Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/168/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208636 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414208636.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: D. X., J.. XX.XX.XXXX, G. I.Á. XX, Bratislava, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2017, č. k. 6C/291/2014 - 78, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 14. novembra 2017, č. k. 6C/291/2014 - 78 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný dňa 04.11.2013 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu, linka č. 37, o 09:12 hod. a pri kontrole revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom a odmietol zaplatiť cestovné a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka. Konštatoval, že podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eur a úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka predstavovala sumu 50 eur. Uviedol, že medzi stranami nebolo rozporné, že žalovaný cestoval v inkriminovaný deň v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ale že rozporná bola skutočnosť, či mal žalovaný nárok na bezplatné cestovné z dôvodu, že by mal byť držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom - (ŤZP-S). Konštatoval, že takúto obranu zvolil žalovaný, podľa ktorého bol v rozhodnom čase držiteľom takéhoto preukazu, pričom ale pri kontrole v dopravnom prostriedku žalobcu tento preukaz nemal pri sebe a až následne (po tom čo mu bola uložená pokuta), zaslal fotokópiu preukazu žalobcovi. Poukázal na to, že je nutné podotknúť, že žalovaný v písomných vyjadreniach stále spomínal preukaz syna ŤZP a nie preukaz ŤZP-S, pritom práve fotokópiu takéhoto preukazu (ŤZP- S) súdu zaslal. Ďalej mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že nárok na zľavu sa preukazuje preukazom ŤZP, resp. ŤZP-S, a to v čase kontroly cestujúcich. Uviedol, že je zrejmé, že žalovaný žiaden z vyššie uvedených preukazov pri kontrole revízorovi nepreukázal, pričom tarifné podmienky neobsahujú ustanovenia umožňujúce dodatočné odpustenie pokuty pri predložení preukazu (v jeho prípade preukazu ŤZP-S) v dodatočnej lehote. Mal za to, že nakoľko sa žalovaný nepreukázal preukazom ŤZP-S v čase kontroly revízorom, nemal nárok na bezplatné cestovné, a to ani v prípade dodatočného predloženia tohto preukazu, keďže tarifné podmienky dopravcu takéto dodatočné preukázanie nároku na zľavu neupravovali, a teda z uvedeného dôvodu preto nemal preukázaný nárok žalovaného na bezplatné cestovanie dopravným prostriedkom žalobcu. Konštatoval, že naopak mal za preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom a ani preukazom oprávňujúcim ho cestovať bezplatne, čím mu vznikla v zmysle citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur. Uviedol, že žalovaný túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi. Navyše dal do pozornosti, že žalovaný písomne uznal, že pri kontrole revízorom nemal pri sebe doklad, preukazujúci jeho nárok na bezplatné cestovanie. Poukázal aj na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2013 sám uviedol, že nie je pravdivé jeho skoršie vyjadrenie, teda že v daný deň cestoval sám, ale pravdou je to, že cestoval so synom, ale nemal preukaz ŤZP-S. Mal za to, že takéto rozporné tvrdenia, či žalovaný skutočne cestoval so synom (domnievajúc sa, že má z tohto dôvodu nárok na bezplatné cestovné), alebo cestoval sám, však nič nemenia na tom, že v rozhodný čas (počas kontroly revízorom), žalovaný nemal platne označený cestovný lístok a ani sa nepreukázal preukazom ŤZP-S, ktorý by ho oprávňoval cestovať bezplatne. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené dôvody žalobe žalobcu opätovne vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho cestovanie bez cestovného lístka bolo odôvodnené a doložené. Tvrdil, že vydanie platobného rozkazu bolo urýchlené a plne neopodstatnené, pričom na dožiadanie súdu prvej inštancie doložil preukaz ZŤP. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu postupoval riadne v zmysle ustanovenia § 185 C.s.p. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe riadne a správne zisteného skutkového stavu predmetnej veci. Bol toho názoru, že odvolanie žalovaného nespĺňa základné zákonné náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Poukázal na to, že aby mohol byť uplatnený nárok cestujúceho (žalovaného) na bezplatnú dopravu dopravným prostriedkom žalobcu, je nevyhnutné predmetný nárok pri kontrole tarifného vybavenia cestujúcich preukázať príslušným potvrdením vydaným na to splnomocneným orgánom. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu opätovne zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v odvolaní. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. 7. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.). 8. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. 9. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. 10. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov. 11. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 eura. 12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur titulom nezaplateného cestovného a úhrady vo výške 100-násobku základného cestovného, náležitú pozornosť, keď vo veci vykonal všetko potrebné dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 760) a zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (§ 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 2), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby žalobcu; z dôvodu, že žalovaný sa dňa 04.11.2013 pri kontrole vykonanej revízorom na linke č. 37 Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom, ani pri kontrole nepredložil revízorovi preukaz ŤZP, respektíve ŤZP-S, na základe ktorých by mohol mať nárok na bezplatné cestovné; čím porušil povinnosti vyplývajúce pre cestujúceho zo zákona č. 56/2012 Z. z., čím mu vznikla v zmysle uvedeného zákona a Prepravného poriadku žalobcu povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu v celkovej výške 50,70 eur; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa v dostatočne potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a náležite posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 13. Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že jeho cestovanie bez cestovného lístka bolo odôvodnené a doložené, a preto súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol nesprávne. 14. Odvolací súd dáva v predmetnej veci v prvom rade do pozornosti skutočnosť, že je viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného a v zmysle zákona nemôže preskúmavať napadnuté rozhodnutie nad rámec odvolacích dôvodov, ale len v ich medziach. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa jeho cestovania bez cestovného lístka, ktoré malo byť podľa jeho názoru odôvodnené a riadne doložené súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné opätovne poukázať na správanie žalovaného počas celého konania, kedy viackrát menil a poupravoval skutočnosti týkajúce sa priebehu kontroly revízorom (či cestoval alebo necestoval v rozhodnú dobu so synom), ako aj informácie o preukazoch (ŤZP, ŤZP-S), na základe ktorých by mohol mať nárok na bezplatné cestovné - takéto konanie žalovaného je podľa odvolacieho súdu značne nedôveryhodné a účelové. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalovaný cestoval nielen bez cestovného lístka, ale aj bez akéhokoľvek preukazu (ŤZP, ŤZP-S), na základe ktorého by teoreticky mohol mať nárok na bezplatné cestovné (aby žalovaný mal nárok na bezplatné cestovné musel by sa však preukázať príslušným preukazom v čase kontroly revízorom, inak by nárok na bezplatné cestovné v zmysle zákona nemal). Odvolací súd má za to, že nakoľko sa žalovaný v čase kontroly revízorom nepreukázal príslušným preukazom (ŤZP-S), tak nárok na bezplatné cestovné nemal. Odvolací súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že ani dodatočné doloženie príslušného preukazu nemá žiadny vplyv na priznanie nároku na bezplatné cestovanie, nakoľko tarifné podmienky dopravcu v rozhodnom období (počas kontroly revízorom) dodatočné preukázanie nároku na zľavu neupravovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné. 15. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých žalovaný založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).