Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200844 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416200844.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: O. S., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. X, N., zast. JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, L. Dérera 2, Bratislava, proti žalovanému: O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX, W. U., zastúpený Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, Konventná 9, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. januára 2018, č.k. 9C 19/2016-105, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po jej zmene domáhala určenia, že je vlastníčkou bytu č. X na Š.S. X S. N., nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX a č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre obec BA - m.č. W., okres Bratislava IV, kat. úz. W. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 4382/107759, zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXXX s výmerou 227 m2, zastavené plochy a nádvoria, pre obec BA - m.č. W., okres Bratislava IV, kat. úz. W. (ďalej len „byt“). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že L.. G. predal jej (vyššie špecifikovaný) byt bez jej vedomia žalovanému, keď zneužil jej tieseň. Za predaj bytu od žalovaného neobdržala žiadne peniaze. Uviedla, že dňa 04.03.2004 podpísala L.. G. splnomocnenie neuvedomujúc si, čo je jeho obsahom, a splnomocnila ho na všetky právne úkony spojené s predajom jej bytu vrátane prevzatia odmeny za jeho predaj. S poukazom na to, že L.. G. využil jej dôveru a neobozretnosť, ako i na to, že byt nikdy predať nechcela, namietala absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, keďže nebol urobený vážne. Z uvedeného potom vyvodila aj absolútnu neplatnosť následných právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2004, ktorú uzavrel L.. G. so žalovaným na základe neplatného splnomocnenia. Do pozornosti dala aj trestný rozkaz č.k. 2T 132/2014-759 zo dňa 09.10.2014, ktorým Okresný súd Bratislava IV uznal L.. G. vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 3 Tr. zák.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že vyhovenie jej žalobe môže privodiť zosúladenie právneho stavu v katastri nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasil a namietal, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 112/2005, právoplatný dňa 13.05.2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť predmetný byt vypratať. Mal za to, že ak mala žalobkyňa voči L.. G. v súvislosti s predajom bytu peňažné nároky, mala si ich uplatňovať voči nemu. Zdôraznil, že byt nadobudol do vlastníctva riadne a neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby o svoje vlastníctvo prišiel. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom LV č. XXXX a č. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 29.06.2004, splnomocneniami zo dňa 04.03.2004, 02.03.2004 a 04.03.2004, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.06.2004, trestným rozkazom OS BA IV č.k. 2T 132/2014-759 zo dňa 09.10.2014, výpisom LV č. XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 112/2005, výsluchmi, a ustálil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Co 130/2013-379 zo dňa 26.03.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C 112/2005-344 zo dňa 19.12.2012, ktorým uložil žalobkyni (v predmetnom konaní žalovanej) vypratať vyššie špecifikovaný byt do troch dní. Citoval zo záverov tohto rozhodnutia krajského súdu, že medzi žalovaným (v predmetnom konaní žalobcom) a žalobkyňou zastúpenou L.. G.G. došlo dňa 29.06.2004 k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj bytu s tým, že na všetky právne úkony súvisiace s jeho predajom vrátane prevzatia odmeny za predaj bytu žalobkyňa písomne splnomocnila L.. G.. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o jej uvedení do omylu L.. G., o absencii jej vôle uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu a o tom, že L.. G. využil jej finančnú tieseň. Poukázal aj na to, že žalobkyňa sa v konaní na Okresnom súde Bratislava IV domáhala voči L.. G. a žalovanému (ako vedľajšiemu účastníkovi) určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom rozsudkom č.k. 8C 187/2006-75 zo dňa 10.11.2009, právoplatným dňa 04.02.2010, bola jej žaloba zamietnutá. Uzavrel, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom a žalobkyňa užíva byt bez právneho dôvodu. Z trestného rozkazu OS BA IV č.k. 2T 132/2014-759 zo dňa 09.10.2014 zistil, že L.. G. bol uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 3 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom trestnom rozkaze, keď si ponechal finančnú hotovosť vo výške 6.794,39 eur, čím žalobkyni spôsobil škodu v tejto výške. Skonštatoval, že žalobkyňa poukazovala na to, že všetky súdne rozhodnutia boli vydané predtým ako bol L.. G. uznaný vinným z trestného činu v súvislosti s predmetným bytom, že sa stala obeťou podvodu a žiada vrátenie jej bytu. Žalovaný zas poukazoval na to, že z listinných dôkazov ani pripojených spisov nevyplýva žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že o byt prišla podvodom a neexistuje ani žiadny rozsudok, ktorý by takéto tvrdenie žalobkyne potvrdil, keď L.. G. bol odsúdený za spreneveru, pretože si neoprávnene ponechal časť finančných prostriedkov získaných za predaj bytu. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. a § 137 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď vyhodnotil, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná a na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Vysvetlil, že podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je práve preukázanie naliehavého právneho záujmu a základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, bez preukázania ktorého žalobca nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Ustálil, že žalobkyňa sa domáha určenia jej vlastníctva k bytu, preto skúmal vecnú legitimáciu sporových strán. Dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, keď poukázal na právoplatný rozsudok OS BA IV č.k. 23C 112/2005-344 zo dňa 19.12.2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 130/2013-379 zo dňa 26.03.2014, z ktorého je zrejmé, že kúpna zmluva zo dňa 29.06.2004, predmetom ktorej bol predaj bytu, je platným právnym úkonom a žalobkyňa tento byt užíva bez právneho dôvodu, z čoho je nesporné, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný. Vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala základnú podmienku úspechu vlastníckej žaloby, ktorou je preukázanie jej vlastníckeho práva (aktívna legitimácia), a preto nie je možné jej žalobe vyhovieť. Určenie vlastníctva žalobkyne k bytu už neprichádza do úvahy a na takejto určovacej žalobe žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že celý tento súdny proces je príbehom jej neskúsenosti a dôverčivosti, ktorú zneužil L.. G., ktorému dôverovala, a preto nebola náležite opatrná a neskontrolovala obsah toho, čo mu podpisuje, avšak v žiadnom prípade nemohla mať v úmysle pripraviť sa o bývanie a podstúpiť osud bezdomovca. Pre jej príbeh je významné, že sa v civilnoprávnych konaniach nestretla s pochopením a náležitou toleranciou súdov, ktoré jej dôverčivosť a konanie v omyle brali príliš tvrdo a formalisticky a uznali ňou podpísané splnomocnenia za právne plnohodnotné s ťaživým dôsledkom pre ňu, keďže sa stáva bezdomovkyňou a nemá ani peniaze z predaja bytu. Uviedla, že po exekučnom deložovaní z bytu býva núdzovo u príbuzných a vzhľadom k vyššiemu veku a oslabenému zdraviu jej hrozí predčasná smrť na podchladenie a podvýživu. Vyjadrila názor, že pre takéto prípady dávajú civilizované zriadenia súdom istú voľnosť pri interpretácii právnych noriem na reálne prípady uplatňovať nie strohú literu, ale duch zákona, aby sa vydávali súdne rozhodnutia uplatňujúc spravodlivosť, humánnosť a morálku. Mala za to, že legislatíva dáva súdom istú voľnosť na zváženie konkrétnych prípadov a premietnuť do rozhodnutí aj hľadisko spravodlivosti a ľudského prístupu. V tejto súvislosti poukázala na to, že v zmysle zásady spravodlivosti a humanity ju Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 Tr. zák., keď dospel k záveru, že skutok, na stíhanie ktorého dal podnet žalovaný, nie je trestným činom. 6. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K tvrdeniam žalobkyne v odvolaní opätovne poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že kúpna zmluva medzi ním a žalobkyňou zastúpenou L.. G., predmetom ktorej bol predaj bytu je platným právnym úkonom, a žalobkyňa byt v jeho vlastníctve užíva bez právneho dôvodu. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nie je v spore aktívne vecne legitimovaná, a že nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, keď poukázal aj na ustálenú judikatúru. 7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že má výhrady k napadnutému rozsudku a hodnotí ho ako príliš formalistický a tvrdý s poukazom na až nehumánny výklad konkrétnych zákonných ustanovení zanedbávajúci zásadu spravodlivosti a uplatňovania mravných zásad v súdnom rozhodovaní. Pokiaľ žalovaný žiada napadnutý rozsudok potvrdiť, ona žiada odvolací súd, aby neopakoval prísne formalistický a skostnatený výklad právnych noriem na tento prípad, ale v zmysle zásady spravodlivosti a humanity posúdil vec citlivejšie, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru v zmysle uvedených zásad. 8. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie rozhodol inak, rozhodol by zmätočne a nezákonne, keďže s vlastníckym právom k bytu sa už súd vysporiadal v uvedených právoplatných rozhodnutiach. Súhlasil s požiadavkou právneho zástupcu žalobkyne, aby súd posúdil vec zákonne, v zmysle zásady spravodlivosti, humanity a citlivo, avšak pre obe strany rovnako, nakoľko aj on si už konaním žalobkyne svoje vytrpel a musel strpieť roky neistoty a zbytočných nákladov, aby sa mohol riadne domôcť svojho práva. Vyjadril ľútosť nad tým, čo sa žalobkyni prihodilo, zdôraznil však, že on žiadny podvod nikdy nespáchal, žalobkyňu nepoznal a riešil si len svoju bytovú otázku. Uviedol, že v konečnom dôsledku bol aj on poškodený, keďže k svojmu vlastníctvu sa dostal až po dlhých rokoch súdenia a naťahovania sa so žalobkyňou, ktorá byt odmietala opustiť. Súd prvej inštancie rozhodol správne. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala určenia jej vlastníctva k vyššie špecifikovanému bytu, zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a vyvodil správny právny záver, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, a že na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol súd prvej inštancie aj presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore a o nedostatku jej naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne. 13. Z odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že žalobkyňa len zopakovala, že sa cíti byť podvedená L.. G., ktorému dôverovala a neskontrolovala si obsah toho, čo mu podpisuje, a že nemohla mať v úmysle predať svoj byt. Uviedla, že sa v predchádzajúcich súdnych konaniach nestretla s pochopením a toleranciou zo strany súdov, ktorým vytkla, že uznali ňou podpísané splnomocnenia za platné právne úkony, keď vec posúdili podľa jej názoru príliš tvrdo a formalisticky. Poukázala tiež na následky rozhodnutí súdov, v dôsledku ktorých bola z bytu deložovaná a býva núdzovo u príbuzných. Vyjadrila názor, že legislatívou je súdom daná istá voľnosť pri interpretácii právnych noriem na konkrétne prípady, a že nemajú uplatňovať literu ale duch zákona, a premietnuť do rozhodnutí hľadisko spravodlivosti, humánnosti a ľudského prístupu. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne argumenty, ktorými by akokoľvek spochybňovala správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej legitimácie v spore a o absencii jej naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení, vyjadrených v napadnutom rozsudku, na ktorý v podstate ani nereagovala. Nekonkretizovala žiadne relevantné odvolacie dôvody, neuviedla ani v čom vidí nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, a jej odvolanie je úplne všeobecné, nekonkrétne a bez argumentov. Ak žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru sú predchádzajúce rozhodnutia súdov príliš tvrdé a nezohľadňujú hľadisko humánnosti, spravodlivosti a ľudského prístupu a len všeobecne a nešpecifikovane sa dožadovala zohľadnenia týchto hľadísk v odvolacom konaní, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukázal, a z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, sú právoplatné, a v druhom rade uvádza, že žalobkyňa ani neuviedla, akým spôsobom požaduje zohľadniť ňou uvádzané hľadiská. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie a s vysvetľujúcim odôvodnením jeho záverov v napadnutom rozsudku stotožnil, a konštatuje, že nekonkrétny nesúhlas žalobkyne s riadne odôvodneným záverom o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie v spore a o absencii jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemohol žiadnym spôsobom spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).