Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/288/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414200294 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414200294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária , IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: B. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XXX, o zaplatenie sumy 590,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 29.7.2016, č.k. 6C/1377/2015-47 a o čiastočnom späťvzatí žaloby , jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 290 eur, rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 29.7.2016, č.k. 6C/1377/2015-47 v časti, ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290 eur z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie 290 eur z a s t a v u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom prisudzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 159,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 419,40 eur od 14.9.2012 do 26.11.2015, zo sumy 409,40 eur od 27.11.2015 do 21.1.2016, zo sumy 399,40 eur od 22.1.2016 do 24.2.2016, zo sumy 389,40 eur od 25.2.2016 do 24.3.2016, zo sumy 379,40 eur od 25.3.2016 do 22.4.2016, zo sumy 369,40 eur od 23.4.2016 do 23.5.2016, zo sumy 359,40 eur od 24.5.2016 do 24.6.2016, zo sumy 349,40 eur od 25.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy 339,40 eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, zo sumy 329,40 eur od 20.8.2016 do 21.9.2016, zo sumy 319,40 eur od 22.9.2016 do 21.10.2016, zo sumy 309,40 eur od 22.10.2016 do 21.11.2016, zo sumy 299,40 eur od 22.11.2016 do 19.12.2016, zo sumy 289,40 eur od 20.12.2016 do 19.1.2017, zo sumy 279,40 eur od 20.1.2017 do 22.2.2017, zo sumy 269,40 eur od 23.2.2017 do 23.3.2017, zo sumy 259,40 eur od 24.3.2017 do 24.4.2017, zo sumy 249,40 eur od 25.4.2017 do 18.5.2017, zo sumy 229,40 eur od 19.5.2017 do 23.6.2017, zo sumy 209,40 eur od 24.6.2017 do 18.7.2017, zo sumy 199,40 eur od 19.7.2017 do 21.8.2017, zo sumy 189,40 eur od 22.8.2017 do 21.11.2017, zo sumy 179,40 eur od 22.11.2017 do 28.12.2017, zo sumy 169,40 eur od 29.12.2017 do 22.1.2018 a zo sumy 159,40 eur od 23.1.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 519,40 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 519,40 eur od 14.9.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 75,94 %, , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov v rozsahu 75,94 % trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39 ods.1,2, § 42 ods.1 písm. a/, b/ zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2, § 54 ods.1,2, § 420 ods.1, § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu dňa 24.5.2010 uzavreli Zmluvu o pripojení č. T. (žalobca v postavení poskytovateľa na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do všetkých sietí 50+večer a víkend, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Zo Zmluvy o pripojení č. T. zo dňa 5.10.2010 súd prvej inštancie ďalej zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a na jej základe bola žalovanému ako užívateľovi poskytnutá SIM karta za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Mobilný Orange Internet Klasik+“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 5.10.2010 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Mobilný Orange internet Klasik+“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. O. M. R. modem so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9 eur (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali účastníci povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 71 eur, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku). 3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.5.2012 v sume 152,03 eur (XXXXXXXXXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.5.2012 v sume 52,76 eur (XXXXXXXXXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.6.2012 v sume 330,01 eur (XXXXXXXXXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.6.2012 v sume 16,99 eur (XXXXXXXXXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.6.2012 v sume 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.7.2012 v sume 3,98 eur (XXXXXXXXXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.7.2012 v sume 160,97 eur (XXXXXXXXXX) a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.7.2012 v sume 1,33 eur). Keďže vykonaným dokazovaním mal preukázané, že cenu poskytovaných služieb v celkovej výške 519,40 eur žalovaný riadne a včas neuhradil, uložil žalovanému uvedenú neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby uhradiť žalobcovi. S poukazom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného dlhu mu súd prvej inštancie ďalej uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 519,40 eur od 14.9.2012 do zaplatenia pri zohľadnení základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu meškania ( 0,75 % + 8% = 8,75 %). 4. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 71 eur za mobilné zariadenie zamietol ako nedôvodný dôvodiac tým, že v predmetnej veci si žalobca uplatnil škodu ako rozdiel medzi maloobchodnou cenou zariadenia a akciovou cenou tohto zariadenia, ktorá však bola dojednaná dodatkom k zmluve o pripojení. Bolo rozhodnutím žalobcu predať žalovanému zariadenie za dohodnutú cenu a tým, že predal zariadenie za cenu nižšiu ako bola bežná predajná cena za rovnaký tovar na rovnakom mieste a čase, čím nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného. V konaní zároveň nebola tvrdená ani preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby po dobu 24 mesiacov a dohodnutou cenou mobilného telefónu, čím súd prvej inštancie nemal za splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Konštatoval, že ak kúpna cena mobilného zariadenia bola stranami individuálne zmluvne dojednaná, nemožno prípadné porušenie povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov považovať za vznik škody. Uviedol, že nie je možné zamieňať dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 71 eur, ktorá bola dojednaná pre prípad, že žalovaný nezotrvá v zmluvnom vzťahu dojednanú dobu s náhradou škody, nakoľko ide o dva rozdielne samostatné inštitúty. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1 ,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a pri zohľadnení úspechu a neúspechu strán sporu (žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 519,40 eur, t.j. 87,97 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 71 eur, t.j. 12,03 %), priznal žalobcovi právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov konania vo výške 75,94 %. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc v ňom, že v období od 25.11.2015 v splátkach uhradil sumu 100 eur čo znamená, že dlžná suma je v nižšej výške, ako je uvedená v rozsudku. 7. Žalobca v následnom písomnom podaní uviedol, že žalovaný pred podaním žaloby vykonal dňa 29.4.2013 platbu vo výške 100 eur, ktorá nebola v žalobe zohľadnená. Po podaní žaloby vykonal úhrady v dňoch 26.11.2015, 21.1.2016, 24.2.2016, 24.3.2016, 22.4.2016, 23.5.2016, 24.6.2016, 20.7.2016, 19.8.2016, 21.9.2016, 21.10.2016, 21.11.2016, 19.12.2016, 19.1.2017 22.2.2017, 23.3.2017, 24.4.2017 v sume po 10 eur a dňa 18.5.2017 v sume 20 eur. Vzhľadom na uvedené zobral žalobu späť v časti istiny 290 eur a žiadal, aby súd vydal rozsudok, v ktorom uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 229,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 419,40 eur od 14.9.2012 do 26.11.2015, 409,40 eur od 27.11.2015 do 21.1.2016, 399,40 eur od 22.1.2016 do 24.2.2016, 389,40 eur od 25.2.2016 do 24.3.2016, 379,40 eur od 25.3.2016 do 22.4.2016, 369,40 eur od 23.4.2016 do 23.5.2016, 359,40 eur od 24.5.2016 do 24.6.2016, 349,40 eur od 25.6.2016 do 20.7.2016, 339,40 eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, 329,40 eur od 20.8.2016 do 21.9.2016, 319,40 eur od 22.9.2016 do 21.10.2016, 309,40 eur od 22.10.2016 do 21.11.2016, 299,40 eur od 22.11.2016 do 19.12.2016, 289,40 eur od 20.12.2016 do 19.1.2017, 279,40 eur od 20.1.2017 do 22.2.2017, 269,40 eur od 23.2.2017 do 23.3.2017, 259,40 eur od 24.3.2017 do 24.4.2017, 249,40 eur od 25.4.2017 do 18.5.2017 a zo sumy 229,40 eur od 19.5.2017 do zaplatenia. 8. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, nesúhlasí s návrhom na rozsudok, kde je uvedená výška istiny 229,40 eur. Konštatoval, že od 22.6.2017 uhradil spolu ďalšiu sumu vo výške 70 eur čo znamená, že dlžná suma je menšia, ako je v rozsudku uvedené. V prílohe podania pripojil doklady o úhrade sumy 20 eur dňa 22.6.2017 a sumy 10 eur dňa 18.7.2017, 21.8.2017, 21.11.2017, 28.12.2017, 22.1.2018. V podaní napokon konštatoval, že zostávajúcu sumu nespochybňuje a je ju ochotný uhradiť. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 a § 470 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k nasledovným záverom. 10. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 11. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 12.V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 290 eur v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným. Keďže žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie doručenú mu dňa 19.1.2018 neoznámil zásadné námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby, odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. postupoval v zmysle § 370 C. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 290 eur, v tejto časti zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 29.7.2016, č.k. 6 C/1377/2015-47 a konanie v späťvzatej časti zastavil. 13. Následne pristúpil k odvolaciemu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupu mu predchádzajúceho Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podaným odvolaním bol napadnutý výlučne prisudzujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie (námietky odvolateľa smerovali výlučne k výške priznanej istiny), žalovaný v podanom odvolaní nesporoval právny základ nároku uplatneného žalobcom a jeho námietky smerovali výlučne k výške ceny poskytovaných služieb určenej v napadnutom rozhodnutí (519, 40 eur), pri ktorej podľa tvrdenia žalovaného „neboli zohľadnené jeho čiastkové plnenia uhradené žalobcovi“. 14. Predmetom daného konania zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok žalobcu na zaplatenie sumy sumu 229,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 419,40 eur od 14.9.2012 do 26.11.2015, 409,40 eur od 27.11.2015 do 21.1.2016, 399,40 eur od 22.1.2016 do 24.2.2016, 389,40 eur od 25.2.2016 do 24.3.2016, 379,40 eur od 25.3.2016 do 22.4.2016, 369,40 eur od 23.4.2016 do 23.5.2016, 359,40 eur od 24.5.2016 do 24.6.2016, 349,40 eur od 25.6.2016 do 20.7.2016, 339,40 eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, 329,40 eur od 20.8.2016 do 21.9.2016, 319,40 eur od 22.9.2016 do 21.10.2016, 309,40 eur od 22.10.2016 do 21.11.2016, 299,40 eur od 22.11.2016 do 19.12.2016, 289,40 eur od 20.12.2016 do 19.1.2017, 279,40 eur od 20.1.2017 do 22.2.2017, 269,40 eur od 23.2.2017 do 23.3.2017, 259,40 eur od 24.3.2017 do 24.4.2017, 249,40 eur od 25.4.2017 do 18.5.2017 a zo sumy 229,40 eur od 19.5.2017 do zaplatenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozsudok, kde je uvedená výška istiny 229,40 eur. Konštatoval, že od 22.6.2017 uhradil spolu ďalšiu sumu vo výške 70 eur čo znamená, že dlžná suma je menšia, ako je v rozsudku uvedené. V prílohe podania pripojil doklady o úhrade sumy 20 eur dňa 22.6.2017 a sumy 10 eur dňa 18.7.2017, 21.8.2017, 21.11.2017, 28.12.2017, 22.1.2018. V podaní napokon konštatoval, že zostávajúcu sumu nespochybňuje a je ju ochotný uhradiť. 15. Odvolací súd na základe uvedeného a pri zohľadnení označených písomných dokladov o úhrade sumy 70 eur v období od 22.6.2017 do 22.1.2018 podľa § 388 C.s.p. zmenil prisudzujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 159,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 419,40 eur od 14.9.2012 do 26.11.2015, zo sumy 409,40 eur od 27.11.2015 do 21.1.2016, zo sumy 399,40 eur od 22.1.2016 do 24.2.2016, zo sumy 389,40 eur od 25.2.2016 do 24.3.2016, zo sumy 379,40 eur od 25.3.2016 do 22.4.2016, zo sumy 369,40 eur od 23.4.2016 do 23.5.2016, zo sumy 359,40 eur od 24.5.2016 do 24.6.2016, zo sumy 349,40 eur od 25.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy 339,40 eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, zo sumy 329,40 eur od 20.8.2016 do 21.9.2016, zo sumy 319,40 eur od 22.9.2016 do 21.10.2016, zo sumy 309,40 eur od 22.10.2016 do 21.11.2016, zo sumy 299,40 eur od 22.11.2016 do 19.12.2016, zo sumy 289,40 eur od 20.12.2016 do 19.1.2017, zo sumy 279,40 eur od 20.1.2017 do 22.2.2017, zo sumy 269,40 eur od 23.2.2017 do 23.3.2017, zo sumy 259,40 eur od 24.3.2017 do 24.4.2017, zo sumy 249,40 eur od 25.4.2017 do 18.5.2017, zo sumy 229,40 eur od 19.5.2017 do 23.6.2017, zo sumy 209,40 eur od 24.6.2017 do 18.7.2017, zo sumy 199,40 eur od 19.7.2017 do 21.8.2017, zo sumy 189,40 eur od 22.8.2017 do 21.11.2017, zo sumy 179,40 eur od 22.11.2017 do 28.12.2017, zo sumy 169,40 eur od 29.12.2017 do 22.1.2018 a zo sumy 159,40 eur od 23.1.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Pri prísudku v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) zohľadňoval jednak to, že právny základ tohto nároku a ani úvaha súdu prvej inštancie týkajúca sa momentu, v ktorom sa žalovaný dostal s plnením do omeškania neboli odvolateľom v podanom odvolaní napadnuté . V tejto súvislosti ďalej zohľadňoval moment splnenia jednotlivých čiastkových plnení žalovaným vyplývajúcim jednak z písomného podania žalobcu zo dňa 14.6.2017 a jednak z písomných dokladov doložených žalovaným v prílohe podania zo dňa 24.1.2018 o úhrade sumy 20 eur dňa 22.6.2017 a súm vo výške 10 eur dňa 18.7.2017, 21.8.2017, 21.11.2017, 28.12.2017 a 22.1.2018. 17. S poukazom na prijaté rozhodnutie v nadväznosti na ust. § 396 ods.1,2 C.s.p. rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa čl. 4, § 378 ods.1, § 255 ods.1,2, § 256 ods.1 C.s.p. pri zohľadnení výšky predmetu konania uplatneného v žalobe (590,40 eur), neúspechu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 71 eur za mobilné zariadenie, procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v časti o zaplatenie 100 eur (k späťvzatiu žaloby v tejto časti pristúpil žalobca z dôvodu, že platba žalovaného zo dňa 29.4.2013, t.j. pred podaním žaloby „nebola v žalobe zohľadnená„) a dôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 419,40 eur (keď ku korekcii uvedenej sumy došlo výlučne v dôsledku čiastkových plnení žalovaného realizovaných v priebehu súdneho konania). Na základe uvedeného , pri zohľadnení miery úspechu a neúspechu strán sporu (suma 419,40 eur predstavuje 71% úspech žalobcu a suma 171 eur 29 % úspech žalovaného) priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 % (72 % - 29%). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).