Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/348/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206660 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415206660.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: E.. H. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F.F. XXXX/XG, L., proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, sídlo Primaciálne nám. 1 Bratislava, 2/ STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., IČO: 31 355 161, sídlo Mlynské nivy 61/A, Bratislava, zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., IČO: 35 916 192, sídlo Porubského 2, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.4.2017, č.k. 4C/235/2015-358, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e. Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca (obyvateľ hlavného mesta SR Bratislava) na základe § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov obce domáhal určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Bratislava - mestská časť R. H., kat. územie R. H., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, a nehnuteľností a v obci Bratislava - mestská časť G., kat. územie G., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 5200 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. XXX/X, o výmere 3805 m2, druh pozemku ostatné plochy a parc. č. XXX/XX, o výmere 2396 m2, druh pozemku ostatné plochy (ďalej „pozemky žalovaného 1/“) a žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci Bratislava - mestská časť R. H., kat. územie R. H., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 3413 m2, druh pozemku ostatné plochy (ďalej „pozemok žalovaného 2/“) v celom rozsahu zamietol (výrok I), žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov celého konania v rozsahu 100 % (výroky II a III) a Mestskej časti Bratislava - R. H., IČO: 00 603 147, sídlo Vajanského nábr. 3, Bratislava, priznal náhradu trov konania v časti predbežného opatrenia v rozsahu 100 % (výrok IV). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9a ods.1, ods.8 písm. e/, § 9b ods.1,2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov ďalej ZMO“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že uznesením č. 1427/2014 zo dňa 6.3.2014 schválilo potrebnou 3/5 väčšinou mestské zastupiteľstvo žalovaného 1/ ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO zámenu pozemku žalovaného 2/ za pozemky žalovaného 1/, s odôvodnením dôvodu osobitného zreteľa. Následne dňa 17.4.2014 uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zámennú zmluvu (v zmysle uvedeného uznesenia), ktorá bola v ten deň zverejnená na webovom sídle žalovaného 1/ a nadobudla účinnosť dňa 18.4.2014 a na základe ktorej vykonal kataster vklad vlastníckeho práva ku dňu 23.4.2014. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom podľa neho neplatnej zámennej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a ktorý vyvodzoval svoju aktívnu legitimáciu z ust. § 9b ods. 1 ZMO ako fyzická osoba s trvalým pobytom v obci. Žalobou podľa cit. ustanovenia sa môže žalobca domáhať na súde určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, s výnimkou prevodu majetku obce realizovaného niektorým spôsobom podľa § 9a ods. 1 písm. a/ až c/ ZMO alebo iného spôsobu prevodu majetku obce, ktorý ZMO pripúšťa, t. j. aj pri dotknutom prevode majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý podľa § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO pripúšťa ako výnimku z § 9a ods. 1 ZMO. Uvedený výklad podporuje aj uznesenie Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 615 zo 14.4.2009, ktorým bolo navrhnuté doplniť zákon č. 258/2009 Z. z., ktorým bol ZMO novelizovaný, o predmetné ustanovenia, podľa ktorej: „Návrh ustanovenia § 9b zavádza aktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti právneho úkonu alebo určenie vlastníctva obce pre obyvateľov obce alebo podnikateľa so sídlom v Slovenskej republike. Vzhľadom na závažnosť sankcie v podobe neplatnosti právneho úkonu sa rozšírenie aktívnej legitimácie na uvedené kategórie vzťahuje iba na prípady najzávažnejšieho porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a tohto zákona. Ide o neaplikovanie tých inštitútov pri prevode a prechode hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí, ktoré zákon v tomto ustanovení predpokladá. Z uvedeného vyplýva, že rozšírenie aktívnej legitimácie sa bude týkať napríklad prevodu majetku, ktorému nepredchádzala verejná súťaž alebo dražba, hoci sa na daný prevod nevzťahovala žiadna z výnimiek uvedených v § 9a tohto zákona, alebo priameho predaja majetku v prípadoch, v ktorých ho § 9a zakazuje, prípadne priameho predaja bez znaleckého posudku.“ 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pri prevode majetku obce spôsobom podľa § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky: a) obec musí zverejniť svoj zámer previesť majetok týmto spôsobom nepretržite po celú dobu najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), b) obecné zastupiteľstvo musí rozhodnúť o tomto spôsobe prevodu kvalifikovanou 3/5 väčšinou všetkých poslancov ( ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná),c) obecné zastupiteľstvo musí vo svojom rozhodnutí zdôvodniť dôvod osobitného zreteľa ( z materiálu na rokovanie mestského zastupiteľstva žalovaného 1/ zo dňa 13.2.2014 ako aj z uznesenia žalovaného 1/ vyplýva, že mestské zastupiteľstvo žalovaného 1/ vo svojom rozhodnutí zdôvodnilo dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých rozhodlo o prevode majetku). V kontexte tejto podmienky súd prvej inštancie považoval za potrebné vysloviť právny záver, že nie je v konaní podľa § 9b ods. 1 ZMO oprávnený preskúmavať mestským zastupiteľstvom odsúhlasené dôvody osobitného zreteľa z ich obsahovej stránky, keďže o týchto prislúcha rozhodnúť mestskému zastupiteľstvu ako orgánu mesta, ktorého legitimita vychádza priamo od obyvateľov mesta uplatnením ich volebného práva. Vychádzajúc z uvedeného potom dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 9b ods. 1 ZMO, keďže možnosť podať túto žalobu sa nevzťahuje na prípady prevodu majetku obce, ktoré tento zákon pripúšťa, t. j. aj na prevody podľa § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO a žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej „C.s.p.“) a žalovaným 1/, 2/ majúcim vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V časti nariadenia predbežného opatrenia, ktoré žalobca navrhol spolu so žalobou (ktorý bol zamietnutý), bola účastníkom konania aj Mestská časť Bratislava - R. H. (ktorej mala byť predbežným opatrením uložená povinnosť), a keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, mala v konaní o predbežnom opatrení plný úspech. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v zmysle § 388 C.s.p. zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.), eventuálne z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.). V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti, ktorými odôvodňoval svoju žalobu, ktorej základom je neplatnosť zámennej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 17.4.2014. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby podľa § 9b ZMO považoval odvolateľ za právne nesprávny poukazujúc na to, že účel citovaného ustanovenia predpokladá, že prostredníctvom žaloby sa oprávnená osoba bude môcť domôcť nápravy práve vtedy, ak obec postupovala v rozpore s ust. § 9a ods.1 ZMO, keď podmienkou na podanie takejto žaloby je, že tento prevod mal byť realizovaný prostredníctvom jedného zo spôsobov podľa § 9a ods.1 ZMO, ale v rozpore so ZMO nebol. Aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa § 9b ZMO predpokladá naplnenie podmienok, že a/ žalobca má trvalý pobyt v obci, ktorej právneho úkonu sa žaloba týka, alebo ktorej vlastníctvo k majetku sa žalobou žiada určiť, b/ prevod majetku do vlastníctva tretej osoby, c/ tento prevod je v rozpore so ZMO, pričom z povahy veci vyplýva, že túto okolnosť je súd povinný skúmať materiálne v rámci posudzovania dôvodnosti samotnej žaloby, a teda na splnenie podmienky aktívnej legitimácie bude postačovať, že žalobca označí konkrétny prevod majetku, ktorý bol podľa neho realizovaný v rozpore so ZMO, pričom to, či tento prevod bol realizovaný v rozpore so ZMO musí posúdiť až súd v rozhodnutí vo veci samej, d/ podanie žaloby v lehote jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva k dotknutému majetku z obce na nadobúdateľa. V jeho prípade boli všetky tieto podmienky splnené, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil a jeho výklad § 9b ZMO neobstojí. Poukazujúc na znenie ust. § 9b ZMO podľa názoru odvolateľa z neho vyplýva, že obec môže so svojim majetkom disponovať iným spôsobom ako jedným zo spôsobov podľa ust. § 9a ods.1 ZMO jedine vtedy, ak sú splnené formálne a materiálne podmienky podľa ust. § 9a ods.8 ZMO a ak tieto nie sú (čo by mal súd v konaní o žalobe podľa § 9b ZMO skúmať a vyhodnotiť ), obec môže so svojim majetkom nakladať jedine jedným zo spôsobov podľa §9a ods.1 ZMO. K rovnakému záveru možno dospieť aj teologickým výkladom § 9b ods. 1 ZMO. Súd v danom prípade nesprávne nezohľadnil, že na posúdenie rozporu so ZMO je potrebné materiálne preskúmať aj dôvod, pre ktoré nebol prevod majetku obce realizovaný podľa ust. §9a ods.1 ZMO, t.j. spravidla, či sú splnené materiálne a formálne podmienky na uplatnenie niektorej z výnimiek podľa § 9a ods.8 ZMO, a to vrátane posúdenia toho, či je v predmetnej veci skutočne daný dôvod hodný osobitného zreteľa pri výnimke podľa § 9a ods.8 písm. e/ ZMO, nakoľko podmienkou prevodu majetku obce podľa cit. ustanovenia, môže byť len materiálna (nielen deklarovaná) existencia tohto dôvodu. Odvolateľ s odvolaním sa na judikatúru Ústavného súdu SR zdôraznil, že v právnom štáte nie je prípustná taká interpretácia právnych predpisov zo strany orgánov verejnej moci (vrátane súdov), ktorá vychádza len z hľadiska textu zákona a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý. Zo skutočnosti, že v predmetnej veci nemohol byť daný dôvod hodný osobitného zreteľa následne vyplýva, že ak chcel žalovaný 1/ previesť vlastnícke právo k pozemkom mesta na tretiu osobu, mohol tak spraviť jedine niektorým zo spôsobov, ktoré predpokladá ust. § 9a ods.1 ZMO, nespravil tak a vlastnícke právo na žalovaného 2/ previedol v rozpore s ust. § 9a ods.1 ZMO, t.j. prevod vlastníckeho práva k pozemkom mesta nebol realizovaný podľa § 9a ods.1 ZMO, pričom neboli splnené podmienky na to, aby sa previedol iným spôsobom na základe ust. § 9a ods.8 písm. e/ ZMO. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/,2/ písomne vyjadrili. Následné písomné podania strán boli v súlade s ust. § 374 ods.1,2,3 C.s.p. riadne doručované. 8. Žalobca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.1.2019 oznámil, že berie odvolanie zo dňa 3.8.2017 podané proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/235/2015-358 v celom rozsahu späť a žiada druhostupňové konanie v zmysle § 369 ods.3 C.s.p. zastaviť. 9. Podľa 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 10. Podľa § 369 ods. 2 C.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. 11. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 12. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na okolnosť, že k späťvzatiu odvolania podaného žalobcom došlo v čase, kedy o ňom nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, preto odvolacie konanie zastavil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.l C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., na základe ktorých, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania zohľadnil skutočnosť, že zastavenie odvolacieho konania procesne zavinil žalobca, ktorý bez vecného rozhodnutia súdu o jeho odvolaní zobral odvolanie späť (späťvzatie odvolania a návrh na zastavenie konania zo dňa 17.1.2019 nezdôvodnil). O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).