Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/149/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218371 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514218371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkýň: 1/ K. G., narodená XX.X.XXXX, bytom: G. B. XX, 2/ X. Y., L. X.X.XXXX, J.: P. XXXX/X, J. (právne nástupkyne po zomrelej žalobkyni D. Y., L. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, naposledy trvale bytom: P. X, J.), obidve žalobkyne zastúpené C. J., J.: C. X, J., proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C/360/2014 - 249, zo dňa 9.2.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C/360/2014 - 249, zo dňa 9.2.2017 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má voči žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne D. Y., L. X.X.XXXX, J.: P. X, J. o určenie vlastníckeho práva - podielového spoluvlastníctva a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. X, pre okres Bratislava V, obec Bratislava - m.č. Rusovce, k. ú. Rusovce, ako parcela registra „ C “ Č.. XX/X, o výmere 496 m2, druh pozemku - záhrady a parcela registra „ C “ č. XX/X o výmere 2 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/4 k celku. Žalobu odôvodnila tým, že je dedičom po poručiteľke C. V., O.. V., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Okresný národný výbor Bratislava - okolie vydal dňa 30.9.1959 pre C. V., O.. V. prídelovú listinu, podľa ktorej nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Rusovce a to k pozemkom parc. č. XX S. XX, ktoré boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX. Po smrti C. V. sa dotknuté nehnuteľnosti stali predmetom dedičského konania vedeného Štátnym notárstvom v Bratislave - vidiek pod sp. zn. D 674/1961. Podľa uznesenia č. k. D 674/1961 - 13 zo dňa 30.11.1961 dedičstvo po poručiteľke C. V. nadobudli ako dedičia jej 4 deti, medzi nimi aj žalobkyňa, každý v podiele 1/4 k celku. Nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na základe Prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959 a uznesenia č. k. D 674/1961-13 zo dňa 30.11.1961 nebolo zapísané do evidencie nehnuteľností. Žalobkyňa požiadala o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislavu a to dňa 24.10.2011. Správa katastra listom zo dňa 28.12.2011 žalobkyni oznámila, že pôvodné pozemky parc. č. XX S. XX, k. ú. Rusovce boli položkou výkazu zmien č. XX/XXXX zapísané na LV č. X, na ktorom je ako vlastník zapísaný žalovaný. Žalobkyňa sa obrátila na žalovaného v snahe vysporiadať vlastnícke vzťahy k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný žalobkyni oznámil, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností sa stal podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zároveň uviedol, že pôvodné PK parcely č. XX S. XX k. ú. Rusovce tvoria v súčasnosti časti pozemkov registra „ C “ KN parc. XX, XX/X,X,X, XX/X,X k. ú. Rusovce, pričom pozemky parc. č. XX, XX/X, XX/X,X k. ú. Rusovce boli prevedené v roku 2001 na tretie osoby. Podľa žalobkyne, vychádzajúc z Prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959 a z uznesenia č.k. D 674/1961-13 zo dňa 30.11.1961, žalobkyni svedčí vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, preto sa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že zápis v katastri nehnuteľností je v rozpore so skutočnosťou a bez určenia vlastníckeho práva je postavenie žalobkyne právne neisté. 3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne nepovažoval žalovaný za podstatné a preukazujúce naliehavý právny záujem žalobkyne na veci samej a rovnako neosvedčujúce skutočnosť, že by právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k žalovaným nehnuteľnostiam bolo neisté. Pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov boli X. B. v podiele 1 a manželka C. B. O.. O. v podiele 1. Rozhodnutím bývalého Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesné Obvodného národného výboru Bratislava - vidiek č. Vod/8935/1965-Vanč-Z zo dňa 2.12.1965 boli predmetné nehnuteľnosti, teda pôvodné PK parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce, zapísané v PKV č. XXXX prevedené na Československý štát do operatívnej správy Miestneho národného výboru v Rusovciach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.1966. Československý štát s uvedenými nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými, zabezpečoval ich správu a údržbu. Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, ex lege, v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. ešte v roku 1991 a od nadobudnutia nehnuteľností sa ujal držby prostredníctvom mestskej časti Bratislava - Rusovce, ktorej boli pozemky zverené do správy. Od nadobudnutia predmetných nehnuteľností do vlastníctva sa žalovaný ujal správy nehnuteľností prostredníctvom správcu Mestskej časti Bratislava - Rusovce a až do doručenia upozornenia zo dňa 13.9.2013 zo strany žalobkyne nebol žalovaný pri výkone svojich vlastníckych práva nikým rušený. Zo strany žalobkyne nebola vznesená žiadna výhrada k vlastníctvu žalovaného, ani inak spochybnené vlastnícke právo žalovaného k žalovaným nehnuteľnostiam. Žalovaný prevzal sporné nehnuteľnosti v dobrej viere, že po dlhoročnom užívaní nehnuteľností Československým štátom je jeho právny predchodca oprávneným vlastníkom. Rovnako aj žalovaný zabezpečoval práva k uvedeným pozemkom viac ako 22 rokov, ako oprávnený vlastník zapísaný v údajoch katastra nehnuteľností na LV č. X. Žalobkyňa predložila prídelovú listinu zo dňa 30.9.1959, od ktorej odvodzuje vlastnícke právo k pôvodným PK parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce v prospech pani C.O. V., O.. V.. Predmetná listina podľa názoru žalovaného vykazuje také nezrovnalosti, na základe ktorých nebolo možné v tom čase právoplatne nadobudnúť vlastnícke právo. Žalovaný namietal skutočnosť, že listinu vydal štátny orgán, ktorý nemal oprávnenie na vydanie nehnuteľností. Na hlavičke prídelovej listiny je uvedené, že listinu vydal Okresný národný výbor Bratislava - okolie v Bratislave, pričom podpis a pečiatka odovzdávajúcej organizácie svedčí v prospech iného orgánu, a to Rady ONV Bratislava - okolie, Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Nie je teda zrejmé, ktorý orgán listinu vydal. Žalovaný namietal, že pridelené nehnuteľnosti parc. č. XX a parc. č. XX k. ú. Rusovce sú uvádzané v nesprávnych výmerách podľa PKV č. XXXX G.. Č.. XX mala výmeru 536 m2 (nie výmeru 529 m2) a parc. č. XX mala výmeru 583 m2 (nie výmeru 564 m2). Pozemky parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce v čase vydania prídelovej listiny v uvádzaných výmerách neexistovali. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že pri označovaní pridelených pozemkov chýba údaj o pozemkovoknižnej vložke, v ktorej boli pozemky zapísané, aby bolo možné presne identifikovať prideľované pozemky. Žalovaný poukázal aj na to, že prídelová listina bola dokladom, ktorým sa nadobúdalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto sa vyžadovalo, aby táto listina bola právne perfektná a aby prevádzané nehnuteľnosti boli bez akejkoľvek pochybnosti identifikovateľné. Podľa žalovaného predložená prídelová listina nespĺňa podmienku perfektnosti, preto nemôže vyvolať žiadne právne následky. Na základe uvedenej listiny nemohlo oprávnene prísť k nadobudnutiu vlastníckeho práva prídelcom C. V. k uvádzaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že označené pozemky v uvedenom rozsahu právne neexistovali. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonom stanovených podmienok, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že jej právny predchodca nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom formou prídelu, že by právne postavenie žalobkyne bolo neisté, ohrozené, a že by zápis k nehnuteľnostiam vedený od roku 1966 v prospech štátu a následne v prospech žalovaného bol v rozpore so skutočným stavom. 4. Žalobkyňa k námietke žalovaného, že prídelová listina vykazuje také nezrovnalosti, že na jej základe nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti uviedla, že osobou oprávnenou rozhodovať o prídele a vydať prídelovú listinu bol v čase vydania listiny vedúci odboru pôdohospodárstva zriadeného Okresným národným výborom Bratislava - okolie, poukázala na ustanovenie §§ 15 ods. 1, 16. ods. 1 , 17 a 20 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 33/1958 Zb. o organizácii výkonných orgánov národných výborov (ďalej len „vládne nariadenie“). K námietke žalovaného, že v prídelovej listine sú uvedené nesprávne výmery parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce a chýba údaj o čísle PKV, v ktorej boli pôvodné parcely zapísané žalobkyňa uviedla, že pozemky a rodinný dom, ktoré boli predmetom prídelu sú v prídelovej listine dostatočne identifikované katastrálnym územím, parcelným číslom a ich výmerou. Poukázala na skutočnosť, že účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník bol zrušený konštitutívny účinok zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádzalo na nadobúdateľa výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Uvedená skutočnosť vyplýva zo samotnej prídelovej listiny. Právna predchodkyňa žalobkyne C. V. sa ujala držby nehnuteľností, ktoré boli predmetom prídelu, na pridelených nehnuteľnostiach riadne hospodárila a v dome postavenom na pozemku parc. č. XX k. ú. Rusovce bývala až do svojej smrti v októbri 1960, pri výkone svojho práva nebola nikým rušená. Po smrti C. V. sa držby dotknutých nehnuteľností ujala žalobkyňa, ako jej právna nástupkyňa. Žalobkyňa dotknuté nehnuteľnosti užívala až do februára 1977, kedy bola nútená sa z domu vysťahovať z dôvodu asanácie. Dotknuté nehnuteľnosti boli v období od októbra 1959 do februára 1977 riadne užívané právnou predchodkyňou žalobkyne a následne žalobkyňou. K námietke žalovaného, týkajúcej sa zaplatenia prídelovej ceny právnou predchodkyňou žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že jej právna predchodkyňa túto začala splácať, zaplatila jednu alebo dve splátky, minimálne celkom v sume 300,- Kčs. Počas obdobia, v ktorom právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaná dotknuté nehnuteľnosti užívali, prídel nebol zrušený resp. odňatý. 5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, keď z grafickej identifikácie PK parciel č. XX S. XX, k. ú. Rusovce zistil, že pôvodné PK parcely č. XX S. XX k. ú. Rusovce tvoria v súčasnosti časti pozemkov registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XX, XX/X,X,X S. XX/X,X, k. ú. Rusovce. Z výpisu z LV č. X pre okres Bratislava V, obec Bratislava - m. č. Rusovce, k. ú. Rusovce súd prvej inštancie ďalej zistil, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník pozemkov parc. č. XX/X o výmere 496 m2, druh pozemku - záhrady a parc. č. XX/X o výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vedený žalovaný (predmet tohto sporu). Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX bolo zistené, že pozemky parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce boli prídelovou listinou pridelené X. B. a manželke C., O.. O. a to vo februári 1947, pričom parcela č. XX mala rozlohu 149 siah (cca 536 m2) a parcela č. XX mala rozlohu 162 siah (cca 583 m2). Rozhodnutím Odboru vodného hosp. a pre veci poľ. a les. ONV Bratislava - vidiek č. Vod/8935/1965-Vanč. - Z zo dňa 2.12.1965 nehnuteľnosti v katastrálnom území Rusovce, zapísané v PK vložke č. XXXX, G.. Č.. XX (dom a dvor) vo výmere 149 siah a parc. Č.. XX vo výmere 162 siah (záhrada) bývalých vlastníkov X. B. S. C.. C., O.. O. boli prevedené na Čsl. štát podľa vyhl. Ministerstva financií č. 117/1964 Zb. a pridelené do operatívnej správy Miestneho národného výboru v Rusovciach. Ďalej bolo zistené, že podľa prídelovej listiny vydanej Okresným národným výborom Bratislava - okolie dňa 30.9.1959 boli C. V., rod. V. pridelené nehnuteľnosti v kat. území Rusovce parc. č. XX o výmere 0,0529 ha (spôsob obrábania - dom) a parc. č. XX o výmere 0,0564 ha (spôsob obrábania - záhrada, stromy), prídelová cena bola určená vo výške 11 372,- Kčs. Rozhodnutím odboru vodného hosp. a pre veci poľ. a les. ONV Bratislava - vidiek č. Vod.: 9597/66-Vanč- Ko zo dňa 24.11.1966 bola zrušená prídelová listina, ktorou bol C. V., O.. V. pridelený pôdohospodársky majetok v katastrálnom území Rusovce, parc. č. XX S. G.. Č.. XX a to budovy a pozemok o výmere 0,1093 ha a majetok bol pridelený čsl. štátu a daný do správy MNV v Rusovciach. Dôvodom zrušenia prídelovej listiny bola podľa rozhodnutia skutočnosť, že prídelca podmienky prídelovej listiny a plánu neplnil a nesplnil v zákonom určenej lehote tým, že prídelovú cenu nezaplatil. Rozhodnutím bol súčasne predpísaný užívací poplatok za obdobie od 1958 do roku 1966 vo výške 410,- Kčs ako nájomné za budovy. O rozhodnutí bola upovedomená žalobkyňa. K rozhodnutiu je pripojený úradný záznam, podľa ktorého sa žalobkyňa vzdala domu, ktorý bol prídelovou listinou zo dňa 30.9.1959 pridelený jej právnej predchodkyni C. V., matke žalobkyne, uznala nedoplatok na prídelovej cene vo výške 10 972,- Kčs a zaviazala sa tento uhradiť. Rozhodnutím odboru vodného hosp. a pre veci poľ. a les. ONV Bratislava - vidiek č. Vod/213/66 zo dňa 2.2.1967 boli nehnuteľnosti v k. ú. Rusovce, parc. č. XX, XX o výmere 0,1093 ha, dom a dvor, bývalého prídelcu C. V. prevedené na čsl. štát a pridelené do operatívnej správy. Zo zoznamu prevodu vlastníckeho práva zrušených prídelov na Čsl. štát (č. l. 179 spisu) súd prvej inštancie zistil, že pod por. č. XX je uvedená C. V., O.. V.Á. s poznámkou: prídel zrušený Vod-9597/66 z 24.11.1966, odpísané 11 382,- Kčs. Uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. k. D 674/1961-13 zo dňa 30.11.1961 vo veci prejednania dedičstva po C. V., O.. V., zom. XX. XX. XXXX, bolo rozhodnuté, že predmetom dedičstva sú nehnuteľnosti parc. č. XX S. XX, k. ú. Rusovce. Uvedeným rozhodnutím štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva k uvedeným nehnuteľnostiam dedičmi zo zákona a to žalobkyňou D. Y. (G. V.), C. V., K. V. S. G. V., každý v podiele 1/4 k celku. 6. Žalobkyňa uviedla, že dotknuté nehnuteľnosti užívali od smrti svojej matky nepretržite až do roku 1977, kedy sa odsťahovali na Dolné Hony. Žalobkyňa ďalej v konaní uviedla, že v roku 1959 bola jej matke prídelovou listinou pridelená nehnuteľnosť, dom so záhradou na ul. Hlavná č. 15 v Rusovciach, kde táto bývala spolu so 4 deťmi. Po smrti C. V. dňa 28.10.1960 boli všetky štyri deti rozdelené do starostlivosti rôznych osôb a z domu na Hlavnej ul. č. 15 odišli. Neskôr sa žalobkyňa vydala za I. Y. a spolu sa nasťahovali naspäť do domu na Hlavnej ul. č. 15, rok žalobkyňa uviesť nevedela. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pozemky parc. č. XX S. XX boli prídelovou listinou pridelené aj manželom B., a to v rozlohe 149 m2 a 162 m2 a aj C. V., a to v rozlohe 0,1093 hektára. Žalovaný v konaní uviedol, že pôvodné PK parcely č. XX S. XX boli vedené výlučne v PKV č. 1064 v prospech pôvodných vlastníkov X. B. S. C. C. O.. O., ktorí boli vlastníkmi sporných nehnuteľnosti až do 2.12.1965, keď k tomuto dňu vlastníctvo prešlo na Čsl. štát. V roku 1965 bolo vydané rozhodnutie odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesné, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti odňaté pôvodným vlastníkom X. B. S. manž. C. v prospech Československého štátu. Podľa žalovaného preto Československý štát v čase vydania prídelovej listiny C. V. nebol vlastníkom predmetu sporu, a preto nemal dispozičné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného štát nebol vlastníkom pozemkov, ktoré prídelovou listinou prideľoval C. V., preto tento úkon je neplatný od počiatku a nie je ho možné zhojiť ani vydaným dedičským rozhodnutím ani inou listinou, keď nebol preukázaný prechod vlastníctva sporných pozemkov na štát v čase vydania prídelovej listiny. 7. Súd prvej inštancie k otázke naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníctva, ktorého sa predmetnou žalobou domáhala, uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva dotknutých nehnuteľností, keďže bez takého určenia by jej postavenie ako prípadného vlastníka dotknutých nehnuteľností bolo neisté a nebolo by možné dosiahnuť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. Rusovce, vedených v katastri nehnuteľností ako parcely reg. „C“ parc. č. XX/X S. XX/X, v podiele 1 k celku. Tvrdila, že vlastníctvo nadobudla dedením po svojej matke C. V., O.. V., ktorá skutočnosť vyplývala z uznesenia sp. zn. D 674/1961-13 vydaného Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 30.11.1961. Podľa uvedeného rozhodnutia žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k. ú. Rusovce, parc. č. XX S. XX a to v podiele 1/4 k celku. Súd prvej inštancie s poukazom na § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka sa zaoberal identifikáciou sporných nehnuteľností a následne v konaní zisťoval, či C. V. ako poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností. Z grafickej identifikácie PK parciel č. XX S. XX, k. ú. Rusovce súd prvej inštancie zistil, že pôvodné PK parcely č. XX S. XX k. ú. Rusovce tvoria v súčasnosti časti pozemkov registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XX, XX/X,X,X S. XX/X,X, k. ú. Rusovce. Z výpisu z LV č. X pre okres Bratislava V, obec Bratislava - m. č. Rusovce, k. ú. Rusovce mal súd prvej inštancie preukázané, že ako vlastník pozemkov parc. č. XX/X o výmere 496 m2, druh pozemku - záhrady a parc. č. XX/X o výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (teda pozemkov, ktoré sú predmetom sporu) je vedený žalovaný. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej matka C. V. nadobudla vlastníctvo dotknutých nehnuteľností na základe prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959. Súd prvej inštancie v súvislosti s touto skutočnosťou uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva na základe § 1 ods. 4 zákona č. 98/1950 Zb. vydalo dňa 12.8.1959 vyhlášku č. 158/1959 Ú. v., ktorá nadobudla účinnosť 1.9.1959 a podľa ktorej pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii, a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je v správe organizácií štátneho sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku). Podľa odkazu č. 2 k § 1 vyhlášky sa týmto opatrením konečne nakladá (§ 23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb.) s týmto majetkom, a preto sa nevzťahujú naďalej na neho predpisy o pozemkových reformách. Podľa § 23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, platili o nakladaní s majetkom skonfiškovaným, dokiaľ sa s ním konečným spôsobom nenaložilo, osobitné predpisy. Osobitnými predpismi mali byť aj predpisy upravujúce prideľovanie skonfiškovaného majetku vrátane nar. 104/1945 Sb. n. SNR. Z týchto predpisov je zrejmé, že po 1.9.1959 už nebolo možné skonfiškované a do uvedeného dňa platne nepridelené nehnuteľnosti ďalej podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR prideľovať. Majetok, ak bol skonfiškovaný a nebol v správe organizácie štátneho sektora, prešiel od 1.9.1959 do správy okresných národných výborov, čím sa s týmto majetkom konečným spôsobom naložilo. Naloženie s majetkom konečným spôsobom vylučovalo možnosť jeho pridelenia, keďže použitie osobitných predpisov, a tým aj nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, vylučovalo ustanovenie § 23 nariadenia č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku. Okresný národný výbor v Bratislave bol teda oprávnený majetok spravovať, ale podľa § 23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. už po 1.9.1959 nebol oprávnený rozhodovať o prídeloch podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR.. Tým, že Okresný národný výbor v Bratislave vydal dňa 30.9.1959 C. V. prídelovú listinu, prekročil rozsah svojej právomoci. Z týchto dôvodov súd nemohol posudzovať prídelovú listinu zo dňa 30.9.1959 ako verejnú listinu podľa § 205 CSP. Vydal ju síce orgán štátu, ale nie v medziach svojej právomoci. Preto ju súd hodnotil ako nulitný akt. Na jej základe nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva podľa § 114 vtedy platného Občianskeho zákonníka, takže C. V. sa na jej základe vlastníkom pozemkov nestala. 8. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania z pozemnoknižnej vložky č. 1064 zistil, že pozemky parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce boli prídelovou listinou vydanou v maďarskej pozemkovej reforme podľa predpisu Maďarskej republiky (§ 65 nariadenia č. 5600/1945 F. M.) pridelené X. B. a manželke C., O.. O. a to vo februári 1947, pričom parcela č. XX mala rozlohu 149 siah (cca 536 m2) a parcela č. XX mala rozlohu 162 siah (cca 583 m2). Zápisom, ktorý bol vykonaný v súlade s nar.č. 5600/1945 F. M., došlo ku vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Sporné pozemky boli v roku 1947 prídelovou listinou pridelené X. B. S. C. C., čo v konaní potvrdila aj žalobkyňa. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že sporné pozemky, ktoré boli manželom B. pridelené vo výmere 149 m2 pri parc. č. XX a vo výmere 162 m2 pri parc. Č.. XX, boli zároveň pridelené aj C. V. a to vo výmere 0,1093 hektára, je v rozpore s údajmi uvedenými v pozemnoknižnej vložke č. 1064, z ktorej vyplýva, že X. B. S. C.. C., O.. O. sú vlastníkmi pozemkov parc. XX o výmere 149 siah a parc. č. XX o výmere 162 siah ( v PK vložke uvedené ako „öl“, pričom v prepočte na ha uvedená výmera predstavuje cca 0,1119 ha). Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by boli pozemky parc. č. XX S. XX rozdelené a zároveň pridelené manželom B., ako aj C. V.. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, podľa ktorých bola právna predchodkyňa žalobkyne vlastníčkou sporných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby a v celom rozsahu ju zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) v spojení s čl. 4 ods. 2 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane, ktorej žiadne trovy konania nevznikli, nepriznal náhradu trov konania. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa v celom rozsahu odvolaním, v ktorom namietala nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čím podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázala v odvolaní na uznesenie č. k. D 674/1961- 13 zo dňa 30.11.1961, v zmysle ktorého dedičstvo po poručiteľke C. V. nadobudli ako dedičia jej 4 deti, medzi nimi aj žalobkyňa. Odkazuje na obsah predmetného uznesenia, kde je uvedené, že „štátne notárstvo zisťuje, že predmetom dedičstva sú nehnuteľnosti parc. číslo XX, XX kat. úz. Rusovce, v hodnote 23.000 Kčs /v ďalšom podľa textu/.“ Uznesenie sp. zn. D 674/1961 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.1962 a do t. č. nie je žiadnym spôsobom (ani samotným žalovaným) napadnuté, to znamená, že je platné. Opis uznesenia vydal a verifikoval Okresný súd Bratislava III dňa 11.10.2011. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, podľa ktorých bola právna predchodkyňa žalobkyne vlastníčkou sporných nehnuteľností, na základe čoho súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, považuje žalobkyňa za nepreskúmateľný vzhľadom na obsah citovaného uznesenia o dedičstve. Žalobkyňa trvá na tom, že je potrebné prihliadnuť tiež na to, že je všeobecne známe, že v období rokov 1948 až 1989 bolo ponímanie súkromného vlastníckeho práva občanov značne deformované, právne vedomie občanov bolo nízke, a preto nemožno vidieť žiadnu pochybnosť ani v tom, že žalobkyňa dostatočne nerozlíšila, čo všetko bolo presne predmetom dedičského konania. Žalobkyňa sa fakticky ujala v dobrej viere a dobromyseľne užívania predmetných nehnuteľností a na základe týchto skutočností sa dôvodne považovala za vlastníka. Nebola jej známa a preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by spôsobila a vzbudila u nej dôvodné pochybnosti o opaku tak, ako uvádza žalovaný. Podľa názoru žalobkyne, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu v spojení s dokumentom Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave, ktoré správne návrhu dedičov vyhovelo a určilo, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej C. V., by preto odvolací súd mal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny zrušiť. Žalobkyňa do odvolacieho konania predložila dôkaz, ktorým je zápisnica o odovzdaní spisov „čd“ Obvodným súdom Bratislava - Mestskému súdu v Bratislave zo dňa 23.2.1993, v rámci ktorého prebral Mestský súd Bratislava 527 balíkov spisov čd z rokov 1872 -1964, pričom stav spisovej agendy je neusporiadaný, z dôvodu ktorého nie je možné dohľadať požadované listinné dôkazy. Žalobkyňa sa podaním odvolania domáha, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe dôvodov uvedených v odvolaní a vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí žalobný návrh žalobkyne „O určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 9.2.2017 považuje za vydaný na základe dostatočne prešetreného stavu veci a po právnej a vecnej stránke posúdený správne. Konajúci súd prvej inštancie vychádzal zo základnej zásady súkromného práva „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet". Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného vlastníka. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa nepreukázala, že by subjektu, od ktorého si odvodzujú svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v Rusovciach, teda od C. V.A., X. XX.XX.XXXX, svedčalo ku dňu smrti vlastnícke práva plynúce z prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959. V odvolaní žalobkyňa uvádza, že uznáva výlučne uznesenie o dedičstve sp. zn. D 674/1961 po C. V., ktoré obsahuje žalované nehnuteľnosti. Uznesením o dedičstve sa dedičské konanie končí. Deklarujú sa ním práva, ale aj povinnosti dedičov s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa a realizuje sa ním hmotnoprávna úprava dedičského práva obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Samotné uznesenie o dedičstve má len deklaratórne účinky, teda iba „deklaruje“ notárom zistené skutočnosti, ktoré je možné predložením listín meniť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že premetom sporu sú pozemky parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce, zapísané v PKV č. 1064 a pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi boli X. B. a manželka C. B. O.. O.. Až rozhodnutím bývalého Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárske a lesné Obvodného národného výboru Bratislava - vidiek č. Vod/8935/1965-Vanč-Z zo dňa 02.12.1965 boli predmetné nehnuteľnosti PK parc. č. XX S. XX k. ú. Rusovce, zapísané v PKV č. XXXX prevádzané na Československý štát do operatívnej správy Miestneho národného výboru v Rusovciach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.1966. Je teda nepochybné, že v čase vydania prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959, Československý štát nebol vlastníkom daných pôvodných pozemkov a teda nemohol s nimi nakladať, prevádzať vlastníctvo k nim na ďalšie fyzické osoby, ani na pani C. V., X.. XX.XX.XXXX. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pani C. V. sa na základe prídelovej listiny zo dňa 30.9.1959 nemohla stať vlastníčkou žalovaných pozemkov. Prídelová listina je nulitným právnym aktom vydaným subjektom, ktorý nedisponoval vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že prebehlo medzi Mestským súdom a Obvodným súdom v roku 1993 preberanie spisovej agendy, nemá žiaden právny ani vecný vplyv na odvolaním žalobkyne napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie a rovnako nezakladá dôvod na podanie odvolania zo strany žalobkyne. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázal, že jej právnej predchodkyni svedčalo ku dňu smrti vlastnícke právo k žalovaným pozemkom, preto považuje podané odvolanie za nedôvodné a nemajúce žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiada, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.2.2017, č. k. 50C/360/2014-249 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 12. Dňa 6.9.2018, počas odvolacieho konania žalobkyňa D. Y., L. X.X.XXXX, L. J. E. J., P. A.. Č.. X zomrela, preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 63 odsek 2 CSP, uznesením č. k. 2Co/149/2017 - 350 zo dňa 20.5.2019 rozhodol tak, že vo veci pokračuje s jej dedičmi, ktorými sa stali dcéry, K. G., L. XX.X.XXXX, J.: G. B. XX S. X. Y., L. X.X.XXXX, J.: P. XXXX/X, J.. 13. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. X, pre okres Bratislava V, obec Bratislava, mestská časť Rusovce, katastrálne územie Rusovce, ako parcely registra C, parc.č. XX/X, vo výmere 496 m2, druh pozemku záhrady, a parc.č. XX/X, vo výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 1. K označeným pozemkom je v katastri nehnuteľností ako vlastník evidovaný žalovaný. Tieto žalované pozemky boli vedené v pozemkovej knihe vo vložke číslo 1064 ako parcely č. XX S. Č.. XX. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II, vydaného dňa 21.1.2019 prostredníctvom notárky JUDr. Soni Böhmovej, poverenej funkciou súdneho komisára, pod č.k. 46D/713/2018 - 40, Dnot 101/2018, právoplatné dňa 21.1.2019, vyplýva, že majetok po poručiteľke (žalobkyni) nadobudli jej dcéry a predmetom dedičstva neboli sporné nehnuteľnosti. Právni nástupcovia prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, avšak dedičia sa ako právni nástupcovia po poručiteľovi nemôžu bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Keďže právne nástupkyne žalobu pôvodnej žalobkyne neprispôsobili jestvujúcemu procesnému stavu veci, stala sa pôvodná žaloba procesne nespôsobilou ochranou práva žalujúcej strany. 14. K samotnému odvolaniu právnej predchodkyne žalobkýň odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie žalobu pôvodnej žalobkyne zamietol z dôvodu nepreukázania jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek, č. k. D 674/1961 - 13, vo veci dedičského konania po jej matke C. V., ktorého predmetom boli parcely čísla XX S. XX, katastrálne územie Rusovce. 15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využiť všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 16. V sporovom konaní, pre ktoré platí prejednávacia zásada a takým je aj toto konanie, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť preto zaťažuje každú zo sporových strán, keď každá z nich musí v závislosti od hypotézy právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a o tom, z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, respektíve skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti procesných strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 z 28.3.2012). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktorý bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných dôkazov. Rovnaké následky postihnú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo nakoniec tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. 17. Žalobkyňa vlastnícky titul k sporným pozemkom odvodzuje od rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave, č. k. D 674/191 - 13 zo dňa 30.11.1961 podľa ktorého sa predmetom dedičstva po C. V. X. K. XX. XX.XXXX stali aj nehnuteľnosti parcelné číslo XX, XX, katastrálne územie Rusovce (v rozhodnutí absentuje označenie čísla pozemkovej vložky, tieto nehnuteľnosti žalobkyňa identifikuje podľa žalobného petitu, ako parcely registra C, parc.č. XX/X, vo výmere 496 m2, druh pozemku záhrady a parc.č. XX/X, vo výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria). Štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva štyrom dedičom, každému rovnakým dielom. Jedným z dedičov bola aj žalobkyňa. Vlastnícke právo dedičov do evidencie nehnuteľností vložené nebolo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, a preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Podľa obsahu rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave, č. k. D 674/191 - 13 zo dňa 30.11.1961 (č. l. spisu 9 - bod III) boli dedičia po poručiteľke C. V. poučení o tom, že po právoplatnosti predmetného uznesenia, po zaplatení poplatku z dedičstva a po preukázaní poručiteľkinho vlastníctva predmetných nehnuteľností, môžu žiadať, aby na vlastnícky podiel poručiteľky na predmetných nehnuteľnostiach bolo vložené vlastnícke právo v ich prospech. Teda už Štátne notárstvo dedičov výslovne upozornilo na povinnosť preukázania vlastníckeho práva poručiteľky k predmetným nehnuteľnostiam. 18. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným prepisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z uvedeného vyplýva, že pravdivosť obsahu verejnej listiny, ktorou je aj rozhodnutie notárstva o dedičstve, je osvedčená len do doby, kým nie je preukázaný opak. V súdenej veci súd prvej inštancie postavil svoje odôvodnenie napadnutého rozsudku na tom, že žalovaný spochybnil tvrdenia žalobkyne o danosti jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a v rámci popretia tvrdení a dôkazov žalobkyne predložil dôkazy o svojom tvrdení. Súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania ustálil, že žalobkyňa nie je vlastníkom sporných pozemkov, respektíve, že dôkazy, ktoré k pravdivosti svojich tvrdení navrhla po ich vyhodnotení v kontexte dôkazov žalovaného vyzneli tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne. Samotný právny záver súdu prvej inštancie o tom, prečo žalobkyni vlastnícke právo nesvedčí, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, žalobkyňa v odvolaní ničím nespochybnila, predmetnú právnu argumentáciu súdu prvej inštancie nenamietala. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že nehnuteľnosti - označené identifikačnými znakmi pozemkovej knihy ako parcely číslo XX S. XX, katastrálne územie Rusovce, teda nehnuteľnosti, ktoré pod týmto označením mali byť pridelené jej matke C.Á. V. do vlastníctva rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava - okolie prídelovou listinou zo dňa 30.9.1959, ona žalobkyňa dobromyseľne užívala a považovala sa za vlastníka, je toto tvrdenie v rozpore s vykonaným dokazovaním. 19. Podľa § 365 odsek 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 20. Podľa § 366 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 21. Podľa § 149 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 366 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >. 22. Civilný sporový proces je ovládaný zásadou koncentrácie, čo znamená, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Strany sporu môžu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vo veci končí (v súdenej veci dňa 9.2.2017, č. l. spisu 247). Povedané inými slovami žalobkyňa bola povinná na preukázanie svojich tvrdení predložiť všetky dôkazy, respektíve predniesť skutkové tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy (t.j. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie) iba za podmienok vyslovených v ustanovení § 366 CSP. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Doplniť dokazovanie však môže odvolací súd (ako už bolo uvedené) iba za podmienok uvedených v § 366 (§ 384 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Odvolací súd teda môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>, keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 23. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručila žalobkyňa do odvolacieho konania doplnenie odvolania ku ktorému pripojila listinné dôkazy. Podľa vyššie citovaného § 365 odsek 3 CSP možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uplynutím lehoty na podanie odvolania právo odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká, a preto odvolací súd na predmetné podanie žalobkyne prihliadať nemohol. Nové dôkazy predložené žalobkyňou v odvolacom konaní (pripojené k odvolaniu, a ktoré neboli doteraz použité, ani ich vykonanie navrhnuté žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie) by mohol odvolací súd akceptovať, len ak by sa týkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak by nimi žalobca preukazoval, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý procesný stav však žalobkyňa netvrdila. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňou predložené dôkazy, ktoré pripojila k podanému odvolaniu, respektíve následne doplnila do odvolacieho konania potom predstavujú neprípustné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní (neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa § 366 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). 24. Obsah odvolania žalobkyne aj po eventuálnej úprave žalobného petitu právnymi nástupkyňami pôvodnej žalobkyne na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po pôvodnej žalobkyne, by nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, že pôvodná žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeniu, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo žalobe nebolo vyhovené. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).