Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514010308 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514010308.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Peter Štift a JUDr. Michal Valent, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.01.2018, sp. zn. 7T/47/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2019 takto r o z h o d o l : Z. § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.01.2018 sp. zn. 7T/47/2014 bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: 1/ v dňoch 16.04.2007 a 18.04.2007 v presne nezistených časoch v I. v mestskej časti Z. na K. námestí č. X v priestoroch zlatníctva pod rôznymi zámienkami, najmä uhradenia finančných záväzkov iných osôb a realizácie realitných obchodov, uzatvorila s poškodeným U. D., nar. XX.XX.XXXX v I., zmluvy o pôžičke, na základe ktorých si od poškodeného požičala peniaze vo výške 1 000 000 Sk a 845 000 Sk, pričom k faktickému odovzdaniu peňazí vo výške 1 000 000 Sk, 250 000 Sk, 400 000 Sk a 300 000 Sk došlo v priebehu mesiacov február až apríl 2007 s tým, že bol dohodnutý aj deň splatnosti pôžičiek (deň 25.05.2007 ), kedy však s výnimkou sumy 50 000 Sk a sumy 55 000 Sk peniaze v celej výške nevrátila a preto dňa 14.01.2008 spísala čestné prehlásenie, v ktorom uznala bez výhrad dlh vo výške 1 850 000 Sk a zaviazala sa dlh postupne od mesiaca február 2008 po čiastkach minimálne vo výške 50 000 Sk splácať, hoci vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vrátenie požičaných peňazí a požičané peniaze použila najmä na úhradu iných vlastných dlhov alebo na iné osobné účely, pričom prevzaté sumy peňazí poškodenému doteraz nevrátila a splátky ani neuhrádzala v dohodnutých termínoch. Týmto konaním obvinená A. B. spôsobila poškodenému U. D., nar. XX.XX.XXXX v I., škodu vo výške 1 845 000 Sk, čo v súčasnosti predstavuje sumu 61 242,78 eur, 2/ dňa 29.07.2007 v presne nezistenom čase v I. na presne nezistenom mieste pod rôznymi zámienkami, najmä z dôvodu finančných problémov a realizácie realitných obchodov, uzatvorila s poškodeným U. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si od poškodeného požičala peniaze vo výške 200 000 Sk, pričom k faktickému odovzdaniu peňazí vo výške 200 000 Sk došlo až dňa 29.07.2007 a dňa 30.7.2007 došlo k spísaniu prehlásenia o uznaní záväzku, na ktorom bol jej podpis overený pracovníkom notára JUDr. U. A. v I. na Z. ulici č. 7, s tým, že v rámci prehlásenia uznala záväzok v celkovej výške 200 000 Ska zaviazala sa dlh splatiť v hotovosti najneskôr do 12.03.2009 a to v mesačných splátkach vo výške 10 000 Sk splatných k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca od 12.08.2007, hoci vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vrátenie požičaných peňazí a požičané peniaze použila najmä na úhradu iných vlastných dlhov alebo na iné osobné účely, pričom prevzatú sumu peňazí poškodenému doteraz nevrátila a splátky ani neuhrádzala v dohodnutých termínoch. Týmto konaním obvinená A. B. spôsobila poškodenému U. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., škodu vo výške 200 000 Sk, čo v súčasnosti predstavuje sumu 6 638,78 eur, 3/ v období od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2007 do 11.06.2007 v I. v mestskej časti Z. v priestoroch nezistenej reštaurácie pri dostihovej dráhe a v priestoroch reštaurácie A. na I. ulici č. XX pod rôznymi zámienkami, najmä z dôvodu kúpy bytu a kamiónu plného televízorov, uzatvorila s poškodeným T. Y., nar. XX.XX.XXXX v B. S., zmluvy o pôžičke, na základe ktorých si od poškodeného postupne požičala peniaze vo výške 500 000 Sk, 500 000 Sk a 700 000 Sk, pričom dňa 11.06.2007 poškodenému odovzdala čestné prehlásenie, na ktorom bol jej podpis overený pracovníkom notára O.. A. D. v I. na D. í ko vej ulici č. XX a ktorým uznala, že od poškodeného prevzala ako pôžičku 1 900 000 Sk a túto vráti do 15.06.2007, hoci vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vrátenie požičaných peňazí a požičané peniaze použila najmä na úhradu iných vlastných dlhov alebo na iné osobné účely, pričom prevzaté sumy peňazí poškodenému doteraz nevrátila. Týmto konaním obvinená A. B. spôsobila poškodenému T. Y., nar. XX.XX.XXXX v B. S., škodu vo výške 1 700 000 Sk, čo v súčasnosti predstavuje sumu 56 429,66 eur, Okresný súd uložil obžalovanej A. B. podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon podmienečne odložil podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanej povinnosť spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným, a to pre pošk. U. D. v sume 61.242,78 Eur, pre pošk. U. Z. v sume 6.638,78 Eur a pre pošk. T. Y. v sume 56.429,66 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú k náhrade spôsobenej škody pre pošk. U. D. v sume 61.242,78 Eur, pre pošk. U. Z. v sume 6.638,78 Eur a pre pošk. T. Y. v sume 56.429,66 Eur. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná A. B., ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca obžalovanej A. B. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v podstate nevykonal žiadne doplnenie dokazovania v zmysle nariadenia krajského súdu po vrátení tejto veci na opätovné konanie prvostupňovému súdu. Výsledkom bolo formálne prehlásenie poškodených, že vo veci už vypovedali, bližšie si na okolnosti nepamätajú a chcú na všetko zabudnúť. Zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania vyplýva, že sa potvrdilo, že sa jednalo aj o investície do nelegálnych obchodov a rovnako sa potvrdilo, že pri investovaní peňazí poškodenými vždy bol ústredným motívom zárobkom na tomto požičaní tzn., že sa plne potvrdilo, že nešlo o pôžičky, ale o zastierací právny úkon, lebo v skutočnosti šlo o finančný vklad do obchodnej transakcie, z ktorej sa mal vklad poskytovateľovi vrátiť s príslušnou maržou. Písomne uznania a podobne cyklostylom vyrábali svedkovia dokonca s vážnymi chybami v číselnom vyjadrení a ich podpisom si potom v stresových situáciách vyvolanými nimi voči obvinenej, ktorú v prípade neúspešných obchodných transakciách prenasledovali, vyhrážali sa jej atď., čo napokon z pôvodného spisu aj vyplývalo. Neopomenuteľným zostáva skutočnosť, že v čase týchto obchodných transakcií bol právoplatným a vykonateľných rozsudkom zaviazaný dlžník obvinenej k úhrade sumy presahujúcej cca. 1,5 mil. Sk, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že by si obžalovaná robila finančné záväzky akéhokoľvek druhu bez toho, že by subjektívne nemohla byť presvedčená o tom, že tieto dokáže aj pokryť, ak nie inak, lak z tejto sumy, ktorú jej bol povinný vrátiť. Otázku z hľadiska viny, preto navrhla obhajoba pre nepreukázanie úmyslu, ako „essentialia negotii“ pre trestný čin úmyselný obžalovanú spod obžaloby minimálne pre nedostatok dôkazov oslobodiť. Pokiaľ by bol odvolací súd v tejto otázke iného názoru poukazujúc na medzinárodnú judikatúru, vo vzťahu k dobe trvania konania, ako i v spôsobe života klientky od času spáchania uvedených skutkov doposiaľ, má obhajca zato, že uloženie trestu podmienečného by bolo v súlade so zákonom. Nemožno však za v súlade so zákonom považovať rozhodnutie o náhrade škody, ktorou by mala obžalovaná uhradiť v skúšobnej lehote. Pokiaľ sa sama stará o viacero maloletých detí, ktoré sú na ňu absolútne sociálne odkázané, je absolútne nereálne, aby v danej skúšobnej lehote uhradila sumu, k náhrade ktorej bola súdom zaviazaná. Obhajca záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a alternatívne buď vrátil okresnému súdu na nové konanie alebo sám vo veci rozhodol. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej A. B. za splnenia podmienok § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. a v zmysle § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti splnomocnenkyne poškodených. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej uviedol, že je otázne a diskutabilné, či bol jednoznačne v danej veci preukázaný úmysel obžalovanej, a to s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná je veriteľkou, čo bolo nakoniec uznané aj súdnym rozhodnutím. Keby jej táto suma zo strany dlžníka bola uhradená, možno by v tejto situácii nebola. Sami poškodení najskôr uviedli, že keď jej požičiavali menšie sumy, tak tieto sa im vracali od obžalovanej so ziskom. Teda oni participovali na tom, na čo ona tieto peniaze mala používať, keď napríklad aj priznali, že sa mal kúpiť kamión s kradnutými televízormi. Keby aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaná sa tejto trestnej činnosti dopustila, obhajoba v zásade nenamieta uložený podmienečný trest ani prípadné zaviazanie k náhrade škody, avšak rozhodne namieta uloženie povinnosti uhradiť túto škodu v skúšobnej dobe päť rokov. Uhradiť cca 100.000 Eur za takúto dobu je likvidačné a je to formálne odloženie podmienečného trestu na päť rokov. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd uvádza, že v predmetnej trestnej veci už raz rozhodoval, a to uznesením zo dňa 30.03.2017 pod sp. zn. 2To/136/2016, na základe odvolania obžalovanej, kedy zrušil napadnutý rozsudok a uložil okresnému súdu aby uvedenú trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v tomto uznesení konštatoval, že okresný súd síce svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil avšak rozhodol na základe neúplných skutkových zistení, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli tým pochybnosti, na objasňovanie ktorých treba dôkazy zopakovať či vykonať ďalšie. Ide predovšetkým o skutočnosť, že výpoveďami jednotlivých svedkov - poškodených, či už z prípravného konania alebo z hlavného pojednávania v spojení s listinnými dôkazmi, nebolo bez pochybností dostatočne preukázané nielen jednotlivé poskytované sumy, ale ani ich účel a nebolo jednoznačne preukázané, či a aké sumy boli obžalovanou vrátené poškodeným. Hoci je evidentné, že žalovaná trestná činnosť sa mala stať pred cca desiatimi rokmi, a dokazovanie je aj z tohto dôvodu značne sťažené, je potrebné dôsledne vykonaným dokazovaním ustáliť aj existenciu úmyslu obžalovanej v čase prijatia jednotlivých súm od poškodených (okrem ich účelu), teda či bolo jej úmyslom uviesť poškodených do omylu a tieto sumy nikdy nevrátiť a tak sa obohatiť. Okresný súd doplnil vykonané dokazovanie (nie je teda pravdou tvrdenie obhajoby, že išlo iba o formálne doplnenie dokazovania). Vo vzťahu k čiastkovému skutku jedna bolo preukázané, že suma 1.950.000,- Sk bola poskytnutá v dvoch častiach Prvá 300.000,- Sk, 400.000,- Sk a 300.000,- Sk, ktoré boli zosumarizované v zmluve o pôžičke s notársky overeným podpisom obžalovanej zo dňa 16.04.2007, a druhej časti v sume 250.000,- Sk, 400.000,- Sk a 300.000,- Sk, ktoré boli zosumarizované v zmluve o pôžičke s notársky overeným podpisom obžalovanej zo dňa 18.04.2007, teda celkovo bolo požičaných 1.950.000,- Sk, vrátených bolo 105.000,- Sk, škoda je teda spôsobená v sume 1.845.000,- Sk. Pokiaľ ide o účel požičania peňazí, okresný súd správne ustálil, že sa nejednalo o bezúročnú pôžičku, ale účelom bolo zhodnotenie požičanej sumy. Prvostupňovým súdom boli odstránené rozpory ohľadne sumy vrátených finančných prostriedkov, týkajúce sa tejto otázky, a teda že z celkovej dlžnej sumy bolo vrátených 50.000,- Sk a 55.000,- Sk. Čo sa týka úmyslu obžalovanej, bolo preukázané, že táto v čase poskytnutia pôžičky konala v úmysle peniaze nevrátiť, keďže vedela, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, bola v rozhodnej dobe v nemajetná, čiže nemala reálnu možnosť poskytnutú pôžičku splatiť, dokonca neprejavila žiadne úsilie dlh uhradiť. Pokiaľ ide o čiastkový skutok dva, zo súhrnu vykonaného dokazovania, tak ako aj ustálil v napadnutom rozhodnutí okresný súd, musí aj krajský súd konštatovať, že predovšetkým bolo preukázané poskytnutej sumy 200.000,- Sk dňa 29.7.2007, čo vyplýva z výsluchu svedka poškodeného U. Z., ktorý zhode uvádza požičanú sumu 200.000,- Sk ako i listinného dôkazu - prehlásenie o uznaní záväzku s notársky overeným podpisom obžalovanej zo dňa 30.07.2007. Výpovede obžalovanej sa pritom rôznia. Obžalovaná tvrdí, že reálne jej bolo daných len 30.000,- Sk, zvyšok tvorila pohľadávka A. a úroky, inde uvádza sumu 200.000,- Sk . Rovnako boli odstránené rozpory ohľadom miesta odovzdania peňazí a bolo ustálené miesto odovzdania peňazí - suma bola daná v hotovosti v aute v Ovsišti. Pokiaľ ide o účel požičania peňazí, prvostupňový súd správne ustálil, že sa nejednalo o bezúročnú pôžičku, ústne bolo dohodnuté, že bude dané „niečo navyše“. Účelom bolo teda zhodnotenie požičanej sumy, ako aj splatenie pôvodnej pohľadávky. Požičané peniaze mali byť investované do bližšie nešpecifikovaného „biznisu“. Pokiaľ ide o identifikovanie požičaných a vrátených súm, boli odstránené rozpory týkajúce sa tejto otázky a bolo ustálené, že po podpise prehlásenia o uznaní záväzku dňa 30.07.2007 neprišlo k žiadnemu plneniu zo strany obžalovanej. Ohľadne úmyslu obžalovanej, treba uviesť, že bol preukázaný podvodný úmysel obžalovanej, nakoľko táto jednoznačne a preukázane v čase poskytnutia pôžičky konala v úmysle peniaze nevrátiť. Vedela, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, teda uviedla poškodeného Z. do omylu, aby sa na jeho škodu obohatila. Obžalovaná mala v čase poskytnutia pôžičky už niekoľko iných záväzkov (najmä voči poškodenému D. a Y.), v rozhodnej dobe bola podľa vlastného vyjadrenia v ťažkých finančných problémoch, z listinných dôkazov aj vlastného vyjadrenia obžalovanej je evidentné že bola v podstate nemajetná, teda nemala reálnu možnosť poskytnutú pôžičku splatiť, neprejavila žiadne úsilie dlh uhradiť. Vo všetkých troch čiastkových útokoch je evidentný rovnaký modus operandi obžalovanej. Táto si na začiatku vybudovala dôveru poškodených - u poškodeného D. splácaním dlhu za svedka L., u poškodeného Z. riadnym splácaním pôvodnej dlžoby a vyvolávaním dojmu serióznosti, u poškodeného Y. „točením“ najprv malých čiastok peňazí a ich vracaním s príslušným ziskom. Po vybudovaní dôvery požiadala poškodených o poskytnutie väčšej sumy peňazí, ktoré však už nevrátila. Ohľadne čiastkového skutku tri, vykonaným dokazovaním bola preukázaná a ustálená suma 1.700.000,- Sk, ktorá boli poskytnuté v troch tranžiach, a to 500.000,- Sk, 500.000,- Sk a 700.000,- Sk. Uvedené jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného Y. a listinného dôkazu ako z čestného prehlásenia s notársky overeným podpisom obžalovanej zo dňa 11.06.2007. Nejednalo sa pritom o bezúročnú pôžičku, ale účelom bolo zhodnotenie požičanej sumy, čo vyplýva opäť tak z výsluchu obžalovanej ako aj výsluchu poškodeného Požičané peniaze mali byť investované do rôznych obchodov. Z požičaných peňazí nebolo nič vrátené. Rovnako aj v tejto časti bol vykonaným dokazovaním preukázaný podvodný úmysel obžalovanej, nakoľko táto v čase poskytnutia pôžičky konala v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedela, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, obžalovaná mala v čase poskytnutia pôžičky už niekoľko iných záväzkov, pričom bola v podstate nemajetná, teda nemala reálnu možnosť poskytnutú pôžičku splatiť, neprejavila žiadne úsilie dlh uhradiť Okresný súd zákonne a správne uviedol, že neakceptoval tvrdenie obžalovanej, že nemala v úmysle uviesť poškodených do omylu, peniaze im chcela vrátiť, avšak v jej živote nastali problémy so Y. v apríli 2007 (bytová mafia) a O. L., kvôli ktorým jej stroskotali realitné obchody, peniaze ktoré poskytla ako zálohy za nehnuteľnosti jej prepadli. Obžalovaná totiž počas celého trestného stíhania nebola schopná špecifikovať aké realitné obchody jej stroskotali. V tejto časti výpovede sa navyše obžalovaná sama usvedčuje, nakoľko je zrejmé, že v čase pôžičiek od poškodených Z. a Y. bola vo vážnych finančných problémoch a nebola schopná dostáť svojim záväzkom. Naopak, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že požičané peniaze išli na iné účely ako na tie, na ktoré boli požičané. Za irelevantnú okresný súd považoval aj námietku obžalovanej, že dlhy mali byť splatené z priznaného nároku v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/183/2008, nakoľko tento ani z ďaleka (47 035,78 Eur) nie je schopný pokryť spôsobenú škodu (124 311,22 Eur). Na základe takto vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a že sa ho bez pochybností dopustila obžalovaná A. B.. Vykonané priame aj nepriame dôkazy vo vzájomnej súvislosti dávajú nespochybniteľný záver o priebehu skutkového dej vrátane jednotlivých čiastkových konaniach obžalovanej. Obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej. Čo sa týka konkrétneho druhu a výmery uloženého trestu, okresný súd správne vyhodnotil, odpis registra trestov obžalovanej - doposiaľ bola obžalovaná tri krát súdne trestaná, v dvoch prípadoch sa na ňu hladí akoby nebola odsúdená. Správne okresný súd nevyhodnotil toto ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., však nebolo možné odsúdenej priznať poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. Aj odvolací súd je toho názoru, že pre nápravu obžalovanej pri splnení individuálnej prevencie ako aj prevencie generálnej bude u obžalovanej postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe. Zároveň správne uložil okresný súd obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným. Pokiaľ ide o námietku obhajoby ohľadne uloženia tejto povinnosti, je potrebné uviesť, že je len obžalovanej, ako sa k tejto povinnosti postaví a následne po skončení skúšobnej doby bude na individuálnom posúdení konajúceho súdu, ako toto vyhodnotí pri posudzovaní splnenia uloženej povinnosti. Čo s týka rozhodnutia okresného súdu o zaviazaní obžalovanej k náhrade škody, je nepochybné, že poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody pošk. U. D. v sume 1.845.000,- Sk (61.242,78 Eur), pošk. U. v sume 6.638,78 Eur s príslušenstvom, t.j. úroky z omeškania od 13.03.2009 do zaplatenia, čo sa týka úroku, nevedel sa vyjadriť. Čo sa týka nároku na náhradu škody voči právnickej osobe bývalej C., teraz J. E., spol. s.r.o. v sume 995,81 Eur s príslušenstvom, t.j. úroky z omeškania, a to zo sumy 3983,27 Eur od 03.11.2005 do 15.07.2007 a zo sumy 995,81 Eur od 16.07.2007 do zaplatenia, čo sa týka úroku, nevedel sa vyjadriť, Z.. T. Y. si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1,7 mil. Sk (56.429,66 Eur). Preto okresný sú nepochybil ani v tejto časti napadnutého rozhodnutia, a správne súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné, a preto odvolanie obžalovanej A. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.