Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/361/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223776 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413223776.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Q. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenému Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Čáčovská 305, Senica, o splnenie povinnosti zaplatiť 2.292,12€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 24C 454/2015-114 zo dňa 01.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C 454/2015-114 zo dňa 01.06.2016 v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.711,34€ a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 102,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 536,96€, na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; návrh v časti ročného úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.711,34€ od 4.3.2011 do zaplatenia zamietol; a konanie v časti istiny vo výške 580,78€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 580,78€ od 4.3.2011 do zaplatenia zastavil. 2. Návrhom podaným dňa 19.11.2013 sa právny predchodca žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.292,12€, spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 4.3.2011 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, uzavretej dňa 20.9.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľom a žalovaným ako klientom. 3. Žalobca ako postupník predmetnú pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2014, uzavretej medzi postupcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok sa predmetná pohľadávka nachádza pod por.č. XXXXXXX. Listom zo dňa 24.6.2014 postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na postupníka s tým, že momentom doručenia oznámenia je povinný svoje záväzky zo Zmluvy č. XXXXXXX plniť výhradne postupníkov na jeho bankový účet. Podľa podacieho hárku č. X oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podané na poštu dňa 25.6.2014. 4. Uznesením zo dňa 12.5.2015, č.k. 28 Ro 1936/2014-26, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2015, súd prvej inštancie na návrh právneho zástupcu postupníka pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803. 5. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 24.6.2015, č.k. 28 Ro 1936/2014-29 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal žalovaný, v ktorom namietal, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné obligatórne náležitosti, preto by sa poskytnutý úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že účelom náležitostí ustanovených v §9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, akú časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené údaje predmetná úverová zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, neobsahuje, ktorú skutočnosť akceptoval aj žalobca čiastočným späťvzatím žalobného návrhu. Išlo o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Z dôvodu absencie podstatných náležitostí Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, súd prvej inštancie posudzoval danú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu bez poplatkov a bez úrokov aj v časti úrokov z omeškania, nakoľko sa jedná rovnako o úroky ako v prípade poplatkov a úrokov z pôžičky, teda v prípade absencie zákonom stanovených obligatórnych náležitostí zmluvy nemožno priznať veriteľovi žiadne poplatky ani žiadne úroky. Súd prvej inštancie preto žalovaný nárok v časti ročného úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.711,34€ od 4.3.2011 do zaplatenia zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané výpoveďami účastníkov a prehľadom platobnej disciplíny žalovaného, dôkazu predloženého žalobcom, že žalovaný uhradil titulom poskytnutej pôžičky sumu 813,41€, a to 13-timi mesačnými splátkami, poslednou dňa 11.12.2012. Z obsahu zmluvy o pôžičke je zrejmé, že právny predchodca poskytol žalovanému peňažné prostriedky za účelom uhradenia záväzkov žalovaný voči tretiemu subjektu, za dohodnutých podmienok splácania pôžičky. Žalovaný porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky, nesplácal poskytnutú pôžičku riadne a včas, splatil ju len čiastočne, žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany právneho predchodcu žalobcu a neuhradenými splátkami zo strany žalovaného. Žalovaným namietané malé písmo použité v zmluve súd prvej inštancie vyhodnotil za účelové, v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu podľa platnej právnej úpravy takýto nedostatok zmluvy nepredstavoval neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by zmluvu robila absolútne neplatnou. Rovnako námietku žalovaného vyjadrujúcu pochybnosti o faktickom poskytnutí finančných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému nevyhodnotil za dôvodnú, samotný žalovaný splatením časti poskytnutých peňazí potvrdil, že peniaze mu boli poskytnuté. Nebolo dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. §54 OZ, spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom). V zmysle vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie, aplikujúc povinnosť uvedenú v §5b zákona č. 102/2014 Z.z., uplatnil v danej veci všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu a nárok žalobcu, po jeho čiastočnom späťvzatí, uznal ako dôvodný a nepremlčaný. Predžalobnú upomienku zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému vo februári 2011, čím sa stala splatnou celá pohľadávka a začala plynúť zákonná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula vo februári 2014. Nakoľko žalobný návrh bol podaný na súd prvej inštancie 19.11.2013, nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Rovnako neprišlo ani k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok, keďže posledná úhrada mesačnej splátky zo strany žalovaného bola realizovaná dňa 11.12.2012. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §142 ods. 2 O.s.p., žalobcovi ako čiastočne úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku, zodpovedajúcemu výške priznanej istiny, a to vo výške 102,50 € a trovách právneho zastúpenia. 8. V zákonnej lehote doručili súdu prvej inštancie odvolanie žalobca aj žalovaný. 9. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemožno spájať s nárokom na úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy. Úrok z omeškania predstavuje zákonný úrok z omeškania zo sumy istiny pri úrokovej sadzbe určenej v zmysle zákonných ustanovení odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Nárok na úrok z omeškania uplatnený z dlžnej sumy odo dňa omeškania s úhradou dlžnej sumy je zákonný nárok, ktorý nemožno stotožňovať s posúdením predmetného úverového vzťahu ako bezúročného a bezpoplatkového, pričom keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi časť istiny, je zrejmé, že si svoj nárok uplatnil v prevažnej časti dôvodne, a teda je zrejmé, že žalovaný sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania. Na záver žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že v napadnutej časti vyhovie žalobnému návrhu v znení čiastočného späťvzatia, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania. 10. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že právny predchodca žalobcu mu v skutočnosti žiaden úver neposkytol, resp. poskytol mu oveľa nižšiu sumu ako si uplatňuje žalobou. V skutočnosti bola žalovanému poskytnutá iba suma 813,41 EUR, ktorú žalovaný žalobcovi aj uhradil v 13 splátkach. Žalobca pritom počas celého konania nebol schopný preukázať výšku skutočne poskytnutého úveru žiadnym hodnoverným dôkazom, napríklad výpisom z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný poukázal na § 53c Občianskeho zákonníka a § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto by tak podľa názoru žalovaného predmetná Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20.09.2010 bola neplatná, pretože je vyhotovená písmom menším ako 1,9 mm. Nikde v napadnutom rozsudku nie je uvedené, na základe akých právnych úvah dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že predmetná úverová zmluva je platná, z tohto hľadiska je tak tento rozsudok nepreskúmateľný. Ak tak v súčasnosti pokladá zákonodarca určitú skutočnosť (drobné písmo vyhotovenia spotrebiteľskej zmluvy) za natoľko závažnú a v tak ostrom rozpore s dobrými mravmi, že priamo zo zákona deklaruje jej absolútnu neplatnosť, tak táto skutočnosť bola v rovnako ostrom rozpore s dobrými mravmi aj v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 20.09.2010. Pokiaľ sa právny úkon svojim obsahom priečil dobrým mravom čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 20.09.2010 pričom bol súčasne pre svoje drobné písmo nezrozumiteľný, tak právnym následkom týchto vád bolo aj podľa právnej úpravy platnej dňa 20.09.2010 to, že tento právny úkon (Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20.09.2010) bol absolútne neplatný v súlade s § 37 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je tak úverová zmluva zo dňa 20.09.2010 absolútne neplatná, tak akékoľvek plnenie prijaté na jej základe môže predstavovať iba bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako majetkový prospech získaný z neplatného právneho dôvodu. Úver mal byť podľa žalobcu poskytnutý pri uzatvorení úverovej zmluvy 20.09.2010, v tento deň sa aj žalobca, resp. jeho právny predchodca, dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške poskytnutého úveru a to v prospech žalovanému, ktorému bol tento úver nejakým spôsobom poskytnutý. Dvojročná premlčacia subjektívna doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia tak začala plynúť dňa 20.09.2010 a uplynula dňa 20.09.2012. Žaloba pre toto bezdôvodné obohatenia však bola podaná až dňa 19.11.2013, teda až po uplynutí predmetnej premlčacej doby. Žalovaný tak týmto opätovne vznáša námietku premlčania. Výška trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa napadnutého rozsudku sumu 81,33 EUR, čo predstavuje tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci, ktorou je súdom prvej inštancie priznaná suma 1711,34 EUR. Takéto určenie náhrady trov konania však nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v časti istiny 580,76 EUR (žalobca si žalobou uplatňoval sumu 2 292,12 EUR), ako aj v časti úrokov z omeškania 9,00% ročne zo sumy 2 292,12 EUR od 04.03.2011 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo sumu 1 081,31 EUR, spolu tak bol žalovaný úspešný v sume 1 662,07 EUR (t.j. istina 580,76 EUR + 1 081,31 EUR úroky z omeškania). Ak už súd prvej inštancie náhradu trov konania priznával, tak mal určiť percentom úspešnosť oboch strán v konaní a žalobcovi priznať iba rozdiel medzi takto určenými podielmi strán pri úspechu vo veci. V odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie absentuje podľa žalovaného dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd prvej inštancie k danému záveru. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na záver žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 11. Následné vyjadrenia strán neboli súdu doručené. 12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 13. K námietke žalobcu, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemožno spájať s nárokom na úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy, odvolací súd uvádza, že táto je dôvodná. Cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcii za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcii za neplnenie povinnosti riešia krízu spojenú s omeškaním. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Inak povedané, úroky z úveru sú cenou peňažných prostriedkov a nemožno ich zamieňať za úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Nárok na úrok z omeškania uplatnený z dlžnej sumy odo dňa omeškania s úhradou dlžnej sumy je zákonný nárok, ktorý nemožno stotožňovať s posúdením predmetného úverového vzťahu ako bezúročného a bezpoplatkového. Preto v zmysle §11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, sa nevzťahuje na úroky z omeškania, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie. 14. Následne ale odvolací súd uvádza, že nebola súdom prvej inštancie riadnym spôsobom ustálená výška reálne poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému, nakoľko, ako v odvolaní žalovaný namietal, nebol predložený riadny doklad o poskytnutí predmetnej sumy, ako napr. výpis z účtu. 15. Odvolací súd je názoru, že námietkou žalovaného, podľa ktorej bola úverová zmluva vyhotovená drobným, nečitateľným písmom, sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal, resp. svoj názor v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil. Súd prvej inštancie neuviedol akým spôsobom a podľa ktorých ustanovení danú situáciu vyhodnotil. 16. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. 17. Žalovaný poukazoval na porušenie ustanovenia § 53c OZ. K tomu ale odvolací súd uvádza, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch novelizujúci v čl. II OZ zaviedol s účinnosťou od 1.6.2010 ustanovenie § 53c, ktorého cieľom bolo regulovať veľkosť písma niektorých častí (náležitostí) v spotrebiteľskej zmluve. Podľa citovaného ustanovenia platilo, že ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. 18. Dané ustanovenie v pôvodnom znení, t.j. v čase vzniku predmetnej zmluvy, bolo v prípade písomnej zmluvy zamerané výhradne na podstatné náležitosti zmluvy, ktoré nesmeli byť uvedené menším písmom zmluvy s výnimkou názvu a označení jej častí, čo však nevylučovalo situáciu, keď dodávateľ celú zmluvu uviedol rovnakým malým a nečitateľným písmom. V tomto stave bolo irelevantné, že názov zmluvy a označenie častí zmluvy mohli byť uvedené aj písmom väčším. Z tohto dôvodu bolo hodnotené ustanovenie, aj keď osnované na dobrom úmysle, za obsolentné, vyžadujúce nevyhnutne legislatívnu zmenu. Faktický stav ochrany práv spotrebiteľa preto nebol v zásade realizovaný prostredníctvom § 53c OZ, ale za použitia a vynucovania § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, in concreto stíhania nekalej obchodnej praktiky klamlivého charakteru spočívajúcej v klamlivom opomenutí. 19. K danej problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 07.09.2016, sp. zn. 3Sžo/102/2015 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2017 tak, že „zákazu používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko šetrením predmetného podnetu spotrebiteľa bolo zistené, že informácie poskytnuté v zmluve o vykonaní opravy predkladanej spotrebiteľom pri uplatnení reklamácie, boli vzhľadom na veľkosť písma pre bežného spotrebiteľa nevhodne poskytnuté, nakoľko boli nečitateľné, písané veľmi malým písmom, pričom takéto konanie žalobcu vykazovalo znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.“ 20. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto nedostatočne odôvodnený, a teda nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, resp. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch I., II.. Vec súčasne vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušuje aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie v konaní aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pri ktorom Ústavný súd SR nálezom zo dňa 7.2.2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 uviedol, že dané ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to v znení „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“ Napadnuté ustanovenie bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvené novelou, zákonom č. 102/2014 Z. z.. 23. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Podľa § 217 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Primárne súd prvej inštancie potrebuje ustáliť výšku reálne poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému, nakoľko tá nebola stranami jednoznačne preukázaná. Taktiež súd prvej inštancie riadne vyhodnotí, či konanie žalobcu vykazovalo znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorou by boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predmetná zmluva a pripojené všeobecné obchodné podmienky obsahujú drobné, nečitateľné písmo. V prípade ak súd prvej inštancie uzná nárok žalobcu, riadne vyčísli aj úroky z omeškania. Následne riadne vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový a právny stav, opätovne rozhodne v merite veci a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).