Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/282/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204952 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1511204952.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. D., N.: V. X, N., v zast.: JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom: Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanej: M.. U. H., N.: N. XX, N., zast.: JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., advokátska kancelária so sídlom: Chorvátska 199, Šenkvice, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 13C/18/2011-572 zo dňa 13.02.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 628 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákona, § 137 C.s.p. a vecne tým, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 04.03.2011 žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla P. Y., I.: N., X,X Y., výrobné číslo podvozku: J., číslo motora: XXXXXXX. Svoju žalobu zdôvodňovala tým, že s otcom žalovanej žili ako druh a družka, otec žalovanej tragicky zahynul, pričom v čase, keď spolu žili, on jej daroval predmetné motorové vozidlo, teda stala sa jeho vlastníkom, pričom toto vlastnícke právo jej bolo upierané. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s osvedčením o dedičstve - v spise č. l. 122 a oboznámením sa s dedičským spisom č. k. 1D/644/2012 a 1D/322/2010, osvedčením o evidencii motorového vozidla - v spise č. l. 24, e-mailom žalobkyne zo dňa 17.03.2010 - v spise č. l. 83, poistnou zmluvou - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla - v spise č. l. 86, správou z poisťovne Allianz zo dňa 28.06.2011 - v spise č. l. 87, certifikátom o uzavretí poistnej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu s poistným krytím od 21.01.2010 - v spise č. l. 88, zánikom poistnej zmluvy - v spise č. l. 114, uznesením o odmietnutí začatia trestného stíhania - v spise čl. 121, návrhom dohody o urovnaní - v spise č. l. 128, písomnou výpoveďou svedka M. Š. - v spise č. l. 131, hlásením škodovej udalosti na vozidle -v spise č. l. 133, objednávkou auta - v spise č. l. 137, krycím listom - doklad o bezhotovostnej platbe - v spise č. l. 140, splnomocnením p. Š. na užívanie motorového vozidla - v spise č. l. 143, písomnou výpoveďou svedkyne U. N., výsluchom svedkov O.. S. J., M.. M. M., R. A., G. O. - v spise č. l. 158, písomnou výpoveďou P. B. - v spise č. l. 164, R. Z. - v spise č. l. 167, L.. O. N. - v spise č. l. 179, Ing. Pavla Krista - v spise č. l. 182, A. H. - v spise č. l. 186, L.. O. M. - v spise č. l. 193, P. B. - písomné čestné prehlásenie v spise č. l. 220, vyhlásením advokáta Jána Hrnčeka - v spise č. l. 267, písomným čestným vyhlásením V. A. - v spise č. l. 268, písomnou svedeckou výpoveďou L.. A. R. - v spise č. l. 281, O. G. - v spise č. l. 287, oznámením rodiny B. o obvinení z nepravdivých tvrdení - v spise č. l. 301 a 377, doplnením svedeckej výpovede O.. S. J. - v spise č. l. 315, výsluchom svedkyne S. Š., písomnou svedeckou výpoveďou R. A. - v spise č. l. 320 a 438, O. C. - v spise č. l. 363, F. G. - v spise č. l. 364, O. C. - v spise č. l. 366, I. Š. - v spise č. l. 368 a 444, Kornélie Koznerovej - v spise č. l. 371 a 436, písomnou svedeckou výpoveďou G. O. - v spise č. l. 475, výsluchom svedkov V. Č. - v spise č. l. 452, V. B. - v spise č. l. 543, Š. G. - v spise č. l. 544, P. G. - v spise č. l. 545, O. Č. - v spise č. l. 546, písomnou svedeckou výpoveďou N.. O. G. - v spise č. l. 566 a zistil: 4. Otec žalovanej L.. M. Š. v roku 2003 u firmy G. N. N. kúpil motorové vozidlo továrenskej značky P. Y., X,X Y., I.: N.-XXXJF, čo bolo medzi spornými stranami nesporné. Spornou skutočnosťou je, či otec žalovanej L.. M. Š. toto vozidlo daroval žalobkyni alebo nie a kto je vlastníkom motorového vozidla. Žalobkyňa tvrdila, že od prvotného zápisu motorového vozidla P. Y. do policajnej evidencia a následného vydania malého a veľkého osvedčenia o prevádzke motorového vozidla jej mal jej druh, t. j. M. Š.F. uvedené vozidlo darovať a pri darovaní bol prítomný svedok O.. J.. 5. Z dedičského spisu č. k. 1D/322/2010 súd zistil, že v tomto konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve, kde ako jediná dedička prichádza do úvahy dcéra poručiteľa, t. j. žalovaná. Okrem iného okrem do aktív dedičstva bolo zahrnuté osobné motorové vozidla značky P. Y., X,X Y., rok výroby XXXX, EČV: N. a nadobúdateľom celého dedičstva vrátane vozidla bola žalovaná. Rozhodnutie o osvedčení nadobudlo právoplatnosť 26.10.2010. V tomto konaní sa nachádza list žalobkyne adresovaný notárskemu úradu, kde žiada o zahrnutie do dedenia po poručiteľovi L.. M. Š.F., čo odôvodňovala tým, že s poručiteľom žili ako druh a družka a partnerský vzťah trval 16 rokov, t. j. od roku 1994 do 09.01.2010. V tomto konaní žalobkyňa nebola zahrnutá ako dedička. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa návrh na obnovu konania za účelom uplatnenia pohľadávky vo výške 2 000 Eur s príslušenstvom a 400 Eur s príslušenstvom. Návrh na obnovu konania sa viedol pod č. k. 42C/409/2013 a konanie bolo zastavené. V dedičskom konaní č. k. 1D/644/2012 bola riešená otázka ďalšieho majetku, pričom nadobúdateľom tohto majetku sa stala žalovaná. 6. Súd v rámci dokazovania skúmal, že kedy malo byť a za akých okolností predmetné motorové vozidlo darované žalobkyni. V tomto smere boli stanoviská strán odlišné, keď žalobkyňa tvrdila, že k darovaniu malo dôjsť od dátumu prvotného zápisu do policajnej evidencie a následným vydaním malého a veľkého osvedčenia o prevádzke motorového vozidla a to bol moment, kedy malo k darovaniu dôjsť a pri darovaní mal byť prítomný svedok O.. J.. 7. Svedok O.. S. J. na pojednávaní dňa 25.02.2013 uviedol, že on dobre poznal otca žalovanej, ako aj žalobkyňu a vedel o tom, že keď otec žalovanej kupoval vozidlo P. Z. a následne kúpil aj P. Y. a viackrát sa mal pred ním vyjadriť, že vozidlo P. Y. daroval žalobkyni. Svedok ďalej potvrdil, že on nebol prítomný pri darovaní vozidla žalobkyni, bol prítomný len pri rozhovore, že otec žalovanej sa vyjadroval, že vozidlo daroval žalobkyni. Otec žalovanej sa viackrát vyjadril, že vozidlo kúpil pre žalobkyňu. 8. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, že aké slová použil otec žalovanej pri odovzdávaní vozidla, žalobkyňa uviedla, že použil slová „kupujem ti auto“. To sa malo stať pri kúpe v Badíne, keď si vybrala farbu a výbavu. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádzala, že otec žalovanej používal predmetné vozidlo len v čase, keď bolo odcudzené jeho vozidlo, inak ho nepoužíval. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že vozidlo nebolo na ňu prepísané z jednoduchého dôvodu, že otec žalovanej si chcel kúpiť ďalšie vodidlo a pri kúpe ďalšieho vozidla rovnakej značky by mal výraznejšiu značku od predajcu. 9. Z technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu mal súd preukázané, že vozidlo bolo zaevidované 21.01.2004 na meno L.. M.D. Š., teda na otca žalovanej. 10. Poistná zmluva ohľadom povinného zmluvného poistenia motorového vozidla znela na meno L.. M. Š.. Poistná zmluva zanikla 20.01.2010. Po zániku tejto poistnej zmluvy bolo auto poistené v inej poisťovni, a to od 21.01.2010, rovnako na meno L.. M. Š.. V priebehu celého dokazovania nebolo preukázané, že by bolo vozidlo niekedy poistené na meno žalobkyne. V spise ako dôkaz bolo predložené splnomocnenie L.. M. Š., ktorého obsahom je to, že L.. M. Š. splnomocňuje L.. O. D. ako žalobkyňu ohľadom používania motorových vozidiel P. Y., N.-XXXJF V. P. Z., N.-G., toto splnomocnenie je zo dňa 22.07.2005. 11. Otec žalovanej zomrel pri havárii v Maďarsku, keď havaroval s motorovým vozidlom P. Z., I.: N.-G.. Súd sa v rámci dokazovania zameral na to, že po zomrelom ako majetok zostalo vozidlo P. Y., ktoré podľa tvrdenia žalobkyne jej bolo darované. Žalovaná poukazovala na e-mail, ktorý dostala od žalobkyne 17.03.2010, kde je spisovaný majetok jej otca, teda M. Š., kde je okrem iného uvedené aj predmetné motorové vozidlo. 12. Súd v rámci dokazovania vypočul svedkov M.. M. M., ktorý uviedol, že strany sporu pozná, otec žalovanej bol jeho kamarát a keď sa rozviedol, nadviazal vzťah so žalobkyňou a rovnako pozná aj jej dcéru. Často sa stretával s otcom žalovanej, keď chodili spolu na pivo a pri tomto stretnutí mal otec žalovanej povedať, že kúpil O., teda žalobkyni, auto a keď sa stretli následne, tak prišiel veľmi rozčúlený, keď auto rozbila dcéra žalobkyne. Vozidlo užívala žalobkyňa a jej dcéra. 13. Svedkyňa R. A. uviedla, že ona pozná žalobkyňu od roku 1995, veľmi dobre poznala aj otca žalovanej. Pri viacerých stretnutiach otec žalovanej sa mal pred ňou vyjadriť v tom duchu, že kúpil auto žalobkyni, inokedy povedal, že daroval auto žalobkyni a týmto sa chválil. 14. Svedkyňa G. O. uviedla, že strany sporu pozná od roku 2000 a vie o tom, že v roku 2004, keď prišiel otec žalovanej a žalobkyňa k nim do Tešedíkova, sa otec žalovanej chválil tým, že kúpil auto žalobkyni. 15. Svedkyňa S. Š., ktorá je matkou žalovanej uviedla, že ona sa s manželom rozviedla v roku 1996, po rozvode manželstva od roku 2001 jej bývalý manžel býval s ňou v spoločnom byte. Podieľal sa na úhrade nákladov v domácnosti, všetky osobné veci mal doma. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona vie o tom, že bývalý manžel kupoval vozidlo P. Y., pred jej kúpou sa rozprával s dcérou, teda žalovanou, že auto chce kúpiť pre ňu z dôvodu, že mal možnosť získať väčšiu zľavu a po kúpe ho dá dcére. Dcéra toto odmietla, keď doma mali dva vozidlá. Napriek nesúhlasu bývalý manžel auto kúpil, čo zdôvodňoval tým, že je dobré, ak sa niektoré vozidlo pokazí a toto vozidlo požičal žalobkyni. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona vedela o vzťahu bývalého manžela so žalovanou, nevedela posúdiť, že o aký vzťah išlo, jej bývalý manžel sa nikdy pred ňou nevyjadril v tom duchu, že by vozidlo P. Y. daroval, alebo chcel darovať žalobkyni, povedal, že jej ho požičiava. 16. Cestou dožiadaného súdu v Srbsku bola vypočutá V. Č., ktorá uviedla, že koncom roku 2003 boli na návšteve na Slovensku, bývali u žalobkyne, ona bola so svojím manželom a vie o tom, že L.. M. Š. kúpil motorové vozidlo zn. P. Y.. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, že pre koho bolo auto kúpené a ani že kto ho používal. Rovnako sa nevedela vyjadriť, či žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s L.. M. Š.. 17. Pred dožiadaným súdom bola vypočutá ako svedkyňa V. B., ktorá uviedla, že nemá vedomosť o tom, kedy L.. M. Š. kúpil vozidlo P. Y., ale vie o tom, že auto kúpil pre svoju dcéru, teda žalovanú. Nevedela však uviesť, že kedy to bolo. Svedkyňa ďalej uviedla, že L.. M. Š. nebýval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. 18. Svedok Š. G., ktorý bol vypočutý na Základnom súde v Novom Sade uviedol, že on vie o tom, že L.. M. Š. kúpil motorové vozidlo zn. P. Y. a toto vozidlo kúpil ako dar pre svoju priateľku, t. j. žalobkyňu. Vozidlo používala žalobkyňa, ale najviac ho používala jej dcéra a sním niekoľkokrát havarovala. Svedok obchodne spolupracoval s L.. M. Š., v rámci obchodnej spolupráce viackrát chodil na Slovensko, na návšteve u žalobkyne so svojou manželkou bol jedenkrát, počas tejto návštevy bývali u dcéry žalobkyne. Z počutia vie, že L.. M. Š. mal jednu izbu v byte, ktorý mali spoločne s manželkou, s ktorou bol rozvedený. Podľa vedomostí svedka L.. M. Š.F. nebýval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. 19. Svedkyňa P. G., ktorá bola vypočutá na súde v Novom Sade v Srbsku uviedla, že ona sporné motorové vozidlo nikdy nevidela, Ing. Janko Šranka bol obchodným priateľom jej manžela a od žalobkyne, ktorá jej to mala povedať, vedela, že L.. M. Š. kúpil auto, nevedela však, že kedy. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa s L.. M. Š. nebývali v spoločnej domácnosti a M. Š. po rozvode býval v spoločnom byte s bývalou manželkou. 20. Svedok O. Č., ktorý bol vypočutý pred súdom v Srbsku uviedol, že nevie, že L.. M. Š. objednal vozidlo P. Y., chválili sa, že kúpili také auto, ale svedok nevedel, že z akých peňazí, pre koho to vozidlo bolo a že kto ho používa. Svedok nevedel jednoznačne povedať, či žalobkyňa s L.. M. Š. bývali v spoločnej domácnosti, skôr si myslí, že nie, keď L.. M. Š. mal jednu izbu v byte, kde býval pred rozvodom manželstva. 21. V rámci dokazovania do spisu zo strany žalobkyne boli založené písomné svedecké výpovede, resp. niektoré doplnené výpovede vypočutých svedkov, prípadne čestné prehlásenia, ktoré predložila žalobkyňa. Otázky boli postavené ňou pre týchto svedkov, pričom z týchto svedeckých výpovedí nevyplýva jednoznačne, či vozidlo darované bolo, alebo nie, resp. niektorí svedkovia to uviedli, niektorí sa nevedeli vyjadriť. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia a písomnú svedeckú výpoveď P. B., ktorý bol vypočutý aj dožiadaným súdom v Srbsku, žalobkyňa písomne požiadala A.. B. o stiahnutie svojej výpovede s tým, že ide o nepravdivé tvrdenie, to bolo listom z 01.03.2013, pričom manželia B. listom adresovaným súdu 25.03.2013 vyhlásili, že ich vyhlásenie je pravdivé a za týmto vyhlásením si stoja a dôrazne sa ohradzovali voči konaniu žalobkyne. 22. Súd vyhodnotil výsledky doterajšieho dokazovania a dospel k záveru, že návrh žalobkyne dôvodný nie je. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či došlo k darovaniu predmetného motorového vozidla a či na základe tohto darovania došlo aj k zmene vlastníctva. Z dokazovania súd zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo predmetom dedičského konania, to znamená, že vozidlo vlastnícky patrilo zomrelému L.. M. Š., ktorý toto vozidlo kúpil, čo bolo nesporné a nesporné bolo aj to, že vozidlo užívala žalobkyňa. Z dedičského konania ďalej vyplýva, že nebola pripustená žalobkyňa do dedičského konania, čo vyplýva z rozhodnutia, pričom predmetné vozidlo bolo v dedičskom konaní prejednané. Z dokazovania vyplynulo, že predmetné vozidlo ako majetok L.. M. Š. označila aj žalobkyňa, a to v e-maily zo dňa 17.03.2010, ktorý zasielala žalovanej. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj splnomocnenie, ktoré bolo pripojené k spisu zo dňa 22.07.2005, kde sa uvádza, že dolupodpísaný L.. M. Š. splnomocňuje žalobkyňu ohľadom používania motorových vozidiel P. Y. N.-XXXJF V. P. Z.O., N.-G.. Súd ďalej zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo dávané do užívania začiatkom roku 2004, pričom žalobkyňa tvrdila, že jej bolo darované dátumom prvotného zápisu do policajnej evidencie a následným vydaním malého a veľkého osvedčenia o prevádzke motorového vozidla, pričom toto tvrdenie sa nezhoduje so splnomocnením uvedeným vyššie, kde sa hovorí o používaní motorového vozidla. Súd ďalej z listinných dôkazov zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo zákonne a havarijne poistené na meno L.. M. Š., čiže aj tieto doklady nasvedčujú tomu, že nedošlo k zmene vlastníctva, lebo keby tomu tak bolo, tak by sa to premietlo aj v týchto dokladoch, pričom bolo dosť časového priestoru, aby k tomu došlo. Žalobkyňa z hľadiska plynutia času uvádzala, že prepis vozidla neriešili, žili ako partneri a nepredpokladali, že budú spolu havarovať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri odovzdávaní vozidla L.. M. Š. uviedol slová „kupujem ti auto“. Súd vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom toho, že vozidlo je bolo darované a došlo k zmene vlastníctva. Svedecké výpovede, ktoré boli uskutočnené ako aj písomné výpovede, boli rozporuplné z pohľadu toho, či žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s L.. M. Š., či vozidlo bolo darované, alebo nie, pričom súd tieto výpovede vyhodnotil ako nepresvedčivé a nie jednoznačne preukázateľné ohľadom darovania a súd jednoznačne vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k spisu, ktoré nenasvedčovali tomu, že došlo k darovaniu predmetného motorového vozidla, pričom sa zamieňali pojmy kúpa auta a darovanie auta, čo má podstatný význam z hľadiska zmeny vlastníctva. Súd zastáva názor, že ak by došlo k darovaniu a zmene vlastníctva v čase jeho kúpy, nemalo by svoj význam splnomocnenie, ktoré citované vyššie ohľadom používania vozidla. Súd vychádzajúc z týchto zistení preto žalobu žalobkyne zamietol. 23. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmenil tak, že určí žalobkyňu, ako výlučnú vlastníčku predmetného motorového vozidla, resp. rozsudok zmenil a povolil zmenu petitu tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni cenu motorového vozidla vo výške, ktorú určí znalec k dátumu 11.02.2011 s príslušenstvom. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p. a ďalej tým, že súd odmietol argumenty žalobkyne, pričom tieto v rámci odôvodnenia ani nevyvrátil ani nespochybnil, nevyporiadal sa s so svedeckými výpoveďami, ktorí potvrdili, že otec žalovanej daroval žalobkyni predmetné auto. Súd sa taktiež nevyporiadal s nepretržitou držbou auta od r. 2004 do r. 2011 a možnosťou jeho vydržania. Súd sa ďalej nevyporiadal s tým, že poistné auta platila žalobkyňa. Žalobkyňa následne namieta, že súd prvej inštancie bez zákonného dôvodu pojednával v konaní bez prítomnosti žalobkyne, alebo jej zástupcu. Taktiež žalobkyni, alebo jej zástupcovi neboli doručené niektoré svedecké výpovede, resp. podania žalovanej bez príloh. Súd taktiež odignoroval 26 príloh zaslaných žalobkyňou. Žalobkyňa namieta, že súd jej neumožnil položiť svedkom A.. G. V. N.. G. otázky. Žalobkyňa v súvislosti s vydržaním motorového vozidla uvádza, že toto mala v držbe 7 rokov nepretržite a teda vydržala predmetné motorové vozidlo. Žalobkyňa v rámci svojho odvolania poukazuje na výpoveď svedka O.. J., M.. M., F. G., I. Š.X., A.. C., A.. G., N.. G. a ostatné svedectvá, ktoré preukazujú, že otec žalovanej daroval žalobkyni motorové vozidlo, resp. kúpil a daroval. V súvislosti s udeleným splnomocnením žalobkyňa uvádza, že toto neruší darovanie, bolo vydané za účelom prechodov cez štátne hranice s Rakúskom 24. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. V súvislosti s udelenou plnou mocou žalovaná má za, to že z neho je zrejmé, že otec žalovanej predmet sporu vlastnil a tak to vnímal. Žalovaná má za to, že súd sa vyporiadal so všetkými 14 svedeckými výpoveďami. Žalovaná ďalej uvádza, že z dokazovania je očividné, že poistenie bolo hradené v hotovosti pri uzatvorení zmluvy, ktorú uzatvoril otec žalovanej. V súvislosti s hodnovernosťou svedkov, žalovaná namieta, že žalobkyňa ovplyvňovala svedkov zasielaním zastrašujúcich listov rod. B., zastrašujúcich emailov a kladením sugestívnych otázok a infikáciou svedka G. N. a poisťovne Allianz. Ohľadom vydržania žalovaná uvádza, že tvrdenie žalobkyne že sporné motorové vozidlo nadobudla vydržaním v dobrej viere, nakoľko nakladala s motorovým vozidlom ako svojím nie je právne podložené. Jednak z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že poistky uzatváral otec žalovanej ako vlastník vozidla, ako aj väčšinu poistiek hradil on. Zároveň dobromyseľnosť žalobkyne nemôže vychádzať len z jej subjektívneho pocitu, ako je to v jej prípade, t.j. ak mala vozidlo u seba, tak ho vydržala. Ohľadom trov konania žalovaná má za to, že napriek tomu, že je žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov, nezakladá jej to aj právo, že nemusí hradiť trovy konania. 25. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a podaného odvolania. Opätovne žalobkyňa namieta, že daná plná moc neruší darovanie a nie je to späťvzatie daru. Otec žalovanej deklaroval pred svedkami viac krát aj po vydaní splnomocnenia, že motorové vozidlo P. Y. daroval žalobkyni. Žalovaná strana sa venuje iba štyrom dôkazom a zo nevyhodnotenie znaleckého posudku, predajca vozidiel G. N., Z..F..P.., a poisťovňa Allianz a vypočutie matky žalovanej. Ohľadom zaplatenia poistky na motorové vozidlo, žalobkyňa uvádza, že sú k dispozícii dve čestné vyhlásenia, že poistka do 21. januára bola zaplatená z peňazí žalobkyne. Čo sa týka hlásenia poistných udalostí, žalobkyňa uvádza, že vždy bola oznamovateľom ona alebo jej dcéra. Ohľadom vydržania žalobkyňa dopĺňa, že mala vozidlo vo faktickej držbe od r. 2004 do odcudzenia do r. 2011, otec žalovanej sám aj pred svedkami potvrdil, že vozidlo daroval žalobkyni. 26. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná., ktorá opätovne uvádza, že P. Y. aj P. Z. vlastnil otec žalovanej a tak to vnímal, v opačnom prípade by nevystavoval plnú moc na sporné motorové vozidlo. V súvislosti s pripravením motorového vozidla na STK, že výmenu batérie, oleja a prípravu vozidla na STK na vlastné náklady zabezpečila žalovaná. 27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 30. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkyne je z väčšej časti chaotické a nelogické. Ohľadom žalobkyninej námietky vydržania motorového vozidla odvolací súd uvádza, že nie sú splnené podmienky vydržania a to najmä podmienka dobromyseľnosti žalobkyne. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, alebo že je oprávneným vykonávateľom práva, pričom nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne a to vzhľadom na to, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú po ňom je možné spravodlivo vyžadovať s ohľadom na konkrétne okolnosti a povahu prípadu, mohol mať čo i len pochybnosti, či mu predmetná vec právom patrí. Na záver odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 31. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).