Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/379/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200417 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514200417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobkyne: B. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, Z., zastúpená JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom, Zámocká 1, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. N., I.. X.X.XXXX, Z. M. F. XXX, XXX XX M. F., 2/ V. N., L.. W., I.. X.X.XXXX, Z. M. F. XXX, XXX XX M. F., obaja zastúpení BARRISTEL LEGAL, s.r.o., IČO: 46 225 234, so sídlom: Zámocké schody 2/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20 700 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.4.2016, č.k. 49C/19/2014-133, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku voči žalovanej 2/ m e n í tak, že žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 985,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4 985,06 eur od 6.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa žaloba žalobkyne voči žalovanej 2/ z a m i e t a. Žalovanej 2/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaných spoločne a nerozdielne vydania bezdôvodného obohatenia v sume 20 700 eur s príslušenstvom (výrok I), s tým, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 40 ods. 2, § 46 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 454, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník") a vecne tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané plnenie žalobkyne za žalovaného 1/, ktoré mal plniť on sám v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, ktorým by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného 1/ . Uviedol, že žalovaný 1/ nemal povinnosť plniť dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. ani ako dlžník ani ako ručiteľ a v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupovala ako dlžníčka výlučne žalovaná 2/. Nakoľko žalovaný 1/ nemal povinnosť plniť, nemohlo dôjsť k plneniu za jeho osobu, preto sa analogicky ani žalovaný 1/ nemohol obohatiť na úkor žalobkyne. 3. Vo vzťahu k uplatnenému nároku voči žalovanej 2/ súd prvej inštancie poukázal na dohodu žalobkyne, žalovaného 1/ a ich matky obsiahnutú v Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.1.2012 ( ďalej len „ Kúpna zmluva“) . V Kúpnej zmluve, kde na strane predávajúceho vystupovala žalobkyňa, žalovaný 1/ a ich matka, sa títo dohodli na spôsobe zaplatenia kúpnej ceny. Nakoľko si v predmetnej dohode predávajúci nedohodli výšku podielu na kúpnej cene zohľadňujúcu veľkosť spoluvlastníckych podielov, považoval súd prvej inštancie sumu 15 714,49 eur za sumu dojednanú za podiel žalobkyne na kúpnej cene, ktorá jej bola vyplatená. Bez vplyvu na uvedené považoval skutočnosť, že následne poukázala žalobkyňa sumu 13 560 eur na účet matky p. Oľgy Kockovej. Súd prvej inštancie dal do pozornosti i preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaná 2/ z čerpaných prostriedkov uhradila aj nedoplatky na byte, že nájomné za byt poberala výlučne žalobkyňa ako aj skutočnosť, že z kúpnej ceny bola suma 2 200 eur poukázaná realitnej kancelárii ako provízia. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej podiel na kúpnej cene mal byť vyšší ako vyplatená suma, t.j. v konaní uplatňovaná suma vo výške 20 700 eur. Ustálil tak, že písomnú dohodu o rozdelení kúpnej ceny nemožno nahradiť ústnou dohodou, ktorej existencia ani obsah neboli v konaní dôveryhodne preukázané. Rovnako nebolo v konaní preukázané, či a akou sumou sa žalobkyňa mala podieľať na plnení za žalovanú 2/ a ani v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu nebolo dojednané medzi predávajúcimi, akou sumou sa mali podieľať na plnení záväzkov žalovanej 2/. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení odôvodňujúcich priznanie žalovanej sumy, či už z titulu záväzkového vzťahu alebo bezdôvodného obohatenia, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol a contrario podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t j. že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t j. že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie zdôvodnila tým, že obsah dotknutého ustanovenia Kúpnej zmluvy, čl. VII, Kúpna cena a platobné podmienky, nemožno interpretovať ako dohodu o rozdelení kúpnej ceny medzi spoluvlastníkmi ako predávajúcimi, nakoľko uvedené ustanovenie upravuje len záväzok kupujúceho zaplatiť obojstranne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 85 000 eur a spôsob úhrady uvedenej kúpnej ceny medzi zmluvnými stranami. Uvedené ustanovenie nemožno preto interpretovať, ako dohodu spoluvlastníkov o rozdelení kúpnej ceny medzi spoluvlastníkmi navzájom bez ohľadu na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na strane žalobkyne ako aj matky žalobkyne a žalovaného 1/ nebola nikdy vôľa a teda nikdy ani neuzavreli žiadnu dohodu, ktorou by sa akokoľvek menila veľkosť spoluvlastníckych podielov k bytu, alebo ktorou by určili výšku odmeny pri prevode spoluvlastníckych podielov kupujúcemu iným pomerom, ako podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nesprávne právne posúdenie súdu vyplývalo aj z ďalšieho konštatovania súdu, že ... „ V predmetnej dohode si predávajúci nedohodli výšku podielu na kúpnej cene zohľadňujúcu veľkosť spoluvlastníckych podielov, z toho dôvodu súd považoval sumu 15 714,59 eur dojednanú za podiel navrhovateľky na kúpnej cene, ktorá jej bola vyplatená.“ Súhlasila so zistením súdu, že predávajúci si vyslovene nedohodli výšku podielov na kúpnej ceny, nakoľko takáto dohoda nebola potrebná s prihliadnutím na § 137 ods. 1) Občianskeho zákonníka „Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci“. Preto, keď nebola predávajúcimi navzájom zvlášť dohodnutá výška jednotlivých podielov na kúpnej cene, veľkosť spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti musí zásadne zodpovedať veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov na kúpnej cene. Vzhľadom k uvedenému tak nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že suma 15 714,59 eur predstavuje výšku jej podielu na kúpnej cene, vychádzajúc len z ustanovenia čl. VII. Kúpna cena a platobné podmienky Kúpnej zmluvy, nakoľko toto ustanovenia upravuje len povinnosť kupujúceho ohľadom spôsobu úhrady kúpnej ceny, a dokonca ani z obsahu predmetného ustanovenia nevyplýva vôľa predávajúcich si takýmto spôsobom upravovať výšku podielu na kúpnej cene. 6. Poukázala na to, že žalovaná 2/ sa bezdôvodne obohatila, nakoľko predávajúci plnili za žalovanú 2/, keď vyrovnali jej úverové dlhy v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 31 230,43 eur a vo výške 35 854,63 eur. Skutočnosť, že žalovaná 2/, ktorá v minulosti čerpala úvery poskytnuté bankou, tieto nakoniec splatila úhradou kupujúceho ako časti kúpnej ceny bytu de facto znamenala, že žalovaná 2/ na strane jednej čerpala finančné prostriedky poskytnuté financujúcou bankou, tieto použila podľa svojho uváženia a na strane druhej sa zbavila dlhu tak, že zo svojho majetku neplnila voči banke svoj dlh, resp. jeho zostatok. Poukázala na to, že platby, ktoré boli poukázané na vyplatenie zostatkov úverov poskytnutých bankou žalovanej 2/ a ktoré uhradil kupujúci ako súčasť kúpnej ceny bytu, boli prijaté bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná 2/ nebola účastníčka zmluvného vzťahu týkajúceho sa predmetného predaju bytu a nemala nárok na žiadnu časť zo zaplatenej kúpnej ceny bytu kupujúcim. Nakoľko jej žalovaná 2/ nevrátila sumu rovnajúcu sa výške jej spoluvlastníckemu podielu vo výške 20 700 eur, na jej úkor sa obohatila. Po odrátaní provízie určenej realitnej kancelárie sa mala podľa veľkosti podielov predávajúcich rozdeliť kúpna ceny vo výške 82 800 eur, pričom podľa výšky jednotlivých vlastníckych podielov by jej matke patril podiel 41 400 eur, a jej a žalovanému 1/ zhodne podiel v sume vo výške 20 700 eur. Nepopierala, že na svoj účet zo strany kupujúceho dňa 27.1.2012 prijala sumu vo výške 15 714, 94 eur, avšak z tejto sumy poukázala sumu vo výške 13 560 eur na účet svojej matky. Poukázala na tvrdenie svojej matky, že od nej prijala sumu vo výške 13 560 eur a od žalovaného 1/ sumu 7 000 eur, z titulu vyplatenia časti jej podielu na kúpnej cene bytu. 7. Namietala aj to, že rozhodnutie súd prvej inštancie nie je presvedčivé, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 8. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania. 9. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.8.2016 a uviedli, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie argumentovala tým, že medzi ňou, jej matkou (T. N.) a žalovanými existovala dohoda, že po predaji bytu a vyplatení úveru v banke, im žalovaní vyplatia hodnotu zodpovedajúcu podielom na byte. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na návrh dohody podielových spoluvlastníkov o vyporiadaní kúpnej ceny, ktorý je súčasťou spisu OR PZ BA III v konaní vedenom pod Č.: T.-XXX/OEK-Z.-XXXX. Tento návrh dala však vypracovať po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu výlučne žalobkyňa a žalovaný 1/ ho nikdy nepodpísal ani s ním nesúhlasil. Existenciu údajnej dohody sa snažila preukázať aj svedeckou výpoveďou p. Ľ. K., ktorý sprostredkovával predaj predmetného bytu. Jeho jednotlivé tvrdenia sa však vzájomne rozchádzali a nebolo podľa ich názoru možno z výpovede vyvodiť záver, či dohoda o vzájomnom vyporiadaní z výnosu predaja bytu medzi účastníkmi existovala a aký mal byť jej obsah. Upriamili pozornosť na skutočnosť, že svedok následne uviedol, že pri samotnej dohode o tom, že kúpna cena bude rozdelená podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov nebol a uviedol, že túto informáciu mal zo strany žalovaného 1/ a následne to podľa neho zhodne tvrdila i žalobkyňa. Mali za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu názoru, že jediná dohoda o vyplatení kúpnej ceny bola tá, ktorá bola obsiahnutá v samotnej Kúpnej zmluve, teda že suma 15 714,94 eur bola vyplatená na bankový účet žalobkyne. Všetci zúčastnení si boli pri predaji bytu vedomí toho, že ani jeden zo žalovaných nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil p. T.Q. N. a žalobkyňu a všetci uzatvárali zmluvu o prevode vlastníctva bytu s tým vedomím a za tých podmienok, že výnos z predaja bytu (po vyplatení príslušných úverov v banke) bude v plnom rozsahu vyplatený žalobkyni, čo sa aj stalo. 10. Poukázali na to, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 20 700 eur titulom bezdôvodného obohatenia, pričom v konaní bolo preukázané a aj v samotnom odvolaní žalobkyňa potvrdila, že finančné prostriedky v sume 15 714,94 eur jej boli vyplatené na účet. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky v sume 13 560 eur, ktoré poukázala p. T. N. boli poukázané na účet p. N. z titulu majetkového vyporiadania podielových spoluvlastníkov pri predaji bytu a nie z iného dôvodu. Mali tak za to, že sa jednalo o ich vzájomný záväzkovo právny vzťah, ktorý sa žalovaných nijako nedotýka. Rovnako z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov v konaní je zrejmým, že žalobkyni bol vyplatený celý výnos z predaja bytu, s čím súhlasila a žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ z tohto predaja nemali žiaden majetkový prospech. Ak žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že dohoda o vzájomnom vyporiadaní z kúpnej ceny za predaj spoločného bytu neexistovala, v dôsledku čoho je potrebné sa riadiť ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potom nelogický a nesprávny záver žalobkyne, že spolu so žalovaným 1/ sa spoločne a nerozdielne obohatila žalovaná 2/, keďže žalovaná 2/ ani len nebola podielovým spoluvlastníkom predávanej nehnuteľnosti. Zároveň je však nelogickým aj ten záver, že v danom prípade sa bezdôvodne obohatil spoločne a nerozdielne so žalovanou 2/ žalovaný l/, nakoľko bolo preukázané, že on sám z výnosu predaja bytu neobdržal žiadne finančné prostriedky, a teda logicky nemohol tak získať žiaden majetkový prospech na úkor žalobkyne. Poukázali na to, že finančné prostriedky z kúpnej ceny boli určené na vyplatenie úveru v banke, ktorý však žalovaná 2/ čerpala výlučne za účelom splatenia dlhov rodiny N., teda aj žalobkyne (napr. vysoký nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu). Tvrdenie žalobkyne, že v danej právnej veci jej bolo odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu porušenia § 157 ods. 2 O.s.p. považovali za účelové. Na základe uvedeného mali za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a žiadali, aby ho odvolací súd potvrdil. 11. K vyjadreniu žalovaných sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 4.5.2018 a uviedla, že čl. VII. Kúpna cena a platobné podmienka v Kúpnej zmluve nemožno interpretovať ako dohodu o rozdelení kúpnej ceny medzi spoluvlastníkmi ako predávajúcimi, nakoľko uvedené ustanovenie upravuje len záväzok kupujúceho zaplatiť obojstranne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 85 000 eur a spôsob úhrady uvedenej kúpnej ceny len medzi zmluvnými stranami, (teda predávajúcimi na strane jednej a kupujúcim na strane druhej, a nie tak, ako to nesprávne interpretujú žalovaní, že ide o vyjadrenie vzájomnej dohody predávajúcich o rozdelení kúpnej ceny medzi sebou). Najmä s ohľadom na to, že prevažná časť finančných prostriedkov bola uhradená v prospech tretej osoby, bez akéhokoľvek podielu na predávanej nehnuteľnosti, a teda aj bez nároku na podiel kúpnej ceny. Žalovanými prezentovaný výklad považovala za nelogický, a contra legem. Výnosom z predaja nehnuteľnosti pre spoluvlastníkov bola kúpna cena vo výške 85 000 eur po odrátaní nákladov (spočívajúcich v odmene pre realitnú kanceláriu vo výške 2 200 eur) bol čistý spoločný výnos spoluvlastníkov vo výške 82 800 eur. Taktiež považovala za nelogické, že žalovaná 2/ z predmetného predaja nemala žiaden majetkový prospech, keď prevažná časť kúpnej ceny bola uhradená na úverové účty žalovanej 2/ (suma vo výške 31 230,43 eur a suma vo výške 35 854,63 eur) za účelom predčasného vyplatenia zostatku úverov poskytnutých Slovenskou sporiteľňou, a.s. v prospech žalovanej 2/. Žalovaná 2/ nebola spoluvlastníčka a teda nemala ani dôvod sa podieľať na rozdelení kúpnej ceny, preto vo vzťahu k žalovanej 2/ jednoznačne absentuje právny dôvod, zaplatenia úverových zmlúv namiesto žalovanej 2/. Uvedené platby, ktoré išli na vyplatenie zostatkov úverov poskytnutých bankou žalovanej 2/, ktoré uhradil kupujúci ako súčasť kúpnej ceny bytu, prijala žalovaná 2/ bez právneho dôvodu, nakoľko nebola účastníčka zmluvného vzťahu týkajúceho sa predmetného predaju bytu a nemala nárok na žiadnu časť zo zaplatenej kúpnej ceny bytu kupujúcim. Tvrdenie žalovaných, že žalovaná 2/ predmetné úvery „čerpala výlučne za účelom splatenia dlhov rodiny N.“ považovala pre daný spor za úplne irelevantné. 12. K vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobkyne sa žalovaní vyjadrili podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.5.2018 a poukázali na to, že žalobkyňa svoj nárok počas konania pred súdom prvej inštancie od podania žaloby odvodzovala od existencie dohody. Spornou bola skutočnosť, aký obsah mala táto dohoda o vzájomnom vyrovnaní, avšak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenie, že obsahom dohody o vzájomnom finančnom vysporiadaní bolo, že po predaji bytu si podielový spoluvlastníci rozdelia finančné prostriedky podľa výšky svojich podielov. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že jediná dohoda o vyplatení kúpnej ceny bola obsiahnutá v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Opätovne poukázali na fakt, že žalobkyňa sa domáha zaplatenie sumy 20 700 eur, i keď bolo preukázané a potvrdila to aj samotná žalobkyňa, že suma 15 714,94 eur jej bola vyplatená na účet. Pričom v konaní žalobkyňa nepreukázala, že sumu 13 560 eur, ktorú poukázala pani N., poukázala titulom majetkového vysporiadania podielových spoluvlastníkov. Poukázali na logické rozpory, keď na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že spolu so žalovaným 1/ sa spoločne a nerozdielne obohatila žalovaná 2/, ktorá nebola podielovou spoluvlastníčkou a že sa obohatil žalovaný 1/, ktorý neobdržal žiadne finančné prostriedky a nemohol tak, ani získať žiadny majetkový prospech na úkor žalobkyne. 13. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p., majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 14. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 13.2.2019 a uviedla, že považuje aplikáciu odvolacím súdom uvedených ustanovení na prejednávanú vec za správnu. Žalovaní s aplikáciou odvolacím súdom uvedených ustanovení na prejednávanú vec nesúhlasili, majúc za to, že ich použitie by bolo v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie. 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v časti dôvodné. Nakoľko na strane žalovaného 1/ a žalovanej 2/ sa jednalo o samostatné spoločenstvo, odvolací súd posudzoval dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku samostatne vo vzťahu k žalovanému 1/ a samostatne vo vzťahu k žalovanej 2/. 18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p). 19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa, žalovaný 1/ a pani T. N. boli spoluvlastníkmi bytu č. 11 na 3. poschodí, v obytnom dome s.č. 2511, 2512, 2513 na N. U. X,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX O. Z., zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Z. - L. (ďalej ako "byt"), a to žalobkyňa s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4, žalovaný 1/ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 a pani T. N. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 (ďalej len podieloví spoluvlastníci). Dňa 16.1.2012 uzavreli podielový spoluvlastníci ako predávajúci s pani O. K. ako kupujúcou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „Kúpna zmluva“). V čase prevodu bytu na nehnuteľnosti viazlo záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. , na základe O.-XXXX/XX zo dňa 23.3.2010 a na základe O.-XXXX/XX zo dňa 8.4.2010. V čl. VII bod 2 Kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že kúpna cena za byt bola dojednaná vo výške 85 000 eur, z ktorej suma 15 714,94 eur bude poukázaná na účet patriaci žalobkyni, suma 31 230,43 eur na účet Slovenskej sporiteľne, a.s. za účelom splatenia hypotéky predávajúcich, suma 35 854,63 eur na účet Slovenskej sporiteľne, a.s. za účelom splatenia hypotéky predávajúcich a suma 2 200 eur na účet realitnej kancelárii, ako provízia. Dňa 27.1.2012 žalobkyňa poukázala na účet T.Q. N. sumu vo výške 13 560 eur. Dňa 15.1.2014 doručila žalobkyňa žalobu na súd prvej inštancie. 20. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 21. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 26. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci a vykonal vo veci dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 27. Odvolací súd preskúmavajúc, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, tak ako ho uviedol žalobca, nakoľko základom súdneho rozhodnutia sú právne závery, ktoré súd vyvodil zo skutkových vymedzení nároku žalobcu v žalobe. Zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyne vyplýva, že nárok voči žalovaným 1/ a 2/ odôvodnila tým, že jej nebola vyplatená hodnota zodpovedajúca jej podielu na byte, majúc za to, že sa na jej úkor žalovaní 1/ a žalovaná 2/ bezdôvodne obohatili. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobkyne bolo zásadným prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v postavení podielového spoluvlastníka bytu, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy a žalovaná 2/ v postavení dlžníka, za ktorého bolo plnené titulom záložného práva viaznuceho na byte v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovaného 1/ a pani Oľgy Kockovej. 28. Ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, pričom miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci je vyjadrená pomerom podielu spoluvlastníka k podielom ostatných spoluvlastníkov. Pre určenie miery podielu na práv a povinnostiach podielových spoluvlastníkov v prejednávanej veci bolo potrebné prihliadnuť na to, že predmetný byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4, žalovaného 1/ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 a pani T. N. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Nakoľko v konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce existenciu inej dohody o rozdelení kúpnej ceny bolo zásadným posúdenie, či z hľadiska obsahu možno považovať čl. VII bod 2 Kúpnej zmluvy za dohodu podielových spoluvlastníkov o rozdelení kúpnej ceny. Preskúmaním obsahu čl. VII bod 2 Kúpnej zmluvy odvolací súd dospel rozdielne od záverov súdu prvej inštancie k záveru, že čl. VII bod 2 Kúpnej zmluve je len dohodou o platobnom mieste, na ktorom má dlžník plniť a veriteľ splnenie dlhu prijať, nie dohodou o rozdelení kúpnej ceny medzi predávajúcimi (podielovými spoluvlastníkmi), tak ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie. Dôvodnou sa tak javí argumentácia žalobkyne, že súd prvej inštancie vec mal vec právne posudzovať podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Možno preto súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že jej ako podielovému spoluvlastníkovi patril v súlade s ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel na kúpnej cene vo výške 20 700 eur (zohľadniac zníženie kúpnej ceny o províziu realitnej kancelárii), pričom rovnaký podiel na kúpnej cene patril aj žalovanému 1/. Nakoľko žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník titulom kúpnej ceny neprijal plnenie ani len v rozsahu svojho podielu, na strane žalovaného 1/ nedošlo k zväčšeniu jeho majetku, preto sa na úkor žalobkyne neobohatil. Bez vplyvu na uvedené je skutočnosť, že žalobkyňa sumu vo výške 13 560 eur následne previedla na účet p. T. N., nakoľko nebolo preukázané, že by uvedené peňažné prostriedky poukazovala titulom majetkového vyrovnanie podielových spoluvlastníkov, preto sa jednalo len o vzájomný vzťah medzi žalobkyňou a jej matkou, ktorý nemal vplyv na osobu žalovaného 1/, ako podielového spoluvlastníka. Nakoľko v konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že by plnením z Kúpnej zmluvy bolo plnené na dlh žalovaného 1/, keďže v zmluvnom vzťahu s veriteľom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vystupovala výlučne žalovaná 2/, možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že nedošlo k plneniu za žalovaného 1/, preto žalobkyni vo vzťahu k žalovanému 1/ nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ zamietol podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania žalovaného 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalovaní 1/, preto priznal úspešnému žalovanému 1/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 31. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne smerujúcim k nesprávnym záverom súdu prvej inštancie, ktorými zamietol ako nedôvodnú žalobu voči žalovanej 2/, odvolací súd uvádza. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobkyne voči žalovanej 2/ je zásadnou skutočnosť, že žalovaná 2/ nebola účastníkom Kúpnej zmluvy, v postavení podielového spoluvlastníka a z Kúpnej zmluvy bolo v rozsahu 67 085,06 eur plnené za účelom splatenie dlhu žalovanej 2/ jej veriteľovi ( Slovenská sporiteľňa, a.s.). V konaní nebolo sporným, že na predmetnom byte viazlo záložné právo zriadené podielovými spoluvlastníkmi, ako záložcami, v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., zapísané podľa O.-XXXX/XX zo dňa 23.3.2010 a podľa O.-XXXX/XX zo dňa 8.4.2010. Záložné právo má akcesorickú povahu a slúži na zabezpečenie pohľadávky, pričom záložca sa poskytnutím zálohu stáva záložným dlžníkom. V prípade, ak záložca uhradí záložnému veriteľovi zabezpečenú pohľadávku za dlžníka z titulu záložného práva viaznuceho na majetku v jeho vlastníctve, má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči dlžníkovi v rozsahu takejto úhrady (Rc 58/2010). Preto, ak podieloví spoluvlastníci, ako záložcovia, plnili veriteľovi (Slovenská sporiteľňa, a.s.) za žalovanú 2/, to čo mala podľa práva mala plniť sama, v súlade s ust. § 454 Občianskeho zákonníka im vznikol voči žalovanej 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v rozsahu 67 085,06 eur. Bez vplyvu na uvedené bola argumentácia žalovanej 2/, že peňažné prostriedky, ktoré čerpala titulom hypotekárneho úveru neboli v plnom rozsahu použité na jej účely, nakoľko je nesporným, že podieloví spoluvlastníci plnili dlh za žalovanú 2/. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa si v konaní uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 20 700 eur, predstavujúcej jej podiel na kúpnej cene bytu, a titulom Kúpnej zmluvy prijala sumu 15 714,94 eur, jej nárok ako podielového spoluvlastníka zostal neuspokojený v rozsahu 4 985,06 eur ((20 700 eur - 15 714,94 eur), preto bolo dôvodným priznať žalobkyni voči žalovanej 2/ nárok na zaplatenie sumy 4 985,06 eur. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd posúdil žalobu žalobkyne voči žalovanej 2/ v časti o zaplatenie sumy 4 985,06 eur ako dôvodnú a vo zvyšku žalobu zamietol. 32. V konaní si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej 2/ aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,8% ročne od 6.11.2013 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania žalobkyňa odvodzovala od výzvy zasielanej právnemu zástupcovi žalovanej 2/, avšak doručenie výzvy v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku na priznanie úrokov z omeškania tak odvolací súd postupoval podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktorý spája vznik nároku veriteľa na úrok z omeškania s právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Pričom osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovanú 2/ vyzvala k splneniu už skôr ( tvrdenou výzvou právneho zástupcu), za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba na začatie konania a omeškanie tak začína prvého dňa po tom, čo bola žaloba doručená žalovanej 2/. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanej 2/ doručená dňa 5.6.2014, preto prvým dňom omeškania je deň 6.6.2014. Vzhľadom k uvedenému tak žalobkyni vznikol vo vzťahu k žalovanej 2/ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 6.6.2014 do zaplatenia, a to vo výške 5,25% ročne podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády. 33. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou 34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v zamietajúcom výroku voči žalovanej 2/ zmenil tak, že uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 985,06 eur spolu s úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4985,06 eur od 6.6.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobkyne voči žalovanej 2/ ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania vo vzťahu k nároku žalobkyne voči žalovanej 2/, súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Vo vzťahu k nároku žalobkyne voči žalovanej 2/ odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola voči žalovanej 2/ procesne úspešná v sume 4 985,06 (24 %), úspech žalovanej 2/ je v sume 15 714,94 (75 %), možno tak konštatovať, že v konaní mala žalovaná 2/ čistý úspech v rozsahu 51 %. Na základe uvedeného odvolací súd priznal žalovanej 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51%, vzhľadom k pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).