Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/90/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217082 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414217082.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcov: X/ C. W., Ň. XXX, X/ M. Š., O.. O. X, N., proti žalovanému: M.D. C., F. XX, N., P. vydanie S. V. D. Š., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/294/2014-212, zo dňa 27.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti potvrdzuje. V napadnutom výroku o náhrade trov konania žalobkyni 1/ rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobkyni 1/ sa priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. V napadnutom výroku o náhrade trov konania žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovanému sa proti žalobcovi 2/ nepriznáva náhradu trov konania. Žalobkyni 1/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni 1/ kombinovaný sporák zn. AEG Electrolux, automatickú práčku zn. Electrolux EMT 0862 TDW, kúpeľňové zrkadlo a 2 ks chrómované poličky. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ 338,99 eura. Žalobu žalobcu 2/ zamietol. Žalobkyni 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa v konaní domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ cenu majetku, ktorý užíva, t.j. manželskú posteľ zn. Ustí 4 v cene 279 eur, automatickú práčku zn. Electrolux EWT0862TDW v cene 236,90 eura, mobilný telefón zn. Prestigio multiphone v cene 59,99 eura a vrátiť úspory v hodnote 370 eur, všetko spolu v hodnote 945,89 eura a vydať zadržiavaný majetok - notebook HP, router, digitálny fotoaparát Sony, kombinovaný sporák zn. AEG Electrolux, kúpeľňové zrkadlo, 2 ks chrómovaných poličiek do kúpeľne, ako aj obal s dokladmi o prenájme bytu a platbách nájomného. Zároveň žalobca 2/ žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať mu majetok a osobné veci; kuchynský stôl, 4 ks kuchynských stoličiek, počítačový stôl, notebook HP, stolný počítač, monitor, tlačiareň Canon, bezdrôtovú klávesnicu, reproduktory k PC, sadu nerezového príboru, malú aj veľkú panvicu, plech na pečenie, 4 ks porcelánových misiek, 4 ks nerezových misiek a žalobca 2/ žiadal žalovaného zaviazať aj k zaplateniu 800 eur za neoprávnené zadržiavanie osobného počítača. Po opakovaných zmenách žaloby v priebehu konania súčasne s čiastočnými späťvzatiami, s ktorými žalovaný súhlasil, pričom zmeny súd prvej inštancie postupne pripustil, zostala predmetom konania časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanému vydania kombinovaného sporáku zn. AEG Electrolux, automatickej práčky zn. Electrolux EWT0862TDW, kúpeľňového zrkadla, dvoch kusov chrómovaných poličiek do kúpeľne a zaplatenia 338,99 eura ako hodnoty manželskej postele 279 eur a mobilného telefónu Prestigio multiphone 59,99 eura, ktoré sa podľa vyjadrenia žalovaného v byte nenachádzajú a ani nenachádzali; žalobca 2/ sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 688,70 eura ako sumy potrebnej na opravu nefunkčných vecí, ktoré žalovaný v priebehu konania odovzdal a sumy, ktorá bola vynaložená na ich diagnostiku. 3. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu uviedol, že žalobcovia byt na Z. XX S. N. vo vlastníctve žalovaného užívali na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou 1/. Dňa 18.8.2014 bola žalobkyni 1/ doručená výpoveď z nájmu; dňa 22.8.2014 žalobcom už byt nebol sprístupnený. Následne žalobkyňa 1/ na OO PZ Dúbravka Bratislava IV podala na žalovaného oznámenie, že jej neoprávnene zadržiava majetok a to 2 kusy notebook, stolný počítač s príslušenstvom, posteľ, fotoaparát, sporák, ako aj rôzne osobné doklady. Svedkovia V. U. V. A. W. uviedli, že počas ich prítomnosti v predmetnom byte sa v byte nachádzala práčka, sporák, kúpeľňové zrkadlo aj poličky a manželská posteľ, ako aj mobilný telefón; všetky tieto hnuteľné veci zaobstarala žalobkyňa 1/. Ďalší svedok H. N. uviedol, že do bytu sa nasťahoval asi v septembri 2014, v byte sa nachádzal sporák, práčka, manželská posteľ, v kúpeľni bolo zrkadlo a poličky; presne ale nevedel opísať označené veci; uviedol, že mobilný telefón sa v byte nenachádzal. Svedkyňa W. C.Á. uviedla, že má vedomosť, že žalovaný dal žalobcovi 2/ peniaze, za ktoré kúpil práčku; práčku teda financoval žalovaný. Z pokladničných dokladov predložených žalobkyňou 1/ súd prvej inštancie zistil, že 1.6.2014 bol zakúpený mobilný telefón zn. Prestigio multiphone za 59,99 eura a 18.9.2013 práčka zn. Electrolux EMT0862TDM za 236,90 eura, dňa 18.9.2013 bola zakúpená posteľ zn. Ustí IV v hodnote 279 eur. Z potvrdení spoločnosti Smartvis, s.r.o., L. N. XX, N., označených ako diagnostika zariadenia (posudok) z 14.10.2016, predložených v priebehu konania žalobcami ďalej zistil, že bolo diagnostikované zariadenie - stolové PC a tlačiareň Canon, ako aj zariadenie HP 625 a v prípade opravy ich poškodenia bola vyčíslená suma za opravu 656,70 eura. Z faktúr č. XXXXXXXX a XXXXXXXX zistil, že za diagnostiku žalobca 2/ uhradil 32 eur. 4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie s poukazom na § 126 ods. 1, § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka k záveru, že žaloba žalobkyne 1/ je dôvodná, avšak žalobe žalobcu 2/ nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie vecí je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka; žalobkyňa 1/ v konaní preukázala svedeckými výpoveďami V. U. a A. W., čo potvrdil aj svedok H. N., že hnuteľné veci, ktorých vydania sa voči žalovanému domáhala, sa v byte nachádzali, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný; svedkovia V. U.F. a A. W. potvrdili, že sporák, práčku, ako aj kúpeľňové zrkadlo a poličky v kúpeľni zabezpečila žalobkyňa 1/, označené hnuteľné veci boli jej vlastníctvom. Tvrdenie svedkyne W. C., že kúpu práčky financoval žalovaný, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepravdepodobné, nakoľko pokladničný doklad o zakúpení mala k dispozícii žalobkyňa a tento aj v konaní predložila ako listinný dôkaz. Žalobkyňa 1/ v časti žaloby, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia hodnoty za mobilný telefón a manželskú posteľ titulom náhrady škody, rovnako uniesla dôkazné bremeno. Svedeckými výpoveďami V. U. a A. W. preukázala, že manželské postele a mobilný telefón sa v byte nachádzali, pričom predložila doklady o zakúpení. Ak žalovaný tvrdil, že predmetné veci sa v byte v jeho vlastníctve nenachádzajú, žalobkyni prináleží náhrada vo forme ceny vecí, za ktoré tieto zakúpila, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný veci nie je ochotný vydať, prípadne tieto znehodnotil. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu 2/ dospel k záveru, že žalobca 2/ vznik škody, ako ujmy v jeho majetkovej sfére v konaní nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Poznamenal, že skutočnosť, že hnuteľné veci, ktoré žalobcovi 2/ v priebehu konania žalovaný vydal a neboli funkčné, a to, že žalobca 2/ využil služby servisu výpočtovej techniky, kde po obhliadke vecí a vykonaní diagnostiky servis vyčíslil sumu potrebnú na opravu zariadení, nesvedčí preukázaniu existencie škody; nepreukázal, že mu vznikla ujma v majetkovej sfére. Nemožno totiž za škodu považovať ujmu, ku ktorej dôjde v budúcnosti; v danom prípade je to len predpokladaná škoda, ktorá by mohla žalobcovi 2/ vzniknúť, ak dá zariadenia opraviť, t.j. chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to existencia škody. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobkyne 1/ vyhovel v celom rozsahu a žalobu žalobcu 2/ zamietol. 5. O trovách konania žalobkyne 1/ rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania. O trovách žalovaného vo vzťahu k žalobcovi 2/ rozhodol podľa § 255 ods. 1 Cs.p., avšak žalovanému, ktorý mal v tejto časti plný úspech vo veci, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť; zároveň namietal výroky o náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal ním opakovane písomne navrhnuté, ale aj spätne žalobcami zatajené dôkazy (fotky z chodby), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na prvom pojednávaní sa udiala konverzácia ohľadom jeho vlastníctva práčky, pri ktorej žalobcovia túto skutočnosť nepopreli. Ďalej poukázal na to, že pri výpovedi na Obvodnom oddelení PZ dňa 28.8.2014 žalobkyňa 1/ uviedla, že jej zadržiava posteľ (nie manželskú posteľ). Túto posteľ jej vysťahoval pred byt, avšak si ju neodniesla a stála pred bytom ešte aj v čase, keď v ňom býval nový nájomník. Zápis z výpovede nájomníka N. nevidel, avšak nechcelo sa mu veriť, že vypovedal, že je v byte manželská posteľ, keď spával na dvoch prisunutých posteliach. Manželská posteľ Ústí sa v byte nikdy nenachádzala. Tiež zdôraznil, že traja svedkovia sa nezhodli na jednoznačnom popise manželskej postele a bolo spochybnené aj to, či bola nová. Za pozoruhodné považoval aj to, že svedok A. Š.O. vo výpovedi z 30.6.2016 na otázku k mobilnému telefónu s určitosťou vedel, že bol v byte a že sa jednalo o smartfón. V tejto súvislosti považoval za nepochopiteľné, že pri výpovedi na Obvodnom oddelení PZ dňa 28.8.2014 žalobkyni 1/ vôbec nechýbal telefón. 7. Ďalej podotkol, že súd prvej inštancie uznal kladné odpovede svedkov žalobcov ako identifikáciu vlastníctva na otázku, či sa v byte nachádzal sporák. Mal však za to, že žiaden seriózny dôkaz vlastníctva sporáku žalobkyňou 1/ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nepredložil. Ohľadom kúpeľňového zrkadla a poličky poznamenal, že ich žiaden zo svedkov nepopísal, napríklad z akého by mohli byť materiálu. Akurát „prekvapivo“ vedeli, že zrkadlo bolo nad umývadlom, a boli tam aj poličky a práčka. Súdu prvej inštancie stačilo, že svedkovia „prekvapivo“ potvrdili, že v kúpeľni boli poličky a zrkadlo. Ďalej považoval za šokujúce, že súd prvej inštancie k svedkyni p. U. pristupoval ako ku kľúčovému svedkovi, pričom podľa jeho telefonátu s ňou z 23.8.2014, v čase celého podnájmu žalobcov v byte nebola. Osobne predpokladal, že ani v Bratislave; nemala totiž žiadne presné informácie, kde dcéra býva. Následne však p. U. svedčila o zariadení bytu a o všetkom. Uviedla, že v byte bola v septembri 2014 prvý krát, t.j. v čase, keď tam žalobcovia nebývali. Súd prvej inštancie však prijal takúto chybu a toleroval ju. 8. Žalovaný namietol, že napriek jeho písomným upozorneniam pred každým pojednávaním, že žalobcovia nepredložili fotodokumentáciu vysťahovaných vecí na chodbu, ktorú avizovali hneď na prvom pojednávaní, táto nebola nikdy predložená. Súd prvej inštancie túto skutočnosť v napadnutom rozsudku ani nespomína. Nesúhlasil ani s časťou napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie vyhovel v plnom rozsahu žalobkyni s faktúrou na posteľ pána Š., práčky s privlastneným blokom, sporáku, poličiek, zrkadla bez dokladov - vlastníctvo určené podľa chabého opisu výpovede svedkov a nevierohodným svedkom, mobilného telefónu. Nesúhlasil ani s uložením povinnosti o zaplatení trov súdneho konania, ktorého minimálne 7 pojednávaní bolo venovaných dokazovaniu žalobcov a ich zmenám žaloby tak, aby nemuseli predložiť fotodokumentáciu vecí vysťahovaných na chodbu. Napokon uviedol, že v napadnutom rozsudku je určená 100 % úspešnosť žalujúcej strany ako celku, pričom nároky žalobcu 2/ súd prvej inštancie neuznal; súd prvej inštancie mu však ukladá náhradu trov konania 100 %. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti a v časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné. 10. V predmetnej veci sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanému jednak vydania špecifikovaných vecí v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jednak náhrady škody za veci, ohľadom ktorých už žaloba na ich vydanie vzhľadom na okolnosti neprichádzala do úvahy, v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie napadnutou časťou rozsudku uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni 1/ kombinovaný sporák zn. AEG Electrolux, automatickú práčku zn. Electrolux EMT 0862 TDW, kúpeľňové zrkadlo a 2 ks chrómované poličky; zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ 338,99 eura. V časti uloženia povinnosti vydať veci mal vykonaným dokazovaním preukázané, že tieto veci vo vlastníctve žalobkyne 1/ sa nachádzajú v byte žalovaného, ktorý tieto veci žalobkyni 1/ dobrovoľne nevydal. V časti uloženia povinnosti zaplatiť sumu 338,99 eura mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželská posteľ a mobilný telefón vo vlastníctve žalovanej 1/ sa nachádzali v byte žalovaného, ktorý tieto veci žalobkyni 1/ dobrovoľne nevydal; pokiaľ tvrdil, že sa v jeho byte už nenachádzajú, mal súd prvej inštancie preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni a predstavujúcu hodnotu uvedených vecí. 11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že žalobkyni 1/ nesvedčilo vlastnícke právo k práčke zn. Electrolux EMT 0862 TDW, nakoľko toto právo svedčilo žalovanému odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ dostatočným spôsobom preukázala jej vlastnícke právo k predmetnej veci, keď predložila pokladničný doklad o jej zakúpení. Skutočnosť o vlastníckom práve žalobkyne 1/ potvrdili aj svedkovia V. U. a A. W. na pojednávaní dňa 30.3.2016; uviedli, že predmetnú práčku zakúpila, resp. do bytu doniesla žalobkyňa 1/. Súd prvej inštancie dôvodne vyhodnotil ako nepravdepodobnú výpoveď svedkyne W. C. ohľadom financovania práčky žalovaným, a to práve s poukazom na to, že pokladničným dokladom o zakúpení disponovala žalobkyňa 1/ (je logické, že ten kto vec zakúpi, má aj pokladničný doklad). Vo vzťahu k námietke ohľadom spochybnenia vlastníckeho práva žalobkyne 1/ ku sporáku zn. AEG Electrolux, keď podľa žalovaného nebol v konaní predložený žiaden seriózny dôkaz vlastníctva odvolací súd opätovne poukazuje na výpovede svedkov V. U. a A. W.; títo uviedli, že sporák zakúpila, resp. do bytu doniesla žalobkyňa 1/. Žalovaný tieto svedecké výpovede ničím nevyvrátil ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili skutočnosti, že vlastnícke právo k predmetnému sporáku svedčí jemu, prípadne tretej osobe. 12. Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že v byte sa manželská posteľ Ústí nenachádzala. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že daná posteľ sa v byte nachádzala. Túto skutočnosť potvrdil svedok N. na pojednávaní dňa 23.2.2017. Rovnako svedkovia V. U. aj A. W. uviedli, že v byte sa nachádzala manželská posteľ, pričom ju zabezpečila žalobkyňa 1/. Uvedené tvrdenia už len logicky dopĺňa pokladničný doklad o kúpe predmetnej postele zo dňa 18.9.2013, t.j. z obdobia, keď sa žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ mali do bytu nasťahovať (je logické, že si v tom čase kúpenú posteľ nasťahovali do nového ubytovania). 13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní mal za - pozoruhodné to, že svedok A. Š. vo výpovedi z 30.6.2016 na otázku k mobilnému telefónu s určitosťou vedel, že bol v byte a že sa jednalo o smartfón, - nepochopiteľné, že pri výpovedi na Obvodnom oddelení PZ dňa 28.8.2014 žalobkyni 1/ vôbec nechýbal telefón, - prekvapivé ohľadom zrkadla a poličiek, že svedkovia vedeli, že zrkadlo bolo nad umývadlom, a boli tam aj poličky a práčka a že prekvapivo potvrdili, že v kúpeľni boli poličky a zrkadlo, tak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Uvedená argumentácia žalovaného je z podstaty veci irelevantná; žalovaný ako odvolateľ v tomto smere len vyjadruje prekvapenie nad svedeckými výpoveďami v konaní pred súdom prvej inštancie či nad výpoveďou žalobkyne 1/ na OO PZ bez toho, aby uviedol akúkoľvek právne relevantnú argumentáciu; odvolací súd preto správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom vydania predmetných poličiek a zrkadla v kúpeľni, ako aj náhrady škody za telefón nemohol skúmať, pretože žalovaný v tomto smere žiadne odvolacie dôvody neuviedol. 14. Nedôvodnou je námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na ním navrhnutý dôkaz (fotky z chodby) a že sa s ním v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalovaný tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec navrhoval. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil ani skutočnosti, ktoré by spochybňovali svedeckú výpoveď p. U., ako to namietol žalovaný. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na uvedenom pritom nemení nič ani to, že svedkyňa U. vypovedala, že v byte bola prvý krát v septembri 2014, keď tam žalobcovia už nebývali (aj podľa ich vyjadrení); v tejto súvislosti išlo zrejme o omyl, nakoľko jej svedecká výpoveď v ostatnom logicky nadväzovala na výpovede ostatných svedkov, ktorí boli v predmetnom konaní vypočutí. 15. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti rozsudku, a preto rozsudok v napadnutej zaväzujúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania žalobkyne 1/ tak, že tejto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní plne úspešná, rozhodol vecne správne, avšak formulačne nedostatočne, keď vo výroku neuviedol, proti ktorej strane sporu jej tento nárok priznal. Odvolací súd preto napadnutý výrok o náhrade trov konania žalobkyne 1/ zmenil v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalobkyni 1/ sa priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. 17. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi 2/ tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko síce v konaní v tejto časti (t.j. v časti žaloby žalobcu 2/) bol plne úspešný, avšak mu žiadne trovy nevznikli, rozhodol vecne správne, avšak formulačne nedostatočne, keď vo výroku neuviedol, proti ktorej strane mu tento nárok nepriznal. Odvolací súd preto napadnutý výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému zmenil v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalovanému sa proti žalobcovi 2/ nepriznáva náhradu trov konania. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni 1/, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).