Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/120/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200892 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419200892.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. A. XX, F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpená JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ VERSLUN, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 50 439 782, 2/ Aukcionár, s.r.o., so sídlom Rajecká Lesná č. 628, IČO: 51 580 268, obaja zastúpení: JUDr. Júlia Mikulcová, advokátka, so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.4.2019, č.k. 9C/19/2019-54, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uložiť povinnosť: - žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam: pozemok - parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 474 m2 (parcela reg. C KN), pozemok - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN) , stavba, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), všetko vedené na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava IV, obec F. - mestská časť N., kat.územie N., až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/2/2017, - žalovanému 2/ nepokračovať v dražbe nehnuteľností pozemok - parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 474 m2 ( parcela reg. C KN), pozemok - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 ( parcela reg. C KN), stavba a to rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), všetko vedené na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava IV, obec F. - mestská časť N., kat. územie N., až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/2/2017. Vo výroku rozhodnutia odporcom 1/,2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 324 ods.1,2, § 325 ods.1,2 písm. d/, § 326 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností. Na LV č. XXX je uvedená poznámka o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom ( žalovaným 1/) formou dobrovoľnej dražby a o prebiehajúcom súdnom konaní 9C/2/2017 na Okresnom súde Bratislava IV o neplatnosť právnych úkonov. Žalobkyňa uviedla, že na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o neplatnosť právnych úkonov, dňa 29.10.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti ktorému podala odvolanie. Predmetom daného konania je neplatnosť tých právnych úkonov (úverovej zmluvy a tento úver zabezpečujúcej záložnej zmluvy), ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi pre výkon záložného práva. Žalovaný 1/ je vlastníkom pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej neplatnosť sa rieši v súdnom konaní a vykonáva to záložné právo, ktoré bolo dojednané na zabezpečenie záväzkov žalobkyne z úverovej zmluvy. Žalovaný 1/ je aktuálnym vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy, ohľadom ktorej prebieha konanie o určenie jej neplatnosti, je aj záložným veriteľom a začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Proces dobrovoľnej dražby dospel do štádia, že na deň 17.4.2019 je určený termín 1. kola dražby. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 45/2019 zo dňa 5.3.2019, predmetom dražby sú vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, v ktorých má evidovaný trvalý pobyt a tieto reálne slúžia na uspokojenie jej bytovej potreby. V dôsledku dobrovoľnej dražby môžu nastúpiť nezvratné následky v podobe straty jej vlastníckeho práva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala za to, že navrhovaným neodkladným opatrením je možné zabrániť nezvratným následkom vydraženia a udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe a prípadne predísť samostatnej žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že z listinných dokladov predložených žalobkyňou zistil, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 45/2019 zo dňa 5.3.2019, predmetom dražby sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne špecifikované v návrhu a dátum konania dražby bol určený na deň 17.4.2019. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.10.2018, č.k. 9C/2/2017-206 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa E. U. domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 28.11.2014 medzi záložným veriteľom OT Kredit Slovakia a.s. a zálobcom E. U. s výškou úveru 165 000 eur s prísl. dňa 28.11.2014, neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. územie N. Z. parciel č. XXXX - záhrada 474 m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie 298 m2, dom súp. č. XXXX ležiaci na parcele č. XXXX a neplatnosti Notárskej zápisnice N 570/2016, NZ 19399/2016, NCR1s 19943/2016 napísanej dňa 31.5.2016 notárom R.. Y. V. o uznaní dlhu a vyhlásení povinnej osoby o súhlase s exekúciou. Proti označenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. 4. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preukázané, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Vyhlásením dražby v tomto prípade nie sú dotknuté práva žalobkyne, a ani samotnou dražbou nie je dotknuté jej právo na obydlie. Ani v prípade zmeny vlastníctva k zálohu totiž nemôže prípadný nový vlastník priamo a bezprostredne ohroziť uvedené práva žalobkyne, pretože jediným legálnym spôsobom, ako donútiť žalobkyňu opustiť obydlie, je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Slovenský právny poriadok navyše poskytuje záložcovi (žalobkyni) prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. Inými slovami, žalobkyňa má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najprv prebehnúť dražba, a teda v prípade vydraženia predmetu dražby dôjde k formálnej zmene vlastníctva jej nehnuteľností, avšak zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobkyne, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal, keď v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení im žiadne trovy nevznikli. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. V odvolaní s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/268/2018, 5 Cdo/127/2017, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/253/2018 a 16 Co/163/2018, uznesenie Okresného súdu Skalica sp.zn. 3C/12/2018, uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 10 Csp/96/2018 a uznesenie Okresného súdu Partizánske sp.zn. 6C/29/2018 uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekonané stavom rozhodovacej činnosti súdov vo veciach neodkladného opatrenia proti dobrovoľným dražbám, ktorý bol zhrnutý do čl. IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Žalovaní 1/,2/, ktorým odvolací súd doručoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobkyne (§ 329 ods.1 C.s.p.) vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil a priznal im voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konštatovali nedôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k osvedčeniu skutočností, ktorými zdôvodňuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že terajší majiteľ pohľadávky (žalovaný 1/) mieni realizovať dobrovoľnú dražbu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. územie N. a vzhľadom na podanú žalobu o neplatnosť právnych úkonov a jej nasledovné odvolanie voči rozsudku vo veci samej, by v prípade realizácie dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností vznikla obava, že nehnuteľnosti by boli pred skončením konania vo veci samej odpredané. S poukazom na zamietnutie žaloby o veci samej , bola o to intenzívnejšia potreba osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá však opäť ťažila výlučne žalobkyňu , ktorá ho neuniesla, nakoľko žiadne zásadné tvrdenia z ktorých by bolo možné odvíjať potrebu dočasnej úpravy pomerov ani len neprodukovala. Znemožnením nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve žalobkyne do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/12/2017 tak, ako to požaduje žalobkyňa, by došlo k faktickému zabráneniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalovaní 1/,2/ napokon uviedli, že disponujú s informáciou, že žalobkyňa v počiatočnej fáze konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 9C/2/2017 už raz podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý však rovnako neodôvodnila a súd ho následne zamietol. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 druhá veta ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa jeho navrhovateľ domáha. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 19. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uložiť žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam: pozemok - parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 474 m2 (parcela reg. C KN), pozemok - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), stavba, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), všetko vedené na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - mestská časť N., kat. územie N., až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/2/2017 a žalovanému 2/ povinnosť nepokračovať v dražbe nehnuteľností pozemok - parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 474 m2 (parcela reg. C KN), pozemok - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), stavba a to rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 (parcela reg. C KN), všetko vedené na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pre okres F. K., I. F. - mestská časť N., kat. územie N., až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/2/2017. 20. Žalobkyňa listinnými dôkazmi doloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu a že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.10.2018, č.k. 9C/2/2017- 2016 zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 222014 uzavretej dňa 28.11.2014 medzi veriteľom OT Kredit Slovakia a.s. a dlžníkom E. U. s výškou úveru 165 000 eur s prísl. dňa 28.11.2014 (ktorú uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba - podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia), o neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. územie N. Z. T. Č.. XXXX - záhrada 474 m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie 298 m2, dom súp. č. XXXX ležiaci na parcele č. XXXX a o neplatnosti Notárskej zápisnice N 570/2016, NZ 19399/2016, NCR1s 19943/2016 napísanej dňa 31.5.2016 notárom R.. Y. V. o uznaní dlhu a vyhlásení povinnej osoby o súhlase s exekúciou (rozsudok doposiaľ nie je právoplatný). Žalovaný 1/ je vlastníkom pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej neplatnosť sa rieši v súdnom konaní, vykonáva záložné právo, ktoré bolo dojednané na zabezpečenie záväzkov žalobkyne z úverovej zmluvy a začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa osvedčila, že na deň 17.4.2019 je určený termín 1. kola dražby, keď oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo riadne publikované v Obchodnom vestníku č. 45/2019 zo dňa 5.3.2019. V návrhu uviedla, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti v jej vlastníctve, v ktorých má evidovaný trvalý pobyt, tieto reálne slúžia na uspokojenie jej bytovej potreby. V dôsledku dobrovoľnej dražby môžu nastúpiť nezvratné následky v podobe straty jej vlastníckeho práva a práve navrhovaným neodkladným opatrením je možné zabrániť nezvratným následkom vydraženia a udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe a prípadne predísť samostatnej žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. 21. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani obavu z ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to osobitne vo vzťahu ku každému zo žalovaných by umožňovalo súdu pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.10.2018, č.k. 9C/2/2017-2016 (ku ktorému konaniu vo veci samej je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia naviazaný) nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Táto potreba (alebo obava) by však musela byť konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. V prejednávanom prípade dostatočné osvedčenie potreby navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje (vo vzťahu k žalovanému 2/ plne absentuje). Pokiaľ žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby za situácie, že prebieha súdne konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, z ktorej vznikla pohľadávka a súvisiacej záložnej zmluvy, ktorou sa zriadilo záložné právo, ktoré sa má vykonať a dobrovoľná dražba sa týka nehnuteľností, v ktorých žalobkyňa býva, odvolací súd konštatuje, že dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z.z., predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex. Zo skutkového stavu vyplývajúceho z listinných dokladov doložených v spise v danej veci vyplýva, že dražobné verejné konanie sa začalo a žalovaný 2/ v nej postupuje v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z.. Je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Vyhlásením dražby v tomto prípade nie sú dotknuté práva žalobkyne, a ani samotnou dražbou nie je dotknuté jej právo na obydlie, keďže aj v prípade zmeny vlastníctva k zálohu je jediným legálnym spôsobom, ako donútiť žalobkyňu opustiť obydlie, podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Záložca - žalobkyňa, nemajúca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9C/2/2017 postavenie spotrebiteľa (Zmluvu o úvere č. 222014 zo dňa 28.11.2014 a zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti uzavrela ako fyzická osoba - podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia), má navyše právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. a inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a ktorej právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. 22. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti IV. vo všeobecnej rovine poukázala na niektoré závery, ktoré sa „ dlhodobo a konštantne objavujú v súdnych rozhodnutiach o neodkladných opatreniach v porovnateľných veciach „ je treba ako zásadnú skutočnosť uviesť, že v návrhu takéto súdne rozhodnutia bližšie nekonkretizovala a súd prvej inštancie v nadväznosti na túto argumentáciu nemohol prijaté rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch ) o tom, ktoré súdne rozhodnutia mala žalobkyňa na mysli. V podanom odvolaní síce odvolateľka uviedla rozhodnutia súdov, tieto však nekonkretizovala spôsobom, aby ich bolo možné riadne identifikovať (v odvolaní neuviedla dátumy, v ktorých boli uznesenia súdov vydané, čo pri súčasnom výlučnom označení spisovou značkou konania môže viesť k neistote pri konkretizácii rozhodnutia, ktoré mala mať na mysli ) a posúdiť, či sa v ich prípade jedná o porovnateľnú vec. Tento nedostatok je bez významu jednak z dôvodu, že odvolací súd za základ svojho rozhodnutia pri rozhodovaní berie len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci (§ 329 ods.2 C.s.p.) a i preto, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2016 sp. zn. II. ÚS 19/2016). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Pod ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít sa považuje nielen prípad, keď je súdne rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát prijatý príslušným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého výklad, podaný v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu, ale je potrebné rozumieť aj príklad, kedy sa určitá právna otázka rieši v rozhodnutiach (rôznych) senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednotne. V danej veci nie je však možné z odvolacej argumentácie vyvodiť, že v prípade v odvolaní uvedených, dostatočne nekonkretizovaných rozhodnutí súdov, sa jedná práve o takýto prípad. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešným žalovaným 1/,2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).