Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204309 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514204309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: T. Z., B.. XX. XX. XXXX, X. I. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Vidovenec, Námestie Osloboditeľov č. 1, Michalovce, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Panónska cesta č. 39, Bratislava, IČO: 47 918 101, zastúpený advokátom: Mgr. Marián Baláž, Tešedíkova ul. č. 59, Bratislava, o zaplatenie istiny 7.202 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. októbra 2016, č. k. 39C/105/2014 - 268, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.202 eur titulom vrátenia kúpnej ceny a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 54 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, 3, § 421, § 501, § 504, § 505, § 588, § 590, § 596, § 597 ods. 1, 2, § 618, § 619 ods. 1, § 620 ods. 1, 2, § 625, § 626 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 409 ods. 1, 2, § 411, § 424, § 425 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 3, § 428 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a vecne nedôvodnosťou žaloby, nakoľko práva žalobcu zo zodpovednosti za vady zanikli uplynutím záručnej doby. Uviedol, že v konaní bolo sporné platné uzatvorenie kúpnej zmluvy z dôvodu žalobcom tvrdeného množstva neprijateľných zmluvných podmienok a sporná bola aj zodpovednosť žalovaného za skryté vady na predmete kúpy po uplynutí záručnej doby 12 mesiacov a s tým súvisiacou platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom po uplynutí záručnej doby. Poukázal na skutočnosť, že sa jednalo o spor zo spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca vstupoval do záväzkového vzťahu so žalovaným ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti predajcu ojazdených motorových vozidiel, a preto posudzoval záväzkový vzťah strán sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, typovo kúpnu zmluvu a práva zo zodpovednosti za vady predanej veci, ako aj ustanovení o zodpovednosti za škodu, napriek čl. II bodu 1. Kúpnej zmluvy obsahujúcej dohodu zmluvných strán podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, že záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, a záväzkový vzťah strán posúdil podľa Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na zhodnú právnu úpravu typovej kúpnej zmluvy v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, ako aj právnu úpravu zodpovednosti za vady predanej veci. Uviedol, že v písomne uzavretej kúpnej zmluve medzi stranami sporu bol vymedzený predmet kúpy a dohodnutá cena 6.654 eur, spôsob úhrady kúpnej ceny vo výške 1.440,40 eur v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť vo výške 5.213,60 eur prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere uzatvorenej žalobcom so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. do 30 pracovných dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel s tým, že žalobcovi bol predmet kúpy odovzdaný a žalobcom prevzatý Protokolom o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, zaplatil zaň podľa zmluvy časť kúpnej ceny v hotovosti a časť prostredníctvom poskytnutého spotrebiteľského úveru treťou osobou. Poukázal na skutočnosť, že na platnosť kúpnej zmluvy sa písomná forma nevyžaduje, pričom jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky žalovaného a Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla podpísaný žalobcom ako kupujúcim dňa 08. 01. 2012 (§ 588 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, § 409 Obchodného zákonníka) s tým, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon pozostávajúci z ponuky a akceptácie ponuky, ktorá je obsahovo zhodná čo do predmetu a ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, t. j. konsenzu o predmete kúpy a ceny, ktorá bola podstatne nižšia ako pri kúpe novej veci, nakoľko sa jednalo o použitú vec a prevzatím predmetu kúpy prešlo na žalobcu nebezpečenstvo náhodnej skazy (§ 590 Občianskeho zákonníka) a vznikla jeho povinnosť (v zmysle § 504 Občianskeho zákonníka, resp. § 427 Obchodného zákonníka), predmet kúpy prezrieť a prípadné vady žalovanému ako predajcovi vytknúť bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov, avšak žalobca predmet kúpy užíval 20 mesiacov a najazdil s ním 50.000 km. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca si bol vedomý, že sa jedná o použité motorové vozidlo, s ktorého nadobudnutím prešlo na neho nebezpečenstvo náhodnej skazy, náhodného zhoršenia predmetu kúpy s tým, že motorové vozidlo vzhľadom na jeho vek a údaje uvádzané v Protokole o odovzdaní vozidla si mohol, vzhľadom na skutočnosť, že nemal osobne schopnosť na odborné technické posúdenie predmetu kúpy, nechať prezrieť po technickej stránke v servise, resp. mohol požiadať o túto službu aj žalovaného, avšak túto možnosť nevyužil. Poukázal na výpoveď žalobcu a jeho manželky, z ktorej vyplynulo, že si tento Protokol neprečítali a neoboznámili sa ani so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, a nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupca žalobcu, že túto povinnosť žalobca nemal (§ 504 Občianskeho zákonníka, § 427 Obchodného zákonníka), keď posúdením technického stavu vozidla, v prípade uvádzanej vady na servo riadení, by bol zistil túto vadu hneď, ako mal možnosť si vozidlo prezrieť (aj odborne) a v zmysle § 504 Občianskeho zákonníka bezodkladne najneskôr v lehote 6 mesiacov mohol u žalovaného uplatniť zodpovednosť za vadu servo riadenia uvedenú v žalobe, ktorá by sa pri prezretí vozidla na rampe, podľa svedeckých výpovedí zamestnancov autorizovaného servisu, javila ako zjavná vada (zatečenie nesprávnym olejom a nepreukázané tvrdenie žalobcom - zlomená tyč riadenia, neodborne zlepená). Uviedol, že záručná lehota bola stanovená na použité motorové vozidlo v súlade s § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá postihuje aj prípadné skryté vady, ktoré sa na predmete kúpy môžu objaviť v súvislosti s jeho prevádzkou, avšak žalobca si nenechal vozidlo prezrieť ani na upozornenie technika po odstránení poruchy vozidla v júli 2012 v rámci reklamácie, o nutnosti zhodnotenia technického stavu vozidla. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 505 Občianskeho zákonníka treba vadu vytknúť do šiestich mesiacov od jej zistenia, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby inak práva zo zodpovednosti zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe (§ 626 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom žalobca si prevzal motorové vozidlo dňa 08. 01. 2012, ale vada servo riadenia a iné opravy uvedené v žalobe, ktoré si podľa vlastného vyjadrenia nechal spraviť, neboli žalobcom vytknuté vôbec a v konaní vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané, že vady uvedené v žalobe vozidlo v čase kúpy malo. Uviedol, že žalobca zaslal odstúpenie od kúpnej zmluvy pre vady predmetu kúpy žalovanému po uplynutí záručnej lehoty a súčasne prekluzívnej doby dňa 11. 08. 2013 (správne 08. 11. 2013, pozn. odvolacieho súdu), nakoľko tým, že vadu neuplatnil včas, jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniklo, na ktorú skutočnosť prihliadol z úradnej povinnosti, a preto žalobcovi nebolo možné právo zo zodpovednosti za vady priznať, pričom v zmysle ust. § 428 Obchodného zákonníka, rovnako právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci bez zbytočného odkladu zistené vady pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť alebo pri vynaložení odbornej starostlivosti najneskôr v lehote záručnej doby neoznámil predávajúcemu. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca si povinnosť oznámiť vady predmetu kúpy nesplnil včas, resp. vôbec (§ 428 ods. 2 Obchodného zákonníka) a z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že o týchto vadách by žalovaný v čase predaja vedel alebo musel vedieť (§ 428 ods. 3 Obchodného zákonníka), poukázal na ust. § 597 Občianskeho zákonníka, upravujúceho objektívnu zodpovednosť, v zmysle ktorej zodpovedá predávajúci za vady, ktoré mala vec v čase predaja alebo ak vec predaja vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy, bez zreteľa na to, či o nej predávajúci vedel alebo nie, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je to, že predmet kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykazoval vady, ktoré v žalobe tvrdil žalobca, avšak v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že predmet kúpy v čase predaja vykazoval vadu, na základe ktorej žalobca neplatne odstúpil od zmluvy a žalobou si uplatnil aj náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vynaložením ďalších nákladov na odstraňovanie vád, čo vyvracia aj znalecký posudok vyhotovený na základe objednávky žalovaným, keď rovnako svedecké výpovede zamestnancov servisu nepotvrdili existenciu v žalobe uvádzaných vád v čase predaja a niektoré vady uvádzané žalobcom dokonca spochybnili. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom predaja bolo ojazdené motorové vozidlo, pričom vytýkaná vada sa vyskytla v dôsledku jeho ďalšieho používania a opotrebenia a mohla sa vyskytnúť hocikedy pred predajom, po predaji alebo vôbec, preto za ňu žalovaný nemôže niesť zodpovednosť, pričom vyvodenie zodpovednosti za vady v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by motorové vozidlo malo vytýkané vady už v čase predaja (v čase uzavretia kúpnej zmluvy) s tým, že uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nie je dôvodné ani v prípade, ak by bolo uplatnené v záručnej 12 mesačnej lehote, resp. zákonom stanovenej minimálnej lehote pri použitých motorových vozidlách (§ 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Námietku žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú, nakoľko vytýkané zmluvné podmienky uvádzané v podnete Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, nemajú za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, preto kúpna zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená platne a obsahovala podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ako predmet kúpy a cenu, keď záručná lehota bola vo všeobecných zmluvných podmienkach uvedená v súlade s § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené nekalé praktiky žalovaného pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy a technický stav použitého motorového vozidla si žalobca mal možnosť, ako aj povinnosť nechať posúdiť, či už u žalovaného alebo bezodkladne po kúpe v servise. Uviedol, že pokiaľ by žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie 7.202 eur titulom náhrady škody, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik tejto zodpovednosti podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa v konaní nepreukázalo protiprávne konanie žalovaného. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní v celom rozsahu, z dôvodu ktorého má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h/ C. s. p.), keď z opatrnosti poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až písm. h) C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok je čo do hodnotenia dôkazov ako aj právneho posúdenia nepresvedčivý s tým, že súd prvej inštancie od počiatku sporu prezentoval svoj odmietavý právny názor, podľa ktorého sa na predmetnom vozidle nevyskytovali skryté vady, v priebehu sporu pri posudzovaní zmluvného vzťahu účastníkov z hľadiska ochrany spotrebiteľa bagatelizoval právne závery rozsudkov iných prvoinštančných a vyšších súdov v obdobných sporoch medzi inými kupujúcimi ako spotrebiteľmi a tým istým žalovaným, na ktoré poukázal a predložil do súdneho spisu, pritom závery týchto súdnych rozhodnutí bolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať a aplikovať aj v tomto konaní vo vzťahu všeobecných právnych záverov, ako aj konkrétnych porovnaní analýzy neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na skutočnosť, že vychádzajúc zo zásady „súd pozná právo“ jeho právny zástupca nielen upriamil pozornosť na niektoré rozsudky súdov SR v obdobných veciach, ale vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 21. 10. 2016, ako aj dňa 07. 09. 2016, konkretizoval neprijateľné podmienky v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla zo dňa 08. 01. 2012, avšak súd prvej inštancie sa podrobnejšie právnymi závermi týchto rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach, ani hodnotením neprijateľných podmienok spotrebiteľského vzťahu účastníkov tohto konania vôbec nezaoberal, a preto v tomto smere absentuje v napadnutom rozsudku akákoľvek podrobnejšia právna analýza, hoci bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo skúmať zmluvný vzťah účastníkov z hľadiska ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že prvoinštančný súd sa v tomto smere vyjadruje iba v odseku 39 napadnutého rozsudku a aj to len v súvislosti s namietanou neplatnosťou kúpnej zmluvy, kde sa vyjadruje iba k vytýkaným neprijateľným podmienkam uvedeným v stanovisku Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich Ministerstva spravodlivosti SR, čo je absolútne nepostačujúce a poukázal na to, že kúpna zmluva medzi účastníkmi využívajúc nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zákonom zakázané, porušujúc zásadu dobrých mravov aj zásadu poctivého obchodného styku, je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, keď nepripustil zmenu petitu žaloby tak, ako bola prednesená na pojednávaní dňa 01. 04. 2016, pričom nepripustil alternatívny petit vo svojej druhej alternatíve o povinnosti zaplatiť mu požadovanú čiastku oproti jeho povinnosti vydať žalovanému predmetné motorové vozidlo dôvodiac tým, že petit v tomto znení by bol nevykonateľný, nakoľko motorové vozidlo už patrí tretej osobe, čím pochybil, pretože petit v navrhovanom znení by vykonateľný bol, keďže predmetné motorové vozidlo už predtým žalovanému vydal, o čom svedčí preberací protokol zo dňa 09. 12. 2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu a túto povinnosť si tým splnil. Poukázal aj na súdnu prax, z ktorej vyplýva, že v podobných prípadoch, kedy je strana povinná vydať motorové vozidlo, resp. vec nemá v čase rozhodnutia súdu v dispozícii, avšak túto povinnosť si už predtým splnila, sa považuje synalagmatický petit za vykonateľný a jeho realizácia potom spočíva už len v splnení povinnosti druhej strany s tým, že v týchto prípadoch súd len konštatuje splnenie povinnosti odovzdať vec už predchádzajúcim odovzdaním a dokonca aj v prípadoch, keď vec nebola odovzdaná priamo druhej zmluvnej strane, ale napr. bola odobratá policajnými orgánmi ako vec pochádzajúca z krádeže, sa odovzdaním tejto veci príslušným orgánom považuje povinnosť zmluvnej strany vydať vec za splnenú. Uviedol, že hoci je v danom prípade predmetné motorové vozidlo toho času v držbe tretej osoby, v prípade ak by bola v konaní vyslovená absolútna neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy medzi účastníkmi, museli by byť následne vyhlásené za neplatné všetky nasledujúce kúpne zmluvy v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv než má sám. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nakoľko v ňom absentuje riadne a objektívne hodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, keď sa v konaní sústredil iba na preukazovanie toho, či vytkol uplatňované vady motorového vozidla včas a namietol, že súd prvej inštancie nesprávne a jednostranne hodnotil výpovede svedkov, ako aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých práve naopak, bola existencia skrytých vád preukázaná, pričom za najdôležitejšiu považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú, resp. žiadnu pozornosť skúmaniu zmluvného vzťahu účastníkov z hľadiska ustanovení o ochrane spotrebiteľa, čo bolo jeho povinnosťou a čo mal vykonať v konaní prednostne. Uviedol, že táto apatia súdu prvej inštancie a chýbajúca právna analýza záverov vyšších súdov SR v obdobných veciach, viedla v konečnom dôsledku k nesprávnemu, ako aj nepreskúmateľnému rozhodnutiu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je nedôvodné v celom rozsahu a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle právnych predpisov, dôkladne zistil skutkový stav a na základe toho správne rozhodol, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je logické a presvedčivé, keď sa vysporiadal s otázkou, či zmluvný vzťah medzi stranami je alebo nie je spotrebiteľský a v tejto súvislosti posudzoval aj zistené skutočnosti, vykonané dôkazy a fakty. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, pričom z dôvodu dohody účastníkov o pôsobnosti Obchodného zákonníka vzal do úvahy aj jeho príslušné ustanovenia, avšak opodstatnenosť nároku žalobcu sa nepreukázala pri aplikácii žiadneho z uvedených právnych predpisov. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí posudzoval aj námietku žalobcu o neplatnosti zmluvy z dôvodu používania nekalých obchodných praktík na základe zistení Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, teda aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, keď dospel k záveru, že kúpna zmluva je platná a námietku jej neplatnosti posúdil ako nedôvodnú, pričom aj dohodu o skrátenej záručnej lehote vo všeobecných obchodných podmienkach posúdil ako platnú, nakoľko túto možnosť upravuje Občiansky zákonník. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie údajne nevenoval pozornosť skúmaniu ich vzájomného vzťahu so žalovaným, platnosti kúpnej zmluvy a aj niektorých „neprijateľných“ podmienok v Protokole o skúšobnej jazde uviedol, že je neopodstatnené, nakoľko prvoinštančný súd posúdil zmluvný vzťah správne, svoje rozhodnutie založil na jasných, vecne a logicky opodstatnených dôvodoch a správnom právnom posúdení, bez možnosti vznášať pochybnosti do tejto analýzy. K odvolaciemu dôvodu žalobcu namietajúceho, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku nevychádzal z rozhodnutí iných vyšších súdov, ktoré podľa názoru žalobcu mohli a mali byť aplikované v tomto prípade, poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2016, v ktorom podrobnejšie tieto rozsudky analyzoval s tým, že sa týkajú iného súdneho skutkovo diametrálne odlišného sporu, nakoľko predmetom tohto sporu je najskôr žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a po zmene nárok z odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu vád, ktoré si žalobca u neho uplatnil oneskorene, viac ako rok od kúpy vozidla. K rozhodnutiu, na ktoré sa žalobca odvolával uviedol, že predmetom daného sporu, je právo na sedemdennú výmenu vozidla ako právo vyplývajúce z kúpnej zmluvy, ktoré Okresný sud Košice II rozsudkom zo dňa 11. februára 2015, sp. zn. 18C/56/2014 označil za neprijateľnú podmienku, keď ďalším zásadným rozdielom je najmä doba, kedy bola zodpovednosť za vady uplatnená, ako aj počet najazdených kilometrov motorovým vozidlom odo dňa kúpy vozidla žalobcom, a preto aj vzhľadom na obsah týchto rozsudkov, nemal súd prvej inštancie pri rozhodovaní najmenší dôvod ich aplikovať, keďže skutkovo a právne spolu nijako nesúvisia a ani nejde o rozhodnutia, ktoré by boli pre súd záväzné alebo by mali odporúčací charakter. K odvolaciemu dôvodu žalobcu namietajúceho, že mu boli upreté jeho procesné práva tým, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu petitu, konkrétne jej alternatívnu časť o povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku oproti povinnosti žalobcu vydať mu predmetné vozidlo uviedol, že je neopodstatnený, nakoľko súd prvej inštancie o jeho návrhu rozhodol a teda neodoprel mu žiadne jeho procesné práva, pritom nemá povinnosť automaticky pripustiť zmenu petitu, ale o návrhu na jeho zmenu rozhodnúť s tým, že v neposlednom rade neexistuje žiadna súvislosť medzi rozhodnutím súdu o nepripustení zmeny petitu spôsobom navrhnutým žalobcom a žalobcom tvrdeným upieraním jeho procesných práv, pretože v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepripustení petitu navrhovaného žalobcom sa nijakým spôsobom nezhoršilo jeho právne postavenie a toto nemalo ani žiaden vplyv na existenciu alebo trvanie žalobcom tvrdeného nároku uplatňovaného v konaní. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že navrhovaný petit, v ktorom bola vyjadrená synalagmatická povaha vzťahu strán bol vykonateľný, keď žalobca si svoju povinnosť vydať mu motorové vozidlo splnil ešte dňa 09. 12. 2013, v súvislosti s čím predložil preberací protokol zo dňa 09. 12. 2013, nakoľko prevzal od žalobcu v uvedený deň motorové vozidlo v rámci reklamačného konania, ktoré bolo riadne ukončené a žalobca bol povinný si toto vozidlo ako jeho vlastník prevziať, čo nespravil a následne sa dostal do omeškania so splnením tejto svojej povinnosti, a preto následne predmetné motorové vozidlo vydal leasingovej spoločnosti z dôvodu, že si žalobca prestal plniť svoje záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy, t. j. k vydaniu motorového vozidla leasingovej spoločnosti došlo výlučne z dôvodu omeškania na strane žalobcu s plnením jeho záväzku platiť leasing, keď je nepochybné, že žalobca preto nie je pripravený splniť svoj záväzok vyplývajúci zo synalagmatického vzťahu a tento záväzok ani v minulosti dňa 09. 12. 2013 nesplnil. Poukázal na skutočnosť, že v prípade absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, by museli byť následne vyhlásené za neplatné všetky kúpne zmluvy v zmysle zásady nemo plus iuris s tým, že motorové vozidlo prevzala leasingová spoločnosť, ktorá postupovala v súlade s príslušnými dojednaniami v zmluve medzi ňou a žalobcom a táto následne prevádzala vlastnícke právo k motorovému vozidlu ďalej na tretie osoby za účelom uspokojenia svojich pohľadávok voči žalobcovi, ktoré vznikli v dôsledku jeho omeškania, a preto nedošlo k porušeniu zásady „nemo plus iuris“ a nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu následnými subjektmi bolo platné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dostatok dôkazov na objektívne zistenie skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci, takmer všetky dôkazy, aj keď postupne, navrhol žalobca a súd ich vykonal napriek jeho námietkam o ich neopodstatnenosti a tomu, že podľa jeho názoru išlo o rozsiahle dokazovanie, ktoré presahovalo rozsah vymedzený nárokmi uplatnenými žalobcom v konaní. Žalovaný ďalej poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zánik práva zo zodpovednosti za vady z dôvodu oneskoreného oznámenia vád, a to aj v prípade spotrebiteľských vzťahov, preto je logické, že sa súd prvej inštancie touto otázkou zaoberal, dokonca mal povinnosť sa týmto zaoberať v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka ex offo, a v prípade aplikácie Obchodného zákonníka, iba na základe námietky, z dôvodu ktorého je aj tento odvolací dôvod žalobcu nedôvodný. Uviedol, že z odvolania žalobcu nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje, že dôkazy neboli riadne a objektívne vyhodnotené alebo boli jednostranne hodnotené, nakoľko z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že za vady nezodpovedá a dokonca, že žalobca vady neoznámil včas, na základe čoho jeho právo zaniklo, pričom skutočnosť, že súd prvej inštancie po vykonaní žalobcom navrhnutých dôkazov zistil, že nárok je neopodstatnený, nemožno považovať za nesprávne, jednostranné alebo neobjektívne hodnotenie dôkazov s tým, že žalobca mal počas celého konania možnosť vyjadrovať sa k zisteniam vyplývajúcim z jednotlivých dôkazov, pričom v konaní bol zastúpený advokátom. Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa hodnotenia dôkazov navrhnutých žalobcom, je riadne a dostatočne vysvetlené (najmä v odseku 38), keď súd prvej inštancie stručne a výstižne zhrnul dôvody pre zamietnutie žaloby, pričom sa v žiadnom ohľade neodklonil od príslušných zásad hodnotenia dôkazov. Na margo žalobného návrhu a dôvodnosti žaloby žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu konania neustále menil svoju právnu argumentáciu, čo nasvedčuje účelovosti jeho tvrdení a nedôvodnosti podanej žaloby, ktorú najprv podal z dôvodu náhrady škody, potom mala byť žaloba opodstatnená z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy a uplatnenia zodpovednosti za vady, napokon sa nárok uplatnený v žalobe snažil preukázať neplatnosťou kúpnej zmluvy alebo neprijateľnými obchodnými podmienkami, a poukázal na skutočnosť, že vykonanými dôkazmi nebol nárok žalobcu preukázaný, ale práve naopak, boli dokázané skutočnosti preukazujúce neexistenciu nároku žalobcu zo zodpovednosti za vady a aj z iných v konaní uplatnených dôvodov, preto je rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých ohľadoch správny. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi daň 03. 03. 2017, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. februára 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.) 9. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca si neuplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, t. j. včas, a preto práva žalobcu zo zodpovednosti za vady zanikli. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli podľa ustanovení § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dňa 08. 01. 2012 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla L. XXX, G. P. XXXX, Q.: X. XXX X., Č. W.: P., za kúpnu cenu 6.654 eur, z ktorej časť vo výške 1.440 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšnú časť vo výške 5.213,60 eur sa žalobca žalovanému zaviazal zaplatiť prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXX uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. 13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k správnemu právnemu záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu založený kúpnou zmluvou zo dňa 08. 01. 2012 má spotrebiteľský charakter (§ 52 Občianskeho zákonníka), nakoľko žalobca, ktorý nekonal pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, bol v postavení spotrebiteľa a žalovaný, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bol v postavení dodávateľa, a zároveň správne právne posúdil aj otázku, resp. námietky žalobcu o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy ako nedôvodnú, pretože podpisom Kúpnej zmluvy dňa 08. 01. 2012 žalobca prehlásil, že si zmluvu prečítal, s jej obsahom súhlasil a zároveň pri podpise zmluvy podpísal aj Všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel, ktoré sú súčasťou Zmluvy s tým, že v súlade s článkom 2 bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok zároveň prehlásil, že mu žalovaný umožnil uskutočniť s vybraným automobilom skúšobnú jazdu v dĺžke najmenej 5 km tak, aby sa mohol riadne oboznámiť s jeho funkčnosťou a technickým stavom, prehliadnuť si automobil pred jeho kúpou na rampe v servisných priestoroch predávajúceho, a to za účasti kupujúceho a/alebo ním prizvaného odborníka, ktorý bol poverený kupujúcim na vykonanie kontroly technického stavu vozidla a jeho prehliadku, pričom bol predávajúcim pred uzavretím Kúpnej zmluvy zároveň informovaný o všetkých poplatkoch, ktoré v súvislosti s kúpou vozidla platí predávajúcemu a o ich aktuálnej výške a výslovne s nimi súhlasil, z dôvodu ktorého mal jednoznačne vytvorené všetky podmienky pre zistenie rozsahu a charakteru vád kupovaného vozidla, ako aj podmienky na to, aby svoju vôľu slobodne a vážne prejavil a rozhodol sa, či konkrétne motorové vozidlo od žalovaného kúpi. 14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutočnosti týkajúce sa osoby žalobcu, ktoré by žalovaný v jeho neprospech pred a pri uzatvorení Kúpnej zmluvy zneužil, ale naopak z výpovede žalobcu (č. l. 145 spisu) vyplýva, že listiny si pri kúpe vôbec neprečítal a nemal vedomosť o tom, že sa jedná o vozidlo, ktoré je v zlom technickom stave, teda vlastnou ľahkovážnosťou nevyužil práva, ktoré mu patrili pred uzavretím zmluvy, a preto sa odvolací súd nestotožnil s jeho námietkami v odvolaní, že žalovaný využil pri predaji vozidla nekalé obchodné praktiky, keď mu umožnil zistiť vady vozidla až po prejavení jeho záujmu o kúpu, z dôvodu ktorého mal žalobca všetky predpoklady a podmienky, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím Zmluvy konal rozumne a zodpovedne, t. j. Zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítal, vyžiadal si všetky potrebné informácie, pričom jeho vlastnoručný podpis potvrdzuje prejav jeho slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo Zmluvy, ale byť aj viazaný povinnosťami, ktoré z nej jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú, pričom na uvedenom závere nič nemenia ani prezentované odporúčania Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík (č. l. 222 až 235 spisu) s tým, že v zmysle Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku je súd povinný pri rozhodovaní prihliadať okrem iného na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, za ktorú sa považuje prax Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, preto odvolací súd neakceptoval prezentované právne názory iných všeobecných súdov nižšieho stupňa, na rozhodnutia ktorých žalobca poukázal a nevychádzajú z totožného skutkového a právneho stavu tohto sporu. 15. Z Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla zo dňa 08. 01. 2012 ďalej vyplýva, že P. L. XXX, Q.: X. XXX X., Č. W.É.: P., G. P.: XXXX, K.: Č., U. O.: XX.XXX W., malo nezistený skutočný počet najazdených kilometrov, znížený výkon motora, opotrebovanú spojku a prevodovku, vôľu riadenia a náprav, bolo po havárii a oprave, preto bolo žalovaným zaradené do skupiny „C“, podľa ktorej je technický stav automobilu veľmi zlý, je predpoklad, že v rámci prípadnej technickej prehliadky vykonanej stanicou technickej kontroly nemusí byť uznaný spôsobilým k prevádzke na pozemných komunikáciách s tým, že žalobca ako kupujúci potvrdil, že výška kúpnej ceny bola dohodnutá s ohľadom na celkový zlý technický stav automobilu alebo jeho nespôsobilosť k prevádzke na pozemných komunikáciách, a to ako cena podstatne nižšia, než je obvyklá trhová cena takéhoto automobilu v čase jeho predaja, pričom predávajúci odporučil kupujúcemu jeho dôkladnú kontrolu, vykonanie opráv základných technických agregátov motora, prevodovky, bŕzd, chladiča, keď z uvedeného Protokolu zároveň jednoznačne vyplýva, že žalobca ako kupujúci vzal na vedomie, že kupuje ojazdený a použitý automobil, a prehlásil, že bol výslovne upozornený, že u vozidiel tejto kategórie je možné s určitosťou predpokladať podstatné vady. 16. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nebolo sporným, že žalobca prezval od žalovaného motorové vozidlo L. XXX, Q.: X. J. XX. XX. XXXX a prvýkrát si uplatnil práva zo zodpovednosti za vady u žalovaného dňa 09. 07. 2012, kedy žalovaný výmenou dielov opravil nepojazdné vozidlo (od 29. 06. 2012), pričom porucha vozidla (nepojazdnosť) sa opakovala v marci a júli 2013, avšak žalobca vozidlo u žalovaného nereklamoval a nechal opraviť v autoservise s tým, že dňa 08. 11. 2013 adresoval žalovanému písomné odstúpenie od kúpnej a úverovej zmluvy zo dňa 08. 01. 2012 z dôvodu, že auto sa prvýkrát pokazilo dňa 29. 06. 2012, potom po neustálych drobných poruchách dal auto v októbri 2013 prezrieť v autoservise a vyjadril prekvapenie, že auto, ktoré bolo predané ako vozidlo vo veľmi dobrom stave s malým množstvom nabehnutých kilometrov, malo aj závady, o ktorých počas predaja nevedel, a preto bol o technickom stave motorového vozidla oklamaný, nakoľko nemá ani certifikát originality a na Protokole o odovzdaní vozidla a skúšobnej jazdy je zaškrtnutý nezistený skutočný počet najazdených kilometrov, klimatizácia ako aj katalyzátor sú nefunkčné, z dôvodu ktorého žiadal vrátiť alikvótnu časť zaplatenej kúpnej ceny, resp. výmenu vozidla a pokračovanie v leasingu v nižších alebo rovnakých splátkach. 17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca následne až 09. 12. 2013 reklamoval u žalovaného závady (nefunkčné turbo, časté pálenie žiaroviek, zasvietenie kontroliek ABS a ESP na prístrojovej doske pri stlačení brzdového pedálu zasvieti kontrolka ABS a ESP na vozidle, č. l. 35 spisu) na vozidle, pričom žalovaný dňa 05. 01. 2014 zamietol reklamáciu žalobcu s poukazom na odborné posúdenie znalca Ing. Stanislava Gajdoša č. 48/2013, z ktorého vyplýva, že pravdepodobnou príčinou všetkých troch porúch je opotrebenie príslušných skupín vozidla alebo absencia správnej údržby a obsluhy po kúpe vozidla s tým, že reklamované poruchy na vozidle sa pri predaji vozidla nevyskytovali, keď vozidlo po kúpe najazdilo viac ako 50.000 km, čo s takmer istotou vylučuje, že by s týmito poruchami mohlo vozidlo jazdiť takú dlhú trasu a nedošlo by k reklamácii zo strany kupujúceho. 18. Podľa § 424 Obchodného zákonníka, predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy. 19. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. 20. Podľa § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. 21. Podľa § 428 ods. 1 písm. a), b), c) Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil, kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. 22. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. 23. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. 24. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri posudzovaní zodpovednosti za vady je rozhodujúca doba prechodu nebezpečenstva škody na tovare, a preto je dôležité zistiť, v akom stave sa tovar nachádzal v tejto dobe s tým, že je vhodné v zmluve dojednať prechod nebezpečenstva vád na tovare v dobe, keď kupujúci alebo ním poverená osoba môže tovar prezrieť, pričom, ak kupujúci preberá tovar priamo od predávajúceho, má kupujúci povinnosť tovar prezrieť v čase tohto prevzatia, keď prezretie tovaru znamená kontrolu tovaru v rozsahu, v akom ju možno uskutočniť s prihliadnutím na čas, kedy sa uskutočňuje, na povahu tovaru, ktorým je tovar vybavený. Je nutné uviesť, že nevykonanie prehliadky tovaru má za následok, že kupujúci musí dokazovať, že tovar mal vady v čase prechodu nebezpečenstva. 25. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca si odstúpením od Kúpnej zmluvy dňa 08. 11. 2013 uplatnil práva zo zodpovednosti za vady motorového vozidla po uplynutí prekluzívnej 12 mesačnej záručnej lehoty dohodnutej zmluvnými stranami v článku 3 bod 3.6. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko vady uvedené v odstúpení od Zmluvy (vozidlo nemá ani certifikát originality, na Protokole o odovzdaní vozidla a skúšobnej jazdy je zaškrtnutý nezistený skutočný počet najazdených kilometrov, klimatizácia a katalyzátor sú nefunkčné) neboli žalobcom uplatnené do jedného roka od prevzatia vozidla, t. j. do 08. 01. 2013, keď vadu servo riadenia si žalobca uplatnil až v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 28. 02. 2014 a nakoľko v konaní nebolo ani sporné, že žalobca si vozidlo pri preberaní v rozpore s ust. § 427 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka nenechal odborne skontrolovať napriek tomu, že bol žalovaným výslovne v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla zo dňa 08. 01. 2012 výslovne upozornený, že negarantuje skutočný počet najazdených kilometrov, vozidlo je havarované a po oprave a pri danej kategórii vozidla je nevyhnutné vykonať technickú kontrolu a opravy základných technických agregátov ako motora, prevodovky, bŕzd, chladiča (odporučená výmena chladiacej kvapaliny), žalovaný (v zmysle ust. § 424 Obchodného zákonníka) nezodpovedá za vady vozidla, o ktorých žalobca v čase uzavretia Zmluvy dňa 08. 01. 2012 s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa Zmluva uzavrela, musel vedieť. 26. Odvolací súd sa s nestotožnil ani s námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nepripustením alternatívneho žalobného petitu uznesením zo dňa 26. apríla 2016, č. k. 39C/105/2014 - 207 na základe návrhu predneseného na pojednávaní dňa 01. 04. 2016 (č. l. 134 spisu), ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.202 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému osobné motorové vozidlo, továrenskej značky L. XXX, P.: P., G. P.: XXXX, porušil jeho procesné práva, nakoľko v konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalovaný prezval predmetné vozidlo od žalobcu dňa 09. 12. 2013, čím povinnosť žalobcu splniť si svoju reštitučnú povinnosť zo synalagmatického právneho vzťahu Kúpnej zmluvy v prípade platnosti odstúpenia zanikla, pričom tento procesný postup súdu prvej inštancie nemal žiadny vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu. 27. S poukazom na zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd presvedčivo nevysporiadal, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).