Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/322/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210674 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414210674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: O. G., H. N. G. XXXX/X, Z., zastúpená Mgr. Petrom Šumšalom, advokátom so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti žalovanému: HABITAT, spol. s r.o., so sídlom Saratovská 4, Bratislava, IČO: 35 713 429, zastúpený JUDr. Evou Bellovou, advokátkou so sídlom Mliečno 511, Šamorín, o zaplatenie 10 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 40C/505/2015-109, zo dňa 24.5.2016, takto r o z h o d o l : I: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 40C/505/2015-109 zo dňa 24.5.2016 p o t v r d z u j e. II: Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 10. 000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 5.10.2013 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 510,81 eur k rukám jej právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV. súdny poplatok za žalobu vo výške 600,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 13.6.2011 uzatvorila so žalovaným dohodu o ukončení nájmu bytu, predmetom ktorej bolo ukončenie nájmu bytu č. 8 na 1. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, na Z. X. Č.. X v Bratislave. Po splnení v dohode uvedených podmienok sa žalovaný zaviazal v lehote 14 dní od ich splnenia zaplatiť žalobkyni odstupnú sumu 10. 000,- eur. Listom zo dňa 12.9.2013, doručeným žalovanému dňa 20.9.2013, preukázala žalobkyňa splnenie všetkých podmienok, napriek tomu žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť dohodnuté odstupné. 3. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dohodu o ukončení nájmu bytu, v ktorej sa dohodli na ukončení nájmu bytu k 31.5.2011. Okrem toho sa však dohodli aj na tom, žalovaný zaplatí žalobkyni sumu 10 000,- eur, a to po splnení podmienok uvedených v predmetnej dohode, konkrétne, že (i) nájomca predloží prenajímateľovi späťvzatie všetkých sporov, ktoré voči nemu vedie /prípadne aj voči konateľovi spoločnosti HABITAT, spol. s r.o./ potvrdené konajúcim súdom (t.č. bolo známe konanie na OS Bratislava IV sp.zn. 19C/72/2007, sp.zn. 25C/420/2008, uznesenie / predbežné opatrenie/ č.k. 40C 52/06-45. Vo všetkých veciach mal nájomca predložiť právoplatné uznesenie o zastavení konania), (ii) nájomca predmetný byt v posledný deň nájmu vyprace, (iii) nájomca predloží prenajímateľovi doklad, že je k trvalému pobytu prehlásený na inej adrese, pričom to platí aj pre akýchkoľvek členov domácnosti, ktorí boli na adrese predmetného bytu prihlásení k trvalému alebo prechodnému pobytu, zároveň nájomca predloží prenajímateľovi čestné prehlásenie o tom, že v predmetnom byte nie je nikto prihlásený k trvalému príp. k prechodnému pobytu. Súd prvej inštancie právne posúdil, že v tejto časti mala dohoda charakter nepomenovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho zákonníka) s prvkami dohody o urovnaní (§ 585 Občianskeho zákonníka). Účastníci si totiž upravili svoje vzájomné sporné vzťahy (ohľadne, ktorých prebiehali viaceré súdne konania), ako aj vzťahy súvisiace s ukončením nájomného pomeru (bez nároku žalobkyne na náhradný byt a náhradné ubytovanie) takým spôsobom, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 10 000,- eur po splnení konkrétnych podmienok zo strany žalobkyne súvisiacich s prebiehajúcimi súdnymi konaniami (ich ukončením), ako aj súvisiacich s nájomným pomerom (jeho ukončením). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa všetky podmienky v zmysle dohody o ukončení nájmu bytu splnila. 4. Súd prvej inštancie námietku žalovaného, že podmienka týkajúca sa späťvzatia predbežného opatrenia sp. zn. 40C/52/06 nebola splnená, nakoľko žalobkyňa zobrala návrh na zrušenie predbežného opatrenia späť, vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že po nariadení predbežného opatrenia nie je možné hovoriť o "späťvzatí predbežného opatrenia", ale iba o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, avšak vzhľadom na zastavenie celého konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany žalobkyne, zaniklo zo zákona aj predbežné opatrenie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že splnenie podmienky v zmysle dohody o ukončení nájmu bytu, a to vypratanie bytu žalobkyňou v posledný deň nájmu, bolo preukázané protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.5.2011, v ktorom konateľ žalovaného svojím podpisom potvrdil, že žalobkyňa v uvedený deň odovzdala byt č. 8 na 1. poschodí obytného domu na Z. X. Č.. X v Bratislave. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že splnenie aj poslednej podmienky bolo preukázané, a to predložením fotokópie občianskeho preukazu žalobkyne, ako aj jej dcéry Z. G., podľa ktorého žalobkyňa má od 16.5.2012 vedený v občianskom preukaze trvalý pobyt na adrese G. XXXX/X, Z. a jej dcéra Z. G. má od 23.5.2012 vedený trvalý pobyt na adrese P. XXXX/XX, N.. Žalobkyňa zároveň predložila aj čestné prehlásenie zo dňa 12.9.2013 o tom, že z jej strany nebol, ani nie je nikto prihlásený v byte č. X na Z. X.. Č.. X k trvalému ani prechodnému pobytu. K námietke žalovaného, že občiansky preukaz nepreukazuje, kedy došlo k zmene trvalého pobytu žalobkyne, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nebolo rozhodujúce, kedy došlo k zmene trvalého pobytu žalobkyne. V zmysle dohody o ukončení nájmu bytu mala žalobkyňa predložiť doklad, že je k trvalému pobytu prehlásená na inej adrese (bez viazanosti na konkrétny dátum), čo žalobkyňa urobila predložením fotokópie občianskeho preukazu (s novou adresou trvalého pobytu), ktorý takýmto dokladom je. Rovnako za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobkyňa bola povinná predložiť doklad o späťvzatí dohodnutých žalôb ku dňu skončenia nájmu, t.j. k 31.5.2011. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle dohody o ukončení nájmu bytu nebolo splnenie tejto podmienky (rovnako ako v prípade predloženia dokladu o prehlásení žalobkyne k trvalému pobytu na inej adrese) viazané na žiadny konkrétny dátum. 5. Súd prvej inštancie napokon k námietke žalovaného, že dohoda o ukončení nájmu bytu bola podpísaná až 13.6.2011, pričom lehoty v nej dohodnuté boli k 31.5.2011, čím sa podľa názoru žalovaného dohoda stala nevykonateľná a neplatná, uviedol, že ani dodatočné podpísanie dohody zo strany žalobkyne dňa 13.6.2011 nespôsobilo neplatnosť a nevykonateľnosť tejto dohody, nakoľko nie je vylúčené dohodnúť sa na ukončení nájmu k spätnému dátumu (predchádzajúcemu podpísaniu takejto dohody), keďže účastníci právnych vzťahov môžu konať všetko, čo nie je výslovne zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Za podstatnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že žalobkyňa aj žalovaný sa fakticky správali podľa tejto dohody, keď ku dňu 31.5.2011 žalobkyňa prestala užívať predmetný byt, odovzdala ho žalovanému, ktorý ho v uvedený deň prevzal (čo preukazuje protokol o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.5.2011). Navyše, ak by aj mala byť dohoda o ukončení nájmu bytu z uvedeného dôvodu neplatná (čo súd prvej inštancie odmieta), týkala by sa neplatnosť iba tej časti dohody, v ktorej sa účastníci dohodli na ukončení nájmu bytu k 31.5.2011. Nemalo by to však žiadny vplyv na platnosť tej časti dohody, v ktorej sa strany sporu dohodli na zaplatení sumy 10. 000,-eur po splnení tam uvedených podmienok (ktoré všetky žalobkyňa splnila), a ktorá mala povahu nepomenovanej zmluvy s prvkami dohody o urovnaní (ktorá pre svoju platnosť naviac nevyžaduje ani písomnú formu). 6. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10. 000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 10. 000,- eur od 5.10.2013 do zaplatenia, keďže žalovaný bol v zmysle dohody o ukončení nájmu bytu povinný zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu do 14 dní po splnení aj poslednej z podmienok uvedených v dohode, splnenie ktorých žalobkyňa preukázala žalovanému listom zo dňa 12.9.2013, doručeným žalovanému dňa 20.9.2013 (žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňoval), a ktorým žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy do 14 dní od doručenia tohto listu, čím sa žalovaný po 14 dňoch (dňa 5.10.2013) dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.). 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Žalovanému ako v celom rozsahu neúspešnej strane sporu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 510,81 eur za 8 úkonov právnej služby v podrobnej špecifikácii. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že žalobkyni bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, uložil žalovanému v súlade s § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 600,- eur. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno f) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza podľa názoru žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný žiadal v konaní, aby žalobkyňa predložila doklad, kedy došlo k odhláseniu pobytu z trvalého bydliska žalobkyne, nakoľko nájom bytu mala skončiť už 31.5.2011, pričom žalobu podala až 11.6.2014, teda viac ako 3 roky po ukončení nájmu. Keďže dôkaz - doklad o ukončení nájmu napriek žiadosti žalovaného v konaní nepredložila a súd prvej inštancie ho nevyžiadal, nie je možné sa presvedčiť, či nedošlo k premlčaniu nároku, nakoľko je možné, že bol uplatnený až po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný naďalej tvrdí, že podmienky na vyplatenie tzv. odstupného vo výške 10 000,- eur mali byť splnené do ukončenia nájmu, to znamená do 31.5.2011. Z predložených dokladov je známe, že sa tak nestalo. Na základe uvedeného žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie nepreskúmal dostatočne všetky podmienky a dôkazy a vo veci rozhodol predčasne a z toho dôvodu nesprávne. Ďalej žalovaný namieta, že vo výroku súd prvej inštancie uviedol, že okrem iného je žalovaný povinný uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV. súdny poplatok za žalobu vo výške 600,- eur, avšak na strane 8 rozsudku uvádza, že ho má zaplatiť žalovanému, z dôvodu ktorého považuje žalovaný rozsudok za zmätočný. Žalovaný žiada, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV. na ďalšie konanie. 9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil, a aby žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 24.5.2016, č. k. 40C/505/2015-109 považuje za správne, pretože vychádza z riadne vykonaného dokazovania a je právne relevantne odôvodnené. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepredložila žalovanému doklad, kedy došlo k odhláseniu jej pobytu z trvalého bydliska a spravila tak až podaním žaloby dňa 11.6.2014, čo je viac ako 3 roky od ukončenia nájmu, a teda došlo k premlčaniu nároku, žalobkyňa uviedla, že z vykonaného dokazovania, a aj z jednotlivých vyjadrení samotného žalovaného vyplýva, že žalobkyňa predložila doklad o prehlásení jej a aj jej dcéry žalovanému spolu s čestným prehlásením o tom, že v predmetnom byte nie je nikto prihlásený k trvalému, prípadne k prechodnému pobytu, pričom zároveň na preukázanie tejto skutočnosti predložila fotokópie občianskych preukazov. Okrem toho vo svojom písomnom odpore zo dňa 1.10.2015 a aj na jednotlivých pojednávaniach sa žalovaný opakovane vyjadril, že všetky dokumenty (teda aj doklady preukazujúce prehlásenie trvalého pobytu - fotokópie občianskych preukazov) mu žalobkyňa predložila listom zo dňa 12.9.2013. Uvedenú skutočnosť žalovaný nikdy nerozporoval, avšak sa vyjadroval, že občiansky preukaz nie je relevantným dokladom, že nebol predložený ku dňu skončenia nájmu, čo nemalo žiadny právne relevantný dôvod. Žalobkyňa zdôraznila, že v tejto veci nie je vôbec rozhodujúce, kedy došlo k zmene trvalého pobytu. Ako vyplýva zo samotného obsahu a znenia dohody o ukončení nájmu bytu, splnenie podmienky - predloženie dokladu o prehlásení žalobkyne a jej dcéry z trvalého pobytu, nebolo viazané na žiadny konkrétny dátum, preto táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa si v súlade s uzatvorenou dohodou o ukončení nájmu bytu splnila všetky svoje povinnosti, na ktoré bola zaviazaná, a ktoré zakladajú jej nárok a právo na zaplatenie odstupného zo strany žalovaného. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne naďalej namietal, že dohoda o ukončení nájmu je neplatná a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/203/2015 zo dňa 29. 9. 2016, ktorý riešil obdobný prípad. Uvedeným rozsudkom odvolací súd vyslovil názor, že v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné. Keďže dohoda o ukončení nájmu bola uzatvorená po termíne plnenia, je potrebné ju považovať za neplatnú. 11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k obrane žalovaného v zmysle jeho poukazu na vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým žalovaný spochybňuje právny nárok žalobkyne, zdôraznila, že ide o prípad, ktorý má úplne iné skutkové okolnosti, a ktoré nemajú s prejednávanou vecou nič spoločné. Závery právneho zástupcu žalovaného, ktoré sú v podstate vytrhnuté z kontextu a nevzťahujú sa na skutkové okolnosti prejednávanej právnej veci, nie je možné akceptovať. K údajnej neplatnosti dohody o ukončení nájmu bytu žalobkyňa zdôraznila, že všetky skutočnosti uvedené v dohode sa reálne stali a aj podmienky v nej uvedené boli splnené. Žalovaný opakovane prisľúbil vykonanie úhrady, čím platnosť dohody vyslovene potvrdil. Návrh predmetnej dohody predkladal žalobkyni sám žalovaný, na samotnom obsahu dohody boli zmluvné strany dohodnuté vopred, t.j. pred jej podpisom a písomnou formou už iba potvrdili to, na čom sa vopred dohodli a text dohody, ako prvý podpísal žalovaný (ako jeho tvorca) a až následne dohodu podpisovala žalobkyňa. Uzatvorenie a platnosť dohody žalovaný nikdy žiadnym spôsobom nenapadol ani nespochybnil a urobil tak až podaným odporom v roku 2015. Rovnako od roku 2013 (20.9.2013) keď bolo zo strany žalobkyne oznámené splnenie všetkých v dohode uvedených podmienok na vyplatenie sumy 10.000,- eur nikdy nerozporoval, že by tieto neboli z jej strany riadne a v čas splnené, a uvedenú skutočnosť po prvý krát uviedol až na súdnom pojednávaní, čo možno rovnako považovať za výlučne účelovú obranu. Je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že žalovaný dohodu uzatvoril z dôvodu dosiahnutia hlavného a jediného cieľa, ktorým bolo ukončenie všetkých súdnych sporov, ktoré proti nemu viedla žalobkyňa. Žalobkyňa by bez predmetnej dohody nikdy nepristúpila k späťvzatiu návrhov v konaniach vedených proti žalovanému, čo mu opakovane uviedla. Zopakovala, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa si v súlade s uzatvorenou dohodou o ukončení nájmu bytu splnila všetky svoje povinnosti, na ktoré bola zaviazaná, a ktoré zakladajú jej nárok a právo na zaplatenie odstupného zo strany žalovaného. 12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo meritórne rozhodnuté počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale účinky procesných úkonov do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. Odvolanie žalovaného bolo podané už počas účinnosti Civilného sporového poriadku. 13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 16. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že strany sporu, ako účastníci nájomného zmluvného vzťahu sa ku dňu 31. 5. 2011 dohodli na ukončení nájmu bytu Č. X na X. A. obytného domu nachádzajúceho sa na Z. X. Č.. X S. N. žalobkyňou, jeho nájomníčkou. Obsah dohody vyjadrili v listine podpísanej 13.6.2011, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala po ukončení nájmu predmetný byt opustiť aj s rodinnými príslušníkmi, bez nároku na poskytnutie náhradného bytu alebo ubytovania. Žalovaný ako prenajímateľ bytu sa zaviazal, že ak mu žalobkyňa predloží späťvzatie všetkých sporov, ktoré voči nemu vedie (prípadne aj voči konateľovi spoločnosti HABITAT, spol. (s r.o.) potvrdené konajúcim súdom, (v tom čase boli známe konania na Okresnom súde Bratislava IV., sp. zn. 19C/72/2007, sp. zn. 25C/420/2008, uznesenie /predbežné opatrenie/ č.k. 40C 52/06-45) a vo všetkých veciach predloží nájomca právoplatné uznesenie o zastavení konania, že ak predmetný byt v posledný deň nájmu vyprace, a že ak mu predloží doklad o tom, že je k trvalému pobytu prehlásená na inej adrese, pričom to platí aj pre akýchkoľvek členov domácnosti, ktorí boli na adrese predmetného bytu prihlásení k trvalému alebo prechodnému pobytu a zároveň predloží čestné prehlásenie o tom, že v predmetnom byte nie je nikto prihlásený k trvalému prípadne k prechodnému pobytu, zaplatí jej odstupné do 14 dní po splnení aj poslednej z daných podmienok. Dňa 12.9.2013 žalobkyňa žalovanému oznámila, že všetky podmienky splnila a žalovaného vyzvala na zaplatenie odstupného. 17. V preskúmavanej veci žalovaný nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie a v odvolacej lehote namieta, že nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, z ktorého mohol žalovaný ustáliť, či právo žalobkyne nebolo v danej veci uplatnené po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Týmto dôkazom mal byť doklad preukazujúci odhlásenie pobytu žalobkyne z adresy trvalého bydliska. Súčasne namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tvrdí, že všetky podmienky pre vyplatenie odstupného mali byť splnené k času ukončenia nájomného vzťahu žalobkyne, teda k 31.5.2011. 18. V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že právo na odstupné pri nájme bytu neupravuje žiaden právny predpis, to však nevylučuje právny dôvod takéhoto plnenia, ktorým môže byť dohoda o jeho poskytnutí uzavretá, ako samostatná výslovne neupravená (nepomenovaná) zmluva, obsahom ktorej je záväzok jednej zmluvnej strany poskytnúť dohodnuté peňažné plnenie odstupné za záväzok druhej strany spočívajúci v povinnosti uvoľniť byt. Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú podľa výslovnej úpravy v § 2 odsek 3 dispozitívny charakter. Táto zásada znamená, že v rámci zmluvnej autonómie si subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu tieto vzťahy a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníka, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov najlepšie realizovať osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi záujmami a potrebami. To teda znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné strany spolu dohodli. Ak však subjekty už raz podľa svojho slobodného rozhodnutia uzavrú určitú zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý zmluvný typ), ak je uzavretá v súlade s právom, teda ak predovšetkým neodporuje obsahu alebo účelu zákona, alebo ho neobchádza alebo, ak sa neprieči dobým mravom. 19. Vychádzajúc z obsahu dojednania podmienok pre vznik nároku žalobkyne na odstupné odvolací súd konštatuje, že vykonanie dôkazu listinou o odhlásení pobytu žalobkyne z trvalého bydliska, navrhnutého žalovaným v súdenej veci, by pre vyhodnotenie právnej dôvodnosti žalovaného nároku nebolo spôsobilé priniesť relevantné skutkové zistenia. Podľa dohody o odstupnom, povinnosťou žalobkyne bolo predložiť doklad, že je k trvalému pobytu prehlásená na inej adrese a nie doklad o tom, kedy sa odhlásila z trvalého pobytu na adrese N., Z. X. Keďže si strany sporu jednoznačne neurčili, akým dokladom má byť splnenie tejto povinnosti preukázané, je potrebné úkon žalobkyne, ktorá žalovanému predložila fotokópiu svojho občianskeho preukazu a fotokópiu občianskeho preukazu svojej dcéry, ako osoby spolubývajúcej v byte (predloženie dokladov žalovaný nespochybnil) vyhodnotiť, ako splnenie tejto časti dohodnutých podmienok pre vznik nároku na odstupné. Hlásenie občanov Slovenskej republiky k pobytu upravuje zákon č. 253/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že trvalý pobyt môže mať občan Slovenskej republiky len jeden. Ak ho chce zmeniť, musí tak spraviť v ohlasovni, ktorou je obec. Doterajší trvalý pobyt sa zruší prihlásením na nový trvalý pobyt, s čím je spojená povinnosť vybaviť si aj nový občiansky preukaz. V súdenej veci zmenu občianskeho preukazu žalobkyne a jej dcéry vyvolala práve okolnosť zmeny trvalého bydliska. Preto v tejto súvislosti žalobkyni vydaný nový občiansky preukaz bol dokladom spôsobilým preukázať splnenie označenej podmienky dohody o odstupnom, v znení, ako bola dohodnutá. Z obsahu dohody o podmienkach pre vznik nároku žalobkyne na odstupné vyplýva, že vznik daného nároku bol viazaný na ich kumulatívne splnenie, teda, že nárok žalobkyne mohol vzniknúť až po splnení poslednej zo všetkých dohodnutých podmienok. Vznik nároku nebol viazaný výlučne na podmienku predloženia dokladu o prehlásení trvalého pobytu žalobkyne na inej adrese, a preto je právne bezvýznamné tvrdenie žalovaného, že nepredložením dokladu o odhlásení z trvalého pobytu nemohol vyhodnotiť včasnosť uplatnenia práva žalobkyne na súde z pohľadu jeho premlčania (žalovaný argumentuje dĺžkou doby od ukončenia nájmu 31.5.2011 a začatím tohto sporu 11.6.2014). Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, v danej veci trojročnej lehoty, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje tým, že v prípade ak sa povinný zo záväzku premlčania dovolá, nie je možné právo priznať. Povinnosťou žalobkyne bolo okrem splnenia iných podmienok predložiť žalovanému aj právoplatné uznesenia súdu o zastavení súdnych sporov, ktoré viedla žalobkyňa so žalovaným. Tieto spory si strany zadefinovali, ako spory vedené pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 19C/72/2007, 25C/420/2008, 40C/52/2006. Splnenie označenej podmienky mohla žalovaná ovplyvniť len úkonom späťvzatia žalôb (návrhu). Žalobkyňa nemohla ovplyvniť termín, kedy o späťvzatí žaloby konajúci súd rozhodne. Z dokazovania vyplynulo, že súdny spor sp. zn. 25C/420/2008 bol právoplatne ukončený 5.8.2011 a keďže aj tento dátum právoplatnosti, ako čas splnenia jednej z podmienok, ovplyvnil právo žalovaného namietať premlčanie práva žalobkyne, nie je možné, pokiaľ ho žalobkyňa na plnenie vyzvala dňa 12.9.2013 a samotnú žalobu podala na súd 11.6.2014, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, priznať dôvodnosť procesnej obrane žalovaného o nemožnosti preskúmania podmienok pre uplatnenie práva namietať premlčanie, ktorá mala spočívať v tom, že súd prvej inštancie nevykonal vo vzťahu k premlčaniu žalovaným navrhnutý dôkaz. Nakoniec odvolací súd poukazuje na to, že žalovanému, pokiaľ mal pochybnosti o včasnom uplatnení práva žalobkyňou, nič nebránilo v tom, aby predmetnú námietku premlčania vzniesol. Pokiaľ by námietku premlčania vzniesol, musel by sa s ňou súd prvej inštancie zaoberať, čo však žalovaný neurobil. 20. Takisto bezpredmetnou je aj námietka žalovaného, že všetky podmienky pre priznanie nároku na odstupné žalobkyni mali byť splnené do 31.5.2011, pretože takáto skutočnosť z obsahu predmetnej dohody nevyplýva. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu predmetnej dohody vyplýva opak tvrdenia žalovaného, keď deň 31.5.2011 je dňom dohodnutého ukončenia zmluvného vzťahu a od tohto dátumu nastupuje časový moment plnenia ostaných dohodnutých podmienok pre vznik nároku žalobkyne na odstupné. Je to zrejmé jednak z textu posledného odseku prvej strany danej dohody, kde sa žalobkyňa zaviazala po ukončení nájmu opustiť prenajatý byt a vyplýva to aj z logického výkladu obsahu zmluvných podmienok, ktorých splnenie žalobkyňa časovo nemohla ovplyvniť, keď napríklad nemohla ovplyvniť čas rozhodovania súdu o späťvzatí jej žalôb alebo návrhov, vo vzťahu ktorým mala predložiť právoplatné rozhodnutia o ukončení súdnych sporov, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na odstupné. 21. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalovaného namietal neplatnosť dohody strán sporu o ukončení nájmu bytu, z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená po ukončení nájmu bytu a jej predmetom je potom nemožné plnenie, k čomu odvolací súd udáva, že v zmysle § 380 odsek 1 CSP môže v odvolacom konaní prihliadnuť len na tie odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnenie v lehote pre podanie odvolania. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Vzhľadom na to, že predmetná námietka žalovaného bola podaná už mimo rámca koncentrácie dôvodov odvolania (po uplynutí lehoty na odvolanie) nemohol odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní na ňu prihliadať. 22. Žalovaný neopodstatnene namieta aj zmätočnosť odôvodnenia závislého výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť za konanie súdny poplatok 600,-eur. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v danom súdnom spore od povinnosti platiť súdny poplatok za žalobu oslobodená, súd prvej inštancie správne povinnosť zaplatiť príslušný súdny poplatok uložil žalovanému. Tento právny záver má oporu v ustanovení § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj poplatkový zákon) v znení k času rozhodovania súdom prvej inštancie, podľa ktorého platí, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalovaný má túto povinnosť splniť voči štátu prostredníctvom konajúceho súdu (§ 9 odsek 4) a z napadnutého výroku rozsudku a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva nič, čo by bolo v rozpore z citovanou právnou úpravou. 23.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 odseky 1,2 CSP potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).