Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509220786 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1509220786.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému v 1. rade: KOREK CENTRUM, s.r.o., naposledy so sídlom Horský hotel Poľana, 962 05 Hriňová, IČO: 36 567 001, v 2. rade: V.. Z. R., T. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX G., zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, v 3. rade: I. K., T. XX.XX.XXXX, T. H. C. XX, XXX XX W., o zaplatenie 125.173,05 eur s príslušenstvom a odmenou 417,24 eur zo zmenky, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/8/2011-339 zo dňa 10. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/8/2011-339 zo dňa 10. apríla 2018 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanej v 2. rade právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 652/2009-12 zo dňa 25.08.2010 proti žalovanej v 2. rade ponechal v platnosti. Zároveň súd žalobcovi priznal proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 1Zm 652/2009-12 zo dňa 25.08.2010, boli žalovaní zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatili zmenkovú sumu 125.173,05 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 11.6.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 417,24 eur a náhradu trov konania 9.151,40 eur. 2. Námietky voči uvedenému platobnému rozkazu podala len žalovaná v 2. rade a po ich podaní sa vec viedla pod sp. zn. 1CbZm/8/2011. Námietky odôvodnila žalovaná v 2. rade tým, že právny úkon, ktorým je podpis zmenky, nebol urobený v súlade s § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmenku podpísala v dobe, keď bol zamestnaná v spoločnosti Gatial plus, s.r.o., v ktorej bol žalovaný v 3. rade spoločník a konateľ, rovnako bol spoločníkom a konateľom aj v spoločnosti uvedenej ako žalovaný v 1. rade, preto považovala zmenku v časti, ktorá sa týkala jej, za neplatnú. Namietala aj výšku zmenkovej sumy, ktorá podľa nej nezodpovedá skutočnému stavu, lebo na základe leasingovej zmluvy žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi v splátkach 51.531,16 eur, žalobca mu predmet leasingu odobral a výška dlhu je iná, než je na zmenke uvedené. 3. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že pre platnosť zmenky nie je rozhodujúce, kde žalovaná v 2. rade v čase podpísania zmenky pracovala a len z dôvodu, že jej zamestnávateľ a žalovaný v 1. rade mali toho istého spoločníka a konateľa, nie je možné považovať právny úkon, ktorým sa za zaplatenie zmenky zaručila, za neplatný podľa § 37 OZ. Za nedôvodnú považoval aj námietku, spochybňujúcu výšku zmenkovej sumy a mal za to, že táto suma zodpovedá výške záväzku žalovaného v 1. rade z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Na preukázanie svojho nároku predložil súdu zmenku, ktorú vystavil v Nitre dňa 11.06.2007 a ktorou dal bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1. rade, ako zmenečníkovi, aby mu dňa 10.06.2009 v Bratislave zaplatil sumu 125.173,05 eur, bez protestu, zmenečník zmenku prijal (akceptoval) a ako ručitelia za príjemcu zmenku podpísali žalovaní v 2. a 3. rade. 4. Súd konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 1 v spojení s § 3 zmenkového zákona. Dňa 23.01.2012 súd vyhlásil rozsudok č.k. 1CbZm/8/2011-86, ktorým ponechal proti žalovanej v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Vychádzal z toho, že zmenkový záväzok je záväzkom nesporným a v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemala žalovaná v 2. rade povinnosť tento záväzok splniť. Uviedol, že námietka neplatnosti právneho úkonu - avalovania zmenky - bola v námietkach skutkovo vymedzená len tým, že vtedajší zamestnávateľ žalovanej v 2. rade Gatial plus, s.r.o., bol personálne prepojený so žalovanými v 1. a 3. rade. Na dodatočnú námietku podpísania zmenky pod nátlakom súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP neprihliadal. 5. Na základe podaného odvolania žalovanej v 2. rade Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3CoZm/24/2012-135 zo dňa 31.05.2013 rozsudok č.k. 1CbZm/8/2011-86 zo dňa 23.01.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že došlo k procesnému pochybeniu, keď súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní, ktoré žalovaný v 2. rade žiadal odročiť z dôvodu hospitalizácie. Za správny nepovažoval názor, že skutočnosti, ktoré žalovaná v 2. rade uviedla až na pojednávaní dňa 31.05.2011 (nátlak pri podpise zmenky), sú novými námietkami a uviedol, že ich treba považovať iba za spresnenie včasných námietok. Považoval za pochybenie súdu prvej inštancie, keď sa z hľadiska posúdenia záväznosti podpisu žalovanej v 2. rade na zmenke, nezaoberal skutočnosťami ňou uvádzanými na pojednávaní dňa 31.05.2011, týkajúcimi sa okolnosti a priebehu stretnutia, na ktorom zmenku podpísala. Za správny však označil názor, že žalovaná v 2. rade sa môže proti majiteľovi brániť iba námietkami, ktoré sa zakladajú na jej vlastných vzťahoch k vlastníkovi zmenky, nie na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú sa vo vzťahu k vlastníkovi zmenky zaručila. 6. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom v uznesení, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, v ďalšom konaní dokazovanie zameral už len na objasnenie otázky, či žalovaná v 2. rade v súvislosti s avalovaním zmenky konala pod nedovoleným nátlakom a či ju teda zmenka zaväzuje. Za tým účelom sa súd oboznámil s obsahom výpovede žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 31.05.2011, s obsahom jej odvolania, opätovne žalovanú v 2. rade vypočul a dokazovanie vykonal výsluchom ňou navrhnutých svedkov. 7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení, čl. I § 1, čl. I. § 3, čl. I. § 48 ods. 1, zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) § 175, § 372y ods. 2 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 8. Súd konštatoval, že svedok Q. B. potvrdil, že I. K. už v marci 2007 plánoval financovať technologické zariadenie prostredníctvom leasingu, so zmenkou ako zabezpečením, ktorú mala avalovať žalovaná v 2. rade. Napriek tomu, že v prítomnosti tohto svedka sa mal I. K. v marci 2007 vyjadriť, že žalovanú v 2. rade vyhodí, ak zmenku nepodpíše, nie je podľa súdu jeho svedecká výpoveď dôkazom o tom, že žalovaná v 2. rade nemala skutočnú vôľu sa zmenkovo zaviazať. Konštatoval, že z výpovede tohto svedka nie je zrejmé, v akých súvislostiach sa I. K. takto vyjadril, či hrozbu mienil vážne a či takto odpovedal na odmietavé stanovisko žalovanej v 2. rade. Poukázal na to, že pokiaľ I. K. skutočne v marci 2007 pred Q. B. povedal, že žalovanú v 2. rade vyhodí, ak zmenku nepodpíše, zjavne toto vyjadrenie u nej nevyvolalo žiadne obavy. Konštatoval, že žalovaná pri prvom výsluchu uviedla, že I. K. začal nátlak ňu vyvíjať cca 4-5 mesiacov po tom, čo sa uňho zamestnala (t.j. v apríli až máji 2007), avšak nie v prítomnosti Q. B., ale v prítomnosti svojich bratov, pričom v odvolaní proti rozsudku zas uviedla, že sa jej I. K. výpoveďou vyhrážal dňa 11.06.2007, bezprostredne pred podpísaním zmenky, v reštaurácii R. v prítomnosti I. C.. Konajúci súd dôraznil, že až po výsluchu Q. B., ktorý s I. K. prišiel do styku len v marci 2007, žalovaná v 2. rade výpoveď zmenila a tvrdila, že nátlak bol na nej vyvíjaný už skôr, po dobu dvoch až troch mesiacov po tom, čo sa I. K. a jeho bratia dozvedeli, že k lízingovému obchodu bude potrebné vystaviť zmenku. Podľa súdu dôkazom preukazujúcim, že žalovaná v 2. rade zmenku podpísala pod nátlakom, nie je ani svedecká výpoveď V.. C. I., ktorý pri výsluchu dňa 03.03.2015 potvrdil, že mu žalovaná v 2. rade pred 6 - 7 rokmi povedala, že má problémy v práci a psychicky je na tom zle, svedkovi sa však nezdôverila, kto bol v tom čase jej zamestnávateľ, ani z akého konkrétneho dôvodu má psychické problémy, preto jej psychický stav mohol, ale nemusel s touto vecou súvisieť. Súd ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade mala pravdu v tom, že bratia I. K. by pre iné záväzky zrejme neprichádzali do úvahy ako zmenkoví ručitelia a z vykonaných dôkazov skutočne vyplynulo, že obchodné spoločnosti, v ktorých mal I. K. personálnu účasť, svoje dlhy neplatili a on sám asi nepodnikal vždy čestne. Podľa súdu však žiadna z týchto skutočností sama o sebe, ani v súvislosti s inými dôkazmi, nie je postačujúca pre záver, že žalovaná v 2. rade zmenku podpísala len v dôsledku bezprávnej vyhrážky I. K.. Uviedol, že jediným dôkazom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 2. rade pri avalovaní zmenky konala pod nedovoleným nátlakom, je výpoveď jej samej, súd však jej tvrdeniu neuveril, a to nielen z dôvodu, že v písomných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu sa o bezprávnej vyhrážke, pod hrozbou ktorej zmenku podpísala, ani len náznakom nezmienila, ale aj preto, že žalovaná v 2. rade svoje tvrdenia menila a prispôsobovala ich výsledkom dokazovania. Súd pochyboval aj o pravdivosti tvrdenia žalovanej v 2. rade, že sa obávala o stratu zamestnania v Gatial plus, s.r.o.. Poukázal na to, že napriek tvrdeniu žalovanej v 2. rade, že bola na práci v Gatial plus, s.r.o. existenčne závislá, nepodnikla po tom, keď jej zamestnávateľ dal dňa 30.06.2007 výpoveď bez uvedenia dôvodu a pracovný pomer mal byť do dvoch mesiacov ukončený, nič pre to, aby si prácu zachovala, zjavnú neplatnosť výpovede nenapadla na súde s tým, že jej K. právnik údajne povedal, že by to bolo zbytočné. Zdôraznil, že pracovný pomer sa skončil dňa 31.08.2007 a už dňa 12.09.2007 sa žalovaná v 2. rade zamestnala v Y. s platom výrazne prevyšujúcim jej zárobok v Gatial plus, s.r.o.. Podľa súdu preto neobstojí tvrdenie žalovanej v 2. rade, že pre nedostatok pracovných miest bola od zárobku v Gatial plus., s.r.o. existenčne závislá, ani že mala zo splnenia vyhrážky dôvodnú obavu. 9. Vo vzťahu k tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, že žalovaná počas svojho zamestnania v spoločnosti Gatial plus, s.r.o., ani vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nikdy za tieto spoločnosti nepodpisovala, nemala na to oprávnenie, preto ani nemala motív zmenku podpísať a podpísala ju len pod nátlakom, pod hrozbou vyhodenia zo zamestnania súd uviedol, že zjavne nevzal do úvahy, že podľa údajov z obchodného registra bola žalovaná v 2. rade v období od 16.02.2007 do 08.08.2007 konateľkou Gatial plus, s.r.o. a mala právo za spoločnosť konať a podpisovať, i keď len spoločne s I. K. ako druhým konateľom. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže nebolo preukázané, že by žalovanú v 2. rade jej podpis ako zmenkového ručiteľa nezaväzoval, ani že by z iných dôvodov uvedených v námietkach nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť, ponechal súd proti nej zmenkový platobný rozkaz v platnosti a žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu. 10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Mala za to, že právny úkon podpísania predmetnej zmenky žalovanou v 2. rade nebol prejavom jej slobodnej vôle, nebol teda urobený slobodne a vážne, preto je v zmysle § 37 ods.1 OZ absolútne neplatný. Uviedla, že zmenku avalovala pod tlakom bezprávnej vyhrážky zo strany konateľa jej vtedajšieho zamestnávateľa I. K., ktorý sa jej vyhrážal, že ak zmenku nepodpíše, vyhodí ju z práce a postará sa o to, aby sa už v odbore nezamestnala. Zdôraznila, že vzhľadom na jej vtedajšiu hospodársku a rodinnú situáciu (rozvedená, s dvomi deťmi) bola takáto vyhrážka objektívne spôsobilá vyvolať u nej obavy o stratu príjmu plynúceho z pracovného pomeru so spoločnosťou, v ktorej bol žalovaný v 3. rade konateľom, a zároveň vlastníkom, a teda aj možnosti zabezpečiť osoby od nej závislé, iný dôvod/motív na podpísania predmetnej zmenky žalovanou v 2. rade v pozícii zamestnanca k zmenkovému dlžníkovi ako avalom neexistoval. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 59/2009 a rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5CMo 358/1994. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, žalovaná v 2. rade zmenku podpísať nechcela a bola k tomuto právnemu úkonu donútená žalovaným v 3. rade ako osobou oprávnenou konať za jej vtedajšieho zamestnávateľa. 11. Zdôraznila, že tak ako sa vyjadril svedok B. na pojednávaní dňa 05.06.2015, žalovaný v 3. rade mal v pláne financovať nákup mäsospracujúcich strojov prostredníctvom zmenky, ktorú mala podpísať žalovaná v 2. rade, súd však nezohľadnil výpoveď uvedeného svedka v celosti a konštatoval, že žalovaná v 2. rade nepreukázala existenciu okolnosti, ktorá vylučuje slobodu vôle nevyhnutnej pre učinenie platného právneho úkonu. Vyjadrila názor, že svojimi výpoveďami, ako aj výpoveďami navrhovaných svedkov preukázala, že existujú okolnosti, ktoré spôsobujú neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že vôľa konajúcej osoby bola vytvorená pod vplyvom takých okolností, ktoré vylúčili slobodné kreovanie vôle, tzn. že ide o právny úkon neplatný z dôvodu bezprávnej vyhrážky v podobe nátlaku. 12. Podľa žalovanej v 2. rade súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nedostatočne sa venoval vyhodnocovaniu vykonaných dôkazov, pri svedeckých výpovediach súd len stroho konštatoval, že svedkovia si nič nepamätajú a nič o okolnostiach prípadu nevedia, nezaoberal sa však skutočnosťou, že žalovaná v 2. rade v priebehu celého konania poukazovala na to, že tieto svedecké výpovede majú preukázať okolnosti podpisu veci. Namietala nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k výpovedi svedka Q. B., keď súd nezohľadnil skutočnosť, že tento svedok vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nátlaku na žalovanú v 2. rade, ktorá viedla k podpisu zmenky. Napadnuté rozhodnutie preto označila za nesprávne a nepreskúmateľné. S ohľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %. 13. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.08.2018. Odvolanie žalovanej v 2. rade považoval za bezdôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny vo všetkých jeho výrokoch. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými svedeckými výpoveďami a podľa žalobcu nie je pravdou, že by súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nedostatočne sa venoval vyhodnocovaniu vykonaných dôkazov. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovanej v 2. rade, že pri svedeckých výpovediach súd len stroho konštatuje, že svedkovia si nič nepamätajú a nič o okolnostiach prípadu nevedia. Vyjadril názor, že práve žalovaná v 2. rade v odvolaní bez bližšej konkretizácie a pomerne všeobecne uvádza, že svojimi výpoveďami ako aj výpoveďami navrhovaných svedkov preukázala, že existujú okolnosti, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že vôľa konajúcej osoby bola vytvorená pod vplyvom takých okolností, ktoré vylúčili slobodné kreovanie vôle. Poukázal na to, že žalovaná v 2. rade ničím nekonkretizovala, v čom majú uvedené okolnosti spočívať, ani ako majú jednotlivé svedecké výpovede preukazovať jej tvrdenia. 14. Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zrejmé, že ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že bol prítomný pri podpisovaní zmenky žalovanou v 2. rade, uvedené osoby taktiež neboli svedkami toho, že žalovaný v 3. rade vyvíjal na žalovanú v 2. rade nátlak, resp. uvedeným osobám ani neboli známe okolnosti samotného podpisovania zmenky. Z výpovedí žalovanej v 2. rade je podľa neho zrejmé, že táto dopĺňala, menila a prispôsobovala svoje tvrdenia výsledkom dokazovania, svedkovia, ktorých žalovaná v 2. rade výslovne označila ako osoby, ktoré mali byť prítomné pri tom, ako žalovaný v 3. rade vyvíjal nátlak na žalovanú v 2. rade, tieto tvrdenia žalovanej v 2. rade výslovne popreli. Vyjadril názor, že súd správne vyhodnotil svedeckú výpoveď pána Q. B.. Podľa žalobcu súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na časové nezrovnalosti a zmeny v tvrdeniach žalovanej v 2. rade o okolnostiach, za ktorých mal byť na žalovanú v 2. rade vyvíjaný nátlak, prípadne niekoľkonásobná úprava okruhu svedkov, ktorí mali byť prítomní pri vyvíjaní nátlaku na ňu. Mal preto za to, že tvrdenia žalovanej v 2. rade sú nepravdivé, zavádzajúce a ich jediným účelom je vyhnúť sa zaplateniu záväzkov vyplývajúcich pre ňu ako zmenkového ručiteľa. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie obsiahnutým v bode 30. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie podľa neho tiež správne pochyboval o pravdivosti tvrdenia žalovanej v 2. rade, že sa obávala o stratu zamestnania v Gatial plus, s.r.o.. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si voči žalovanej v 2. rade uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 14.09.2018. Zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, že podpis na zmenke, ktorý vyznačila, nebol uskutočnený slobodne a právny úkon podpísania zmenky žalovanou v 2. rade, nebol prejavom jej slobodnej vôle, nebol teda urobený slobodne a vážne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatný. Opakovane poukázala na to, že zmenku avalovala pod tlakom bezprávnej vyhrážky žalovaného v 3. rade. 16. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.10.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení uvádza tvrdenia, ku ktorým sa žalobca v priebehu konania viackrát vyjadril a ktoré jednoznačne odmietol, naviac tvrdenia žalovanej obsiahnuté v predmetnom vyjadrení sú pomerne stručné a všeobecného charakteru, žalobca nepovažoval za potrebné sa ďalej vyjadrovať a poukázal na svoje doterajšie tvrdenia a vyjadrenia. 17. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 1CbZm/8/2011-339 zo dňa 10.04.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 20. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 21. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/8/2011-339 zo dňa 10. apríla 2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná v 2. rade neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 25. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 1CbZm/8/2011-86 zo dňa 22.12.2015 ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/652/09-12 zo dňa 25.08.2010 proti žalovanej v 2. rade v platnosti v celom rozsahu. Vychádzal z toho, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I § 1 v spojení s čl. I. § 3 zmenkového zákona, pričom zmenkový záväzok je záväzkom nesporným a v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených vo včasných námietkach, nemala žalovaná v 2. rade povinnosť tento záväzok plniť. Uvedený rozsudok bol na základe podaného odvolania žalovanej v 2. rade zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoZm/24/2012-135 zo dňa 31.05.2013. Súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v ďalšom konaní dokazovanie zameral už len na objasnenie otázky, či žalovaná v 2. rade v súvislosti s avalovaním zmenky konala pod nedovoleným nátlakom a či ju teda zmenka zaväzuje. Za týmto účelom sa súd oboznámil s obsahom výpovede žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 31.05.2011, s obsahom jej odvolania proti rozsudku, opätovne žalovanú v 2. rade vypočul a dokazovanie vykonal výsluchom ňou navrhnutých svedkov: I. C.Á., C. I., I. Y., V.. S. C., I.. C. B., G. K., M. K. a Q. B., o výsluch ktorého požiadal Okresný súd v Břeclavi. Keďže nebolo preukázané, že by žalovanú v 2. rade jej podpis ako zmenkovej ručiteľky nezaväzoval, ani že by z iných dôvodov uvedených v námietkach nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť, ponechal súd proti nej zmenkový platobný rozkaz č.k. 1CbZm/652/09-12 zo dňa 25.08.2010 v platnosti. Žalovaná v 2. rade v podanom odvolaní namietala najmä skutočnosť, že jej podpis na zmenke nebol uskutočnený slobodne, t.j. právny úkon podpísania predmetnej zmenky žalovanou v 2. rade nebol prejavom jej slobodnej vôle, nebol teda urobený slobodne a vážne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatný, a to z dôvodu bezprávnej vyhrážky zo strany konateľa jej vtedajšieho zamestnávateľa - žalovaného v 3. rade, ktorý sa jej mal vyhrážať, že ak zmenku nepodpíše, vyhodí ju z práce a postará sa o to, aby sa už v odbore nezamestnala. Takáto vyhrážka mala byť podľa žalovanej v 2. rade, vzhľadom na jej vtedajšiu hospodársku a rodinnú situáciu objektívne spôsobilá vyvolať o nej obavy o stratu príjmu z pracovného pomeru. Predmetom odvolacieho konania bolo preto posúdenie otázky, či žalovaná v 2. rade zmenku avalovala pod tlakom bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného v 3. rade. 26. Aby bolo možné právny úkon považovať za platný, vôľa smerujúca k jeho vykonaniu musí byť slobodná a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne, inak je právny úkon absolútne neplatný. O slobodný úkon nepôjde v prvom rade tam, kde je úkon výsledkom priameho fyzického donútenia (vis absoluta), alebo ak ide o právne úkony, ktoré sú následkom psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky (vis compulsiva). Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byť protiprávna, t.j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované - vyhrážka nesmie byť právne podložená ani právne vymáhateľná. Bezprávna vyhrážka má byť adresovaná tomu, koho úkon sa vynucuje, podľa okolností však môže byť adresovaná aj jeho blízkym osobám. Bezprávna vyhrážka môže pochádzať buď priamo od spolukontrahenta, ale aj od tretej osoby, o čom spolukontrahent vedel alebo mohol vedieť, a túto situáciu využil. Právny úkon, ktorý vykonal konajúci pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, s ňou musí byť v priamej príčinnej súvislosti. Ak osoba podľahne bezprávnej vyhrážke len z dôvodov na svojej strane (úzkostlivosti), aj keď s prihliadnutím na okolnosti bola vyhrážka nepatrnej intenzity, ide o platný právny úkon. Vyhrážka musí donútiť podrobiť sa vôli donútiteľa aj rozvážneho človeka. 27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 28. Odvolací súd poukazuje na to, že tvrdením žalovanej v 2. rade, že jej podpis na zmenke nebol urobený slobodne a vážne, a teda je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatný, sa vysporiadal podrobne súd prvej inštancie po rozsiahle vykonanom doplnenom dokazovaní v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v tomto smere plne stotožňuje. Súd prvej inštancie na účel objasnenia otázky, či žalovaná v 2. rade v súvislosti s avalovaním zmenky konala pod nedovoleným nátlakom, okrem oboznámenia sa s výpoveďou a obsahom odvolania žalovanej v 2. rade, vykonal dokazovanie výsluchom početného množstva svedkov, ktorých navrhla žalovaná v 2. rade. Následne súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a zreteľným spôsobom uviedol, ako vyhodnotil výpovede týchto svedkov a odôvodnil, prečo neuveril tvrdeniam žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade v podanom odvolaní len zopakovala svoju predošlú argumentáciu, s ktorou sa však odvolací súd nestotožnil. Naopak, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno, keď relevantným spôsobom nepreukázala, že k podpisu predmetnej zmenky bola donútená zo strany žalovaného v 3. rade, ako osobou oprávnenou konať za jej vtedajšieho zamestnávateľa. Po oboznámení sa s výpoveďami svedkov vypočutých v konaní, nemal odvolací súd preukázané, že by právny úkon - podpísanie zmenky, nebol zo strany žalovanej v 2. rade urobený slobodne a vážne. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalovanej v 2. rade a síce, že súd nezohľadnil výpoveď svedka B. v celosti, pričom súd nezohľadnil skutočnosť, že tento svedok vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nátlaku na žalovanú v 2. rade, ktorý viedol k podpisu zmenky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 26. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil, na základe akých dôvodov nepovažoval výpoveď svedka Q. B. za dôkaz o tom, že žalovaná v 2. rade nemala skutočnú vôľu sa zmenkovo zaviazať a zmenku podpísala pod nátlakom. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že z výpovede svedka Q. B. nie je zrejmé, v akých súvislostiach sa I. K.W. v marci 2007 vyjadril tak, že žalovanú v 2. rade vyhodí, ak zmenku nepodpíše, nie je zrejmé, či tento hrozbu mienil vážne a či takto odpovedal na odmietavé stanovisko žalovanej v 2. rade, pričom je potrebné zdôrazniť, že svedok netvrdil, že by sa žalovaná v jeho prítomnosti podpísaniu zmenky bránila, ani neuviedol, ako na vyjadrenie I. K. žalovaná v 2. rade reagovala. S ohľadom aj na meniace sa tvrdenia žalovanej v 2. rade v priebehu konania ohľadom rozhodného obdobia a prítomnosti svedkov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, pred ktorými mal I. K. bezprávnu vyhrážku voči žalovanej v 2. rade uskutočniť, odvolací súd vyhodnotil námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu podpisu zmenky ako nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaná v 2. rade v priebehu celého konania poukazovala na to, že tieto svedecké výpovede majú preukazovať okolnosti podpisu veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadal na všetky známe okolnosti podpisu zmenky, zistené skutočnosti zohľadnil a dôkazy vyhodnotil v súlade s čl. 15 a § 191 CSP. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd nemôže svoje rozhodnutie založiť len na nepreukázaných tvrdeniach a výpovedi samotnej žalovanej v 2. rade. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutia, na ktoré v odvolaní poukazovala žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nevyvracajú závery súdu, ich citované znenie len vymedzuje pojmy sloboda prejavu vôle a bezprávna vyhrážka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade nepreukázala nedostatok slobody a vážnosti pri predmetnom prejave vôle, resp. existenciu nátlaku vo forme bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného v 3. rade pri podpise zmenky, v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nakoľko žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala, že by jej podpis na zmenke nebol prejavom jej slobodnej vôle, a teda nebolo preukázané, že by žalovanú v 2. rade jej podpis na zmenke nezaväzoval, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď predmetný zmenkový platobný rozkaz ponechal voči žalovanej v 2. rade v platnosti. 29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 30. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/8/2011-339 zo dňa 10.04.2018 potvrdil ako vecne správny. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).