Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218830 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514218830.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobkyne: B. O., L.. XX.XX.XXXX, J. L. T. Č.. XXXX, K. B., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová č. 3, Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova č. 25, Bratislava, zast. Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 43C 370/2014-81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a . Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala ochrany osobnosti tvrdiac neoprávnený zásah žalovaného, ku ktorému malo dôjsť uverejnením jej fotografie v denníku Plus JEDEN DEŇ vydanom dňa 17.05.2014, a žiadala uložiť žalovanému povinnosť uverejniť na svoje náklady v čísle vydanom najneskôr do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku vo svojom denníku Plus JEDEN DEŇ opätovne jej fotku, uverejnenú v denníku dňa 17.05.2014 na str. 24, s rafterom na obnaženom tele a pod ňou ospravedlňujúci text a tiež povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci podľa ust. § 11, § 12 ods. 1 až 3, § 13 ods. 1 až 3 Obč. zák. dospel k záveru, že žalobkyňa privolila k vyhotoveniu a následnému komerčnému použitiu predmetnej fotografie, ktorú jej autor v súlade so svojimi zmluvnými oprávneniami poskytol pre účely fotobanky, odkiaľ bola následne stiahnutá vydavateľom za účelom jej konečného použitia ako ilustračnej fotografie pre komerčné reklamné účely. Predmetná fotografia žalobkyne bola žalovaným použitá v zmysle ust. § 12 ods. 1 Obč. zák. lege artis a žalovaný nenesie zodpovednosť za porušenie práv na ochranu osobnosti žalobkyne v zmysle ust. § 11 a nasl. Obč. zák., keď privolenie žalobkyne v danom prípade vylučuje protiprávnosť zásahu do jej osobnostných práv. Dospel potom k záveru, že neboli naplnené podmienky, aby sa žalobkyňa mohla voči žalovanému úspešne domáhať ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák., a preto jej žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas, dňa 07.02.2017, odvolanie, v ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že proti rozsudku č.k. 43C 370/2014-81 zo dňa 15.12.2016 podáva v celom rozsahu odvolanie, a že dôvody odvolania zašle súdu v lehote 30 pracovných dní vzhľadom na zvýšenú pracovnú vyťaženosť (č.l. 92). 3. Dňa 27.03.2017 doručil právny zástupca žalobkyne súdu prvej inštancie podanie nazvané Odôvodnenie odvolania proti rozsudku, ktorým doplnil odvolacie dôvody a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie (č.l. 94-97). 4. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu na odvolanie neprihliadať z dôvodu, že za odvolanie je nutné považovať až doplnenie odvolania, ktoré obsahuje odvolacie dôvody, a ktoré bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Poukázal na to, že žalobkyňa podala dňa 07.02.2017 odvolanie proti rozsudku, v ktorom neuviedla žiadny odvolací dôvod a zároveň si sama určila lehotu 30 pracovných dní na doplnenie odvolacích dôvodov. Dňa 24.03.2017 predložila súdu konkrétne odvolacie dôvody. Mal za to, že žalobkyňa prekročila zákonnú lehotu na podanie odvolania, ktorá je 15 dní od doručenia rozhodnutia a svojvoľne si stanovila lehotu na doplnenie odvolania, pričom takéto konanie nemá zákonný podklad a je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a princípom rovnosti strán sporu, keďže sama žalobkyňa sa svojím úmyselným konaním dostala do procesnej výhody a predĺžila súdne konanie. Vyjadril sa aj k odvolacím dôvodom a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. 6. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť. 7. Podľa ust. § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. možno odvolanie odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 8. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 43C 370/2014-81 zo dňa 15.12.2016 (obsahujúcim aj správne poučenie o lehote, mieste a náležitostiach odvolania), ktorý bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 06.02.2017. Lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia tak žalobkyni zastúpenej právnym zástupcom začala plynúť dňa 07.02.2017 a uplynula dňa 21.02.2017. Dňa 07.02.2017, teda včas, podal právny zástupca žalobkyne na poštovú prepravu odvolanie proti rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že toto odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod ani odvolací návrh. Právny zástupca žalobkyne v ňom len uvádza, že dôvody odvolania zašle súdu v lehote 30 pracovných dní vzhľadom na zvýšenú pracovnú vyťaženosť. Doplnenie odvolania s odvolacími dôvodmi a odvolacím návrhom doručil súdu prvej inštancie dňa 27.03.2017, teda viac ako mesiac po uplynutí odvolacej lehoty. 9. Ustanovenie § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. striktne stanovuje, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Civilný sporový poriadok upravuje náležitosti odvolania v ust. § 363 tak, že v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolateľ môže rozsah, v akom rozhodnutie napáda, rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.), a rovnako do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie (ust. § 365 ods. 3 C.s.p.). Súd má povinnosť vyzvať odvolateľa, ak jeho odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd však na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (ust. § 373 ods. 1 C.s.p.). Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené, včas (dňa 07.02.2017) podané tzv. blanketové odvolanie žalobkyne nespĺňa náležitosti riadneho odvolania podľa ust. § 363 C.s.p., keďže i keď je z neho zrejmé, že smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie, a že žalobkyňa predmetné rozhodnutie napáda v celom rozsahu, úplne v ňom absentujú odvolacie dôvody, ktoré sú obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Ďalšiu obligatórnu náležitosť odvolania - odvolací návrh, ktorá je však odstrániteľnou vadou odvolania (a na doplnenie ktorej je súd prvej inštancie povinný odvolateľa vyzvať) žalobkyňa doplnila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.03.2017, ktorým zároveň doplnila po uplynutí odvolacej lehoty aj odvolacie dôvody. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v odvolaní a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedla, z akých dôvodov považuje ňou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, teda v čom konkrétnom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolací súd potom konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedla žiadne odvolacie dôvody, vymedzené v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani vtedy, ak odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod. Absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní je potrebné posúdiť ako odstrániteľnú vadu odvolania, avšak len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 ods. 3 C.s.p.), po uplynutí odvolacej lehoty je už takáto vada odvolania vadou neodstrániteľnou, pretože dopĺňať odvolacie dôvody je možné len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod, a tento nemožno z obsahu odvolania ani vyvodiť, čo je aj prípad prejednávanej veci, odvolací súd odvolanie bez ďalšieho odmietne, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V posudzovanej veci žalobkyňa doplnila odvolacie dôvody v rozpore s ustanovením § 365 ods. 3 C.s.p. až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a keďže ust. § 365 ods. 3 C.s.p. striktne stanovuje, že odvolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, na ich doplnenie žalobkyňou viac ako mesiac po uplynutí odvolacej lehoty nemohol odvolací súd prihliadnuť. 11. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že nemá vedomosť o žiadnej ustálenej judikatúre resp. ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v obdobnej veci. Známe mu je len jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 175/2017 zo dňa 27.02.2018. V tomto rozhodnutí najvyšší súd posudzoval obdobnú situáciu ako v prejednávanej veci, kedy odvolací súd odmietol odvolanie, ktoré bolo podané včas len ako blanketové odvolanie neobsahujúce žiadne odvolacie dôvody, pričom odvolanie bolo o odvolacie dôvody doplnené až po uplynutí odvolacej lehoty. Najvyšší súd na dovolanie odvolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď prezentoval (zjednodušene povedané) názor, že blanketové odvolanie bez uvedenia odvolacieho dôvodu je potrebné považovať za odvolanie s odstrániteľnou vadou a dopĺňanie odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania za odstraňovanie vád odvolania. Na tento svoj názor nadviazal záverom, že ust. § 365 ods. 3 C.s.p. o možnosti (meniť a) dopĺňať odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania nie je možné aplikovať, keďže dopadá len na stav, kedy odvolanie odvolacie dôvody obsahuje, a nie na stav, kedy odvolanie žiadne odvolacie dôvody neobsahuje. Tento záver odôvodnil tým, že je potrebné rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C.s.p., pričom odvolateľ môže z vlastnej iniciatívy odstrániť vady svojho odvolania spočívajúce v absencii odvolacích dôvodov aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Vadu odvolania spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov teda podľa názoru najvyššieho súdu možno odstrániť bez časového obmedzenia a bez ohľadu na zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím a so závermi v ňom uvedenými nestotožňuje, keď zastáva názor, že najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí postupoval v súlade s judikatúrou vzťahujúcou sa posudzovanie odstraňovania vád odvolania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (teda do 30.06.2016), ktorá však už v súčasnosti nie je podľa názoru odvolacieho súdu použiteľná, a nesprávne vyložil aktuálnu právnu úpravu, teda vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. 12. Ustanovenie § 373 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že „ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.“ Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva povinnosť súdu prvej inštancie vyzvať odvolateľa, ktorý podal vadné odvolanie (za aké je potrebné považovať odvolanie, v ktorom absentuje niektorá zo zákonom vymedzených náležitostí), na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, okrem odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých nevyzýva. Druhú vetu cit. ustanovenia § 373 ods. 1 C.s.p. je potrebné podľa odvolacieho súdu vykladať v kontexte a vzájomnej súvislosti s ustanovením § 365 ods. 3 C.s.p. (ktoré sa tiež týka dopĺňania odvolacích dôvodov) tak, že súd nikdy nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, pretože ich po uplynutí lehoty na podanie odvolania ani nie je možné doplniť. Podľa ust. § 365 ods. 3 C.s.p. totiž platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ síce nemusí uviesť odvolacie dôvody, teda dôvody, pre ktoré napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, vo včas podanom blanketovom odvolaní a môže ich doplniť aj neskôr (súd ho vyzývať nebude), avšak len a výlučne do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ktorá je stanovená v ust. § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. na 15 dní od doručenia rozhodnutia. O náležitostiach odvolania (ust. § 363 C.s.p.) ako aj o odvolacej lehote sú strany v rozhodnutí súdu prvej inštancie poučené, a preto sú aj samé zodpovedné za včasné a bezvadné uplatnenie svojho práva na podanie odvolania. 13. Tento výklad dopadá aj na posudzovanú vec. Ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobkyne podal včas blanketové odvolanie, v ktorom neuviedol žiadne odvolacie dôvody a sám si (vzhľadom na deklarovanú pracovnú zaťaženosť) svojvoľne určil lehotu odlišnú od zákonom stanovenej odvolacej lehoty 15 dní od doručenia rozhodnutia, v ktorej odvolacie dôvody doplní. Odvolacie dôvody doplnil po viac ako mesiaci od uplynutia odvolacej lehoty. Je zrejmé, že právny zástupca žalobkyne vedome nerešpektoval správne poučenie uvedené v napadnutom rozsudku ani zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku a svojím vedomým konaním sa snažil obísť zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania a získať tým procesnú výhodu spočívajúcu v tom, že riadne a bezvadné odvolanie doručil súdu prvej inštancie až na 49. deň odo dňa nasledujúceho po doručení mu napadnutého rozsudku. 14. Odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol, keďže po uplynutí lehoty na podanie odvolania neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody a na neskôr doplnené odvolacie dôvody neprihliadol. Pri právnom posúdení veci aplikoval ust. § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto ustanovenie je podľa názoru odvolacieho súdu nutné aplikovať aj na blanketové odvolanie, ktoré neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, keďže nevidí žiadny logický dôvod na to, aby vykladal toto ustanovenie tak ako najvyšší súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Ustanovenie § 365 ods. 3 C.s.p. predsa úplne jednoznačne stanovuje, že odvolacie dôvody možno doplniť len do uplynutia odvolacej lehoty. Výklad najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 175/2017, podľa ktorého časové obmedzenie „len do uplynutia odvolacej lehoty“ stanovené v ust. § 365 ods. 3 C.s.p., nie je možné aplikovať v prípade, ak odvolacie dôvody v odvolaní úplne absentujú, nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu správny. Ak totiž najvyšší súd argumentuje tým, že ust. § 365 ods. 3 C.s.p. dopadá na situáciu, kedy odvolanie obsahuje nejaký (zrejme aspoň jeden) odvolací dôvod a je teda v podstate bezvadné, nevidí odvolací súd žiadny racionálny dôvod, prečo by nemalo dopadať aj na situáciu, kedy odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod. Ak by odvolací súd pripustil výklad prezentovaný najvyšším súdom, poprel by výklad ustanovení § 365 ods. 3 C.s.p. a § 373 ods. 1 C.s.p. (ktoré sa týkajú dopĺňania odvolacích dôvodov) vo vzájomnej súvislosti tak, ako to mal zákonodarca na mysli a zároveň by v rozpore so zákonom priznal právne neudržateľnú výhodu takmer neobmedzenej odvolacej lehoty odvolateľom, ktorí špekulatívne a v snahe získať viac času na odôvodnenie svojho odvolania podajú blanketové odvolanie bez uvedenia odvolacích dôvodov so zámerom predĺžiť si domnelým a nimi samotnými spôsobeným „odstraňovaním vád odvolania“ zákonom striktne danú lehotu na podanie odvolania, čo je aj prípad posudzovanej veci. Výklad citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku prezentovaný najvyšším súdom by potom mohol byť považovaný aj za akýsi návod pre odvolateľov, akým spôsobom si môžu v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami predĺžiť lehotu na podanie odvolania (stačí, keď neuvedú žiadny odvolací dôvod). Takýto výklad však považuje odvolací súd za neudržateľný a aj v rozpore so zákonnou koncentráciou civilného procesu v zmysle Civilného sporového poriadku, premietnutou do ust. § 365 ods. 3 C.s.p.. 15. Môže sa len domnievať, že najvyšší súd rozhodol vo vyššie uvedenom uznesení v súlade s judikatúrou vzťahujúcou sa k Občianskemu súdnemu poriadku účinnému do 30.06.2016. V tejto súvislosti však považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že medzi úpravou, týkajúcou sa dopĺňania odvolacích dôvodov v Občianskom súdnom poriadku a v Civilnom sporovom poriadku je zásadný rozdiel. V ust. § 205 ods. 3 O.s.p. bolo lehotou na podanie odvolania obmedzené len rozširovanie odvolacích dôvodov. Uvedené sa však nevzťahovalo na dopĺňanie chýbajúcich odvolacích dôvodov podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p., keďže na odstránenie vád odvolania (spočívajúcich aj v neuvedení odvolacích dôvodov) bol súd povinný odvolateľa vyzvať. V súčasnosti, za účinnosti Civilného sporového poriadku, je však úprava odlišná a zákonodarca dopĺňanie odvolacích dôvodov po lehote na podanie odvolania výslovne vylučuje v § 365 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 373 ods. 1 C.s.p., a to bez ohľadu na to, či odvolanie nejaký odvolací dôvod obsahuje alebo neobsahuje žiadny odvolací dôvod. Odvolací súd potom nevidí žiadny dôvod na to, aby bola inak posudzovaná možnosť doplnenia odvolacích dôvodov pri odvolaní, v ktorom je odvolací dôvod uvedený (len do uplynutia lehoty na podanie odvolania), a inak pri odvolaní, v ktorom odvolacie dôvody úplne absentujú (v podstate bez akejkoľvek lehoty až do rozhodnutia odvolacieho súdu). Zastáva totiž názor uvedený už vyššie, že ak včas podané odvolanie neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, ide o odstrániteľnú vadu odvolania, avšak len do uplynutia odvolacej lehoty. Po jej uplynutí už ide o vadu neodstrániteľnú, dôsledkom čoho musí byť záver o tom, že odvolanie, v ktorom absentujú odvolacie dôvody a tieto neboli doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> C.s.p., a pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Takéto odvolanie potom odvolací súd podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietne, keďže na doplnenie odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemôže prihliadať. 16. Napokon, vyššie uvedený výklad citovaných ustanovení, ktorý považuje odvolací súd za správny, vyplýva aj z Komentára k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, str. 1255-1256), v ktorom je k ust. § 373 C.s.p. uvedené cit. „Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 C.s.p., ktorý vymedzuje náležitosti odvolania. ... Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 C.s.p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 C.s.p. obligatórnou náležitosťou každého odvolania. ... Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) C.s.p., keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 C.s.p..“ 17. Keďže odvolanie žalobkyne nemalo náležitosti podľa ust. § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> C.s.p., pričom pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalobkyne podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietol. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. po vyhodnotení, že žalobkyňa tým, že podala odvolanie bez zákonom stanovených náležitostí, procesne zavinila jeho odmietnutie, teda analogicky zastavenie odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov konania strán sporu v prípade odmietnutia odvolania strany. Aplikáciou článku 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z dôvodu, že vec nebola meritórne prejednaná odvolacím súdom len z toho dôvodu, že žalobkyňa vyvolala odvolacie konanie odvolaním bez zákonných náležitostí, absencia ktorých bránila odvolaciemu súdu vo veci konať. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).