Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511205142 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1511205142.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., zastúpeného Advokátska kancelária Majeriková & Partners s.r.o., so sídlom Kupeckého 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 440, o zaplatenie 26.702,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 42C 5/2012-177 zo dňa 7. októbra 2016,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 42C 5/2012-177 zo dňa 7. októbra 2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100% o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 42C 5/2012-177 zo dňa 7. októbra 2016 rozhodol vo veci o zaplatenie 26.702,88 € s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.793,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z uvedenej sumy od 23.12.2010 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,1%. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 26 702,88 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca nájomnou zmluvou zo dňa 28.09.2001 prenajal žalovanému časť konštrukcie o výmere 20 m2 pod prístreškom MHD na Patrónke - smer mesto, katastrálne územie P. Mesto, parc. č. XXXXX/X. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 01.09.2001 - 31.12.2004. Dňa 10.09.2004 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu a výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004. Žalobca tvrdil, že žalovaný predmetnú konštrukciu naďalej užíva, a za jej užívanie neplatí. Tým sa bezdôvodne obohatil o sumu 28.538,88 €, ktorá predstavuje úhrady za užívanie konštrukcie za obdobie od 01.12.2007 do 31.12.2010, ktorá bola vypočítaná podľa sadzby dane za užívanie verejného priestranstva, ktorá bola určená podľa jednotlivých všeobecne záväzných nariadení Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa sadzieb dane vyplývajúcich z jednotlivých Všeobecne záväzných nariadení Hlavného mesta SR Bratislavy o dani za užívanie verejného priestranstva. K žalobe pripojil jednotlivé Všeobecne záväzné nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy čísla 2/2006, 5/2008, 11/2007, 2/2010. Dňa 12.11.2012 vzal žalobca žalobu späť v časti uplatnenej istiny vo výške 1.835 € s príslušenstvom zodpovedajúcej sadzbe dane za užívanie verejného priestranstva za obdobie od 01.08.2010 do 31.12.2010. Žalobca na pojednávaní dňa 16.05.2013 uviedol, že žalovaný stále užíva prenajatú konštrukciu a nevedel uviesť, na základe čoho žalovaný platil (na základe akého právneho titulu) v období od 01.12.2004 do 30.11.2007, nevedel uviesť koľko platil a s kým sa dohodol na takýchto platbách. Nemalo by isť o nájomné za užívanie konštrukcie, keďže je to nehnuteľnosť a nie hnuteľná vec. Podľa žalobcu platil žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške podľa sadzby, podľa ktorej sa platí daň za užívanie verejného priestranstva (podľa toho, ako sa menili jednotlivé všeobecne záväzné nariadenia za daň za užívanie verejného priestranstva). Od 01.12.2007 do 31.12.2010 žalovaný užíval predmetnú konštrukciu a za toto obdobie nezaplatil žiadnu úhradu. Táto suma mu bola vyrubená ako daň za užívanie verejného priestranstva. 3. Podľa žalobcu za daň za užívanie verejného priestranstva žalobca môže vydať platobný výmer, ale v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Hospodárskou zmluvou stavebný objekt C-24 stavby privádzača na D-2 Malacky - Bratislava, podchod Patrónka patril Riaditeľstvu diaľnic, neskôr sa dostal do správy Mestskej správy komunikácii Bratislava, kde nadriadeným orgánom bol národný výbor hlavného mesta. V roku 1995 celý objekt bol v správe Hlavného mesta SR Bratislavy na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci. Pravdepodobne Národná diaľničná spoločnosť (NDS) previedla pozemok pod celým tým objektom, (ktorý je uvedený v hospodárskej zmluve) spoločnosti J&T, a.s., podľa žalobcu ide o právo k stavbe nachádzajúcej sa na pozemku a táto je vo vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislava, takže nájomné za prenájom patrí žalobcovi. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu s Hlavným mestom SR Bratislava, číslo 089404590100 o nájme zo dňa 28.09.2001. Platil nájomné do roku 2007. Asi v tom roku ho oslovila spoločnosť J&T, a.s. s tým, že mu preukázali vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa nachádza celá zastávka a predložili mu podnikateľský zámer s tým, že uviedli, že to tam celé budú prestavovať a ponúkli mu, či by tam nechcel mať vlastný obchod, resp. reštauráciu. On s týmto súhlasil a keďže mu preukázali vlastníctvo k tým pozemkom viac nájomné žalobcovi neplatil. Z Hlavného mesta SR Bratislava chodili rôzne listiny a ponuky na rôzne sumy, raz to bolo 38.000 Eur, potom 21.000 Eur a nikto nevedel, ako k týmto sumám došli. Od roku 2005 do 01.12.2007 platil, pravdepodobne to bol nájom, ale už si to nepamätal. Ročne ten nájom bol okolo 70 - 80.000 Sk a zrazu od neho chceli 9.000 € ročne. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval platne uzavretý nájomný vzťah k časti konštrukcie, pod prístreškom MHD na Patrónke - smer mesto o výmere 20 m2, katastrálne územie P. mesto, par. č. XXXXX/X, v ktorom žalobca vystupuje ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné v sume 388,70 Eur štvrťročne, vždy k 20.03., 20.06., 20.09., 20.12. bežného roka. Nájomné za rok predstavovalo sumu 1.554,80 Eur. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 01.09.2001 - 31.12.2004. Dňa 10.09.2004 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004 a uplynutím tohto dňa zmluva o zanikla. 6. Žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu vo výške 4.793,96 Eur podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnením bez právneho dôvodu), ktoré je povinný v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi, pričom je povinný vrátiť všetko, čo dostal v súlade s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca oprávnene požaduje zaplatenie sumy vo výške 4.793,96 Eur spolu s úrokom z omeškania. Súd podľa § 488 Občianskeho zákonníka preto rozhodol že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.793,96 Eur je dôvodný a preto mu v tomto rozsahu vyhovel. 7. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil podľa výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve číslo 089404590100 o nájme, čo predstavuje sumu 1.554,80 Eur ročne. Bezdôvodné obohatenie vypočítal za obdobie od 01.12.2007 do 31.12.2010, čo spolu predstavuje sumu 4.793,96 Eur. Za mesiac december 2007 sumu 129,56 Eur (1.554,80 Eur:12 mesiacov=129,56 Eur). Za rok 2008 sumu 1.554,80 Eur. Za rok 2009 sumu 1.554,80 Eur. Za rok 2010 sumu 1.554,80 Eur. Žalobca preukázal i splnenie podmienok pre priznanie nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% p.a., ako príslušenstva istiny, za čas omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy istiny od doby doručenia výzvy na zaplatenie podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nie je možné uplatňovať výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie konštrukcie vypočítanú podľa dane za užívanie verejného priestranstva. Toto sú dva rozdielne inštitúty, ktoré nemožno navzájom kombinovať. Výška bezdôvodného obohatenia teda zodpovedá výške dohodnutého nájomného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 a § 251CSP. 8. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu z časti zamietol podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V podanom odvolaní žalobca poukázal na to, že za obdobie od 01.12.2008 do 31.12.2010 teda za žalované obdobie žalovaný užíval predmetnú konštrukciu a za užívanie neplatil žiadnu úhradu. Za daň za užívanie verejného priestranstva žalobca môže vydať platobný výmer, avšak v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Podľa priznanej časti nároku z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd priznal bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného s čím žalobca nesúhlasí, a tvrdil, že zo strany žalovaného nepochybne došlo bezdôvodnému obohateniu, a žalovaný v od 01.12.2007 do 31.12.2010 predmetnú konštrukciu užíval za užívanie neplatil, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Poukázal na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nestotožnil sa s výškou bezdôvodného obohatenia ako obvyklého nájomného, nakoľko v prípade žalovaného ide o užívanie verejného priestranstva. Z toho dôvodu mu bolo vyčíslené bezdôvodné obohatenie vo výške dane za užívanie verejného priestranstva v zmysle príslušných všeobecných záväzných nariadení Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca vyslovil, že v prípade dane za užívanie verejného priestranstva je možné vydať platobný výmer, avšak ako už viackrát uviedol, v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá a podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie a navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.11.2016 tak, že s rozhodnutím súhlasí, pretože je správne a v súlade so zákonom. Poukázal na to, že sám žalobca vo svojom návrhu a vo svojom odvolaní uvádza, že za daň za užívanie verejného priestranstva žalobca nemôže vydať platobný výmer a v prípade žalovaného neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru. Žalobca tak na jednej strane tvrdí, že neboli splnené podmienky na vydanie platobného výmeru na vymáhanie žalovanej sumy, a na druhej strane žiada, aby súd na základe toho rozhodnutie vydal, resp. v zmysle návrhu žalobcu rozhodol. Pokiaľ žalobca sám uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie platobného výmeru potom je otázka, či sú podľa žalobcu splnené podmienky na vymáhanie údajného nároku súdnou cestou. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 263/99, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie získané užívaním cudzej veci je predstavované v prospechom, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil, nie bez ďalšieho prospechom, ktorý by mohol vlastníkovi veci vzniknúť prenájmom. Z uvedených dôvodov je tak rozhodnutie správne, a odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil. 14. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu vo výške 4.793,96 Eur podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnením bez právneho dôvodu), ktoré je povinný v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca oprávnene požaduje zaplatenie sumy vo výške 4.793,96 Eur spolu s úrokom z omeškania. Súd podľa § 488 Občianskeho zákonníka preto rozhodol, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.793,96 Eur je dôvodný a preto mu v tomto rozsahu vyhovel. 15. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil podľa výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve číslo XXXXXXXXXXXX o nájme, čo predstavuje sumu 1.554,80 Eur ročne. Bezdôvodné obohatenie vypočítal za obdobie od 01.12.2007 do 31.12.2010, čo spolu predstavuje sumu 4.793,96 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nie je možné uplatňovať výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie konštrukcie vypočítanú podľa dane za užívanie verejného priestranstva. Toto sú dva rozdielne inštitúty, ktoré nemožno navzájom kombinovať. Výška bezdôvodného obohatenia teda zodpovedá výške dohodnutého nájomného. 16. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá a proti tomuto výroku rozsudku podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V podanom odvolaní žalobca poukázal na to, že za obdobie od 01.12.2007 do 31.12.2010 teda za žalované obdobie žalovaný užíval predmetnú konštrukciu a za užívanie neplatil žiadnu úhradu. Za daň za užívanie verejného priestranstva žalobca môže vydať platobný výmer, avšak v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Namietal, že okresný súd priznal bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného a tvrdil, že zo strany žalovaného nepochybne došlo k bezdôvodnému obohateniu, a žalovaný v od 01.12.2007 do 31.12.2010 predmetnú konštrukciu užíval za užívanie neplatil, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalobca uviedol, že v prípade dane za užívanie verejného priestranstva je možné vydať platobný výmer, avšak ako už viackrát uviedol, v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. 17. Žalobcom uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia okresný súd právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k záveru, že žaloba v napadnutej časti odvolaním žalobcu nie je dôvodná. 18. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986). 19. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal predpoklady, ktoré musia byť v zmysle uvedeného ustanovenia splnené a skutočnosť, že žalovaný sa užívaním predmetnej konštrukcie bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné. Spornou zostala výška bezdôvodného obohatenia. 20. Sporové konanie v občianskoprávnych veciach je (bolo) ovládané zásadou dispozitívnosti. To znamená, že je vecou účastníka konania, aby ním požadované rozhodnutie oprel o tvrdenia takých skutočností, s ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorých sa účastník pred súdom domáha a súčasne je vecou účastníka, aby takéto ním uvádzané tvrdenia aj preukázal. V sporovom občianskom konaní súd v zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti nad rámec tvrdení účastníka a v zásade ani sám nevyhľadáva dôkazy, na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Úspech či neúspech účastníka v spore tak významnou mierou závisí od toho, do akej miery účastník tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré sú pre vec rozhodujúce a do akej miery je schopný tieto skutočnosti podložiť dôkazmi. 21. V tej súvislosti, do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 22. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala výšky bezdôvodného obohatenia je dôvodné poukázať na vyjadrenie žalobcu v tomto konaní, ktorý uviedol, že v prípade dane za užívanie verejného priestranstva je možné vydať platobný výmer, avšak ako už viackrát uviedol, v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Preto nemožno vyhovieť odvolaniu žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti, keď sám žalobca v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. 23. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v odvolaní. 24. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba v napadnutej časti, v ktorom okresný súd dostatočne a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky, ktoré mali pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) . Odvolateľ v podanom odvolaní v zásade zopakoval jeho tvrdenia vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu veci tak ako ich prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. 25. Odvolací súd k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 26. Z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 27. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 28. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 29. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo veci rozhodol aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, ktorý sa sám vyjadril, že, v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru, pretože žalovaný neoznámil začatie užívania verejného priestranstva, nemal stavebné povolenie k zriadeniu stánku, ani nemal vydokladované oprávnenie, na základe ktorého užíva stavbu pod stánkom. Žalobca tak svoje tvrdenie dostatočným spôsobom nepreukázal a sám sa vyjadril v súlade so skutkovým zistením okresného súdu v danej veci. Navrhol rozhodnúť vo veci ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia podľa platobného výmeru a zároveň sa vyjadril, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vydanie platobného výmeru z uvedených dôvodov. 30. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 31. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).