval žalovaným poskytovanú službu FiberNet Klasik. Dokonca aj po presťahovaní sa z tejto adresy mal záujem predmetnú službu naďalej využívať. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o zrozumiteľnosti a platnosti tohto právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepochybne správny. 29. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy a dodatku nebol predajcom žalovaného oboznámený o tom, že využívanie služby FiberNet Klasik je viazané na odbernú jednotku, a ani o tom, či v určitých častiach Bratislavy je alebo nie je možné službu využívať, v dôsledku čoho potom nemal vedomosť o tom, že v prípade nemožnosti službu využívať v odbernej jednotke bude povinný službu aj napriek tomu naďalej platiť, odvolací súd uvádza, že zo samotného charakteru poskytovanej služby, ktorá spočíva v pripojení odbernej jednotky k sieti logicky vyplýva, že poskytovaná služba sa viaže na odbernú jednotku uvedenú v zmluve, na ktorú sa zriaďuje pripojenie k sieti, a keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pripojení a dodatku sám nahlásil ako miesto odbernej jednotky adresu: K. X, J., čo je výslovne uvedené v zmluve, je zrejmé, že musel mať vedomosť o tom, že poskytovaná služba FiberNet Klasik sa vzťahuje na túto odbernú jednotku, keďže na základe uzatvorenej zmluvy a dodatku sa zriadilo pripojenie k sieti na túto odbernú jednotku a nie na inú. Pokiaľ ide o sieť miest, na ktorých žalovaný svoje služby poskytuje na základe vybudovanej infraštruktúry, teda pokrytia, odvolací súd uvádza, že je všeobecne známe, že jednotliví operátori, t.j. poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, a teda aj žalovaný majú v rámci územia Slovenskej republiky rôzne pokrytie, a to aj v rámci jednotlivých miest, ktoré sa dá navyše zistiť z mapy pokrytia konkrétneho operátora zverejnenej na jeho webovej stránke. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že informácie týkajúce sa mapy pokrytia sú všeobecne známe a verejne prístupné, odvolacia námietka žalobcu o neinformovanosti o miestach pokrytia a poskytovania jednotlivých služieb žalovaným je preto nedôvodná a absurdná, navyše keď žalovaný ani nemá povinnosť osobitne každého spotrebiteľa informovať o zozname všetkých miest, kde ma vybudovanú technickú infraštruktúru na poskytovanie jednotlivých služieb. Rovnako za absurdnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, ktorou namietal, že zo strany predajcu žalovaného mu nebola ponúknutá možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení bez viazanosti, a to z dôvodu, že je šikanózne požadovať, aby žalovaný ako dodávateľ informoval spotrebiteľa bez vyslovenia jeho konkrétnej požiadavky o všetkých možných alternatívach a podmienkach poskytovania tých - ktorých služieb. Odvolací súd považuje za šikanózne a najmä nespravodlivé, aby dodávateľ niesol namiesto spotrebiteľa zodpovednosť za spotrebiteľom uskutočnený výber služby a s ňou spojených zmluvných podmienok. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko služby žalobcovi poskytoval, aj keď ich nevyužíval, na základe platnej zmluvy a potom si za ne na základe faktúr vyúčtoval riadne a včas cenu a zotrval na názore, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že mu fakturoval ceny za neposkytnuté služby, teda prijímal peňažné prostriedky bez primeraného protiplnenia. Argumentoval tiež tým, že žalovaný mu v relevantnom období (v období september 2011 až február 2012) neposkytoval predmetnú službu v mieste jeho nového bydliska na S. A. z dôvodu, že nemal pokrytie na tejto ulici, a teda išlo na jeho strane o nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 a nasl. Obč. zák. a prijatím úhrad za neposkytnuté služby aj k vzniku vyššie špecifikovaného bezdôvodného obohatenia. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalovaný nemal povinnosť poskytovať žalobcovi služby (povinnosť plniť) na S. A., pretože nedošlo k uzatvoreniu nového dodatku, prípadne i zmluvy o poskytovaní služieb k odbernej jednotke na S. A., nemožno preto hovoriť o nemožnosti plnenia, keď žiadna povinnosť žalovaného plniť - poskytovať službu FiberNet Klasik, viažuca sa na túto adresu, neexistovala. Ustanovenie § 575 Obč. zák., podľa ktorého cit.: „Ak sa plnenie stane nemožným povinnosť dlžníka plniť zanikne.“, nemožno aplikovať ani pokiaľ ide o plnenie žalovaného vo vzťahu k odbernej jednotke K. X, J., pretože z vykonaného dokazovania bolo zistené, že prekážka spôsobujúca nemožnosť plnenia - poskytovania služby FiberNet Klasik v tomto období a ani následne na strane žalovaného nenastala a žalovaný aj v tomto období poskytoval žalobcovi riadne dojednané služby, za ktoré mu žalobca zaplatil sumy vyfakturovaných cien poskytnutých služieb, ktorých vydania sa domáha predmetnou žalobou titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o pripojení a dodatok zo dňa 11.02.2011 boli platne uzatvorené s dobou viazanosti na 24 mesiacov a tento stav trval aj počas obdobia september 2011 až február 2012 (nebolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou a dodatkom), v ktorom žalovaný žalobcovi naďalej poskytoval dojednanú službu (pripojenie odbernej jednotky žalobcu na adrese K. X, J., do siete bolo naďalej zriadené), potom je nepochybne správny záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu pri prijatí úhrad od žalobcu za služby poskytnuté v tomto období (september 2011 až február 2012) vo výške 157 eur, pretože bolo povinnosťou žalobcu riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, aj keď ich nevyužíval. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že nemožnosť žalobcu využívať poskytovanú službu FiberNet Klasik žalobcom na zmluvne dojednanej adrese odbernej jednotky: K. X, J., z dôvodu skončenia jeho nájmu, nemožno v žiadnom prípade pričítať v neprospech a na zodpovednosť dodávateľa, pretože spotrebiteľ dobre vedel v akej situácii sa nachádza, t.j. že si dojednal dodávanie služby do odbernej jednotky, kde býval len v nájme, čiže mohol s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že dôjde k predčasnému ukončeniu tohto prenájmu. Mal si preto vybrať tomu zodpovedajúce vhodné podmienky a vyhovujúcu dobu viazanosti zmluvy. Na záver odvolací súd uvádza len to, že odkaz žalobcu na ustanovenie poslednej vety článku 6, bod 2 zmluvy o pripojení je vytrhnutý z kontextu tohto bodu a nevzťahuje sa na skutočnosti uvádzané v predmetnom konaní, pretože odberné miesto bolo žalobcom v zmluve jasne definované a bolo pripojené ihneď po uzavretí zmluvy. A pokiaľ ide o poukaz žalobcu na znenie ustanovenia bodu 4.2 dodatku, toto znenie nekorešponduje so znením zmluvnými stranami uzatvoreného dodatku. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že uvedené odvolacie námietky žalobcu sú opäť nedôvodné, a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v časti zamietnutia žaloby žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s príslušenstvom vecne správne. 31. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktorými žalobca vyjadruje nesúhlas s dôvodmi, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu aj v časti uplatneného primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur, odvolací súd uvádza, že tieto sú absolútne nedôvodné, pretože v žiadnom prípade neodôvodňujú existenciu relevantných skutočností podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zákon vyžaduje, aby bolo možné žalobcovi ako spotrebiteľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, až vtedy, keď na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda zákon vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi spotrebiteľom na súde. V danom prípade však žalobca úspešne neuplatnil porušenie práva a povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov proti žalovanému (jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá) a okrem toho v konaní ani nešpecifikoval, v súvislosti s porušením ktorého konkrétneho práva alebo povinnosti si toto primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje. Naviac, pokiaľ uplatnenie tohto nároku odôvodňoval sústavnou hrozbou vymáhania pohľadávok (z titulu poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty) žalovaným, ujmou spočívajúcou v nemožnosti uzatvoriť zmluvu o pripojení s novým operátorom v dôsledku evidovania jeho osoby u žalovaného na čiernej listine neplatičov až do 13.05.2014, a negatívnym pocitom z tejto nemožnosti, odvolací súd vychádzajúc z obsahu predloženého spisu v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca ani ním tvrdenú ujmu v podobe nemožnosti uzatvoriť zmluvu o pripojení s iným operátorom nepreukázal (nepredložil žiadny listinný dôkaz v podobe stanoviska, vyjadrenia alebo inej formy odpovede iného operátora o nezáujme uzatvoriť s nim zmluvu o pripojení z dôvodu, že bol vedený u žalovaného na listine neplatičov), a zo spisu nevyplývala ani ním tvrdená sústavná hrozba vymáhania pohľadávok žalovaným, nakoľko žalovaný okrem zaslania výziev na zaplatenie dlžnej sumy za poskytované služby a zmluvnú pokutu žalobcovi vo vymáhaní týchto pohľadávok na súde voči nemu nepokračoval. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že žaloba žalobcu bola aj v tejto časti nedôvodná, preto pokiaľ ju súd prvej inštancie zamietol, je jeho rozhodnutie aj v tejto časti vecne správne. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné. Pokiaľ sa odvolací súd nevyjadril k niektorým odvolacím námietkam a argumentom žalobcu, postupoval tak s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009 z dôvodu, že ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie v odvolacom konaní. Preskúmaním závislého výroku napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, dospel odvolací súd k záveru, že je taktiež správny a založený na správnom právnom posúdení veci. 32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).