Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/104/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513205883 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: M. Q., W.. XX.X.XXXX, F. Q.N. X, F., zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava a intervenienta na strane žalobkyne: Y. U.U., W.. XX.X.XXXX, F. U. XX/XX, F., zastúpený: JUDr. Daša Šulejová, advokátka, Fedinova 16, P.O. BOX 243, Bratislava, proti žalovanému: I. L. - L., K.: XX XXX XXX, Š. XX-XX, F., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič, s.r.o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/295/2015-229 zo dňa 29.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/295/2015-229 zo dňa 29.11.2017 v napadnutej časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 5.000,- eur odo dňa 27.1.2013 do zaplatenia a v časti v ktorej priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5.000,- Eur odo dňa 27.1.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a vstup intervenienta do konania na strane žalobkyne nepripustil. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobou podanou dňa 26.02.2013 sa žalobkyňa domáhala vrátenia zaplatenej zálohy vo výške 5000 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 17,5% p.a. zo žalovanej sumy odo dňa 01.12.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2016 navrhla žalobkyňa pripustiť zmenu petitu v časti príslušenstva. Žaloba bola zdôvodnená tým, že žalobkyňa uhradila dňa 25.11.2011 na účet žalovaného sumu 5000 Eur ako zálohu za kúpu prevádzky cukrárne spolu so zariadením prevádzky, a to pred podpísaním kúpnej zmluvy. Prevádzku cukrárne mala žalobkyňa prevziať dňa 01.12.2011. Následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že predmetná zmluva obsahovala odlišné podmienky oproti tým, na ktorých sa zmluvné strany ústne dohodli ako i z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádzala. Žalobkyňa poukázala na to, že bola zo strany žalovaného uvedená, čo sa týka jeho vlastníckeho práva k priestorom prevádzky do omylu. Napriek prísľubom zo strany žalovaného a výzvam zo strany žalobkyne nebola žalobkyni uhradená suma vrátená. K žalobe doložila návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011, súpis zariadenia, doklad o vklade hotovosti, FA č. 20110101, výzvu zo dňa 01.12.2012, pokus o zmier zo dňa 19.05.2012 s podacím lístkom. V konaní navrhla vypočuť ako svedka Y. U.. 3. Uznesením zo dňa 17.05.2016, právoplatným dňa 27.6.2016 súd pripustil zmenu petitu v časti príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 5000 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5 000 Eur odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia. 4. Žalovaný protinávrhom doručeným súdu dňa 29.03.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 4 360 Eur za užívanie hnuteľného majetku na cukrárenskú výrobu, za nájom priestorov v prevádzke za mesiac december 2011 sumu 936,19 Eur a za ušlý zisk za 25 dní prevádzkovania cukrárenskej výroby sumu 5000 Eur. 5. Uznesením č.k. 49C 295/2015 zo dňa 25.08.2016, právoplatným dňa 12.09.2016 súd konanie o zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur vylúčil na samostatné konanie. Uznesením č.k. 49C 204/2016-47 zo dňa 08.03.2017, právoplatným dňa 11.04.2017 bolo o konanie o zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. 6. V zmysle ust. § 82 ods. 1 CSP vstúpil do konania na strane žalobkyne intervenient. Súd oznámil vstup intervenienta obom stranám sporu podľa ust. § 82 ods. 4 CSP, ktoré sa k vstupu intervenienta vyjadrili podaniami doručenými súdu dňa 13.10.2017 a 18.10.2017. Ani jedno podanie podľa obsahu nebolo možné považovať za návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta do konania v zmysle ust.§ 83 CSP (čl. 180, čl. 184). Na základe uvedeného súd nebol oprávnený bez návrhu rozhodnúť v zmysle ust. § 83 CSP o prípustnosti vstupu intervenienta do konania. 7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného i intervenienta ako i oboznámením obsahu listinných dôkazov doložených žalobkyňou: návrhom Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 z 1.12.2011, súpisom zariadenia, vkladom hotovosti zo dňa 25.11.2011, faktúrou č. 20110101 z 23.11.2011, výzvou zo dňa 1.12.2012, pokusom o zmier z 19.5.2012 + podacím lístkom, oznámením zo dňa 05.12.2011 a žalovaným: oznámením z 05.12.2011 (čl. 64), výpismi so živnostenského registra strán sporu, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, odpoveďou Bytového družstva Petržalka adresovanou žalovanému, žiadosťou o ukončenie zmluvy na dodávku a distribúciu elektriny z 22.11.2011, faktúrou č. 20110101, žiadosťou žalovaného o podnájom časti nebytového priestoru adresovaná Bytovému družstvu Petržalka ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci: 8. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa úhrady prvej splátky kúpnej ceny v zmysle návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 a vystavenej faktúry č. 20110101 žalobkyňou v celkovej sume 5000 Eur. 9. Z návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 súd zistil, že predmetnom tohto návrhu bol predaj hnuteľného majetku špecifikovaného v súpise zariadenia, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť návrhu zmluvy za cenu 12 000 Eur v splátkach. I. splátka kúpnej ceny bola i v zmysle návrhu kúpnej zmluvy v sume 5000 Eur uhradená, a to na základe faktúry č. 20110101. Podľa čl. VI. predmetného návrhu mala byť "kompletná dodávka do 01.12.2011". 10. Faktúrou č. 20110101 vystavenou dňa 23.11.2011 žalovaný fakturoval žalobkyni ako SZČO sumu 5 000,- Eur za I. splátku za odpredaj hnuteľného majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. 01/2011 so splatnosťou 07.12.2011. 11. Z potvrdenia o vklade hotovosti zo dňa 25.11.2011 vyplýva vklad hotovosti 5 000,- Eur v prospech účtu žalovaného s VS totožným s číslom vyššie uvedenej faktúry, teda úhrada I. splátky za odpredaj hnuteľného majetku. 12. Z oznámenia z 05.12.2011 doloženého žalovaným, ktorého obsah nespochybnila v konaní žalobkyňa súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu v lehote do 06.12.2011 na podpísanie Kúpno- predajnej zmluvy o odpredaní hnuteľného majetku určeného na výrobu cukrárenských výrobkov a Zmluvy o prenájme nebytových priestorov určených na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov pod sankciou zrušenia ústnych dohôd týkajúcich sa kúpno-predajnej zmluvy a zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ďalej bolo v oznámení uvedené, že v prípade neuzatvorenia predmetných zmlúv najneskôr 06.12.2011 do 12.00 hod si má žalobkyňa prevziať svoje veci z prevádzky a odovzdať kľúče od priestorov. Žalovaný v závere oznámenie uviedol, že suma za nakúpený materiál potrebný k výrobe a zaplatená záloha v sume 5 000 Eur bude žalobkyni dňa 06.12.2011 vrátená. 13. Z protinávrhov žalovaného vyplýva uplatnenie si nároku voči žalovanej za obdobie mesiaca december 2011 spočívajúce v nájomnom za nebytový priestor, nájomnom za užívanie hnuteľných vecí na výrobu cukrárenských výrobkov ako i za ušlý zisk. 14. Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že mala záujem prevziať od žalovaného prevádzku od decembra 2011, za tým účelom uhradila v zmysle ústnej dohody I. splátku v sume 5000 Eur, aby jej bol poskytnutý kľúč od výrobne, následne od decembra začala v prevádzke pracovať. Nakoľko sa v priebehu decembra so žalovaným nedohodli na uzavretí zmluvy, vrátila žalobkyňa koncom mesiaca december osobne žalovanému od priestorov kľúč, a to za prítomnosti manželky alebo priateľky žalovaného v jedálni na Šustekovej ulici. Tam jej žalovaný sľúbil vrátenie uhradenej zálohy, keďže sa na podmienkach prevzatia prevádzky nedohodli. Žalobkyňa vypovedala, že v priebehu mesiaca december chodil žalovaný do prevádzky žalobkyňu kontrolovať. Žalobkyňa poukázala na to, že za uvedený mesiac december vyplatila mzdu ženám, ktoré tam pracovali i odmenu brigádničkám, pričom žalovaný za tento mesiac mal vyplatiť mzdu i žalobkyni. 15. Žalovaný pred súdom uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy ústnou formou, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku tak ako vyplýva z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2011. Tvrdil, že tento fakt je podporený faktúrou, doloženou k žalobe. Kúpno- predajnú zmluvu vypracovávala strana predávajúceho, a to na základe predchádzajúcich zmlúv, v ktorých bola uvedená vyššia suma, avšak žalobkyňa súhlasila s nižšou sumou vo výške 12.000,- Eur. Žalovaný mal za to, že v tomto právnom vzťahu je vo vzťahu veriteľom a žalobkyňa dlžníkom, keď hnuteľný majetok - súpis zariadenia, tak ako vyplýva z prílohy kúpno-predajnej zmluvy žalobkyňa prevzala, tento aj používala na svoje podnikanie, avšak žiadnu splátku okrem 5000 Eur, tak ako vyplýva z čl. 4 kúpno-predajnej zmluvy žalobcovi neuhradila. Žalovaný poukázal na to, že protokol o odovzdaní a prevzatí hnuteľného majetku nebol vyhotovený. Pred súdom tvrdil, že so žalobkyňou do prevádzky prišiel znalec, ktorý každý jeden stroj skontroloval, či je funkčný a ohodnotil ho, toto konanie považoval žalovaný ako súčasť prevzatia hnuteľného majetku. Taktiež uviedol, že už dňa 22.11. boli so žalobkyňou odčítať elektriku, kde je i podpis žalobkyne, teda v tom čase prevzala i prevádzku, ktorú prevádzkovala približne do konca roku 2011. Ako dôvod nepodpísania návrhu zmluvy zo strany žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala za to, že ju podviedol, keď predmetom zmluvy nebol i nehnuteľný majetok. Žalovaný odôvodnil záujem žalobkyne o využitie prevádzky na jedno z dvoch období, keď cukrárenská výroba prináša najväčší zisk, a to obdobie Vianoc, pričom po uplynutí tohto obdobia žalobkyňa z prevádzky odišla. Tvrdil, že kľúče mu žalobkyňa osobne neodovzdala, o skončení jej činnosti v prevádzke sa dozvedel od p. Q.. Žalovaný potvrdil, že v tej prevádzke zostali všetky hnuteľné veci. 16. Intervenient pred súdom vypovedal, že ho žalobkyňa požiadala o zabezpečenie finančných prostriedkov od nejakej tretej osoby za účelom prenájmu prevádzky cukrárenskej výroby. K existencii kúpnej zmluvy, ktorej bol predaj hnuteľných vecí, ktorého súčasťou bol súpis zariadenia, intervenient uviedol, že mohla byť nejaká zmluva vypracovaná, avšak žiadna zmluva nebola podpísaná, pričom on nevidel ani návrh nejakej zmluvy. Nepoprel možnosť, že pred prevzatím prevádzky bola obhliadnuť hnuteľný majetok nejaká osoba, on však prítomný pri žiadnej obhliadke nebol a mal za to, že ak bol niekto skontrolovať výrobné stroje bolo to za účelom preverenia, či výrobné stroje vydržia prevádzku, nakoľko boli už dávno účtovne odpísané. 17. Právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní poukázala na to, že nie je oboznámená s prejednávanou vecou, avšak má za to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému bez právneho titulu sumu 5000 Eur, teda má nárok na jej vrátenie. Zdôraznila, že na strane intervenienta je právny nárok voči žalobkyni na vrátenie sumy 5000 Eur, nakoľko si túto sumu žalobkyňa požičala od tretej osoby aj za účelom úhrady zálohy žalovanému, pričom intervenient ako ručiteľ vrátil za žalobkyňu tretej osobe požičanú sumu. Z toho dôvodu intervenient vstúpil do konania a má záujem na výsledku sporu. 18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.11.2017 navrhol doplniť výsluch strán sporu, keď mal za to, že podaním, ktorým bola doplnená žaloba zo dňa 10.05.2016 došlo k zmene dôvodu žaloby, pričom strany sporu boli vypočuté pred uvedeným podaním. Zároveň navrhol v konaní vypočuť svedkyne za účelom preverenia skutkových tvrdení o začatí prevádzky, využívania prevádzky, výroby a dodaného tovaru, využívania hnuteľných vecí, teda za účelom preukázania, že daný priestor bol prevádzkovaný pod IČOm žalobkyne, ktorá aj zamestnávala niekoľko osôb. 19. Právny zástupca žalobkyne vychádzajúc z uvedeného v záverečnom vyjadrení zdôraznil, že v zmysle ust. § 498 OZ platí, že na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy, niektorý účastník, v tomto prípade žalobkyňa, hľadí sa v tomto prípade ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzatvorením zmluvy poskytla jedna strana niečo, čo malo byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej mal záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Žalobkyňa plnila žalovanému bez právneho dôvodu, z čoho vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na úrok žalobkyne došlo na strane žalovaného, ktorý takto získal neoprávnený majetkový prospech v sume poskytnutého zálohu, ktorý si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní. 20. Právny zástupca žalovaného mal za to, že nie je možné pripustiť do konania intervenienta, nakoľko jeho návrh po formálnej stránke nenapĺňa náležitosti civilnej žaloby. Mal za to, že ak sa nevyžaduje náležitosť a postačuje iba prehlásenie o vstupe, musí byť vstup intervenienta pripustený procesným rozhodnutím súdu. Navrhol, aby súd rozhodol, či pripúšťa alebo nepripúšťa do konania vstup intervenienta. Vyjadril názor, že nie je pravdou, že by preddavok sa stal záväzkom, čo by bolo pravdou iba pri prevode vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa vyžaduje písomná forma, inak je dohoda neplatná. Medzi stranami sporu bola dohoda platná, v nej bolo dojednané, že najskôr za 12 000 Eur a potom za 10 000 Eur žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ predá celé strojové zariadenie podnikateľke žalobkyni. Zdôraznil, že aj navrhovaným výsluchom svedkýň by bolo preukázané, že aj ony vedeli o kúpe strojov, aj o tom, že človek ako odborník išiel preskúmať stroje, ktoré boli v tom čase v plnej prevádzke za účelom ohodnotenia, či suma 10 000 Eur je pre žalobkyňu cena primeraná. Z obsahu faktúry vyplýva, že suma 5000 Eur bola čiastočnou úhradou za kúpu hnuteľností. Nespochybnil, že odkaz na faktúre je na zmluvu, ktorá skutočne nebola podpísaná, avšak tvrdil, že jej obsah zodpovedal dohode strán sporu. Právny zástupca žalovaného zároveň v záverečnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, keď poukázal na to, že právny titul v podanej žalobe z roku 2013 nebol totožný s právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáha v roku 2017. Mal za to, že v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok žalobkyne premlčaný, keďže si svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila až doplnením žaloby zo dňa 10.5.2016. Opätovne právny zástupca žalovaného podal protinávrh, ktorým žiadal titulom náhrady škody za amortizáciu a použitie funkčných strojov a mechanizmov sumu vo výške 4360,- Eur, ďalej za nákup tovaru do prevádzky , ktorý uhradil žalovaný v mesiaci november a december 2011. Protinávrhom sa od žalobkyne domáhal rovnako i vrátenia sumy nájomného za priestor prevádzky, ktorú zaplatil napriek tomu, že žalobkyňa nepoprela, že minimálne v decembri riadne plnila akoby nájomnú zmluvu - bola v nájme priestorov, ktoré patrili Bytovému podniku, pričom ona nájomné neuhradila. Celkovo žiadal žalovaný zaviazať žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške 7165,16 Eur bez zohľadnenia ušlého zisku. 21. Za prítomnosti strán sporu, intervenienta i právnych zástupcov prítomných súd na pojednávaní dňa 27.11.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 7165,16 Eur a nahradiť trovy konania vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku (nie je prípustné odvolanie). 22. Súd návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch svedkov a na ďalšie navrhované prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, keď mal v konaní dostatočne preukázaný skutkový stav veci, naviac navrhované dôkazné prostriedky mali preukázať najmä skutkové tvrdenia týkajúce sa protinávrhu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. 23. Súd poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2 ObchZ, ust. § 261 ods. 1 Obch. Z, ust. § 387 ods. 1, 2 Obch. Z, § 388 ods. 1 Obch. Z, § 391 ods. 1 Obch. Z, ust. § 397 Obch. Z, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 24. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorou žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať tým, že mu žalobkyňa zaplatila I. splátku kúpnej ceny v sume 5000 Eur za hnuteľný majetok určený na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v jej prospech nedošlo. Žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ uhradila žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi sumu 5000 Eur na základe Faktúry č. 20110101, z toho dôvodu bolo v konaní potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. 25. Súd sa po vznesení námietky premlčania uplatneného nároku zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou podanou na súde dňa 26.02.2013 nie je premlčaný. Z obsahu samotnej žaloby i príloh vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vrátenia zloženej zálohy v sume 5000 Eur uhradenej dňa 25.11.2011 na základe faktúry č. 20110101, už k samotnej žalobe bol priložený i návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011. Z obsahu podania doručeného súdu dňa 10.05.2016 vyplýva iba doplnenie žaloby ako i návrh na zmenu petitu v časti príslušenstva k žalovanej istine. Ak je vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným záväzkovým vzťahom posudzuje sa premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Strany sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka boli obaja podnikateľmi, pričom z ich konania bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa ich právny vzťah mal týkať ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené nebola námietka premlčania vznesená dôvodne, keď nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v premlčacej dobe, keď žalobkyňa uhradila sumu 5000 Eur dňa 25.11.2011 a žaloba bola na súd podaná dňa 26.02.2013. 26. V konaní mal súd preukázanú úhradu sumy 5000 Eur žalobkyňou v prospech účtu žalovaného s uvedením variabilného symbolu faktúry č. 20110101. Z doloženého listinného dôkazu, a to faktúry č. 20110101 súd zistil, že uvedená suma 5000 Eur bola uhradená ako I. splátka za odpredaj hnuteľného majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 špecifikovaného v neoddeliteľnej prílohe k predmetnej zmluve nazvanej súpis zariadenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie o nepodpísaní uvedeného návrhu kúpnej zmluvy. Súd sa v konaní zaoberal spornými skutkovými tvrdeniami o uzatvorení/neuzatvorení kúpnej zmluvy ústnou formou, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia ich odovzdaním a prevzatím. Žalovaná popierala uzavretie kúpnej zmluvy, odovzdanie a prevzatie hnuteľných vecí špecifikovaných v súpise zariadenia, avšak nepoprela, prevzatie kľúčov od prevádzky, v ktorej sa uvedené hnuteľné veci nachádzali ani skutkové tvrdenie, že v mesiaci december 2011 vyrábala i predávala v uvedenej prevádzke cukrárske výrobky. Žalovaný tvrdil, že došlo k prevzatiu hnuteľných vecí, pričom nepoprel, že žiadny preberací protokol vyhotovený nebol. V konaní netvrdil, že vlastníčkou hnuteľných vecí sa stala žalobkyňa, naopak uviedol, že po skončení prevádzkovania prevádzky žalobkyňou zostali v prevádzke a v jeho vlastníctve všetky hnuteľné veci, ktoré boli uvedené v súpise zariadenia. Skutočnosti, že medzi stranami sporu nebola ani ústnou formou dojednaná kúpna zmluva, nedošlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy, teda k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu nasvedčuje nielen protinávrh žalovaného, ktorý sa okrem iného domáha úhrady za používanie predmetného hnuteľného majetku žalobkyňou v čase, keď prevádzkovala predmetnú prevádzku, úhrady za amortizáciu uvedeného hnuteľného majetku, ale i skutočnosť, že žalovaný sa nedomáhal doplatenia kúpnej ceny a prevzatia (odnesenia) hnuteľných vecí žalobkyňou v čase po skončení jej činnosti v predmetnej prevádzke. Oznámenie zo dňa 05.12.2011, ktoré v konaní pred súdom doložil ako listinný dôkaz sám žalovaný a jeho obsah bol žalobkyni známy, rovnako nasvedčuje skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani ústnou formou medzi stranami sporu nedošlo. Naviac žalovaný ani v konaní netvrdil, že by k hnuteľným veciam žalobkyni pri prevode vlastníckeho práva odovzdal doklady vzťahujúce sa k predmetu prevodu. 27. V konaní boli preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 5000 Eur ako zálohy (1. splátky) za kúpu zariadenia v prevádzke žalovaného, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľných vecí nedošlo, čím na žalobkyňu nebolo prevedené vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia. Nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému sumu 5000 Eur bez právneho dôvodu a žalovaný dobrovoľne sumu 5000 Eur nevrátil, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Vznikol tak záväzok vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, preto žalobkyňou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je dôvodný čo do výšky aj dôvodu. 28. Pokiaľ ide o rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania, súd žalobe vyhovel i v tejto časti a k žalovanej istine 5000 Eur priznal žalobkyni i úrok z omeškania v žalobou požadovanej sadzbe 8,75% p.a. odo dňa 27.01.2013 do zaplatenia, pretože táto sadzba zodpovedá ustanoveniam § 369 Obchodného zákonníka aj Nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z.. 29. Intervenient vstup do konania oznámil súdu podaním doručeným dňa 30.08.2017, v ktorom okrem všeobecných náležitostí podania uviedol tvrdenia, ktorými zdôvodňoval svoj právny záujem na výsledku konania. Súd obom stranám sporu oznámil vstup intervenienta do konania. Strany sporu vo svojich písomných podaniam podmieňovali svoj súhlas so vstupom intervenienta doložením listinných dôkazov, resp. preukázaním skutkových tvrdení intervenienta. Civilný sporový poriadok nevyžaduje súhlas strán sporu so vstupom intervenienta. Prípustnosť vstupu intervenienta súd skúma výlučne na návrh. Súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku konania absentuje. Súd rozhoduje iba na návrh strán sporu, ktorý do pojednávania konaného dňa 27.11.2017 ani jedna zo strán sporu nepodala. Nakoľko civilný sporový poriadok neurčuje lehotu, v ktorej je potrebné podať návrh v zmysle ust. § 83 CSP, strana sporu môže podať tento návrhu v akomkoľvek štádiu sporu. V konaní strany sporu uvedený návrh podali až po vyjadrení intervenienta na pojednávaní i jeho právnej zástupkyne ako súčasť svojich záverečných rečí. V zmysle uvedeného intervenient je v predmetnom konaní až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu podľa § 83 CSP. 30. Súd pri rozhodovaní o návrhu o prípustnosti vstupu intervenienta do konania posudzoval právny záujem intervenienta na výsledku sporu s prihliadnutím na vyššie uvedené ako i na predmet konania a tvrdené dôvody vstupu intervenienta do konania. Intervenient odôvodňoval svoj právny záujem na výsledku sporu tým, že uhradil za žalobkyňu sumu 5000 Eur tretej osobe ako ručiteľ za žalobkyňu, pričom čiastočne požičanú sumu použila žalobkyňa na zaplatenie zálohy žalovanému. Právny záujem intervenienta v danom konaní nebol daný, keď neboli kumulatívne splnené vyššie uvedené kritériá, prípadná prehra žalobkyne by nemohla viesť na základe uvedených dôvodov vstupu intervenienta k vyústeniu sekundárneho sporu, v ktorom by si žalobkyňa uplatnila svoj nárok 5000 Eur voči intervenientovi, keď práve žalobkyňa podľa tvrdení intervenienta je jeho dlžníkom, zároveň ani predmet intervenovaného sporu nemá pre sekundárny spor význam ako predbežná otázka. 31. Súd zároveň rozhodol v zmysle ust. § 83 CSP o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, a to na základe návrhu strán sporu, ktorý podali zhodne ako súčasť záverečných prednesov. V zmysle ust. § 225 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP o návrhu rozhodol doplňujúcim výrokom, keďže ustanovenie o doplnení rozsudku je primerane aplikovateľné aj na rozhodovanie uznesením. Rozhodnutie o návrhu v zmysle ust. § 83 CSP, aj keď je súčasťou rozsudku nestráca povahu uznesenia, preto doplňujúce uznesenie nebolo potrebné vyhlasovať. 32. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 CSP o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobkyňa bola procesne úspešná v celom rozsahu. 33. Súd uplatnený nárok na náhradu trov konania intervenientovi nepriznal, keď mal za to, že jemu vzniknuté trovy nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na ust. § 60 a 89 CSP, v zmysle ktorých sa v konaní môžu dať zastúpiť iba strany sporu, teda žalobca a žalovaný. Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že intervenient v konaní na strane žalobkyne preukazoval svoj nárok voči žalobkyni vzniknutý na základe odlišného hmotnoprávneho vzťahu od vzťahu, z ktorého si žalobkyňa uplatňovala v predmetnom konaní svoj nárok od žalovaného. Skutočnosť, že intervenient vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti potvrdzujúce skutkové tvrdenia žalobkyne nezakladajú jeho právo na náhradu trov konania, nakoľko tak mohol vypovedať i v postavení svedka s nárokom na svedočné (ako bol pôvodne navrhnutý). Súd by ani nemohol zaviazať žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, ktoré intervenient vynaložil neúčelne, zbytočne, bez priamej súvislosti s prejednávanou vecou. 34. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 CSP rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania žalobkyne voči žalovanému. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania. 35. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 5000,- eur spolu s príslušenstvom a trovami konania odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, evidoval vec v registri „C“ občianskeho kolégia napriek tomu, že ide o spor medzi podnikateľmi, ktorých postavenie a obchodné záväzkové vzťahy upravuje zák. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. Žalobkyňa mala byť označená IČO-m a miestom podnikania. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobkyni uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie podľa § 358 - 364 Obchodného zákonníka a nie podľa § 580 - 581 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, znemožnil tým uplatneniu prostriedku procesnej obrany. Vzájomnú žalobu vylúčil a uplatnené prostriedky procesnej obrany odmietol. Odmietol vykonať dôkazy preukazujúce konanie podnikateľky (nie občana), a hlavne započítateľný záväzok. Podľa odvolateľa došlo k porušeniu zákonnej koncentrácie konania v zmysle § 154 C.s.p. Súd prvej inštancie procesným prístupom k žalovanej, napríklad umožnením zmeny, doplnenia, či rozšírenia petitu, do určitej miery privilegoval jednu stranu sporu. 36. Prednesený návrh na spojenie veci v zmysle § 166 C.s.p. mal súd akceptovať, nakoľko C.s.p. hovorí, že súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré pred ním začali, skutkovo spolu súvisia, alebo sa týkajú tých istých strán. O.s.p. v § 112 ods. 1 hovoril, že „súd konania môže spojiť“. Týmto súd dostal žalovaného do postavenia nerovného oproti druhej strane. Súd na návrhy právneho zástupcu žalovaného na výsluch svedkov a ďalšie navrhované prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. neprihliadol. a následne vydal uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ktoré sa stalo právoplatne dňa 26.11.2017. Súd okrem účastníkov konania nevypočul jediného svedka. 37. Nie je pravdou, že žalobkyňa mala prevziať prevádzku k 01.12.2011. Žalobkyňa prevzala prevádzku dňa 23.11.2011, tj. v deň, keď si prepísala elektrickú energiu na svoj podnik. V tento deň jej bol odovzdaný kľúč od uvedenej prevádzky. Technické zariadenie si menovaná prebrala podľa zoznamu v predstihu jedného týždňa spolu s pracovníkom firmy DAVAC spol. s.r.o., ktorá sa venuje dodávkam a servisu gastronomických zariadení. Tento pracovník vykonáva prácu odborného technika. 38. Nie je pravdou, že k podpisu zmluvy neprišlo z dôvodu, že zmluva obsahovala odlišné podmienky oproti tým, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Žalovaný prehlasuje, že so žalobkyňou nikdy o žiadnych podmienkach nejednal. Žalovaný so žalobkyňou jednal výlučne o cene za stroje, za ktoré zaplatí preddavok, ktorý aj zaplatila na účet žalovaného. 39. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal byť vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádza. Prevádzka sa nachádza v 13-poschodovom dome a majiteľom je SBD Bratislava Petržalka. 40. Dňa 01.12.2011 sa mal zrealizovať podpis zmluvy. Žalobkyňa však podpis zmluvy odďaľovala a žiadala žalovaného o podpis zmluvy v neskoršom termíne, tak o 2-3 dni neskôr. Žalovaný tušil, že menovaná v tak krátkom čase nemohla zrealizovať všetky zákonom stanovené náležitosť k otvoreniu prevádzky. Menovanú dňa 01.12.2011 ústne žiadal, aby uvoľnila priestory, odhlásila elektrickú energiu a vrátila objednávky na výrobu. Menovaná však len sľubovala, že všetky náležitosť dá v krátkom čase do poriadku. Prevádzku, kľúče a ostatné prevzala dňa 23.11.2011. Spolu s priestormi prevádzky prepísala elektrickú energiu. Dňa 21.11.2011 žalobkyňa oslovila žalovaného, že súhlasí s kúpnou cenou 12.000,- € + DPH ako aj so splátkovým kalendárom. Prvú splátku v sume 5.000,- € (za kúpu strojov) v najkratšom čase uhradí, ale iba za podmienky, že jej žalovaný dá k dispozícii prevádzkové priestory a zariadenia výrobne. Toto žiadala z dôvodu, že chce zlegalizovať výrobu cukrárenských výrobkov. Menovaná to podvodným spôsobom zneužila, nelegálne prehlásila odber elektrickej energie na svoj podnik a odcudzila všetky objednávky na vianočný trh. Žalobkyňa dňa 23.12.2011 tajne zobrala všetky zarobené peniaze, vyplatila zamestnancov, odhlásila odber elektrickej energie a zmizla. Menovaná žalovanému nikdy neodovzdala kľúče od prevádzky, ale p. A. Q. dala príkaz, aby žalovanému oznámila, že kľúče má na stole, prevádzku nekupuje a pre prepravky v počte 20 ks sa niekedy zastaví. Žalobca zdôraznil, že žalobkyňa platbu odďaľovala a vlastník zariadenia (žalovaný) jej nechal výrobňu v jednom z dvoch najlukratívnejších mesiacov v roku (kedy majú cukrári najväčšie zisky) používať, používať jeho stroje, jeho suroviny, v priestoroch za ním zaplatený nájom. 41. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie veci o vzájomnom návrhu spojiť na spoločné konanie, a aby nariadil vypočutie svedkov a vykonanie ním navrhnutých dôkazov. 42. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne a vyčerpávajúco v odôvodnení predmetného rozhodnutia vysporiadal so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, že argumenty, ktoré uvádza súd v súdnom rozhodnutí si navzájom neodporujú. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými argumentmi a návrhmi strán na doplnenie dokazovanie, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. V prípadoch, keď súd prvej inštancie odmietol argument alebo návrh žalovaného na doplnenie dokazovania interpretovaný v priebehu súdneho konania v neprospech podanej žaloby, tento krok súd riadne a v dostatočnej miere v odôvodnení rozhodnutia vyvrátil alebo aspoň spochybnil. Počas pojednávania súd prvej inštancie riadne poučil žalovaného o právach a povinnostiach a osobitne súd poučil právneho zástupcu žalovaného, že je v platnosti nová procesná právna úprava - Civilný sporový poriadok. Žalobkyňa má taktiež za to, že žalovaný sa počas pojednávania neprezentoval žiadnou kvalifikovanou procesnou obranou a v odvolaní uvádza právne irelevantné dôvody. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe v súvislosti s evidovaním veci v registri „C“ občianskeho kolégia. Súd v danom prípade podľa žalobkyne postupoval v súlade so zákonom a z procesného hľadiska nepochybil pri evidovaní veci v registri „C“. Túto námietku žalovaný počas súdneho konania neuviedol. 43. Žalobkyňa má za to, že v tomto súdnom konaní bolo zo strany súdu v celom rozsahu zabezpečené nebolo porušené právo na rovnosť strán a právo na spravodlivý proces, a to oboch strán sporu. Žalovaný namieta porušenie práva na rovnosť strán a práva na spravodlivý proces zrejme v súvislosti s postupom súdu, keď súd správne vylúčil návrh žalovaného o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 7165,16 Eur a nahradiť trovy konania na samostatné konanie. Predmetné rozhodnutie o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie však podľa názoru žalobkyne súd riadne zdôvodnil. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalovaného zo dňa 12.03.2018 je v súlade so zákonom, nakoľko súd sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 44. K vyjadreniu žalobkyne zaujal stanovisko žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že je pravdou, že žalobkyňa využívala prevádzku v decembri kedy je najviac objednávok, že potrebovala suroviny žalovaného, opotrebovala jeho mechanizmy a spálila jeho elektriku. Tým, že súd vylúčil vec na samostatné konanie, porušil zásadu rovnosti strán a rovnosti zbraní. Keď odmietol vykonať dokazovanie, znemožnil strane sporu prístup k súdu na uplatnenie jej procesného práva účinnej procesnej obrany a aj procesného útoku. To samo o sebe vylučuje možnosť potvrdenia alebo zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, § 388 C.s.p. 45. K stanovisku žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že nereagovanie žalovaného na ostatné tvrdenia žalobkyne v podaní zo dňa 17.04.2018 ako to uvádza v odseku 6 na prvej strane stanoviska žalobkyňa považuje za tvrdenie potvrdzujúce pravdivosť jej tvrdení, ktoré uvádzala v priebehu celého konania a ktoré uviedla aj v podaní zo dňa 17.04.2018. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že došlo k nespravodlivému procesnému postupu súdu prvej inštancie, nakoľko uvedené žalovaný v podanom odvolaní dostatočne neodôvodnil a nepreukázal. Poukazovanie žalovaného na porušenie ustanovenia § 166 ods. 1 CSP zo strany súdu prvej inštancie je nesprávne. Žalobkyňa taktiež nepovažuje za správne, keď žalovaný nariaďuje z pozície účastníka konania ako musí odvolací súd vo veci rozhodnúť. 46. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd podané odvolanie žalovaného zo dňa 12.03.2018 v celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 47. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 48. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 50. Pokiaľ ide o výrok č. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktorým intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a vstup intervenienta do konania na strane žalobkyne nepripustil, voči tomuto výroku nepodal odvolanie intervenient a v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. Navyše súd prvej inštancie odôvodnil z akého dôvodu nebol intervenient do konania na strane žalobkyne pripustený a prečo mu neboli priznané trovy konania. 51. Pokiaľ ide o prvý a druhý výrok napadnutého rozhodnutia, odvolací súd má za to, že nie sú dané dôvody na zmenu resp. na zrušenie rozsudku v tejto časti a jeho vrátenie na ďalšie konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva č. 1/2011, predmetom ktorej mal byť predaj hnuteľného majetku, ktorý je určený na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov, podrobný súpis zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, podľa ktorej mala byť cena stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zák. č. 526/90 Zb., ktorá predstavovala cenu spolu za tovar 10.000,- eur s DPH. Spolu bola predajná cena 12.000,- eur. 52. Podľa čl. IV. predmetnej zmluvy - Platobné podmienky, medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté tak, že prvá čiastka v sume 5000,- eur už bola uhradená a ďalšia čiastka mala byť uhradená 23.1.2012. Z uvedenej kúpno-predajnej zmluvy, ktorá nebola medzi predávajúcim a kupujúcim v konečnom dôsledku uzavretá je zrejmé, že čiastka 5000,- eur predstavovala iba zálohu pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy, kde boli ustanovené podmienky za akých dôjde k predaju predmetnej prevádzky. 53. Z obsahu faktúry č. 20110101 je zrejmé, že sa jedná o prvú splátku za odpredaj hnuteľného majetku na základe kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 a je nesporné, že uvedená suma 5000,- eur bola na účet žalovaného v skutočnosti aj uhradená. Je nesporné, že k podpisu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo. Odvolací súd sa stotožňuje s právny názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola ústnou formou dojednaná kúpna zmluva. Je nesporné, že sporové strany mali vôľu uzatvoriť písomnú kúpno-predajnú zmluvu, táto bola aj pripravená, avšak k jej uzatvoreniu nakoniec nedošlo. 54. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, evidoval vec v registri „C“ občianskeho kolégia napriek tomu, že ide o spor medzi podnikateľmi, odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v predmetnej veci ide o právne vzťahy, ktoré sa mali podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže v danom prípade je žalobkyňa podnikateľka - živnostníčka a žalovaný je taktiež osobou podnikajúcou pod obchodným názvom Oldrich Synek - SYNEKO, avšak odvolací súd má za to, že skutočnosť, že predmetná vec bola vedená rozhodovaná v registri „C“ nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vzhľadom k tej skutočnosti, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah a keďže išlo o uplatnenie si predmetnej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia bolo potrebné posudzovať bezdôvodné obohatenie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa odseku 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 55. Podľa ust. § 147 ods. 3 CSP Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. 56. Podľa ust. § 147 ods. 4 CSP Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. 57. Proti uzneseniu, ktorým súd vylúči vzájomnú žalobu na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie. Je nesporné, že súd prvej inštancie takéto uznesenie vydal, vzájomná žaloba žalobcu bola vylúčená na samostatné konanie a z uvedeného dôvodu nemožno takéto uznesenie zo strany súdu prvej inštancie zrušiť. 58. Z obsahu spisu a z tvrdení samotného žalovaného v rámci konania na súde prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný v predmetnej veci podal vzájomný návrh, nešlo o kompenzačnú námietku 5000,- eur ale iba protinávrh. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný si neuplatnil kompenzačnú námietku na započítanie do výšky 5000,- eur ale uplatnil si samostatný protinávrh, ktorým si uplatnil viac a žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie ním uplatneného nároku vo výške 7.165,16 eur. 59. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával dokazovanie týkajúce sa jeho uplatneného nároku a keďže tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie, dokazovanie o protinávrhu bude vykonávané v tomto samostatnom konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v prebiehajúcom spore svoj vlastný kompenzačný nárok voči žalobcovi, ktorým by žiadal jednostranne započítať žalobou uplatnenú pohľadávku podľa predpisov hmotného práva v zmysle § 580 a § 581 Obč. zák. alebo § 358 až 363 Obch. zák. neuplatnil. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP v takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatňovaná pohľadávka žalobcu. Je nesporné, že vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo a žalobkyňa plnila žalovanému preddavok na uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy, ktorý bol súčasťou dohodnutej kúpnej ceny došlo k plneniu bez právneho dôvodu a preto je potrebné toto plnenie žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť. Je nesporné, že z návrhu kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 vyplýva, že predmetom tohto návrhu bol predaj hnuteľného majetku špecifikovaného v súpise zariadenia, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť návrhu zmluvy za cenu 12.000,- eur v splátkach. Prvá splátka kúpnej ceny bola i v zmysle návrhu kúpnej ceny v sume 5000,- eur uhradená a to na základe fa. č. 20110101. Podľa čl. VI. predmetného návrhu mala byť kompletná dodávka do 1.12.2011. Taktiež je nesporné, že žalovaný vyzval žalobkyňu v lehote do 6.12.2011 na podpísanie kúpno-predajnej zmluvy, odpredaj hnuteľného majetku určeného na výrobu cukrárenských výrobkov a zmluvy o prenájme nebytových priestorov pod sankciou zrušenia ústnych dohôd týkajúcich sa kúpno-predajnej zmluvy a v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov. Je nesporné, že k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo a tak mala byť táto záloha podľa oznámenia žalovaného vrátená dňa 6.12.2011. Je tiež nesporné čo potvrdil aj samotný žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie, že všetky hnuteľné veci zostali v prevádzke a že tieto zostali vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku premlčania uplatneného nároku keď dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou žalobou podanou na súde dňa 26.2.2013 nie je premlčaný. Ak je vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným záväzkovým vzťahom posudzuje sa premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Strany sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka boli obaja podnikateľmi a preto bolo potrebné otázku premlčania posudzovať podľa vyššie citovaného ust. 60. Podľa ust. § 397 ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 61. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa uhradila sumu 5000,- eur dňa 25.11.2011 a žaloba bola podaná na súd dňa 26.2.2013 bola uplatnená na súde včas. Z hľadiska posúdenia uplatneného nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia sú potom irelevantné námietky žalovaného, že či došlo k prevzatiu prevádzky zo strany žalobkyne dňa 23.11.2011 alebo 1.12.2011, nesporné je, že žalobkyňa uhradila zálohu na dohodnutú kúpnu cenu za predmetnú prevádzku avšak k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo a preto bolo potrebné uvedenú zálohu na kúpnu cenu žalobkyni vrátiť. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ v súvislosti s užívaním prevádzky zo strany žalobkyne v mesiaci december 2011 došlo k vzniku škody alebo ušlého zisku v prevádzke žalovaného, túto si žalovaný uplatnil protinávrhom, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie kde v tejto veci môže produkovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 62. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 63. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 64. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).