Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/91/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204053 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418204053.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Q. B., R..XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. O. D., R..XX.XX.XXXX, T. D.: J. X/A, D., zastúpená SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom: Galvániho 15/C, Bratislava, so sídlom: Galvániho 15/C, Bratislava a otec - N.. W. B., R.. XX.XX.XXXX, T. D.: S. O. X/A, D. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.mája 2019, č. k. 25P/164/2018-296, takto r o z h o d o l : . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/164/2018-296 zo dňa 14.mája 2019 mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. Q. B., R. XX.XX.XXXX, každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod do 19.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme a túto aj odovzdá v mieste bydliska maloletej a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy styku vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/164/2018. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/164/2018-296 zo dňa 14.mája 2019 mení tak, že dopĺňa II. výrok uznesenia: „Po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29.februára 2015, č.k. 25P/127/2013-339 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 30. novembra 2016, č.k. 20CoP/30/16-406.“ o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 25P/164/2018-296 zo dňa 14.mája 2019 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne styku otca s maloletou upravil tak, že zostane neurčený až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, resp. že súd tento styk zakáže. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uvádza, že z návrhu matky zistil, že otec od 4 mesiacov veku maloletej nežije s nimi v spoločnej domácnosti. V období od 31.10.2012 do 31.03.2014 otec prišiel za maloletou len 5 krát a to aj napriek tomu, že mal možnosť vidieť maloletú častejšie, konkrétne 31 x. V tomto období sa obidvaja rodičia pokúšali o mediáciu, kde sa snažili postupne dopracovať k tomu, aby otec začal tráviť viac času s maloletou, avšak neúspešne a otec naďalej neprejavoval záujem o stretnutie s ňou. Mediácia prebiehala cestou ÚPSVaR, počas ktorej otec odmietol každodenný a obdenný styk s maloletou a navrhol takú úpravu styku, počas ktorej by sa stretával s maloletou v rozsahu 4 krát mesačne. Následne v období od marca 2014 do mája 2015 (t.j. počas 12 mesiacov) otec strávil s maloletou cca 44 hodín, čo je v priemere necelé 4 hodiny mesačne. Od mája 2015 do novembra 2015 sa otec s maloletou stretával minimálne, počas leta 2016 videl maloletú 7 krát a v mesiaci september a október 2016 sa nevideli ani raz. Prvé stretnutie po dlhšej dobe sa uskutočnilo až dňa 30.10.2016. Následne maloletá opakovane prichádzala domov zo všetkých stretnutí (t.j. dňa 30.10., 6.11., 13.11., 20.11.2016) s mokrou hlavou, čoho dôsledkom bola opakovaná choroba. Matka v návrhu uvádza, že sa až postupne dozvedela, že na každom stretnutí sa otec kúpal s maloletou spoločne vo vani. Maloletá následne od novembra 2016 začala otca stále viac a viac odmietať, a preto matka začala aj na odporúčanie pediatra riešiť situáciu so psychologičkou, ktorá maloletú vyšetrila a následne pripravovala na stretnutia s otcom. Súd na základe uvedených skutočností na návrh matky vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 25P 12/2017-29, ktorým rozhodol, že otec je dočasne oprávnený sa stretávať s maloletou vo vymedzených časoch za prítomnosti matky. Uznesenie bolo zrušené až uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.2.2018 č.k. 13P 229/2017-57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.4.2018 č.k. 11CoP/159/2018-91. Otec na stretnutia s maloletou však naďalej vôbec nechodil, pričom mal túto možnosť (za prítomnosti matky). Dňa 27.1.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.2.2016, č.k. 25P 127/2013, ktorým bol upravený styk otca s maloletou E. nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. Q. B., R.. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas zimných, letných a jarných prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok v čase od 01.07. od 18.00 hod. do 08.07. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 01.08. od 18.00 hod. do 08.08. do 18.00 hod.; každý nepárny rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý párny rok v čase od 29.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od 09.00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 18.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin. Otec maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť. Od 23.1.2017 do 22.06.2018 sa maloletá s otcom vôbec nevidela. Dňa 22.6.2018, keď otec po cca roku a pol, čo nevidel maloletú, ju prišiel navštíviť za účelom realizácie styku, maloletá s nim odmietla ísť. Od 22.6.2018 sa styk otca s maloletou vôbec nezrealizoval, nakoľko buď maloletá otca odmietla alebo otec neprišiel. Ako hlavné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla dlhodobý a nemenný odmietavý postoj maloletej voči otcovi. Maloletá dlhodobo odmieta styk s otcom, má voči nemu absolútne odmietavý postoj, vzťah s ním nevníma a neprežíva, ako stabilný a bezpečný. Každé stretnutie je pre ňu zdrojom stresu. Spočiatku maloletá úplne odmietala o otcovi hovoriť, až neskôr uviedla, že ho nemá rada, nechce sa s ním stretávať, nepáči sa jej, že ju núti chodiť do kostola, nepáči sa jej, že nechce, aby bola mamina pri stretnutiach, cez letné prázdniny s ním nebola, to sa teší, lebo ho nenávidí, keď pre ňu príde a čaká, že ju odvezie na tréning, povie, že nie, lebo vie, že len na tréning by to nebolo....“ V konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia (Okresný súd Bratislava IV, sp. zn. 39Em 6/2018) predložil otec maloletej súdu dňa 19.12.2018 vyjadrenie, ktorého prílohou bola Správa Rady pre práva dieťaťa. V uvedenej správe otec sám uviedol: „že do času nariadenia výkonu rozhodnutia súdom pre dcéru nepôjde“. Napriek tomu začal opäť na stretnutia s maloletou chodiť. V konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia sa dňa 4.3.2019 uskutočnil pohovor súdu s maloletou. V zázname z pohovoru s maloletou je uvedené, že maloletá uviedla: „Nechcem sa s ním vôbec nikdy stretnúť a vôbec mi nechýba. W. je pre mňa cudzí a aj jeho deti sú pre mňa cudzí ľudia.“ „Keď niekedy bola u W., hovorila mu, že nechce ísť do vane, pretože keď ju dal do vane, potom mala mokré vlasy, potom ochorela a nemohla ísť do hotela.“ „S W. sa nechce stretávať nikdy, nikdy, nikdy! Chce sa volať D. a chce, aby RV. pre ňu neexistoval. Je šťastná, že W. za ňou nechodí.“ W.i chce ešte sama povedať, že je hrozný a zlý, lebo proste ho nemá rada.“ Dňa 22.03.2019 sa uskutočnilo stretnutie medzi otcom a právnym zástupcom matky, ktoré si vyžiadal otec. Predmetom tohto stretnutia malo byť podľa e-mailového vyjadrenia otca „mimosúdne hľadanie možností, ako z tejto vyhrotenej situácie vyjsť von, nakoľko to najviac ubližuje mojej dcérke“. Na tomto stretnutí otec uviedol, že zo záznamu z pohovoru súdu s maloletou sa dozvedel, že matka a jej súčasný partner plánujú uzatvorenie manželstva. V tejto súvislosti sa opýtal, či by partner matky nemal záujem o osvojenie maloletej. Právny zástupca matky e-mailom z 25.3.2019 informoval otca, že partner matky má záujem o osvojenie maloletej a navrhol otcovi postup vo veci, vrátane uzatvorenia rodičovskej dohody. Otec e- mailom zo dňa 25.3.2019 potvrdil, že súhlasí s časťou postupu navrhovaného právnym zástupcom matky, s výhradou ohľadom postupu v súdnom konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia. V dňoch 25.3.-28.3.2019 prebiehala e-mailová komunikácia medzi otcom a právnym zástupcom matky, kedy predmetom bolo ustálenie podmienok rodičovskej dohody a postupu za účelom jej schválenia súdom a následného osvojenia E. partnerom matky. E- mailom zo dňa 28.3.2019 otec tiež výslovne uviedol, že nebude požadovať realizáciu styku s maloletou. Právny zástupca matky predložil otcovi dňa 29.3.2019 návrh rodičovskej dohody, ktorá by riešila postup oboch rodičov v tomto konaní, postup otca v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia a postup oboch rodičov a partnera matky za účelom osvojenia maloletej partnerom matky. Zdôrazňujeme, že dohoda obsahovala postup a podmienky, ktoré boli otcom v predchádzajúcich dňoch e-mailom akceptované. Otec e-mailom zo dňa 4.4.2019 oznámil právnemu zástupcovi matky nasledovné: „V súčasnosti neuzatvorím s matkou maloletej E. predloženú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to z dôvodu, že som ochotný vzdať sa svojich rodičovských práv až v prípade, keď budú vytvorené podmienky pre zdravý psychický a telesný vývoj dcérky v domácnosti jej matky, pričom mám za to, že takéto podmienky môžu byť vytvorené až vtedy, keď skutočne dôjde k sobášu medzi matkou maloletej a jej terajším partnerom (tieto podmienky upravuje aj naša legislatíva). V tomto prípade som ochotný aj súhlasiť s osvojením E. partnerom matky.“ Otec teda odmietol uzavretie rodičovskej dohody a celkový postup smerujúci k osvojeniu E. partnerom matky, pričom ako jediný dôvod uviedol, že matka a jej partner nateraz nie sú zosobášení. Táto skutočnosť však bola otcovi veľmi dobre známa, napriek tomu požiadal právneho zástupcu matky o vypracovanie návrhu rodičovskej dohody a všetkých príloh. Otec napriek tomu v následnej e-mailovej komunikácii niekoľkokrát zdôraznil, že si bude uplatňovať jeho rodičovské práva podľa právoplatného rozsudku. Na jednej strane navrhne, aby si maloletú osvojil partner matky, odsúhlasí postup vo veci, avšak následne odmietne návrh rodičovskej dohody, pripravený v súlade s týmto postupom s argumentáciou, že matka a partner zatiaľ nie sú zosobášení. Na osobnom stretnutí s právnym zástupcom matky uvedie, že vidí, aká je maloletá vystresovaná a že je si vedomý toho, že na prípadnú nápravu ich vzťahu bude nevyhnutného veľa času. Tiež uvedie, že si nebude uplatňovať rodičovské práva podľa právoplatného rozsudku. Vzápätí, o niekoľko dní oznámi, že požaduje, aby sa právoplatný rozsudok dodržiaval. Nehovoriac o tom, že matka maloletej jemne povedala, že otec nateraz chodiť nebude, a teda nemusia ho čakať; následne je nútená jej oznámiť opak. Otec sa opätovne dostavil za účelom realizácie styku s maloletou v piatok 12.4.2019. Maloletá mu povedala, že s ním nechce ísť a nechce sa s ním ani rozprávať. Doma pri matke opäť dlho plakala a prosila ju, aby to vybavila a otec už za ňou nechodil. Pre otca je prednejšie formálne vyžadovanie styku podľa právoplatného rozhodnutia, než odporúčania klinickej psychologičky, ktorá s maloletou vyše 8 mesiacov pracuje. Otec ani raz nevyvinul snahu o jemné a postupné zblíženie sa s maloletou, napriek tomu, že to opakovane odporúčajú psychológovia a právny zástupca matky otca na tieto odporúčania opakovane upozornil. Právny zástupca matky napr. otcovi opakovane navrhoval, aby sa prišiel pozrieť na niektorú zo súťaží gymnastiky, ktoré maloletá absolvuje a teda ho registrovala v okamihoch, ktoré sú jej príjemné. Právny zástupca matky otcovi aj zaslal zoznam súťaží na najbližšie obdobie. Otec aj v e-mailovej komunikácii s právnym zástupcom matky neustále osočuje matku, tvrdí, ako matka s dcérou manipuluje a že jeho záujem je „ochrániť dcérkine psychické zdravie, orientáciu vo vzťahoch a zahojiť vnútorné rany, ktoré prežíva nezmyselnými návštevami: gynekológov, psychológov, policajtov....“ Reálne však zatiaľ nespravil ani jediný malý krok k tomu, aby sa s maloletou zblížil. Správanie otca je navyše vymykajúce sa zdravej logike, pri prihliadnutí na skutočnú realizáciu styku v minulosti. V kontexte uvedeného matka navrhuje, aby súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie tak, že styk otca sa s maloletou neupravuje, prípadne že sa styk otca s maloletou zakazuje až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 3. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že otec prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 07.05.2019 k návrhu matky uviedol, že napriek rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/127/2013-339 zo dňa 29.02.2016, právoplatného dňa 27.01.2017, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou E. Q., R.. XX.XX.XXXX sa doposiaľ neuskutočnilo žiadne stretnutie s maloletou kvôli súdnym obštrukciám matky a nerešpektovaniu právoplatného rozhodnutia súdu z jej strany. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku s maloletou považuje za neopodstatnený, nakoľko cieľom je výlučne vytváranie ďalších prieťahov v súdnom konaní, zavádzanie a fabulovanie. Posledné stretnutie s maloletou sa uskutočnilo vo februári 2017, od tohto termínu sa účelovou manipuláciou matky s maloletou ani raz nestretol. Matka zámerne marí výkon jeho rodičovských práv, dieťa riadne nepripravuje na stretnutia, a to ako po psychickej tak po materiálnej stránke. Naopak, maloletá prichádza v čase nariadeného styku v zlom psychickom stave, zmanipulovaná, v strese, so strachom, opakujúc matkou vsugerované vety, s ktorými vo vnútri nie je stotožnená. Matka beztrestne ignoruje súdne rozhodnutie. Odopiera mu styk s vlastným dieťaťom, pričom za otca dieťaťa vyhlasuje svojho aktuálneho druha. Ten sa štylizuje do role otca, nerešpektuje jeho právo ako rodiča. Cieľom jeho komunikácie s právnou zástupkyňou matky bolo po oboznámení sa s výpoveďou maloletej pred súdom zistiť, aké možnosti prichádzajú do úvahy, aby maloletá bola v čo najmenšej miere traumatizovaná. Nakoniec, terajší postup matky (podanie neodkladného opatrenia) jednoznačne svedčí o tom, že žiadna racionálna dohoda ani komunikácia s ňou nie je možná. Od posledného súdneho pojednávania v konaní dňa 12.03.2019 sa osobne zúčastnil spolu so svedkami na štyroch bezúspešných preberaniach maloletej, pričom všetky boli neúspešné. Túto skutočnosť oznámil aj kolíznej opatrovníčke. Vzhľadom na uvedené navrhuje matkin návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 4. Prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného vyhodnotil ako nedôvodný a dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je v tomto štádiu konania možné bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie matka neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má bezodkladne poskytnúť ochrana, nakoľko režim stretávania s otcom bol určený súdom po rozsiahlom dokazovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 25P 127/2013, kde rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že zmena pomerov na strane jedného z rodičov, či maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodnili zmenu pôvodného rozsudku o úprave styku otca s maloletou vyžaduje v tomto prípade, vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov, rozsiahle dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 12.03.2019 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého zistení bude môcť rozhodnúť o zmene úpravy styku otca s maloletou tak, aby úprava zohľadňovala predovšetkým najlepší záujem maloletej. 5. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal matkou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa matky vágne a neurčité, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie odignoroval základnú skutočnosť, ktorou by sa mal v tomto konaní riadiť, a tou je najlepší záujem maloletej a jej psychické zdravie. Súd prvej inštancie bližšie nevysvetlil z akého dôvodu nie je možné v tomto štádiu konania bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie absolútne odignoroval všetky dôkazy predložené matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia, ako dôkazy posúdil, a ako sa s týmito vysporiadal. Matka poukazuje na správu klinickej psychologičky, ktorá s maloletou dlhodobo pracuje, a ktorá konštatuje neochotu dieťaťa rozprávať o otcovi, verbalizovanie nevôle dieťaťa stretávať sa s biologickým otcom, ktorá charakterizuje maloletej vzťah k otcovi, ako problematický, ktorý maloletá nevníma a neprežíva ako stabilný a bezpečný. Ďalej matka poukazuje na to, že psychologička v správe uvádza, že kontakt s otcom je pre dieťa zdrojom stresu, celá situácia je pre dieťa veľmi stresujúca a odporúča, aby sa stretnutia maloletej s otcom nateraz nerealizovali a na istý čas odložili, a aby si otec budoval a rozvíjal vzťah s maloletou postupne. Matka poukazuje i na správu z pohovoru súdu s maloletou zo dňa 4.3.2019 (v konaní 39Em/6/2018), kde maloletá vyslovene uviedla: „Nechcem sa s ním vôbec nikdy stretnúť a vôbec mi nechýba. W. je pre mňa cudzí a aj jeho deti sú pre mňa cudzí ľudia." „Keď niekedy bola u W., hovorila mu, že nechce ísť do vane, pretože keď ju dal do vane, potom mala mokré vlasy, potom ochorela a nemohla ísť do hotela." „S W. sa nechce stretávať nikdy, nikdy, nikdy! Chce sa volať D. a chce, aby W. pre ňu neexistoval. Je šťastná, že W. za ňou nechodí." W. chce ešte sama povedať, že je hrozný a zlý, lebo proste ho nemá rada." Matka poukazuje na momentálny skutkový stav, kedy otec chodí na stretnutia nepravidelne, matku vopred neinformuje, maloletá je nútená čakať doma, či otec príde/nepríde, znáša to veľmi zle, v dni, keď sa má styk realizovať je nepokojná, večer predtým plače, matky sa neustále pýta, prečo jej sudkyňa a ani nikto neverí keď hovorí, že otca nechce. Správanie otca je podľa matky absurdné, sebecké a necitlivé, keď na jednej strane prizná, že vidí, že maloletú jeho prítomnosť a snaha o stretnutie stresujú, a na strane druhej neustále vyžaduje realizáciu styku. Nejaví žiadny záujem o jej záujmové aktivity a ani iným spôsobom sa nesnaží s maloletou postupne zblížiť, len slepo vyžaduje dodržiavanie súdneho rozhodnutia. a ignoruje odporúčania klinickej psychologičky. Vychádzajúc z argumentácie súdu by podľa matky, analogicky nebolo nariadenie neodkladného opatrenia možné v žiadnom konaní vo veci maloletého dieťaťa, keďže v zásade vždy ide o zmenu pomerov. Zásadné je tiež to, že styk sa v súčasnosti aj tak nerealizuje, keďže maloletá otca odmieta, je v neustálom strese či otec príde, nakoľko možnosť styku stále má. Matka naďalej trvá na tom, že existuje potreba zabezpečenia ochrany maloletej. Obmedzenie styku s otcom je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je neustále pod stresom, plače a odmieta sa s otcom stretnúť. Matka má obavy o jej duševný a citový vývin. Rozhodnutie, na základe ktorého otec má záujem o realizáciou styku bolo vydané pred dvoma rokmi, pričom z toho sa otec s maloletou vôbec nevideli a potom len sporadicky. Právna zástupkyňa matky informovala otca o termínoch gymnastických súťaží, pričom otec sa ani raz neprišiel na maloletú pozrieť. Ak by mal taký záujem o maloletú, ako stále prezentuje, určite by si našiel čas a prišiel ju podporiť pri jej športových aktivitách, v ktorých dosahuje úspechy a najmä ju bavia a je pri nich šťastná. Opätovne matka zdôraznil, že na jednej strane otec tvrdí, aký má záujem o svoju dcéru a trvá na realizácii styku s ňou a následne sám navrhne, aby si matkin partner maloletú osvojil. Z e-mailovej komunikácie otca s právnou zástupkyňou matky je tiež evidentné, že s otcom nie je možné sa dohodnúť. Ignoruje informácie o maloletej od právnej zástupkyne matky a najmä odporúčania klinickej psychologičky, ktorá s maloletou dlhodobo pracuje. Pred časom sa otec sám vyjadril, že nebude chodiť na stretnutia, že vidí, ako to maloletú stresuje, a následne aj tak príde. 6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (388 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd však zdôrazňuje, že nie je viazaný návrhmi účastníkov, ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a vzhľadom k záujmu maloletej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. 8. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 9. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadkuna vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 13. Odvolací súd posúdením návrhu a po oboznámení sa s listinami predloženými k návrhu dospel k záveru, že je dôvodné pozastaviť účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29.februára 2015, č.k. 25P/127/2013-339, ktorým je upravený styk otca s maloletou toho času v rozsahu, ktorý nie je v záujme maloletej. Odvolací súd vychádzajúc z predloženej správy klinickej psychologičky Mgr. K. Š., PhD. zo dňa 31.05.2019, ktorú maloletá pravidelne navštevuje dospel k záveru o potrebe bezodkladne zmeniť úpravu styku, ktorá je daná vyššie uvedeným rozsudkom a túto obmedziť do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V závere správy klinická psychologička uvádza, že: "E. má pozitívny a emočne sýtiaci vzťah k mame a k matkinmu partnerovi, s ktorým dieťa viažu spoločné zážitky a spoločne trávený čas. ako problematický sa javí vzťah k biologickému otcovi, ktorý E. nevníma ako stabilný a bezpečným kontakt s otcom je pre dieťa zdrojom stresu. Vzťah s E. by mal otec budovať a rozvíjať postupne, preto odporúčame aktuálne stretnutia na istý čas odložiť, nakoľko celý proces je pre dieťa veľmi stresujúci." Je ďalej zo spisu zrejmé, že úprava styku tak, ako je daná rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29.februára 2015, č.k. 25P/127/2013-339 sa nerealizuje, maloletá takúto úpravu odmieta a ako vyplýva zo správy klinickej psychologičky zo dňa 31.05.209 je pre maloletú toho času daná úprava styku stresujúca. Taktiež nie je bez významu, že samotný otec uvádza, že realizácia styku je dosť problémová a maloletá k nemu odmieta chodiť. Odvolací súd prihliadol i k názoru maloletej, ktorý prezentovala v konaní sp. zn. 39Em/6/2018 zo dňa 04.03.2019. Za takejto situácie, má odvolací súd za to, že je namieste styk otca s maloletou obmedziť, ale tak, aby nebol kontakt otca s maloletou úplne vylúčený, a aby umožnil postupné budovanie vzťahu otca s dcérou, čo odporúča aj vo vyššie uvedenej správe klinická psychologička. Na úplný zákaz styku otca s maloletou odvolací súd nevidel dôvody, keď ako už vyššie uvádza, je odporučené postupné nadviazanie vzťahu otca s maloletou, čo pri úplnom zákaze styku nebude možné. Taktiež ponechanie styku bez úpravy danú situáciu nerieši, keď obaja rodičia majú iný pohľad na realizáciu styku. Je preto dôvodné, aby zasiahol súd a styk neodkladne upravil tak, aby bol v záujme maloletej a umožnil vytvoriť taký priestor, aby styk pre maloletú s otcom nebol stresujúcim faktorom, a aby maloletá nestratila kontakt s otcom a mohol sa ich vzťah postupne rozvíjať. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, respektíve o zverení maloletého dieťaťa, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Aj z dôvodu uvedených ústavných a zákonných ustanovení odvolací súd nevzhliadol dôvod na zákaz styku otca s maloletou, ale rešpektujúc súčasný stav a odporúčanie klinickej psychologičky, riadiac sa pritom záujmom maloletej dospel k záveru o nutnosti dočasne styk obmedziť, a to do času kým sa nerozhodne vo veci samej, kde sa vykonáva i znalecké dokazovanie, ktorého výsledky lepšie ozrejmia dôvody, pre ktoré maloletá styk s otcom odmieta. Pre neodkladnú úpravu styku nie je nevyhnutné mať dokázané, prečo má maloletá negatívny postoj ku stretnutiam s otcom, či je to z dôvodu negatívneho vplyvu matky, či z dôvodu negatívnych zážitkov u otca, ale postačuje už len fakt, že toho času úprava styku podľa rozsudku sa nerealizuje a maloletá má zo stretnutí s otcom stres, ako vyplýva z už spomenutej správy klinickej psychologičky. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v prvom rade na matke, ku ktorej má maloletá emočne sýtiaci vzťah, ako sa postaví k danému rozhodnutiu, a ako ho vysvetlí maloletej a odvolací súd pripomína matke, že je aj povinnosťou matky maloletú pozitívne motivovať ku stretnutiam s otcom, bez toho nebude možné, aby si maloletá mohla postupne vzťah s otcom obnoviť. Takisto je dôležité, aby otec rešpektoval chcenie maloletej a nerobil počas stretnutí s maloletou aktivity, ktoré maloletá odmieta, alebo sú jej nepríjemné, ako napríklad spoločné kúpanie, a aby rešpektoval maloletej športové aktivity. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dané rozhodnutie je dočasným rozhodnutím a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. 15. Dané neodkladné opatrenie pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29. februára 2015, č.k. 25P/127/2013-339 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 30. novembra 2016, č.k. 20CoP/30/16-406, ktorým bol upravený styk otca s maloletou. Od vykonateľnosti tohto uznesenia bude sa preto realizovať úprava styku uvedená vo výroku tohto uznesenia. bolo preto potrebné doplniť výrok uznesenia, podľa ktorého sa po dobu trvania neodkladného opatrenia sa pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 29. februára 2015, č.k. 25P/127/2013-339. Pri absencii tohto výroku by totiž existovali dve protichodné právoplatné rozhodnutia vzťahujúce sa k úprave styku otca s maloletou. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).