Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/174/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200898 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515200898.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, O., zastúpenej: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Paláriková 14, Bratislava, proti žalovanému: H.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, O., zastúpeného: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.1.2018, č.k. 7C/13/2015-293, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.1.2018, č.k. 7C/13/2015-293 sa zastavuje. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.1.2018, č.k. 7C/13/2015-293 sa v napadnutom výroku III m e n í tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému: rodinný dom - prístavba, súp. č. XX, postavený na parcele registra C, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela evidovaná na LV č.XXX, stavba evidovaná na LV č. XXXX, kat. územie X., obec O., m. č. X., okres O. V (výrok I), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 43 253 eur na vyrovnanie podielov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II) a deklaroval, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 143 , § 148, § 149 ods.1,3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), kedy pri vyporiadaní vychádzal z rovnosti podielov oboch manželov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nehnuteľnosť - rodinný dom, na Q. XX B. O., ako zhodne uviedli sporové strany a tiež to vyplýva z Listu vlastníctva č. XXXX. Žiadne ďalšie položky sporové strany neuvádzali. Nakoľko manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo a preto je potrebné, aby došlo k jeho vyporiadaniu. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka a prikázal predmetný rodinný dom, ktorý tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do výlučného vlastníctva žalovaného. Zohľadnil pri tom, že rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkmi, každý v 1/2 sú žalovaný a otec žalovaného, žalobkyňa má znemožnený prístup do predmetnej nehnuteľnosti a bolo by pre ňu problematické rodinný dom užívať, prenajímať a taktiež aj predať. Žalovaného, ktorému prikázal predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva, zaviazal na vyplatenie 43,253 eur žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku titulom vyrovnania podielov, pričom vychádzal z ceny predmetnej nehnuteľnosti, na akej sa zhodli sporové strany v súlade so znaleckým posudkom. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Konštatoval, že ani jedna zo strán nemala v konaní plný úspech, nakoľko každá zo strán získala polovicu zo spoločného majetku z čoho vyplýva, že každá zo strán mala vo veci úspech čiastočný (každá v jednej polovici). 4. Proti výroku rozsudku o trovách konania poddala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby v tejto časti odvolací súd rozhodnutie podľa § 388 C.s.p. zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V odvolaní poukázala na okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby, kedy ju žalovaný nekontaktoval. Dňa 4.2.2013 ho preto kontaktovala s návrhom na vyporiadanie BSM, od počiatku mu navrhovala viacero spôsobov vyporiadania vychádzajúcich zo zásad predpokladaných Občianskym zákonníkom. Žalovaný mal ku každému návrhu (celkovo ich bolo 11) výhrady a nebolo možné s ním dospieť k dohode. V úmysle učiniť žalovanému zadosť v otázke odbornosti pri ocenení domu objednala a zaplatila súdneho znalca H.. X. S., žalovaného žiadala o sprístupnenie domu za účelom ocenenia, v deň obhliadky žalovaný znalca nevpustil do domu a tým sťažil ocenenie nehnuteľnosti, keď znalec poskytol odborné ohodnotenie len na základe vonkajšej obhliadky nehnuteľnosti a dostupných listinných podkladov. Po rok a pol trvajúcej snahe sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť podala žalobu, keď dospela k názoru, že mimosúdna dohoda pre správanie sa žalovaného nebude možná. Kompletná korešpondencia so žalovaným bola predložená súdu. Dôkazom toho, že žalovaný zavinil spor je, že súd jej dal rozsudkom za pravdu, po rokoch žalovaný súhlasil so sumou ohodnotenia rodinného domu (ktorú pred podaním žaloby spochybňoval ) a spoliehal sa na to, že aj keď prehrá spor, tak nebude musieť zaplatiť jej súdne trovy, ktoré musí žalobkyňa znášať. Tak ako dopadol tento súdny spor, mohla dopadnúť aj mimosúdna dohoda , lebo presne takú dohodu žalovanému pred podaním žaloby navrhovala. Žalovaný vo svojich obštrukciách pokračoval aj v priebehu súdneho konania, a to ospravedlneniami na pojednávaniach, nedal vypracovať znalecký posudok a nepredložil jej ho, úmyselne naťahoval čas, na pojednávaní dňa 6.4.2017 uviedol, že je možné v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 23.3.2017 uzavrieť zmier a až po urgenciách žalobkyne jej dňa 14.9.2017 oznámil, že zmier nepodpíše. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania tieto skutočnosti nezohľadnil a nepovažoval konanie žalovaného za úmyselné a obštrukčné. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.). Uviedol, že v rozhodnutí sa súd prvej inštancie nezaoberal s podstatnými skutočnosťami majúcimi vplyv na jeho rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neprihliadol na ustálenú judikatúru v oblasti posúdenia rozhodujúcich okolností pre prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému z manželov. 6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II ako vecne správne potvrdil a vo výroku III vyhovel jej odvolaniu. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s odvolacími dôvodmi smerujúcimi proti výroku o trovách konania a navrhol ho v tejto časti ako vecne správny potvrdiť. 8. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.11.2018 odvolaciemu súdu oznámil, že berie podané odvolanie v celom rozsahu späť a navrhuje, aby odvolací súd odvolacie konanie v zmysle § 369 ods.3 C.s.p. zastavil. 9. Podľa 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 10. Podľa § 369 ods. 2 C.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. 11. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 12.Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na okolnosť, že k späťvzatiu odvolania žalovaným podaného proti rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutým v podaní zo dňa 28.11.2018, došlo v čase, kedy o odvolaní nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. Na základe uvedeného v prvom výroku svojho rozhodnutia odvolacie konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.1.2018, č.k. 7C/13/2015-293 zastavil. 13. Následne sa zaoberal odvolaním žalobkyne smerujúcemu proti výroku III rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie s použitím § 255 ods.2 C.s.p. deklaroval, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 14. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 15. Odvolací súd prihliadajúc na citovanú zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na trovy konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania síce v napadnutom rozhodnutí správne aplikoval zásadu úspechu v spore, avšak túto nesprávne viazal výlučne na výšku podielu, ktorý strany získali zo spoločného majetku (každá zo strán polovicu). Zdôrazňuje, že uvedená zásada (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatňuje v sporových konaniach tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zásada zodpovednosti za výsledok sporu sa vzťahuje aj na konania, v rámci ktorých súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z dôvodu, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Procesný úspech v spore sa pritom určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore a plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu. 16. Na základe uvedeného mal v danej veci, ktorej predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmať úspech v spore, a to vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorý bol vo veci podaný. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.1.2015 domáhala voči žalovanému, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko k dohode medzi ňou a žalovaným ohľadne spoločne nadobudnutého majetku po rozvode ich manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.10.2012, č.k. 17P/23/2012-117 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012, nedošlo. Uviedla, že počas manželstva nadobudli so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom označený vo výroku I napadnutého rozsudku, pozemky, evidované na LV č. XXXX, kat. územie Q. a bližšie nešpecifikované hnuteľné veci. Žiadala, aby súd v rozhodnutí prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému rodinný dom, pozemky v Q., všetky hnuteľné veci ako aj splácanie úveru s príslušenstvom, ktorý bol sporovým stranám poskytnutý vo výške 750 000,- Sk a súčasne zaviazal žalovaného vyplatiť ju sumou vo výške 1/2 hodnoty všetkého majetku po odrátaní hodnoty úveru v čase rozvodu manželstva. 17. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe vyplýva, že v právny zástupca žalobkyne výzvou zo dňa 13.3.2013 (čl. 13) navrhol žalovanému spôsob vyporiadania tak, že nehnuteľný majetok - pozemky parc.č. XXX/XXX evidované na LV č.XXXX v kat. území Malinovo (ďalej „pozemky v Q.„) navrhol predať a výťažok z predaja použiť na úhradu úveru a zostatok rozdeliť rovnakým dielom a rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX v kat. území X. (ďalej „rodinný dom„) navrhol vyporiadať tak, že po vzájomnej dohode bude vybratý nestranný znalec, ktorý v znaleckom posudku nehnuteľnosť ocení, náklady na vypracovanie znaleckého posudku budú znášať obe strany rovným dielkom a následne nehnuteľnosť vyporiadať tak, že sa žalovaný stane jej výlučným vlastníkom a žalobkyni bude vyplatený podiel vo výške 1 aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti . Žalovaný v nedatovanom podaní (čl. 14) oznámil, že súhlasí, aby bývalá manželka vybrala nestranného znalca z odboru - stavebníctvo, ktorý spracuje znalecký posudok a stanoví všeobecnú hodnotu rodinného domu, po jeho spracovaní sa s posudkom rád oboznámi a v prípade, ak bude správne vystihovať majetkovoprávne, konštrukčné, technické a dispozičné skutočnosti majetku patriaceho do BSM , je pripravený sa s posudkom stotožniť, prípadne ho pripomienkovať a je pripravený rokovať o čo najspravodlivejšom a najhospodárnejšom doriešení mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. V prílohe podania zároveň doručil prehľad nákladov, ktoré mal od rozvodu manželstva s udržaním nehnuteľností patriacich do BSM. 18. Právny zástupca žalobkyne v následnom podaní zo dňa 19.4.2013 (čl. 18) navrhol žalovanému ohľadom vyporiadania BSM dve alternatívy týkajúce sa postupu pri výbere znalca, ktorý bude ohodnocovať nehnuteľnosti patriace do BSM. Žalovaný v následnom písomnom podaní (čl. 20) súhlasil, aby žalobkyňa vybrala nestranného znalca z odboru stavebníctvo, ktorý pre ňu spracuje znalecký posudok a stanoví všeobecnú hodnotu rodinného domu , a aby ponúkla pozemky v Q. na predaj, keď tento krok považoval za vhodný na určenie ich trhovej hodnoty. Zároveň konštatoval, že súhlas s ponúknutím na predaj nemôže byť považovaný za definitívny súhlas s predajom tejto nehnuteľnosti. Konštatoval, že jasné a konkrétne vyjadrenie k nehnuteľnosti v Malinove je pripravený dať potom, ako mu budú doručené jasné a konkrétne podmienky jej predaja obsahujúce najmä predajnú cenu, spôsob vyporiadania objektov nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti a nie sú predmetom BSM, spôsob vyporiadania nákladov na údržbu majetku patriaceho do BSM, spôsob vyporiadania úveru, postupnosť krokov a časový harmonogram, rovnako ako aj všetky ostatné skutočnosti, ktoré na predaj a prevod nehnuteľnosti môžu mať vplyv. V prílohe podania doručil prehľad nákladov, ktoré mal od rozvodu manželstva s udržaním nehnuteľností patriacich do BSM. 19. Právny zástupca žalobkyne v následnom podaní zo dňa 16.9.2013 (čl. 29) žalovanému oznámil, že vo vzťahu k pozemkom v Q. oslovili niekoľko realitných kancelárií a po súčasnom zohľadnení informácií dostupných na internete odhadom stanovili cenu pozemku s celkovou výmerou 800 m2 s návrhom troch alternatív: a/ predať ho za odhadom stanovenú hodnotu 106 eur za m2, resp. za vyššiu cenu v závislosti od dopytu, t.j. celkovo za 84 800 eur alebo viac, výťažok prednostne použiť na úhradu úveru, ktorým je táto nehnuteľnosť zaťažená a zostatok rozdeliť rovným dielom, b/ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalovaný, ktorý žalobkyni vyplatí 1 hodnoty nehnuteľnosti po odrátaní splátok hypotekárneho úveru, ktoré uhrádzal po právoplatnosti rozsudku o rozvode s tým, že žalovaný sa stane jediným dlžníkom z hypotekárneho úveru, c/ nehnuteľnosť rozdeliť na 2 rovnocenné parcely, ktorej vlastníkmi by sa stali bývalí manželia s tým, že prislúchajúcou polovicou zostávajúcej časti úveru by bola zaťažená žalobkyňa. Žalovaného žiadal, aby sa k týmto navrhovaným spôsobom vyporiadania vyjadril a uviedol, ktorý spôsob uprednostňuje. Pokiaľ ide o rodinný dom v Jarovciach, jeho hodnota bola realitnou kanceláriou odhadnutá na sumu 129 480 eur s tým, že jej výlučným vlastníkom by sa mal stať žalovaný, ktorý žalobkyni vyplatí sumu vo výške 1 hodnoty, t.j. 64 740 eur. V podaní bolo konštatované, že ak žalovaný nebude súhlasiť s odhadom stanovenou hodnotou nehnuteľností , vyzývajú ho na predloženie jeho odhadu s tým, že ak nedospejú k dohode , bude bezpodmienečne nevyhnutná potreba vypracovania znaleckého posudku. Zároveň žalovaného žiadali, aby sa vyjadril k dvom alternatívam uvedených v liste zo dňa 19.4.2013 ohľadom postupu vypracovania znaleckého posudku a znášania nákladov na tento znalecký posudok. V prílohe podania boli doložené doklady súvisiace s odhadnou hodnotou nehnuteľností . Žalovaný v nedatovanom podaní (čl.48) v reakcii na výzvu žalobkyne uviedol, že prepísanie spoločného majetku na deti by bolo z hľadiska morálneho a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov najspravodlivejším riešením. Vo vzťahu k nehnuteľnosti v Q. konštatoval, že po zohľadnení informácií z internetového portálu by sa dopracovali k sume 72 000 eur s určením hodnoty podielu na prístupovej ceste vo výške 0,00 eur /m2. Vo vzťahu k navrhovaným alternatívam uviedol, že keďže žiadna z nich nie je konkretizovaná do takej podrobnosti, aby sa k nej mohol záväznejšie vyjadriť navrhol, aby alternatíva 2 bola zosúladená s bežnou praxou a následne aby návrh každej z alternatív bol dopracovaný tak, aby predstavovali dostatočný podklad pre jeho stanovisko. Vo vzťahu k rodinnému domu v Jarovciach žalobkyni odporučil, aby pri stanovení hodnoty rodinného domu postupovala v súlade s bežnou praxou, t.j. stanovením hodnoty ako takej. K výzve na predloženie jeho vlastného odhadu stanovenej ceny nehnuteľnosti uviedol, že vzhľadom k tomu, že prepísanie majetku na deti považuje za najspravodlivejšie riešenie, nevidí dôvod, prečo by mal predkladať odhady cien nehnuteľností. 20. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 12.11.2013 (čl. 54) uviedol, že prepísanie majetku na deti nepredstavuje žiaden zákonný spôsob vyporiadania BSM. Vo vzťahu k žalobkyňou predkladaným návrhom na vyporiadanie BSM konštatoval, že iniciatíva a súčinnosť sa vyžaduje rovnako aj zo strany žalovaného, ktorý so žiadnym návrhom nesúhlasil a nepredložil žiaden protinávrh. Na stanovenie hodnoty rodinného domu v Jarovciach navrhol vypracovanie znaleckého posudku, ktorého objednávateľmi a platiteľmi budú spoločne obaja bývalí manželia. Žalovaný v následnom podaní (čl.55) rozviedol problematiku vyporiadania BSM upravenú v § 149, § 150 Občianskeho zákonníka, zopakoval, že prepísanie majetku na deti by bolo najspravodlivejším riešením. Vo vzťahu k pozemkom v Q. uviedol, že konštruktívnosť jeho komunikácie je zrejmá a nemôže byť zodpovedný za to že bývalá manželka , resp. advokátska kancelária nedokáže navrhnúť žiaden konkrétny a náležite prepracovaný spôsob vyporiadania majetku v súlade s bežnou praxou. 21. Vo výzve zo dňa 24.2.2014 (čl. 60) bol žalovaný vyzvaný na predloženie návrhu ohľadom vyporiadania rodinného domu v Jarovciach, nakoľko so žalobkyňou odhadom stanovenou hodnotou nesúhlasil. Žalobkyňa opakovane navrhla vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti vypracovanie znaleckého posudku, ktorého objednávateľmi a platiteľmi budú spoločne obaja bývalí manželia. Konštatovala, že ak nedôjde k dohode, neexistuje iná zákonná možnosť ako vyporiadanie BSM súdnou cestou, čím vzniknú zbytočné náklady v podobe enormne vysokých súdnych poplatkov, náklady na právne služby a iné. Žalovaný v následnom písomnom podaní ( čl. 61) zopakoval , že jeho predstavou je vyporiadanie BSM prepísaním majetku na obe deti rovným dielom. Konštatoval, že je pripravený dôkladne sa oboznámiť s akýmkoľvek predloženým relevantným výpočtom hodnoty rodinného domu v X.. 22. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 4.6. 2014 (čl. 64) konštatoval, že spôsob vyporiadania BSM spoločným deťom nerešpektuje zásady delenia majetku. Žalovaného naposledy žiadal o predloženie konkrétneho návrhu zákonného vyporiadania BSM s ohľadom na zabezpečenie ekonomickej samostatnosti každého z manželov po rozvode s tým, že ak k vzájomnej dohode nedôjde, bude nasledovať vyporiadanie BSM súdnou cestou. Žalovaný v následnom vyjadrení (čl. 65) uviedol, že aj po vyše roku predaja sú ceny za pozemky v Q. nemenné, cena za 1m2 pozemku s rozlohou 800 m2 je pre účely vyporiadania BSM stanovená s primeranou nadčasovosťou. V tabuľke po zohľadnení pasív viažucich sa k tejto nehnuteľnosti zaťaženej úverom uviedol jej hodnotu 10 909,42 eur. Vo vzťahu k nehnuteľnosti rodinného domu v Jarovciach uviedol svoj spôsob stanovenia jej hodnoty s tým, že dospel k jej hodnote vo výške 44 324,32 eur. 23. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 1.8.2014 ( čl.73) oznámil žalovanému nesúhlas klientky s ním vyčíslenou hodnotou rodinného domu v X., ktorý považovala za podhodnotený. Navrhol, aby sa náhodným výberom spoločne určil nezávislý znalec, pričom náklady na vypracovanie znaleckého posudku by znášali obe strany rovnakým dielom. Žalovaný v následnom písomnom podaní (čl.74) konštatoval, že ním určený odhad hodnoty rodinného domu nie je podhodnotený. Konštatoval, že nemôže nesúhlasiť, aby si bývalá manželka nechala vypracovať znalecký posudok rodinného domu v X.. 24. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 20.10.2014 (čl.77) oznámil, že podľa dohody bol vypracovaný znalecký posudok znalcom v Odbore Stavebníctvo H.. X. S., V..,A., H. na určenie hodnoty nehnuteľnosti v X., ktorá bola určená na sumu 86 500 eur. Navrhol, aby označená nehnuteľnosť zostala vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý bývalej manželke za jej podiel uhradí 43 250 eur (1 hodnoty nehnuteľnosti). Žalovaný v následnom podaní (čl. 78) zosúladil predpoklady výpočtu hodnoty stavby so skutočnosťou, vyhodnotil skutkový stav majetkovoprávnych vzťahov, vyhodnotil autorské práva a BSM obsiahnutého v hodnote stavby a dospel k záveru, že tieto skutočnosti ovplyvňujú hodnotu BSM obsiahnutého v stavbe, a to na výšku 28 137,46 eur. 25. Žalovaný vo vyjadrení sa k žalobe zo dňa 2.3.2015 súhlasil s tým, že masu BSM tvoria žalobkyňou označené nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že z hnuteľných vecí si žalobkyňa, keď odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala s jeho súhlasom všetko, o čo mala záujem, medzi iným aj motorové vozidlo zn. Q.. Konštatoval, že k návrhu sa nevie jednoznačne vyjadriť, keďže z neho nie je zrejmé, akú sumu by mal súd uložiť žalovanému zaplatiť. V priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň 19.5.2015 právni zástupcovia strán oznámili, že sú ochotní mimosúdne rokovať. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 1.7.2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 2.7.2015 a oznámil, že v zmysle záverov mimosúdneho rokovania si žalovaný na vlastné náklady zabezpečí vypravovanie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Jarovce, keď znalec aktuálne vypracováva znalecký posudok, ktorý po vypracovaní zašlú žalobkyni na vedomie. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.11.2015 súdu oznámila, že prostredníctvom právneho zástupcu kontaktovala dňa 14.10.2015 žalovaného a vyzvala ho na zaslanie vyjadrenia, resp. ponuky v zmysle znaleckého posudku, ktorý mal byť vypracovaný. Keďže prísľub žalovaného na zaslanie ponuky na základe prisľúbeného znaleckého posudku nebol dodržaný oznámila, že k uzavretiu mimosúdnej dohody zapríčineným konaním zo strany žalovaného nedošlo a trvá na žalobe. V priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň 16.2.2016 strany uviedli, že sú schopné sa mimosúdne dohodnúť ohľadne nehnuteľností v Q. a to jej predajom a rozdelením výťažku. Žalovaný uviedol, že znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti - rodinného domu sa mu nepodarilo zabezpečiť a trval na tom, že zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku, na ktorého zabezpečenie ho následne súd prvej inštancie zaviazal vyhláseným uznesením. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 25.4.2016 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.4.2016 a zároveň oznámil, že žalovaný si splnil povinnosť zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti rodinného domu v Jarovciach, ktorý bol vypracovaný pod č. 15/2016 znalcom v odbore stavebníctvo H.. Q. S. a bol predložený na preštudovanie protistrane. V priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň 16.2.2017 právny zástupca žalobkyne rozporoval závery Znaleckého posudku č. 15/2016, pri vypracovaní ktorého žalovaný jednostranným čestným prehlásením vylúčil určité časti stavby nehnuteľnosti z BSM, čo je neprípustné. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu rodinného domu v X., z dôvodu procesnej hospodárnosti nebudú ďalej namietať jej výšku tak, ako bola stanovená odborným posudkom žalobkyne, nesúhlasia však s prikázaním tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a žiadajú, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti výplaty žalovaného. V následnom písomnom podaní zo dňa 15.3.2017 žalobkyňa upravila žalobu po zohľadnení mimosúdneho vyporiadania pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území Q. a súčasnom vyporiadaní sa s hypotekárnym úverom tak, že predmetom vyporiadania BSM je nehnuteľnosť - rodinný dom v X., ktorý bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty žalobkyni v sume 43 250 eur a nešpecifikované hnuteľné veci nachádzajúce sa v tejto nehnuteľnosti, ktoré budú prikázané do vlastníctva žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.4.2017 vyslovil súhlas so žalobkyňou navrhovanou hodnotou rodinného domu v X. (odvíjajúcej sa od Odborného vyjadrenia znalca v Odbore Stavebníctvo H.. X. S., V..,A., H.), nesúhlasil so žalobkyňou navrhovaným prikázaním tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a žiadal, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti výplaty žalovaného. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.4.2017 právni zástupcovia strán uviedli, že je možné vo veci uzavrieť súdny zmier v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 23.3.2017, za týmto účelom žiadali pojednávanie odročiť s tým, že návrh na uzavretie súdneho zmieru podpísaného oboma stranami zašlú súdu osobitným písomným podaním v lehote 30 dní. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 21.9.2017 doručenom súdu uviedol, že dňa 3.5.2017 mu právny zástupca žalovaného oznámil zaslanie návrhu súdneho zmieru svojmu klientovi na schválenie, po ďalšej 4 mesačnej nečinnosti a následnej urgencii im dňa 14.9.2017 právny zástupca žalovaného oznámil, že návrh súdneho zmieru jeho klient nepodpíše. Na základe uvedeného žalobkyňa trvala na tom, aby súd v konaní pokračoval. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 21.11.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým z vecí patriacich do BSM prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného: rodinný dom - prístavba, súp. č. XX, postavený na parcele registra C, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela evidovaná na LV č.XXX, stavba evidovaná na LV č. XXXX, kat. územie X., obec Bratislava, m. č. X., okres Bratislava V, žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 43 253 eur na vyrovnanie podielov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie po ďalšom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.1.2018 v zmysle žalobného návrhu žalobkyne. 26. Vychádzajúc z opísanej chronológie písomnej komunikácie strán pred podaním žaloby a priebehu konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo zásady, že podiely strán sú rovnaké , pri určovaní masy BSM a jej hodnoty vychádzal z hodnoty rodinného domu v X. odvíjajúcej sa od Odborného vyjadrenia znalca v Odbore Stavebníctvo H.. X. S., V..,A., H., ktorú navrhovala žalobkyňa už v priebehu predsúdnych rokovaní so žalobcom (a ktorý ju akceptoval až v priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň 16.2.2017) a aj pri spôsobe vyporiadania vecí patriacich do BSM plne vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. jej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Pri zohľadnení, že procesný úspech v spore sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore a plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) naposledy urobeného vo veci samej a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej má odvolací súd za to, že v danej veci mala žalobkyňa v spore plný úspech. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uvádza, že počas celého konania mal záujem o zmierové vyriešenie situácie (čo však nie je možné z predsúdnej písomnej komunikácie strán a ani z postupu samotného žalovaného v priebehu súdneho konania jednoznačne vyvodiť) , avšak v dôsledku zmeny niektorých okolností, ktoré mali vplyv na jeho konanie, nepovažoval za účelné uzatvoriť mimosúdnu dohodu v znení navrhovanom žalobkyňou, a to s poukazom na spoločné záujmy detí strán sporu, na tieto tvrdenia odvolací súd neprihliadal, keďže tieto nemajú na posudzovanie právnej a skutkovej správnosti rozhodovania súdu o prvej inštancie v otázke trov konania akýkoľvek vplyv. 27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (t.j. vo výroku III) podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.l C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a 256 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím k plnému úspechu žalobkyne v odvolacom konaní o ňou podanom odvolaní a k procesnému zavineniu žalovaného na zastavení odvolacieho konania o odvolaní, ktoré podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie , keď bez vecného rozhodnutia súdu o jeho odvolaní zobral odvolanie späť. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).